No trvalo to teda. Ale som rád, že sneh počkal až doteraz. Veď ešte nedávno som mal len jednú lyžu. Tá druha skončila poslednú minuloročnú lyžovačku kdesi nad Žiarskou chatou. Nové lyže sa o pár centimetrov predĺžili, ale značku som nezmenil. Po 4roch sezónach na Hagan X-race mám opäť niečo podobné. Tentoraz Hagan X-lite. Cena dobrá, len škoda, že tam nie je to isté viazko ako pri lyžiach starých. Aspoň by som mal to jedno staré do náhrady. Ale to sú úž teraz len špekulácie. Poďme radšej hneď na to či sme ešte nezabudli lyžovať.
 |
| Akoby Ivan povedal Božolé |
2. Január:
Martinky
Snehu je hrozne málo, ale veríme, že hore by ho trošku mohlo byť. Lyže berieme na plecia, lyžiarky do batohu, tenisky na nohy a palice do rúk. Vyrážame so svojho base campu na Podháji. Koľko budeme musieť asi šľapať za snehom? Sám som zvedavý. Celými Stráňami po snehu ani stopy. Veď kto by ho tu už čakal? Sneh nezačína ale ani ešte hodný kus vyššie. Prechádzame všetkými skratkami až na delo. Prvé náznaky snehu začínajú až kúsok nad nim. Podmienky sa ale rýchlo menia. Serpentína pod odbočkou na pamätník Francúzkych partizánov je ešte skoro úplne bez snehu, no tá nad pamätníkom má už ako tak snehu aspoň na šúchanie smerom nahor. Rýchlo teda meníme tenisky za lyžiarky a hneď sa do toho aj pustíme. Je to paráda. Na tento okamih sme čakali skoro 8 mesiacov.
Šľapať to už išlo až po asfaltku. Po nej to ide skoro vždy. Sneh je tam na rovnej ploche parádne utlačený, čiže tam stačí ozaj len centimeter. Len nech to náhodou neposypú. Teraz cez sviatky chodí na Martinky šialene veľa ľudí. Máme čo robiť predierať si cestu po krajnici. No a na zjazdovke? Tam to už vyzerá ako počas najväčšej sezóny. A to vleky sú kvôli corone zavreté. Dávame sa teda na kraj a šľapeme do výšin. Moc si to ale neužívam. Je mi nechutná zima a nesvoj som aj z tých davov ľudí, no myslím si, že to bude aj tým, že po Slnku už celé dni ani stopy. Verím, že sa raz ale opäť nadchnem pre tento šport. Tento rok mi to dákosi trvá.
 |
| Prvá.. |
O chvíľku sme pri Apreski pri Starej chate. Meníme smer. Na Klárik vidím, že sa do strminy trápi, tak čo sa neísť prejsť až na vysielač po zvážnici? Je tam aj o poznanie menej ľudí. To vyhovuje zase mne. Miestami sa mi to tu začína konečne aj páčiť. Prvú foto tejto sezóny na lyžiach robím medzi krásne zasneženými stromami. Nakoniec som rád, že som tu. Vychádzame nad les. Celkom čerstvo pofukuje. Obchádzame chatu Javorina a rýchlo postupujeme až ku vysielaču. Fúka, nedá sa moc kochať sa. Znovu som z toho nejaký rozčúlený. Veď minulý rok mi nikdy nebola zima a podmienky boli často aj na piknik počas lyžovačky. Čo sa to dnes deje? Konečne sme pri Rotunde. Tam sa už vonkoncom nedá schovať pred vetrom. Zavadzajú mi tu iní lyžiari a akoby ten vietor podfukoval aj samotnú Rotundu. No strašné.
Rýchlo zhadzujeme pásy. Počkám chvíľku na Klárik a ideme na to. Ideme zapustiť prvé oblúky. Ide to parádne. Cítim trochu zmenu na nových lyžiach. Cítim, že sú dlhšie, no cítim aj to že hrana je ostrejšia. Proste oblúky režem, nie sa šmýkam do strany. Zjazd si celkom užívame, no nohy si za to vyberajú svoju daň. Ešte sa len natrápime so stehienkami. Musíme začať takto potroške.
