štvrtok 28. decembra 2017

S lyžami na potulkách Malou Fatrou

Trasa Prvý sviatok vianočný: Šútovo - chata pod Chlebom - 4x Oštiepková mulda - Kriváň - Snilovský potok - Šútovo

Trasa Druhý sviatok vianočný: Štefanová - Stoh - Grúň - 2x Paseky - Starý dvor

Štedrá večera za mnou. Depka ako hrom. Tieto nostalgické sviatky nie sú moc pre mňa a tak už iba premýšľam čo s ďalšími dňami. Po snehu tu dole v realite ani stopy, ale lyže na mňa proste smutne pozerajú, čomu ja nedokážem nikdy odolať a tak im sľúbim tiež nejaký ten vianočný darček.

Rozsutce, Stoh, Grún i Steny od hornej stanice lanovky na Snilovskom sedle

Prvý sviatok vianočný

Po parťákoch klasicky ani stopa. Všetci sa objedajú dobrotami, ktoré zostali ešte asi z večera a tak ráno skoro v prázdnom vláčiku rozmýšľam čo to dnes bude zač. Po Šutove sa prechádzam napešo a keďže profesionálna deformácia začína naberať na obrátkach cestou kontrolujem mieste priepusty na ceste. Nad dedinou zbadám prvý sneh a tak v domnení že už som v raji obujem lyže. Za prvou zákrutou bolo ale už aj po ňom a tak plackám si to asi kilometer ľadom. Dole svoje plutvičky už nedám.

Ponad Šutovo


Na Zajacovej už snehu habadej a dokonca prechádzam pod generál skratkou a neskôr aj skialpových chodníčkom. Začína po mne pokukovať slniečko. Už som v rozprávke a dolná realita ma nezaujíma. Na chate šupnem parádneho čajíka do seba a poďme makať. Plán bol 2x Veľký a 2x Malý Kriváň ale ako som vyšiel do výšky 1500mnm tak sa plán razom rozplynul. Na zemi 2cm ľadu po Štedrodennom mrznúcom daždi. Ouuukej. Mulda to istí. Na Snilovskom sedle zrazu strašný hrmot na celú Fatru. Pre hmlu dedukujem čo to môže byť a po pár minútach toho istého zvuku to identifikujem ako šúchajúci sa lyžiar z Kriváňa. To sú kráľovské podmienky na tom ľadíku. Ja zhadzujem pásy, keď tu zrazu čo to? Pás síce odlepím ale lepidlo alebo kieho fras na tých Geckach zostal na sklznici. Zalieva ma studený pot. Čo budem robiť celé sviatky? Veeď ani dnes ešte nie je 10 hodín. Napadá mi parťák Julo. Spomínal, že si tiež potrebuje robiť pásy. Možno mi bude vedieť poradiť. Dostal som od neho najkrajší vianočný darček. 3 metre 5 centimetrového pásu. ťažko povedať aký absťák by som bez neho dostal.

Kusok pod chatou pod Chlebom

Prvé známky poľadovice


Nad 1500mnm ľadu už požehnane

Pásy práve dostali smrteľný úraz

Nič. Je 10 hodín a ja bez pásu. Idem sa ale zviesť dolu svahom na sever a potom budem riešiť. Lyže teda na batoh a poďho hore napešo. A takto som to zopakoval 4x. Veď čo budem robiť dole v realite??? Tu si užívam raj.

Po tom ako začnú po mne lyžiari divne zazerať keď už 4x idem okolo vleku, tak sa v domnení, že Kriváň krásne zmäkol, vydám na jeho vrchol. Stretám spústu lanovkárov a kde tu nejakého lyžiara ale aj tí to usilovne otáčali keď už ani pásy im nešli na tých 3 centi ľadu. Ja ich mám na chrbte a tak usilovne sa snažím po vlastných. Vietor od západu duje nenormálne a mám problém vôbec v náklone 20° stáť. Nie, mňa nič neodradí. Ja som premotivovaný lyžiar. 

