Na lyžiach 28. mája (retrospektívne z Mája 2019)

Cez víkend stav snehu skontrolovaný. Môže sa ísť teda na vec. Počasie moc ale nepraje. To si už ale nenavyberám. Dnes je posledný možný deň.

Raj :)

Cestou do Šútova sa začína zmrákať, ale verím tomu, že to ustojí. Až dovtedy dokým mi na Kríčkovej nad Šútovom po ľavici nezahrmí. To už poriadne rýchlo letím do lesa. Stále ale smerom nahor. Nie, dnes to neotočím. Som na Zajacovej. Tu v lese si už môže pršať koľko chce. Pre istotu som si zobral aj parazol. Síce vyzerám ako somár v lese s dáždnikom, ale myslím si, že som svoje telo uchránil od nejednej kvapky. Najväčší prúser bol asi na kúsku chodníka skratkou zo Zajačky pred skládkou v úzkom koridore stromov. To stačilo na to, aby ma dobre zmočilo. Či nohavice, či tričko. Ruksak si myslím najväčšiu dávku vody utrpel práve z kvapkajúceho parazolu.

Vyrážam

Stúpam vyššie, ale dážď nie a nie ustúpiť. Už som na Ploštinách a len teraz to začína ustávať. Dokým ale prídem na generál je po daždi. Skladám dáždnik a pomaly s mokrými nohami stúpam na chatu. Pred chatou už slniečko svieti ako v lete a nie je problém ísť ani v krátkom tričku. Už len vysušiť všetko čo mám na sebe. Lyže odkladám pred chatu a idem pozdraviť osadenstvo.

Tam už na mňa čaka zhrozená Ivet a dvaja noví pracanti. Iveta keď sama vybehne von a zistí, že tam mám lyže, hneď mi ich chce zahodiť do pece. Nedám sa. Dám si teda len jednu kofolku a letím radšej het. Všetci neveriacky krútia hlavami, ale dnes sa ja ešte určite spustím. Slnko stále krásne svieti aj keď popred Kriváň sa od Snílovského sedla začína dvíhať hmla. Len na poslednú chvíľu odfotím svoje zjazdovky. Potom sa načisto zahmlie a začína aj dobre pofukovať.

Monzún pomaly končí..

Už takpovediac poslepy nachádzam vrchol zrejme Májovej muldy. Neviem či sa presne tak volá, ani či je to táto. Obujem lyžiarky, nasadím lyže a môžem ísť na to. Mobil do ruky, palice do druhej a užívam si nenormálny letný firník. Podmienky dokonalé. Sneh je tvrdý aj napriek dažďu, ktorý skončil pred hodinou a aj napriek teplu, ktoré už panuje týždne. Bola to asi minútka v raji. Som na spodnom konci bieleho fľaku.

Lyže vyzujem a v lyžiarkach kráčam smerom nadol do Snílova pod Révayku. V hmle a bez snehu to tu vyzera úplne inak. Podarí sa mi ale lokalizovať fľak snehu, na ktorý mám nastúpiť. Pásy už nedávam. Idem hore napešo. Celkom som sa zapotil. Nie je to až taká rovina. V polke fľaku je už celkom úzko. Aspoň si napozerám terén či to zvládnem. Mohlo by to ísť. Prichádzam až po navrchnejšiu časť zasneženej krajiny. Znovu nasadzujem lyže a idem na to.

Na chate už trópy

Tentoraz je to už strmšie. S kamerou je to trošku ťažšie. Radšej to teda nehrotím. Veď ide iba o alegorickú jazdu. Podarí sa mi dokonca prejsť aj uzučkým miestom pomedzi skaly a režem oblúky ďalej. Až po samotny záver. Tentoraz jeden a pol minúty raja. No a teraz je už úúúplny koniec. Lyžiarky ešte nechávam na nohách, ale lyže na chatu už veziem len na ruksaku. Bola to úžasná sezóna. Budúci rok musím snehy využívať dlhšie. Do polky júna žiadne bežecké preteky. Od polky mája možno začnem cez týždeň trošku pobehovať, ale cez víkend musím prášiť Tatry koľko to pôjde. Veď ešte teraz začiatkom júna, keď som šiel okolo Tatier, bolo vidno nenormálne množstvo snehu. TO treba všetko rozjazdiť!

Zjazdovečkáá

Na chate ešte poklábosim s "mamkou" a už len akože behom s lyžami na chrbte dolu na Zajačku. Myslím si, že pod polhodinku to íšlo aj tak. Ešte 40 minútova prechádzka popod les a cez Šútovo a som na vlakovej stanici. Výlet je za nami, teraz sa už môžem naplno venovať pol roka opäť behu. Na lyžiach sa vidíme opäť v decembri :)