Zlyžujeme na začiatok Flocha a lyže dávame na batoh. Na dnes stačilo. Ideme dolu. Cestou stretáme hviezdy ako Matúša Čé alebo Vlada En. Bolo fajn ich aspoň takto zahliadnuť v tomto bláznivom období a vedieť, že sa majú dobre. V lyžiarkach to ide nazad celkom ťarbavo, ale ťažko povedať čo je lepšie. V teniskách by sa zase šmýkalo hodne. Prezúvame sa až na serpentíne pod pamätníkom. Odtiaľ už ako hore stále strmo dolu po skratkách. Len poslednú nejdeme kolmo dole, ale vyklonením po lyžiarskej diamirovej stope. Dole sa opäť necháme zlákať chodníčkom lesom až po dom na Stráňach formy hríbika a ani sa nenazdáme a sme doma. Na dnes úplne stačilo. Veď aj zajtra je deň.
3. Január:
Šútovo - vodopád - Steny - na cestu pod Hromovým - chata - zvážnica - Šútovo
 |
| Dlhá cesta k vodopádu |
Po snehu nieto stopy ani dnes. Prechádzame okolo pár domov časti obce Kraľovany, Rieka a potom sa ponoríme do lesa. Dlho prechádzame asfaltkou po doline Šútovského potoka. Je to zvláštne, že tu sa nachádza Šútovský potok, keďže dedina je až za kopcom. No ale naspäť ku trase. Asfalt končí, pribúdajú na ceste kamene. Po snehu stále zľahnutá zem. Po viac ako tuším hodine prichádzame pod Šútovský vodopád. Tam už nejaké náznaky niečoho bieleho sú, ale je to skôr len tmavý ľad, ako niečo na čom by sa dalo kĺznuť aj na lyžiach. Spravíme pár foto a vraciame sa naspäť na modrú turistickú značku pokračujúc ďalej na chatu pod Chlebom.
 |
| Šútovský vodopád a Klárik v akcií |
Snehu začína konečne pomaličky pribúdať. Chodník nad vodopádom je poriadne strmý. Ešte stále máme ale kopec síl. Ani nevieme ako a už aj vychádzame z lesa. Tam je už toho nami milovaného bieleho čuda o poznanie viac. Obúvame sa do lyžiarok a pripíname na nohy lyže. Po včerajších Martinkách sme dnes v túto sezónu prvýkrát vo voľnom teréne. Je to o kus krajšie. Myslím si, že ma to bude baviť. Spoza nás, cez oblaky, dokonca raz za čas prekukne pozrieť čo robíme aj Slnko. Hneď sa ale aj zahaľuje.
 |
| Po snehu, po snehu, poznávam nové zákutia |
Ku Mojžišovým prameňom po turistickej značke už nejdeme. Ešte pred nimi odbočíme vpravo do kríkov. Prechádzame pomedzi ne priamo pod svahy Stien. Za nami sa začína ukazovať dominanta celej Fatry Rozsutec. No zahanbiť sa nenecháva ani Stoh. Ten svojou mohutnosťou vždy robí všetko pre to aby aspoň trošku zacláňal svojmu bratovi. Snehu je tu vcelku dosť. Je to čistý prašam. Lyže sa ale bez podkladu zabárajú rovno do čučoriedok či kosodreviny. Keď si nedávam pozor hneď mi to strháva pásy. Ešteže mám jedny náhradné. Stúpame a snehu pribúda. Prechádzame už aj cez najvyššie stojace stromy a pred nami nám zostáva zvládnuť už len samotný Južný vrchol Stien.