Steny a Hromové zo Snilovského sedla

Od lanovky

Chleb a Západné Tatry z Veľkého Kriváňa

Malý Kriváň z Veľkého


Na vrchole

Výhľady na vrchole sú nádherné ale nie je čas sa nechať tam fackať pridlho vetrom a tak rýchlo obujem lyže a hor sa na vibračnú dosku. Ešte teraz cítim ako sa mi z toho vyfúkaného ľadu vetrom trasie mozog. Tentoraz škrípem na celú Fatru ja. Snažím sa vyberať južne, osvietené svahy ale asi to moc význam nehralo. Do žľabu sa neodvážim. Nechcem skončiť ako mastný fľak pod nim ak by som náhodou chybu spravil a neostal stáť vkuse na hranách lyže. Pretraverzujem to na SVV vrcholu a miernejším sklonom prejdem až do doliny Snilovského potoka.

Ľad plynule prešiel do škrupiny a nakoniec do poriadnej čľapkanice. Stretám ešte troch lyžiarov pravdepodobne sa tam dostali nejako od chaty, lebo zachvíľku nebolo po ich stope ani zmienky. Plán bol presne opačný dostať sa odtiaľto hore na chatu, lenže všade bolo pol metra gebuzinálneho mokrého snehu, tak si vravím idem dole. Spočiatku paráda v lesíku. Paráda by bola stále keby nezačali pasce v podobe skál a kmeňov stromov. Plačem viac ako tie poje lyžky. Kde tu zahliadnem staré stopy po medveďkovi či akejto lesnej hávede. Možno aj Yeti. Trepem sa lesom vari hodinu dokým nejakým spôsobom trafím cestu na chatu. Ešte pár metrov to ide zvážnicou ale nakoniec lyže na chrbát a poďme poturistikovať.

Užívame si jazdu lesom :)




Odkráčam si to až nad Šútovo, čo sa mi už nechce pre pár kúskov snehu ich obuvať znovu a potom prezujem lyžiarky za tenisky a poďme cupitať ďalej. Po spoji smer Sučany ani stopy a tak po ceste I/18 pekne napešky. Možno aj do správ som sa dostal. Keď sa to dozvedeli rodičia tak ma prišli radšej zobrať. Plán bol dosiahnuť napešo Sučany. Dostal som sa ale len do Turian.

Uzučká zjazdovka , tzv General na chatu pod Chlebom medzi Veľkým Kriváňom a Chlebom z Ratkova



V Sučanoch ešte s Julom odrežem 3 metre pásu a hybaj ich domov pripraviť na zajtra. 



Druhý sviatok vianočný

Ráno letím vlakom smer Žilina. Tam už stepujem a čakám na odvoz z Moravy s parťákmi ultrákmi. Jeden sa pobral zo Štefanovej napešo smer Poludňový grúň. My sme sa s lyžami na chrbte a podaktorý v rukách vybrali na Medziholie. Po snehu ani stopy. TO sa od včera všetko stopilo??? Začínam mať depku kde som to len parťáka vytiahol. Možno až v 900-1000mnm obúvame lyže. Aj to bolo skôr za trest ako na pôžitok.

Pôžitky začali až na Medziholí s krásnymi výhľadmi na Rozsutec. Po včerajších úžasných podmienkach nad 1500mnm prdím na Rozsutec a hneď ideme na Stoh. Ide to nádherne aj keď cítiť trošku škrupinku. Dobiehame a predbiehame dokonca aj turistov ktorí nás stihli obehnúť ako sme dopĺňali palivo. Prichádza výška 1500mnm a s ňou aj už očakávaný ľad. Na pomoc mu prišiel dokonca aj kamarát vietor. Ľad časom tak zosilnel, že nebolo šance sa na lyžiach udržať bez haršajzni. Lyže teda opäť do rúčiek a takto až na vrchol. Tam sa všetci čerti ženili v zostave ľad, vietor, hmla a škerili sa nám do tváre. 

Sedlo Medziholie a Osnica

Zjazdovka na Rozsutci, po snehu skoro už ani stopy


Na Stohu po snehu skoro ani stopy a jedine čo zo zeme trčalo bola tráva oblepená 5 centimetrami ľadu. Prvých 200 metrov nemám šancu a musíme ísť napešo. Ale potom to aspoň trošku vyzeralo rozumnejšie a tak si to púšťam na lyžiach. Lyžovaním by som to asi nenazval ale aspoň sme potrénovali techniku. Pravá lyžovačka začala až v lesíku okolo Chrbátu Stohu. Máme uzučký žliabok, môžeme trénovať. Keď nás to prestane baviť vojdeme do lesíka a snažíme sa netrafiť strom. Ja celý vyškerený, Dalik trošku menej schádzame do Stohového sedla. Prežili sme. Obúvame pásy.

Žliabok ako pre profíkov :)



Užívame :)

Už za stáleho rozhovoru prejde cesta na Poludňový Grún, aj keď veľakrát aj po tráve, ako voda. Tam už kopec ľudí a dokonca aj nejakí lyžiari. Dobré znamenie. Dávajú nám rady do života ako a kade to máme zísť. Áno spočiatku to bolo široké na 2 lyže keďže všade inde boli kamene ale neskôr sa zjazdovka rozšírila a užívame si jazdu snov. Pár oblúkov a sme na oficiálnej zjazdovke. Snehu skoro nič, ale nejako sme popreskakovali z fľaku na fľak až kúsok pred chatu. Bola to nádhera. Konečne ale nefúka. Chvíľu oddýchneme a volíme smer Paseky. Aspoň trošku lyžovačky. Parťákov ocino už zdolal z Grúňa aj Chleb a valí naspäť do Štefanovej a tak príde po nás tam.

Vrátna, tiesňavy

Cestou na Grúň



Zjazdovka pod Poludňovým grúnom

Prejdeme sa opäť asi pol kilometra pešo a sme zase na tom bielom čude. Tentoraz asi tom najčudnejšom. Všade navôkol pomaly už začína všetko kvitnúť a my na bielom hnusnom technickom snehu. Ale čo by sme mali keby neexistoval tento materiál? 3 minúty a sme na Starom dvore. Bombyyyy.

Na Pasekách

Po kraji zjazdovky si tu šupuje zástup skialpov. Wau. Nikde som si nevšimol značku zákazu. U nás na Holiach je takej značky viac ako vlekov. Už s absťákom rýchlo lepím znovu pásy a vybieham za miestnou bušičkou hore. Dalíka počkám hore. Teta v najlepších rokoch valila neskutočne. Tak sme sa trošku popohnali a určite ani nie za pol hodinku sme už stáli opäť hore. Po chvíli za mnou príde bušička a potom za chvíľku aj parťák. Prehodíme pár slov a rýchlo letíme na hranolku. Už sa mi od hladu hmlí pred očami.

Čo to spráskame v miestnom bufete a keď príde parťákov ocino poberieme sa znovu do reality všedného života. Ja naspäť do Vrútek a parťáci na Moravu. Boli to vianoce neskutočných zážitkov. To mimo hôr proste inde nenájdeš :)

streda 20. decembra 2017

Prvé kroky na snehu

Niežeby už predtým neboli aj počas tejto začínajúcej sezóny, ale tento víkend bol fakt intenzívny a behu pre mňa myslím odzvonilo do jari. Ešte asi pôjdem trošku popučiť, lenže lyže teda zanedbávať nebudem :)

Malý krok pre ľudstvo, to najkrajšie pre mňa

Na víkend hlásili rapidné ochladenie (ehm.. možno ani nie tak ochladenie ako zmokrenie) a tak tuším vo vyšších nadmorských výškach sneh. Po prepršanom piatku sa cítim plný síl a keď ma nakoniec aj tak všetci parťáci na sobotu zradili, beriem Maxa a letíme spolu do hôr. Max má konečne teplotu na svoju prevádzku čo znamená, že do Kľačian prichádzam ako cencúľ a iba vypadnem z bajku, keď sa mi nejako podarí ho zabrzdiť. Maxík si to cele odbehol a mňa na bajku odtiahol. Kde sú tie letné časy keď som pod kopec musel ťahať ja jeho? ..teraz sme si to trošku vymenili. Veď ako sa vraví prišiel na psa mráz :D

Z kľudného tempíčka je s paličkami makačka jak fras a o chvíľu prechádzame okolo chaty. Ani okom nemihneme a letíme hľadať sneh ešte vyššie. Konečne to začína. Je to sneho-vodo-močiar, ale hľadáme ďalej. Aj som si zanadával keď po štyroch krokoch som mal v topánke bazén. A čo viac Po vyhriati vody som ju musel vždy vymieňať za novú studenú. Aspoň že deravé tenisky som nechal doma. 