 |
| Už je tam, už vykuká spoza Stohu |
Dumame ako naň. Snažím sa vyberať čo najbelšie pláne a cikcakujeme vyššie a vyššie. Je to čistá radosť. Snehu je tu tak akurát. Lavín sa ešte podľa mňa báť netreba. Klárik má už ale celkom rešpekt. Dostávame sa asi do výšky 200 metrov pod vrchol. Pred nami sa svah zúžuje a cesta na hrebeň výrazne strmie. Rozhodujeme sa čo ďalej. Pôvodný plán dostať sa na vrchol bočným rebrom idúcim približne do sedla medzi Stenami vôbec neplníme. Ideme síce bočným rebrom, ale priamo na Južný vrchol Stien. Do strminy kde sa blížime nakoniec nejdeme Traverzneme krásny biely svah a popod skaliská sa vyškriabeme priamo na bočný hrebeň. Ten je výrazný, ale nie je nebezpečný ani úzky. Lyže dávame na batoh. Pôjdeme ďalej po jeho hrane pešo.
 |
| A stále vyššie |
No ale tak ľahké to asi zrejme nebude. Prebáram sa miestami skoro po pás do snehu s čučoriedkami. Ledva sa hýbem dopredu. Dopredu by to aj šlo. Len nie smerom nahor. Po hrane to asi nedáme. Buď pôjdeme úúúúplne na hranu po južnej časti hrebeňa kde je kopa skál, alebo musíme vymyslieť niečo iné. Cez hrebeň je na severe nafúkané značné množstvo snehu. Nakoniec sa pustím svah na chvíľku traverzovať na sever aj tak. Aspoň po najbližšie trčiace stebielka trávy. Tam by už mohlo byť snehu pomenej. Chvíľu aj bolo. Dokonca mením smer aby som sa opäť dostal na bočný hrebeň a neťahal sa priamo do žľabu. No kúsok pod hrebeňom zase ten istý problém. Toto takto nepôjde. Znovu sa stáčam na sever a znovu vchádzam traverzom do žľabu. Už nevymýšľam. Alebo skôr vypínam zmysly a zapínam všetky sily. Brodím sa po pás v snehu a Klárik ma pomaličky nasleduje. Morduje ma to tu poriadne. Na ten hrebeň sa ale dostať musíme. Čo pôjdeme dolu a znovu hore po modrej? Chobotina. Bojuj. Klárik ma raz za čas aj chváli a všemožne ma podporuje. Spolu vždy všetko zvládneme. Keď si pár metrov nadbehnem tak si ju ešte aj cvaknem. Asi to ešte nie je so mnou až tak zlé. Ako sa ale blížime ku hlavnému hrebeňu travezujúc žľab, výrazne sa zhoršuje počasie. Od juhu prichádza sneženie a všetko okolo nás sa zahaľuje do hmly. Ešteže sme už len pár metrov od červenoznačeného chodníka. Keď zbadám pred sebou palice zimného značenia som nesmierne šťastný. Po chvíľke je za mnou aj Klárik. Na hrebeni začína fúkať ako besne. Ešte stále nie sme zachránení. Podávame na seba všetko neprefúkavé čo máme, Klárik aj okuliare a proti vetru ešte stále musíme vystúpať na Steny, južný vrchol. Dáva nám to poriadne zabrať!
Každopádne nevzdávame sa. Tešíme sa na poriadnu lyžovačku. V traverze nevýrazného vrcholku zhadzujeme z batohu lyže a ideme na to. Zakúsiť prvé oblúky vo voľnom teréne tohoto roku. Púšťam sa v poriadnej hmle do sedla za Hromovým. Nie je to teda sláva. Ledva dovidím po najbližšiu palicu. Bude to biele peklo smerom dolu pod hromové. Ešteže nie je lavínový stupeň. Nevadí nejako to zvládneme. Počkám Klárik a ideme na to. Spravím len pár metrov a zaborím sa po kolená do čučoriedok. Áááha. Bude problém. Na lyžovačku môžeme zabudnúť. Budeme radi keď to budeme mať už za sebou. Oblúky je robiť nemysliteľné. Spravíme vždy len dlhý klesajúci traverz a pretočíme lyže na druhú stranu. A takto ďalej pekne posadený na pätách lyží. Klárik je z toho nešťastná. Bojí sa či to vôbec zvládne. Stehná máme v jednom ohni a aj fyzicky nás to nesmierne vyčerpáva. Konečne sa ale pred nami postupne vynára údolie. Vychádzame z hmly. Miestami sa zdá, že je snehu aj viac. Lepšie povedané je napadaný na trávu. Tam je podklad tvrdší a nakoniec si spravíme aj zo 10 oblúkov. Dole už zase ale vchádzame do kríkov a "obľúbených" čučiek. No.. buď som zlý lyžiar a neviem to, alebo to boli ozaj podmienky o ničom. Som rád keď nás svah cez lievik v kosodrevine vypľuje na zvážnicu. Hore ňou práve pučí jeden lyžiar.