Na Suchom prvý mráz

Na sedle pod Suchým víchrica a hmla ale nič nás nezastaví. Pučíme ďalej a sneh začína pribúdať a hlavne primŕzať. Je to tam. Máme asi pol stupňa pod nulou. Pocitová vo vetre mínus dvesto. Na Suchom ledva vidno kríž ale šťastní si dáme s Maxom vrcholovú packu a letíme dolu. Rýchlo vlezieme do chaty na čaj s rumom. Ehm.. Maxík von. predsa len nechcem robiť rozbroje keby to niekomu vadilo.

Po niekoľkých minútach vychádzam von a tam napoly zasnežený pes ma čaká. Chumelica poriadna. Zima prituhuje. Rýchlo si zoberiem svojho parťáka a letíme dolu do dažďa, ktorý začína hneď kúsok pod chatou. Nuž. Raz to príde aj nižšie.

Maxík čaká na pána

Večer ma parťáci prehovárajú ísť v nedeľu ráno do najväčšieho Mordoru na Martinské hole. Asi 5 výstrah od vetra, cez sneženie, dážď až po jazyky a záveje. Pod kopcom tečú potoky stredom cesty a ja mám vystúpiť z auta. Ako správny bežec turista, vyťahujem dáždnik a idem na to. Parťáci moknú :D

Výškové metre odsýpajú ako voda tečúca pod nohami a po snehu ani stopy. Ten sa objavuje asi až vo výške 1000mnm. To je asi o 100 nižšie ako včera. Aj to je skôr voda ako sneh. Ani neviem ako by som nazval túto konzistenciu. Asi 3D voda, lebo sa nerozteká ale stojí až do výšky 2 centimetrov. Až kúsok pod chatou sa začína poriadne všetko bieliť a na chate kooonečne staviame prvého tohtosezónneho snehuliaka.

Na Martinkách 29.10.2017



Keďže mám za parťákov bláznov, znovu si chatu nevšímame a letíme pozrieť čo je nové na vrchole. Spočiatku príjemná zima na ruky ale neskôr to vystriedala snehová víchrica. Niežeby bolo kopcu málo ale treba nás ešte aj sfúkavať naspäť. Kto si čo nedobre zaopatril proti vetru to potom trpelo. Ale vari radšej nejdem rozoberať komu čo.

Na vrchole

Spravíme selfíčko a letíme na čajík s rumom. Na chate práve raňajkovalo pol Českej republiky. Mladí celkom zvláštne na nás kukali. Takú chuť som im mal povedať, že raňajky nechajte na stole a hybajte s nami do divočiny. Ale asi by som nepochodil, a tak keď nám z vetroviek stiekla tá najväčšia voda a začala byť zima už aj vo vnútri pobrali sme sa opäť do reality všedného života. 


Doobedu sa ako sme prišli z výletu vyčasilo a bolo krásne nedeľné predpoludnie. Ale ako odbilo dvanásť, tak sa zatiahlo a čliapalo a čliapalo. Keď sa ale náhodou trošku zdvihol oblak tak každú hodinu sa biela línia na kopcoch posúvala o kus nižšie. 

Ráno už trošku niečo mokré padalo aj u nás dolu ale ako sa rozodnilo tak sa všetko krásne belelo okrem nášho sivého mesta. Už hneď lúky nad mestom boli biele. Včera po zhliadnutí súvislej snehovej vrstvy som si dal záväzok, že dnes to pôjdem odskúšať aj na lyžiach. Keď som zbadal na sociálnych sieťach, že niekto ma už stihol predbehnúť tak mi skoro slzička ušla. Strááášne veľa ľudí ma odrádzalo od tohoto činu ale títo ma zase veeeľmi pozitívne motivovali.

A tak odbila posledná hodina v práci a ja už trasúci sa obsťákom rýchlo balím veci a hneď aj valím pod kopec. Ešte cestou autom ma stihla poriadna chumelica. Na mostíku pred lesom na Martinky sa lialo vody neúrekom čo sa všetko topilo ale aj tak už všade bielo. Na pásy to ešte ale samozrejme nie je a tak lyže na batoh a hybaj hore hľadať sneh. Samozrejme úštipačné poznámky aj takto po ceste či mám kameňačky a podobne ale nenechám sa odradiť. 

Čakal som, že obúvať sa začnem do lyžiarok už síce pri dele ale ja stále verím. Postupne to už aj vyzeralo na šľapanie ale ešte to nejdem síliť. Ešte sa poriadne vyhecujem. Až na Kalužnej ako začína asfalt obúvam lyže. Robím svoje prvé kroky po pol roku. Je to neskutočný pocit. Zo desať ich bolo trošku neistých ale potom som sa už cítil ako keď opäť hodia rybu do vody. Toto mi tak stráášne chýbalo. Šliapem úplne ako po perínke. 5-10 centi prašanu na tvrdšom snehu. Užívam si to.

Na Rotunde

Výjdem na zjazdovku a tam haldy snehu. Síce zjazdovka už aj slušne rozjazdená ale pri začínajúcej ďalšej chumelici a silnom vetre hneď sa všetko rolbovalo. Pučím hore. Ani sa nenazdám a som na vrchole. Ide to všetko strašne rýchlo. Teraz neviem či pôsobia endorfíny alebo som tak nabitý. Zisťujem, že z toho snehu som bol tak nadšený, že ani doklady od auta či peňaženku som si nevzal a tak volám parťákom čo šli za mnou napešo nech mi kúpia čaj. Letím za nimi.

Po čaji už len samá čiernota a kúsok mňa


Zase neviem lyžovať. Kokos to čo je? Pre vietor a sneh nič nevidím ale aj tak som šťastný. Nejako sa doteperím až do chaty. Pokecáme. Vonku padla tma a parťaci sa chystajú dolu. Mne sa vôbec nechce z tohoto bieleho raja a tak lepím pásy a hybaj hore ešte. Vo svetle čelovky vidím prd makový pre sneženie a hmlu a tak aby som sa nestratil stále sledujem vlekové lano. Aj spúšťať sa musím len okolo lana.

Len trošku lana a hybaj dolu v hlme

No ale prídem ku chate a telo tak zaštrajkovalo, že o chvíľu mam nalepené pásy znovu a už aj pučím na vrchol opäť. Bolo čo robiť aby som aj po tomto raze nelepil pásy opäť. Radšej som sa pustil čo najďalej od chaty aby ma náhodou ona nejakou magickou silou tu nezacyklila. Na lyžiach sa spúšťam až na koniec asfaltu na skratky. 

Konečne stretám parťákov čo ma aj chápu, len stále sú rovnakí v tom, že neverili tomu že dnes sa môžu dostať do raja. Nuž ale asi raj nie je pre každého. Iba pre tých čo mu veria najviac :)

Cestou z holí

Každopádne som nadšený, že ku nám opäť zavítala perinbaba a dúfam, že sa u nás zdrží čo najdlhšie. Všetci sa o ňu budeme starať čo nám sily stačia.

sobota 16. decembra 2017

RIP Black diamond distance FLZ 105-125

Ako dĺĺĺho som sa rozhodoval pre tento krok. Kúpiť si palice alebo nekúpiť? To bola otázka. Nakoniec som pristál na to a vyskúšal to. Veď na kopce to môže byť dobrá pomôcka. Keďže chodím o niečo dlhšie turistiky ako bežný smrtelník, tak som si povedal, že môžem aj trošku viac do toho investovať. A tak v jeden krásny deň sa mi v rukách ocitli paličky Black diamond distance FLZ 105-125




Ide o hliníkové palice. Bál som sa ísť do karbónu, lebo čo sa poznám, tak by na druhý deň boli zlámané. Pre tých pár gramov mi to nestojí. Ešte aj eurá by to stálo navyše. Povedal som si tiež, že keď už sú tie palice nie najlacnejšie, tak sa budem o ne aj patrične starať a vystavovať ich čo najmenej nebezpečenstvám. Preto som si ich nikdy nezobral na lyže. Aj tak síce nemali košík. Čo som ale teraz pozeral, vyzerá žeby sa dal dokúpiť.