My najskôr musíme predýchať dojmy z tohoto offroadu, Nebol to med lízať, ale inak som spokojný. Konečne poriadny a ťažký skialpinizmus. Nie to čo sme včera predvádzali na Holiach. Veľmi jemne si už len cupitáme na našu milenú chatičku pod Chlebom. Prerábka je stále v plnom prúde. Z vonku to už vyzerá fajn. No a akonáhle som prišiel s Klárik dovnútra už mi bola prerábka ukradnutá. Ani som si len nevšimol schodisko, ktoré je teraz namiesto mojej detskej izby. Tí ľudia z Chlebu sú proste fajn. Keď sa tam raz zídu tí praví, vždy sa tu budem cítiť ako doma. Na tom Suchom niečo proste tomu chýba. Tam radšej len sedím ako 5 peňazí, aby som nespravil niečo zle.
 |
| Lyžujemä |
Posedíme asi hodinku. Potom sa už ale štelujeme na najbližší spoj. Odhadnúť koľko nám to bude po roku nelyžovania trvať a hlavne teraz, ešte aj po zvážnici smerom na Ploštiny a bez reálnych informácií ako to tam pod nami celé vyzerá bude celkom ťažké. Nechávame si teda na to radšej necelé dve hodiny. Rozlúčime sa s osadenstvom chaty a hybaj lyžovať. Po zvážnici to na nových lyžkách celkom ide. Klárik to zase nejako oproti mne brzdí. Nevieme vôbec prečo. Prechádzame zvážnicou až pod Úplaz a konečne sa vraciame späť. Naskytajú sa nám nádherné pohľady na Chlebské skaly. Niežeby sme tu ale raz za čas aj po minule zimy nezavítali. Zvážnica plynule stále klesá. Ani na jedinom mieste nebolo nutné paličkovať alebo korčulovať. Bolo to fajn. No dúfam že najbližšie keď už budeme na Chlebe pôjdeme lyžovať Generális.
 |
| Fatranský Mordor a Slnko v Turci |
Cestou prichádzame až pod Generál. V zime sa tu často prehadzuje náklad z ratraku do ratraku. Skúsime po ceste zísť ešte nižšie. No nešlo to už ani po Ploštiny. Pár desiatok metrov pred nimi vypíname lyže a tie idú na chrbát. Nevadí. Stačilo. Napojíme sa na zelenú turistickú značku a po nej pokračujeme lesom až na skládku. Taká klasika. Či už v poriadnej zime na lyžiach alebo v lete v teniskách. Na skládke už po snehu nie je poriadne ani stopy. Cez cestu prebehneme na jej druhú stranu do kríkov a dlhou strmou skratkou sa skotúľame až na Zajačku. Vlak stíhame s prehľadom. Do jeho odchodu máme ešte hodinu. Cesta je dlhá ale sme šťastní, že sme spolu a že sme konečne po roku stáli celý tento víkend na lyžiach. Veríme, že bude už len lepšie.
Na vlak čakáme len pár minút. O chvíľku sme vo Vrútkach a aj prípoj do Martina nám ide skoro hneď. Ani nevieme ako a je koniec víkendu. Zajtra Klárik odchádza do práce na chatu pod Suchým, čiže lyžovať budeme v nedohľade. Na Troch Kráľov síce polovičku pôjdem na chatu pozrieť ale to len v teniskách. Veď na lyže je ešte čas. Čakáme na podmienky.