Nosil som ich teda iba na dlhšie projektíky po horách alebo na preteky. Naučil som sa konečne využívať ich celý potenciál. Nie je to len pomôcka pri výstupe nahor. Neskutočne pomáhajú aj pri zostupe. Napríklad keď máte za sebou 170 kilometrovú akciu a na obdeň sa vyberiete na inú turistiku. Potom keď schádzate so šialenými svalovkami dolu kopcom oceníte ich schopnosť udržať Vás vo vertikálnom smere. Alebo keď v Andorre lietajú vrtuľníky pre ostatných pretekárov čo padli zo strmého trávnatého hrebeňa a vy nad nimi bodáte paličky celou silou do trsov trávy a máte aspoň trošku pocit bezpečia.




No a samozrejme teda pri výšľapoch. Rukami sa dá pri každom kroku ušetriť nenormálne množstvo síl. Len sa to treba naučiť. Nie držať paličky vedľa seba ako ozdobu. Po pár razoch budete mať aj bicáky skoro ako kvadráky. Hej, aspoň aj na rukách sa bežcovi alebo chodcovi ukáže nejaký svalčok.

Každopádne keď sme si začali spolu takto zvykať tak sa všetko muselo pokaziť. 


V jedno pekné ráno schádzam z Rozsutca, trošku sa z boku o palicu oprem a z ničoho nič mám paličky dve. Wtf? Aké dve palice? Veď to je hliník. Si robia srandu? To zatlačenie na paličku bolo tak malé, že pri bežnej 20 € palici by palička ani nezistila, že sa o ňu niekto oprel a táto je na dve časti. Zlomila sa v oslabenom priereze kde je vyvŕtaná dierka na jej vystretie. Takzvaný zámok palice. Skúšal som ju reklamovať, ale odpísali, že som ju asi na kolene nasilu zlomil.


Keď som zistil túto skutočnosť, že to považujú za moju chybu a nie chybu materiálu a konštrukčného detailu tak som začal guugliť. A vygúglil som to, že nie som sám. Že v danom mieste sa palica láme pomerne často. Niekomu to reklamujú iným nie. Asi ako to cítia. Okrem vrchnej časti sa zopár ľudom polámali aj spodné stopky. Každopádne každý sa sťažuje na to aký je ten hliník krehký a ako je možné že sa zlomí a nie ohne. 


Z vlastnej skúsenosti, aj keď Black diamond bola moja obľubená značka a aj som bol hrdý na to, že používam police ako Emellie Forsberg či iní profíci, by som ich už nikdy nekúpil. Celkom ma mrzí, že zaplatím pomerne veľa a po polroku môžem vyhadzovať peniaze do ľuftu znovu. Teraz som dopadol tak, že netuším ktorej značke mám veriť a do akej inej palice ísť. Či náhodou nezostať už zase iba sám a na nič sa nespoliehať alebo či zase niečomu uveriť a potom možno byť opäť sklamaný. To je teraz otázka.

Ešte skúsim doma niečo vymyslieť. Na internete som našiel síce náhradné diely ale okrem práve tohoto vrchného. Veď oni určite vedia prečo. Možno z palice skladacej urobím pevnú, ale už to nebude asi to pravé. Už to nebude mať tú cenu. Rozmýšľam nad dvomi variantami. Buď vrchný diel privariť, lenže trubka je tak tenká, že moc tomu neverím, že to bude niekto vedieť a chcieť robiť. Alebo medzi horným a stredným dielom urobiť dierku a spojiť ich dohromady nejakým nitom. Netuším. Musím si to ešte nechať prejsť hlavou.