8. Január:
Opäť Martinky
 |
| Martinky opäť.. |
Idem podobne ako 2hého. Lyže a lyžiarky dávam na chrbát a tenisky na nohy. V meste naďalej po snehu ani stopy. Ten začína už ale hneď nad domom v tvare hríbika. Je to len poprašok, ale niečo tam už je. Aj to blatko z minula už trošku primrzlo. Aj keď len tak veľmi decentne. Ešte tomu treba nechať chvíľku čas. Rýchlo vybieham na zvážnicu smerom na Martinky. Obchádzam najstrmší úsek skratiek "Diamir" skratkou na lyže. Samozrejme stále v teniskách. Držím si tempo. Zastavujem sa až skoro presne po hodine na dele. Tenisky hádžem do batohu a lyžiarky s lyžami dávam na nohy. Dnes to už ide šľapať od 850 mnm. Na cestu dole to ale ešte nie je. Viac menej sa zatiaľ predieram len popraškom snehu pomedzi kamene. Výrazne lepšie to vyzerá až na otvorenom úseku 2 skratky nad delom. Aj keď ja si ešte ani toto netrúfnem lyžovať cestou dolu.
Obchádzam naokolo všetky skratky. Chcem mať dobrý prehľad o tom čo sa deje na zvážnici. Pod pamätníkom to je ešte stále s hŕbou kamenia. Keby som mal staré lyže, tak nevymýšľam, ale takto nebudem riskovať pri zjazde. Stále si držím tempo. Obieham celé davy ľudí. Asi nikoho nezaujíma, že je dnes piatok alebo žeby sme mali byť všetci zavretí "lock down-om". Veď ale vlastne výlet do prírody povolený je!
 |
| Na zjazdofke.. |
Asfaltka je patrične naprd. Vyzerá, že ju posypali. Je celá od špinavého snehu, v ktorom kde tu vidno kamienky. Asi ani toto sa na lyžiach nebude dať zísť. Sneh sa čistí až pri samotnej zjazdovke. Veď až po svah je celá rad áut. Keby sa dalo na tých autách vylezú zjazdovkou asi až na Rotundu. Ako pred týždňom sa držím na kraji. Ľudí je vari viac ako minulú sobotu. Prichádzam ku Apreski a opäť točím doľava na zvážnicu ku vysielaču. Asi som si už odvykol od strmákov. Stále letím ako bláznivý. Za obeť tomu prišla moja noha. Dal som si zrejme zle ponožky, ktoré mi na chodidle trením o podrážku spravili poriadny otlak. Mám z toho nervy, no nepoľavujem. Fyzicky mi je o poznanie lepšie ako keď som tu bol pred týždňom. Celé sa to ale vôbec nedá zrovnávať s minulotýždenným výstupom na Steny. To bol zatiaľ top tejto biednej sezóny. Veď to jediné bol zatiaľ skialp. Od dela som po zvážniciach na vysielači za cca 1 hodinku. Myslím si, že môžem byť dnes spokojný.
 |
| ..s Minčolom na dohľad |
Strhávam pásy a hneď sa aj púšťam dolu. Obliekať sa mi na tu chvíľu nechce. Rýchlo z tadiaľto teda preč. Dnes sa púšťam zadnou zjazdovkou. Tá ešte upravená nebola. Ide to síce ťažšie, no užívam si centimetre nového prašanu. Predo mnou sa tu dnes púšťalo len pár ľudí. Spodná čas sa javí celkom nefunkčne. Dojazd je dosť plytký, tak radšej vybieham pod lanovku. Aj pri tomto prechode je to ale také kadejaké. Asi tu v lete tečie potok. V snehu je stále vidno jarok zasypaný len pár centimetrami snehu. No a opäť som na spodku zjazdovky. Vypínam lyže a letím cestou pešo dolu. Bola to fajn rýchlovka pred nočnou.
Cestu nechcem ísť na lyžiach hlavne kvôli kamienkom. Prichádzam na zvážnicu na Stráne a ešte si ale lyže na chvíľku na nohy dám. Zvážnicou schádzam na lyžiach ešte o dve skratky nižšie. Až pod pamätníkom dávam lyže opäť na batoh. V lyžiarkach to dobojujem až do depa pri dele ako pri výstupe. Tam už aj tie idú na chrbát, a tak ako som šiel hore klesám aj dolu. Po ceste už nič nové. Spočiatku hrozne šmýkľavo od ľadu, neskôr som mal problém ustať blato. Vyslobodenie prichádza až pri hríbiku na Stráňach. Zo 20 minút sa vykráčam ešte po asfalte a opäť som doma. Myslím si, že týchto hlúposti jazdenia na Martinkách už vari stačilo. Celý budúci týždeň som v práci, a tak verím, že o dva týždne už budeme brázdiť Fatru okolo Chlebu alebo aj kadekoľvek inde ako v najväčších treskúcich zimách. Tak len nech sype. Vidíme sa na svahu :)
14.-15. Január:
V strede týždňa opäť doma na Chlebe
 |
| Dobré ránko Slovensko ..vstávať a cvičiť ..ide sa do práce |
Prekvapenie nás čaká už hneď na zástavke v Šútove. Vystupujeme z vlaku do asi 30tich centimetrov nedotknutého snehu. To vážne? Na nástupišti ani stopy a snehu pod kolená. Čistý raj. Len asi jediné stopy šli pred nami po schodíkoch. Je toľko snehu, že nie je reálne určiť ani polohu schodu na schodišti. Nejako sme sa ale vyterigali až na cestu. Práve prechádza sypač. Máme pár minút dokým sa otočí v Kraľovanoch. Pridávame teda do kroku nech sme konečne na odbočke do Šútova. Snehu je dosť. Len je dosť nasolený a nakamienkovaný. Lyže teda zatiaľ nechávame zavesené na chrbáte.
Dole si ich dávame až v dedine v domnení, že bočná ulička nebude nejak extra odpluhovaná. Neviem kedy to stihli, ale cesta bola krásne odhrnutá do snehového tvrdého podkladu a vcelku dosť nakamienkovaná. Na pásoch to trošku drhne. No čo už narobíš. Prederieme sa nad dedinu a tam je už fajn. Snehu je fakt namraky. Stúpame hore Kríčkovou úzkym vyšliapaným chodníčkom. Ľudia čo idú na lyžiach z hora idú viac menej tiež len výstupovou stopou. Inde by zostali iste stáť na mieste.
Cesta pomaly ubieha a my prechádzame Zajačkou až sa dostávame ku Romane. Ide to ako po masle. Úžasný pocit keď môžeš šľapať od dediny. Potokom hore ešte nejdeme. Síce napadlo miestami aj pol metra nového snehu ale pod nim je cítiť ešte stále kamene a konáre. V potoku by to bolo iba čisté trápenie a ničenie lyží. Dnes pôjdeme hore skialpovou. Po roku opäť tento strmý masochizmus. Klárik preberá velenie a prvý strmý úsek ide ako raketa. Až potom trošku zmierňuje. Zrejme sme tempo trošku aj prepálili. Stúpame a blížime sa ku poslednej časti po zjazdovke "Generál". Ešte predtým si ale meníme lyže. Moje úzke len 5cm široké pásy štrajkuju Klárke pod nohami. Každý si teda ďalej berie hore svoje lyžky. Začína snežiť a mierne aj pofukovať. Kokes, len nech ďalej sype.
Som neskutočne šťastný, že máme stopu. Bez nej by sme tu vari zhynuli. To by bolo peklo! Som rád, že sa na to niekto pred nami podujal. Síce stopa šla tak kadejak, ale vždy lepšie ako pomimo nej. S pár prestávkami sa dostávame nad "Padák" a potom už miernejšie stále stúpame hore až pod lyžiarsku chatu. Tam je zrazu ratrakom prejdený pás. Radosť ťapkať. Nakoniec sa ešte prehúpneme cez jedno kratšie stúpaníčko a sme pri chate. Baby v kuchyni makajú. Hneď ich teda ideme pozrieť.
Na chate je ako vždy fajn. Ako vždy sú tam tí najlepší ľudia. Po skoro dvoch hodinách konečne prichádza zo severu aj Ivo. Je vcelku zničený. Na druhej strane hrebeňa je hmla a stopa zafúkaná. Nemal to ako my med lízať. V traverze od Snílovského sedla bol problém vôbec smer držať podľa zimného značenia. Som rád, že už je tu. Chvíľku posedíme, no potom ideme s Ivom šupnúť ešte aspoň raz Generális. Aspoň zistíme ako to vôbec zajtra pôjde. Z chaty sa rýchlo rozbieham. Využívam ratrakovú stopu a trvrdší podklad. Akonáhle ale vchádzam do hlbokého snehu, ledva ustojím, aby ma neprehodilo pred lyže. A zrazu stojím po pás v snehu. Čožééé.
 |
| Cesta do raja |
Ďalej už vieme čo očakávať a ideme totálne na pätách. Aj tak sa pri niektorých bubnoch prepadávame stále po pás. Čisté Japonsko. Presne toto sme ale tak dlho túžobne očakávali. Ešte jedno oteplenie, spľasnutie a stuhnutie a máme podklad ako lusk. Verím, že aspoň zo 2 mesiace nám to tu vydrží. Ani nevieme ako so šialenstvom na tvári a s radosťou v očiach sa ocitáme na konci Generálu. Nezostáva nám nič iné ako nasadiť pásy a hybaj hore. Ide to jak lusk. Už moc ani otlaky necítim z prvého výstupu. Za cca pol hodinu sme naspäť pri chate. Postaráme sa o lyže a už si ideme vychutnávať len zaslúžený oddych. Čas letí a ani sa nenazdáme a je zase raz pol dvanástej. Treba ísť urýchlene spať. Zajtra sa vstáva do práce.
Ivo zostáva hore dlhšie. S Klárik vstávame o štvrť na 5. Pobalíme sa a z chaty nakoniec vyrážame až okolo 4:45. Máme cca hodinu a desať minút do autobusu zo Šútova. Znovu si ideme vychutnať Generális. Tentoraz s Kláris. Rýchlo sa spúšťame rovinou do voľného terénu. Stále sneží, ale zjazd zvládam aj bez okuliarov. Za zratrakovanou stopou už viem čo očakávať. Hneď sa dávam na päty. Klárik sa valí za mnou. Nezdá sa, žeby bola nadšená ako ja z toľkého snehu, no bojuje. Hej, dnes to vyzerá pre Klárku skôr na boj s lyžami. Na tretí raz v sezóne a v tomto šialenstve to ide len veľmi ťažko. S prestávkami to ale zmákneme. Stehienka si zvyknú. Ostatní chalani išli včera z chaty všetci pod Generálom po turistickej značke. Toto ich rozhodnutie som nečakal.
Tak nízko ešte nie je podklad. Som zvedavý čo tam narobíme s lyžami. Ale čo iné môžeme urobiť? Kto by sa predieral na ratrakovú cestu? Pomaličky prechádzame lesom na Ploštiny a potom až na "skládku". V lese ešte čo to chytáme podklad. Čo z toho že je 40cm snehu keď aj tak jazdíme pod nim? Na "skládku" sa dostávame ale bez väčšej ujmy. Odtiaľ to už ide ako po masle. Cesta je už krásne vyrovnaná a celkom rýchla. Len Klárke lyže prestali ísť. Úplne sa zasekli. Vyzerá, že aj ten prašan pod našimi nohami jej lepí na ne. Nejak to už ale prepaličkujeme až do dediny. Vlastne na lyžiach to išlo až po zástavku. A tam čo? Autobus? Snažím sa rýchlo vypnúť z lyží. Pozerám za seba ale po Klárke ani stopy. Stihneme to? Moc tomu neverím. A čo do frasa s tou lyžou. Čo zase nejde vypnúť to viazko? Nejak sa tej lyže ale nakoniec zbavím. Klárik ešte stále ďaleko a autobus zatvára dvere. Nejdem ho teda znásilňovať. To máme ešte na dve minúty minimálne dokým by sme sa nachystali. Pôjdeme tým svojim, ktorý má ísť až o 25 minút.
 |
| Doma.. |
Nečakané, ale cestu z chaty sme zmákli za cca 45 minút. Dobré vedieť. A to sme sa na Generáli celkom vytrápili a dole nám zase vôbec nešli lyže. Otázne je teraz či nabudúce budeme neskôr vstávať a pôjdeme týmto istým autobusom alebo či nepôjdeme radšej rýchlejšie a stihneme skorší bus. Uvidíme. Za 20 minút na zástavke celkom vymrzneme. Autobus ale konečne prichádza. Na lyžiarkach mám kopu snehu. Trošku si v nich teda poskáčem. A vlastne... Ako je na tom kovová pätka? Bola uvoľnená a už dlho som si ju neskontroloval. Pozriem sa tam a jej nikde. Kokes. Kde je? Na mieste po skákaní nič nevidím. Ani v mieste kde som sa vyzúval. Musí byť kdesi tu! Veď bez toho sa lyžovať nedá! No nemáme už čas. Musíme na bus, aby sme stihli do roboty.
 |
| Katastrofa |
Neskutočne ma to hnevá. Razom som prišiel o lyžiarky. Čo idem kupovať kvôli tomu nové? Ako to opravím? Na nete o tom nevidím ani náznak. Ako sa ten diel vlastne oficiálne volá? Nikde to nedokážem nájsť. Pozor.. a čo ak mi to zostalo uchytené na lyži? Po vystúpení z autobusu to ešte skúsim vo viazku pozrieť! Alebo či náhodou aj v náhradných dieloch od lyžiarky také niečo nenájdem. Ak nie, tak budem musieť skúsiť od niekoho zohnať ten diel zo starej lyžiarky alebo ešte pogúgliť. Uvidíme.
Vystúpim s busu a rýchlo pozerám viazko. Je to tam. Chvála pánu Bohu! Prídeme na byt a hneď to kontrolujem poriadne. Diel je ulomený v dvoch miestach (viď obrázok vyššie). Nevydržal jeden kolík a ani šrób. Prvý asi musel odísť kolík. Už dlho som mal puknutý plast nad kovovým dielom, čo robilo celkom aj problém pri nasadzovaní mačiek. No ale že je to kvôli tomuto ma nenapadlo. Neskôr asi krútením celého dielu okrem plastu odlomilo aj šróbik. Myslel som si, že šróbik sa len sústavne uvoľňuje, nieže z neho zostalo len možno pol závitu. Som rád, že sa horšie nestalo pri nejakom tažšom zjazde.
Sme doma a hneď aj môžem letieť do práce. Tam mi ešte dobrú hodinu nedá nezistiť čo teda bude s lyžiarkou ďalej. Chalani a dokonca aj samotný obchod ma chlácholia, že nový neodlomený diel sa kúpiť bude dať. No ale čo tie odlomené časti čo zostali v lyžiarke? S nimi ešte asi bude boj. Je to veľmi neisté. S Klárik sme sa teda rozhodli, že kúpime aj nové lyžiarky a tie staré sa posnažíme cez víkend nejako rozvŕtať. Nie som nadšený z tak výrazného nečakaného výdavku, ale čo by som robil ak by som náhodou pár dni zostal bez výbavy na skialp??? Tento víkend bude pracovný, tak hádam všetko zatiaľ dám do poriadku, aby sme už cez týždeň, no najneskôr budúci víkend zase zháňali po grúňoch. Musím sa teda poriadne snažiť. Lebo sezóna práve začala a podmienky budú už len dokonalé :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára