sobota 28. mája 2016

Vo štvrtok na západe všetko úžasne


Nepísať o preteku, ale o ľuďoch. To tu ešte nebolo :D Ale keď oni sú všetci majstri svetla (skoro) ..tak potom nepíš o tom čo sa s nimi dá zažiť.
Cez víkend sa mi ozval Robo Zymberi, že ako Bánovska. No skôr sa ma opýtal, že dokedy budem zničený, a že musím prísť vo štvrtok do Blavy. Ja vravím, že čooo ..mne sa nechce. Robo, že vo štvrtok ťa čakáme. No tak ja, že ok keď musím :D
V pondelok, či kedy volám s Julkou Batmendijnovou, že ani neviem prečo, vlastne ani neviem či sme volali, asi písali a nakoniec z toho vyšlo, že Julka o ničom nevedela. V stredu volám s Kubom Kubačkom a to isté. V poslednej dobe som dokonca dosť mimo. Smartfon je v oprave, čiže také niečo ako sociálne siete nula bodov, už vyše týždňa a na mojej prehistorickej Nokií ide signál raz za dve hodiny. V stredu som sa ale s Kubom dohodol, že teda vo štvrtok som v Blave ako na koni, či na buse, či vlaku a že ma bude čakať.

Prídem tam, von asi 200 stupňov a Kubo oproti mne v dlhých zimných turistických nohaviciach. Hneď sme vbehli do obchodu kúpiť čosi ale v obchode nemali nič poriadne extravagantné a obtiahnuté tak nebolo z čoho vyberať. Ak nemá oblečenie minimálne 5 krikľavých farieb a nesťahuje ho tak, že mu vytláča krv až do hlavy tak také mu nechutí. Radšej v 200 stupňoch zimné nohavice.
Z Vinohradov sa presúvame do Slovenského rozhlasu za Robom. Konečne prichádza Kubová chvíľa pre oblečenie si dúhových legín na beh. Trošku jeden druhého zhejtujeme a ideme za Julkou.
Julka, ako by povedal Kubo, vyparádena bežecká guľka, práve vybehla ako sme prišli pred nejaké parkovisko, či ako to nazvať. Ešte presviedčame Julku, že my behať nejdeme. Že my sa chceme prejsť. Nič nepomáhalo. Za 10 minút sme už pučili do kopca.
Inak ja to nikdy nepochopím, že v Blave je toľko kopcov. Ja mám v hlave zakódovanú pre naše hlavné mesto rovinu. Prvé 2 km som si normálne pamätal asi z pred dvoch rokov, keď som tam bol v jednej firme na pohovore. Behalo sa super. Už dávno som nemal takých ukecaných parťákov. Vlastne Kuba hej, s Robom som sa už dávnejšie rozišiel, ale celkom som bol rad za toto opätovné spojenie. Julka je zase parťáčka na dlšie seansy ..tak som sa celkom obával ako dopadne táto krátka konštelácia a ešte aj s týma dvomi. Ale Julka si šla svoje. Buď sme boli nepočúvateľný alebo proste takáto suchotina býva vždy na každom tréningu. Dobreže s ňou nemusím trénovať. Len si už potom užívať preteky. No ale asi naspäť k behu.
Z ničoho nič sme podišli cestu a vošli do lesa. Teraz asi každy Bratislavčan sa musí smiať, ale les v Blave? ..whaaat? :D ..no ok ..po troch km som si zvykol. Chodil som tade za nimi s otvorenými ústami, Oni tam majú lesy? ..nie iba paneláky? ..a je tam dokonca pekne ..trailové chodníčky lepšie ako vo Fatre? ..hm ..ale nemajú stúpanie. Bežci boli všade. Zavadzali. Ale to vážne? ..to toľko ľudí športuje? ..mladý, starý, stredný? ..oni ozaj nemajú niečo rozumnejšie na robote? ..ja že to iba zúfalci ako ja behajú
Obišli sme dokonca aj nejaké jazierko. Od začiatku som sa pýtal či nepôjdeme aj na lanovku. Ževraj hej. Boli sme už neviem či nie na siedmom kilometri a lanovka nikde. Vravím si, a to koľko ideme dnes bežať??!! ..ja, že sa tu idem iba poprechádzať ..ešte aj Robo sledoval či mám dobré tepy. Keďže práve sme zistili, že z jedného garmina sa dá chytiť superové srdce :D ..čiže keď vidíte na preteku, že váš protivník ma tepy 230 tak ste v klídku vy :D ..ale druhý otrasný prípad je keď vám kamarát robi pacera ..a nadáva vám keď idete nad 160 a keď ho poslúchnete tak zase je zle že pod 150 ..inak aspoň nemusím používať vibrácie na prechod zónami.
Z ničoho nič sme sa ocitli pred lanovkou. Konečne vidím naživo túto ich bájnu lanovku. No dajme tomu, že to nazveme kopec. Behať som to nevládal :D ..Julka vkuse pučila 100 m pred nami. Úplná socka :D ..my sme asi strašný keď sa s nami hanbí. Ďalšia vec čo ma fascinovala bolo, že oni sa dotkli vrchnej stanice lanovky a valili naspäť ..čooo? ..to čo má byť? ..žiadna kofolka? ..a je tam vôbec kofolka? ..nakoniec prevzial trasu asi Robo ..a začali sme v tých Blaváckych lesoch blúdiť kdesi okolo Kamzíka. A Stále všade ľudia. Prečo nesedia doma? ..veď vo Fatre je prázdno v lese. A v Bohuniciach ani nevravím. Tam žijú iba starý ľudia a základoškoláčky a po poli iba zajace.
Nakoniec sme sa pustili lesíkom dolu kopcom. Cítil som sa so svojimi parťákmi ako v Salomon video. Užívali sme si terénu až dokým sme nepríšli opäť do pravej Bratislavy na asfaltík. Kdesi v meste sme sa rozišli s Julkou, že nech sa ide dať dohromady. My spolu sme sa išli dať tiež dohromady a o nejakú polhodinku sme už sedeli v šenku. Akože ja som chcel ísť na kebab radšej ..ale tak nebudem trhať partiu.
Neviem ako mohol napadnúť takýto pub Robovi. Veď tam sa nedalo ničoho poriadne najesť. No niečo tam dávali, ale počet € na kilogram bol neúnosný. Tak to zostalo ozaj iba na tom pive. No okrem nejakej paštéty, či syre či akom frase. Pivo dávalo tému za témou.


Prebrali sme asi ozaj všetko a všetkých. Toto je partia ohováračov. Pozor na nás. Nik si nemôže byť istý, kedy ho, ktorý parťák zrazí za rohom na kolena :D ..ale my sa máme radi a aj všetkých naokolo. Vlastne okrem toho, že sme vyriešili problému Kuba. mňa, Roba, no Julke nič netreba riešiť. tá si robí čo chce, tak sme skoro už aj vyriešili problémy celého ľudstva. Keby nás po polnoci nevyhodili tak určite už teraz žije celé ľudstvo v utópií alebo v polygamií, či všetkozdieľaní. Medzi rečou prišiel aj juro Tekel aby nás na Julku nebolo málo :D ..neviem, čo tam chcel. Ale vďaka nemu sme vyvrátili všetky možne konšpiračné teórie ..napríklad aj to, že častejším holením, človeku nerastú chlpy, brada ani vlasy rýchlešie. Zistili sme kto už mal kiahne a kto nie. Zistili sme či je lepšie mať prsia alebo zadok, že či keď človek nosi pulzomer(podprsenku) tak si má obliekať biele alebo čierne tričko. Taktiež sme vyriešili výhody registrácie na instagrame a dali sme si aj základy hashtagov a spravili sme si aj kurz nádejného lajkhantera. No a určite kopec ďalšieho čo zostane navždy zapísané do nášho hlbokého podvedomia. Ešte sme čo to ohejtovali a pobrali sa na neznámu adresu.
Išli sme po nejakých tajných chodníčkoch a z ničoho nič sme boli v nejakom tmavom vchode. Konečne raz som nemusel šlapať štyri poschodia. Konečne niekto má rozum pri prenájme či kúpe bytu. Dostali sme sa do kráľovstva spojených rodov Batmendijnových a Tekeliových :D ..ich pohostinstvo musíme teraz rozchýriť po celom známom svete. Ešte nikde nebolo o mňa tak postarané. Ja som si vlastne sadol ..a z ničoho nič som mal pred sebou jedlo. A keď sa niečo minulo tak pribudlo ďalšie. Teraz neviem či disponujú nejakým hrnčekom var ..ale nedalo sa to zjesť :D ..raz boli na stole pááárky ..potom prazenica, zelenina, whisky, znovu párky, whisky, chlieb, voda, slanina, whisky, zelenina. Proste sme to trošku nezvládali pojesť. A keď sme nechceli jesť tak išli doklady von oknom :D ..zistili sme načo je sprchový kút v kuchyni, na čo sa využiva tajomná komnata, a ako dokáže byť ..ehm ..150? ..rôznych zapálkových škatuliek vedľa seba ..podľa treningových plánov sme usúdili kto je tu pretrénovanec a že keď sa vám žena dusí tak ona si dokáže poradiť aj sama :D Večer utiekol ako voda. Ani sme sa nenazdali a bolo pol tretej ..hm ..zajtra do roboty ..vlastne všetci okrem žubrienky Kuba :D ..takže sa musíme rozlúčiť s týmto ozajstým utopistickým rajom čo sa nachádzal v tomto byte a pobrať sa do reality bytu Robovho :D
..štyry poschodia ..je pol tretej ráno a ja musím ísť štyri poschodia po svojich ..a čoby vlastne štyri ..ešte oni aj v byťe majú poschodie :D ..vyvalili sme sa s Kubom na postele v podkrovi a o štyri, tri, dva, jeden sme spali ..totálne vypnutý, o dve a pol hodiny budík. Fuuu, hlavu mi šlo roztrhnúť. S robom sa lúčim a Robo ako na znak nášho úžasného priateľstva mi dáva na rozlúčku ibáč :D ..fuuu a teraz naspäť znovu do reality ..prečo toto musí vždy skončiť?

Človek ani netuší ako ľahko sa môže dostať do partie úžasných ľudí. V jeden deň ste sami dobreže nie v reaktore jadrovej elektrárni a na druhý deň poobede so štyrmi úžasnými ľudmi trepete dve na tri. Asi je ozaj potrebné aby sa človek držal ľudí, ktorý ho ťahajú dopredu, ku krajším zajtrajškom ..alebo ako hovorí iný pre mňa jedinečný človek ku ešte väčším depkám keď to skonči :D ..nie, niee ..aj keď už teraz mi to chýba aj tak sa už teraz teším na každý ďalší zážítok s Vami.

Transvulcania alebo ako sa samozvaná 6 členná Slovenská repre vybrala na sveťák

Je štvrtok 5.5.2016, pre nás malý deň D ..prečo malý? ..Vertikal je pre nás tréning, my sme hltači kilometrov :D ..pre nás ten veľký deň D ešte len príde a to v sobotu. 
Ráno nie a nie vstať ..samozrejme okrem mňa ..ja už taktizujem od siedmej, ostatným stačí až od desiatej. Po dvoch hodinách vychystávačiek o 12tej sme sa konečne pobrali z domu ..no a čo to vlastne ideme spáchať? Dnes nás čaká jeden z pretekov Skyrunner world series v kategórii vertical. A presnejšie ide o prvé kolo Binter Transvulcania Kilometro vertical s parametrami 7,6 km a 1200 m+ ..nachádzame sa na La Palme na jednom z najzápadnejších Kanárskych ostrovov ..musíme prejsť autom na opačnú stranu ostrova, keď už sme sa tak blbo ubytovali :D ..to znamená prejsť cez 2000 m vysokú kalderu ..našťatie tunelom ..o chvíľu sme v Los Llanos de Aridane, kde bude cieľ nášho veľkého dňa D ..to bude zase ďalší z pretekov Skyrunner world series tentoraz v kategórii ultra. Tiež ide o prvé kolo tohto roku s názvom Naviera Armas Transvulcania ultramarathon. Hneď sa ideme registrovať. Registrácia rýchla ..možno to bude aj tým, že bol ešte iba štvrtok a dnes na VK štartuje iba nejakých 140 ľudí a teda väčšina z 1800 ľudí na ultra a ďalších 1000 ľudí na sprievodný maratón a polmaratón, čo sa bude konať v sobotu, mohli sa chodiť registrovať priebežne od štvrtku do piatku večera. Poviem to na rovinu u nás na pretek, kde ide 100 ľudí sú väčšie rady, na druhej strane štartovné je približne 4x lacnejšie. 



Registrovali sme sa vo veľkom stane spolu s predajnými stánkami ..aj som si chcel kúpiť fukerku, ale bol tam riadne slabý výber ..po registrácii ako najväčší pán som sa ja s Jurom a Simčou vybral do úžasného obchodu s jedlom ..no a už som bol jasný ..sveťák nesveťak ..najedol som sa tak, že som chodil prehnutý. Boli sme trošku pozrieť aj do mesta a na cieľ ultra ..prípravy boli v plnom prúde. Na námestí sa dalo vyfotiť s plagátmi minuloročných víťazov. Teda, keď už nie inak, tak aspoň takúto možnosť sme využili, keď už nie sme na tých plagátoch my sami



 ..potom ešte dať jednu cervezu Doradu(pivo z Tenerife) a keďže štart VK nebol v Aridane ale pri pláži v mestečku Puerto de Tazacorte pobrali sme sa tam. Cestu na štart s mojim zmyslom pre humor, dobrodružstvo a skratky som v banánovníkových poliach takpovediac dosť prekombinoval ..trošku sme v nich zablúdili :D ..10 km cesta po normálnej ceste asi teda predsa len bude trvať kratšie ako skratka cez banány :D ..no ale keď Kubo chytí nervy a vymení ma za Sygic, lebo už sme neboli na ceste ale medzi banánmi, tak o chvíľku sme z labyrintu banánov von a na ceste do Puerta ..mesto už bolo totálne plné, čiže sme parkovali až kdesi v prístave, cca kilometer od štartu ..trošku rozcvička ..rozcvička bolo aj čakanie na záchody ..človek zháňa voľné miesto po celom meste v reštauráciach a keď si nájde už aj tú svoju tak jeden člen repre tam sedí pol hodinu ..hlavne, že štartuje o polhodinu neskôr ako ostatní členovia :D ..ale tieto plnky na záchodoch pozná nejeden pretekar ..o piatej to začalo ..náš prvý sveťák ..štartovalo sa po jednom v polminutových rozostupoch ..všade okolo chodníka špaliere ľudí s plastovými búchadlami a možno taký istý počet fotografov ..mne to príde, že miestní už ozaj nemajú čo fotiť, keď fotia aj mňa ..na čísle sme mali aj svoje meno a krajinu, tak niektorí kričali Luka, Lukaa ..Michalina, Michalina ..alebo Jakobo, Jakoboo ..na štarte uvádzač každého predstavil číslom, menom, krajinou a potom vravel milión ďalších vecí pre mňa nezrozumiteľných v španielčine a na koniec nás každého po jednom poslal kade ľahšie neskutočným arrrrrivaaaa, arrrrrivaaa ..od nás štartovala prvá Simča o tri minúty na to Juro, potom po minúte ja a potom s väčším odstupom najprv Miška a potom Kubo

Výhľad z trate č.1

Výhľad z trate č. 2 :D

 ..do polky trate na útes som bombil tempo ako pán bez pulzomeru ..každú chvíľu som čakal kedy dobehnem Jura alebo asi aj včerajší deň ..po troch kilometroch som nedobehol Jura, ale sám seba, keď som tak valil ..aspoň som zistil, že bez pulzomeru nedokážem žiť ..a to doslova ..po troch kilometroch som bol tak vyfľusnutý, že som myslel, že ani nedôjdem ..aj keď 3 km a 600 m+ ..to je dosť :D ..čooo? ..veď to je slabá polovica ..noo, toto ešte asi bude problém ..bolo mi teplo ..tŕpla mi noha ..začal som mať omdlievačky ..hm výhovorky ..ale dúfam, že to bolo tým, že už som tri mesiace pre pokazené koleno poriadne nebehal, lebo nie som od nás zvyknutý na takéto trapasy ..a musím si opraviť aj hlavu, aby som nabudúce nezabudol tepy ..postupne, veľmi pomaličky som dobehol Simču, ale bolo to už trápenie ..na konci som si myslel, že mám niekde zavesených tristo kíl a nohy som si dobre že nemusel dvíhať rukami ..viac ľudí sa síce podarilo predbehnúť, ale niektorí išli ako pani ..napríklad tí, ktorí to vybehli pod 50 minút(padli aj rekordy trate) ..za spomenutie určite stoji chlapík, ktorý síce išiel ako raketa, ale či ja, či Juro, keď nás obiehal, sme sa ho zľakli či aj chlap nemôže rodiť pri takých zvukoch aké vydával. Postupne sme sa hore postretali ..Bobča nám porobila fotky a videá keďže na VK sa vybodla a hore šla turistične 







..zato si spravila ako prvá z nás fotku s celebritou ..a to rovno s Nepálčankou Mirou Rai a ja som mal tu česť byt fotograf :D


 ..spravili sme si spoločnú fotku ..pokecali s Čechmi a Miška aj s Poliakmi ..musím ešte vyzdvihnúť. že sme boli asi najväčší fanklub druhého z vertikálu Čecha Ondřeja Fejfara :D ..po nadlávení sa na občerstvovačke  a vykochaní sa výhľadom, kde do frasa sme sa to až od oceánu vytrepali, sme začali pomaličky klesali naspäť ku pláži



 ..posledne serpentíny útesu sme šli už skoro v totálnej tme a čakali kto kedy z nás hodí papuliaka dolu svahom ..prišli sme akurát na vyhodnotenie ..veľké sklamanie bolo. že naša Miška nakoniec nevybúšila na stupeň víťazov, lebo dokým nevypustili na trať elite bola v priebežnom poradí na prvom mieste :) ..po vyhlásení ešte vymočiť po tme nohy do oceánu s metrovými vlnami a po takejto regenerácii smer popod hrebeň na druhu stranu ostrova ..samozrejme opäť sme šli spať o druhej v noci po dlhočizných rozhovoroch ..no zajtra budeme musieť odpadnúť do postele o deviatej, aby sme zvládli vstať na sobotňajšie ultra ..suma sumárum 1. kola sveťáku vo vertikále roku pána 2016 skončil tak, že najlepší zo samozvanej Slovenskej repre bol Kubo ..hneď za ním pár sekúnd Juro ..potom dobehla Miška, potom stráášne nespokojný Luky a nakoniec Simča


Skoro presne o 24 hodín sme už s Kubom museli vstavať na 1. Kolo sveťáku v ultra. Bolo štvrť na tri, keď zazvonil budík. Busy na štart nám šli so Santa Cruz de La Palma už o 3:30 a to bolo treba sa ešte dochystať a dopraviť do Santa Cruz ..ostatní išli neskôr ..Bobča na maratóne mala štart o 4hodiny neskôr v cieli polmaratónu a Miška, Simča a Juro na polmaratóne štartovali o hodinu a pol neskôr ako my z nášho štartu ..cestu busom sme s kubom prekecali o všelijakých chlapských blbostiach a ani sme sa nenazdali a boli sme na štarte. Štart bol na južnom cípe ostrova pri majáku Farro de Fuencaliente 


..ako sme vystúpili s busu a klesali ku majáku, dole sme už videli ďalšie desiatky autobusov a stovky čeloviek ..pri majáku to žilo ..veď nečudo ..iba štartujúcich bolo 1800. Najväčšia sranda celého štartu boli 4 toitoiky a 30 m rad bežcov stresujúcich pred nimi :D

Za mnou rada na záchod :D ..druhá polovica chodila do poľa za plotík :D

 inak človek ani netuší kto sa môže vedľa neho rozcvičovať vedľa záchodov :D ..nakoniec som zistil, že to bola tretia najlepšia, žena ultra Novozélanďanka Ruth Croft ..keď sme si vystáli radu pobrali sme sa na štart ..organizátori nám hneď dali jasne na javo kam patríme a poslali nás dozadu ..nechceli nás vedľa Aničky Frost, Luisa Alberta Hernanda, či Sagea Canadayho :D ..moc sme sa neryli, tak sme ozaj štartovali až z chvostu ..ale aspoň sme mali parádne miesto na fotky a videa



 ..zo päť minút po odštartovaní sme sa síce nepohli, ale nakoniec sa to rozbehlo. Hneď od začiatku bol chodník úzky a zápchy vlastne skoro počas celého preteku(povedal by som, že rad bol od majáku na Farro de Fuencaliente až po samotný koniec Los Llanos de Aridane, keď to preženiem, ja som sa pohol, keď Hernando bol v cieli :D ) Ale tam na začiatku o šiestej hodine rannej v tme to bolo ozaj, že upchaté ..s Kubom sme sa nenechali vyviesť s rovnováhy a všetko sme to obiehali mimo chodníka ..skaly, neskaly :D ..aa vlastne aké skaly?? ..chodník do 20 km bol čisto zo sopečného popolu, piesku a jemného štrku, čo by mohlo byť celkom fajn, ale keďže na Pico del Teide (to je zase iný príbeh z dolaďovania formy na Tenerife) som spravil dieru do S-labiek, tak som musel, každú občerstvovačku vysypávať tony štrku. Pravdupovediac bolo jedno či ste šli chodníkom alebo povedľa, pieskový povrch bol všade rovnaký a nohy každým krokom šmýkali pol kroku späť. Čítal som report z minulého ročníka a presne o tomto probléme so štrkom a prachom a aj tak sa tam vyberiem s 3 cm nezašitou dierou v sieťke ..dúfam, že budúci rok ma bude niekto nasledovať :D ..celý úsek od začiatku po občerstvovačku bol do kopca a predbiehať normálne ako ľudia sa dalo asi iba na jednom kilometrovom úseku, ktorý viedol po zvážnici. Prvá občerstvovačka bola v Los Canarios ..práve sa brieždilo ..v Los Canarios aj o siedmej hodine rannej to žilo ..okolo boli špaliere ľudí, ktorí už o takej skorej rannej hodine stáli vonku a povzbudzovali ..na tomto mieste pri behu cez námestie sú na zemi spravené pamätné tabule tým, ktorí vyhrali jednotlivé minulé ročníky. Ďalší úsek bol stále do kopca(vlastne do kopca sa ide cca 20 km a 2000 m+ ..najbližšia občerstvovačka bola až vo výške vyše 1800mnm ..ako sme sa po štarte hrozne potili, keďže nefúkal vietor, tak tu to bol pravý opak ..začalo fúkať ..bolo jasno a šli sme po tienenej strane hrebeňa ..na občerstvovačke som si ani quicklace na salomonoch nevedel povoliť také som mal skrehnuté ruky ..po cieľ polmaratónu do 26 km na El Pillare nebolo žiadne jedlo ..aj keď mi bolo strašne zle na čreva a neskôr aj na žalúdok jesť bolo treba a teda som vytiahol svoje tajné zásoby z batohu(inak okrem tohto prípadu som v batohu zbytočne ťahal kopec závažia, ani len fukerku mi nebolo treba a ohľadom jedla a množstva občerstvovačiek bolo o nás postarané až až). Z Las Deseadas po El Pillar sa poväčšine klesalo, okrem dvoch nie až tak výrazných kopcov Deseada a Pico Nambroque



 ..od tohto momentu sme už boli na vrchole hrebeňa a za nami keď sme sa obzreli naspäť bolo vidno aj Pico del Teide nachadzajúce sa možno aj 100km ďalej na ostrove Tenerife. Ani sme sa nenazdali a mali sme polmaratónsku trasu 26 km 2200 m+ za sebou ..v čase cca 4 hodiny a teda naša tretina za nami. Z El Pillaru štartovali maratónci aj s našou Bobčou :) 



..inak na tejto občerstvovačke už bolo konečne to sľubované jedlo a konečne bola coca cola, na ktorú som sa od začiatku tešil :D ..aj aby som doplnil kofeíny ..následný úsek bol síce možno vhodný pre roztriedenie štartového poľa pre maratóncov, ale mňa teda tých 7 km rovnej zvážnice celkom deptalo :D (medzi 25 tým a 30 tým km som mal svoj najlepší čas na 5 km) ..na konci rovinky na občerstvovačke El Reventon vznikli aj paparazi fotky s mojimi pocitmi po tejto pre mňa nechutnej zvážnici 


(inak z videí natočených vrtuľníkom tá rovina medzi borovicami vyzerá krásne :D ) ..dedukujeme, čo ma teraz prísť ..z 1400 mnm sme mali vystúpať do cca 2200mnm a následne klesnúť do 2000 na občerstvovačku Pico de La Nieve ..nad 1800 mnm začalo svietiť slnko ..dovtedy som nadával, že prečo je taká zima ..teraz či ma to slnko chce načisto pripiecť ..hrebeň od El Reventonu je ozaj nádherný ..konečne skalný a nie štrkový ..veľakrát sa išlo strmými zrazmi s krásnymi výhľadmi na oceán z jednej strany a na kalderu z druhej strany ..a čerešničku na torte pridávala každodenná Kanárska inverzia ..proste človek sa cítil ako v rozprávke alebo v raji ..čo tam po sveťáku :D 


No ale to silnejúce slnko!!! ..ešte že prišla tá nekonečne vzdialená občerstvovačka a tam sprchaaaa ..som si do nej vopchal celu hlavu ..skoro som až zošokoval ..ale bol to ten najkrajší pocit celého preteku :D ..podopĺňali sme zásoby na ďalšie kilometre a pobrali sme sa na ďalšiu púť ..(trošku odveci: pri tom množstve ľudí čo sme tam boli, nám to pripadalo ako keby sme všetci hromadne utekali pred vojnou ..na našich Slovenským ultra niekedy v noci stretneš skôr nejakú zverinu ako človeka ..aspoň nie je upchatý chodník). Takže, z občerstvovačky som vyrazil kúsok pred Kubom, lebo si ešte kamene z topánky vysypával ..teraz mi to určite bude do konca života vyčítať, že ho skoro porazilo dokým ma dobehol ..a veď ja som sa iba pomaličky šuchtal ..neviem, čo sa sťažoval :D ..keď sme sa dostali nad nejakých 2200 mnm hrebeň sa vyrovnal a z času na čas sa dalo aj trošku pocupitať ..abnormálne výhľady pokračujú a slnko besnie v plnom prúde ..cítim sa ako na púšti a čakám na oázu v podobe občerstvovačky tentokrát na Pico de La Cruz v 2300mnm ..hneď ako prídeme lejeme na seba vodu ..popijeme všetko čo nám strčia do ruky a vydávame sa skalnou púšťou ďalej. Na tejto občerstvovačke som už musel ozaj dosť zle vyzerať, keď sa ma už aj zachranári pýtajú či som OK :D ..Do Roque de Los Muchachos čo je najvyšší bod celej La Palmy sme ešte prebehli necelých 5 km po skalnom hrebeni vo výškach nad 2300 mnm. Tam bola jediná občerstvovačka s hutným jedlom ..teda cestovinami ..samozrejme som mal takú nechuť niečo zjesť, že som ich ani neochutnal a to ja jedávam všade všetko ..nakradli sme geelov koľko sa len do vreciek zmestilo ..nechali sa zliať vodou a pobrali sa pre mňa na najnáročnejší úsek preteku ..aj Kubovi som povedal, že nech ide kade ľahšie ..že už s ním nechcem byť :D ..tak to vybombil dole kopcom ako strela. Čakalo nás na 17tich km cca 2500 m- ..prvý úsek z 2428 mnm na El Time 1160 mnm, kde končil vertikál bol v celku behateľný ..raz za čas aj strmší ale v tých borovicových lesoch bol terén celkom zábavný ..na El Time už pojedám a popíjam všetko čo uvidím ..najradšej by som tam už zostal ..a to som iba v polke zbehu po 10tich kilometroch ..nedal som sprchu, čo bola osudná chyba(vlastne som ju tam ani nevidel, bola tam??) ..slnko začalo tak piecť do hlavičky ako nikdy predtým ..svietilo z pravej strany a spálilo mi celu pravú polku tela a samozrejme cely krk a nos ..zjazd to taký, že som každú chvíľu čakal kedy sa potknem o nejaký kameň a zaletím prinajlepšom nejakému kaktusu do náručia a v tom horšom prípade zaletím dolu útesom rovno do kaldery, kde bol vlastne poblíž už aj tak cieľ. 


Nakoniec sa z toho nič nestalo a o nejaký čas cely spečený som sedel v Puerto de Tazacorte v nadmorskej výške 3mnm. 


Opäť studená zalievka hlavy. Počas sedenia na stoličke som sa cítil ako kráľ. Ako Djokovič pri oddychu medzi setmi :D Zo tri dobrovoľníčky chodili priebežne kontrolovať moje životné funkcie a stále sa ma pýtali či nechcem nejaké pitíčko alebo niečo priniesť na jedenie (No a potom, že prečo mi Kubo na 22tich km zdúchol o 22 minút a 100 miest, nechápem ako odolal stoličke a hodnosti kráľa :D ) . Ja som aj tak všetkých kruto odbíjal ,lebo by som už aj tak teraz pred cieľom do seba nič nedostal. Po pláži za revu divákov sa nedalo inak ako prepaľovať ..ale pláž skončila a policajti nás poslali popod most priamo do Barranca „rokliny“ ..zase samy štrk ..počas preteku som už stihol roztrhnúť S-labku aj z druhej strany a štrk sa valil ako potokom do topánky ..kaňon to bol pekný nebyť toho štrku alebo skôr asi tých nešťastných dier (odveci: keby náhodou prišla nejaká prietrž mračien podľa mňa tieto baranca sa hneď plnia vodou ..ako by sme potom bežali hore prúdom rieky? :D ) 


..po vybehnutí z kaňonu ešte posledných šialených rýchlych 200 výškových metrov serpentínami, kde sa mi prihovorila jedna španielka, ale náš rozhovor vyzeral ako keby som sa s Maďarom rozprával (áno priznám sa pochádzam z Turca a Maďarom nerozumiem) ..každý si kecal svoje ..no ale po minúte bezmyselného presviedčania či ideme hovoriť španielsky alebo slovensky, sme zistili, že to aj tak nikam neviedlo a sme sa rozišli :D ..po vybehnutí do ciest Los Llanos de Aridane nás ešte čakala 1,5km rovina ..ale to už som si s ostatnými okoloidúcimi pretekármi gratuloval a s nejakým Francúzom dokonca objímal ..asi od šťastia :D ..ale to bol jeho nápad :D ..zase sme si ale nerozumeli ani slovo lebo dokonca ani po francúzsky neviem ..no a potom som sa rozbehol ..z čítania som čakal, že to bude posledný ťažký kilometer, lebo ľudia nedovolia kráčať. Ale ja som si to neskutočne užíval. Najprv bolo okolo trate ľudí pomenej, ale celou ulicou hrala hudba a nenormálne hecovala. Ako sa človek blížil ku cieľu tak ľudí pribúdalo ..vystrkovali z poza zábran ruky na tlesknutie ..kričali ..povzbudzovali ..no nedalo sa neísť na 100% ..potom pred koncom bolo ešte jedno esíčko a zjavil sa ciel. Cieľová rovinka, chlapík komentátor hecoval ľud, aby povzbudzovali k 150% výkonom ..tak som to tam napálil čo to len šlo


 ..nejakú minútu som sa musel spamätať, že čo sa vlastne stalo ale potom to prišlo ..eufória ako prasa ..organizátori ma poslali kdesi doprava a tam som už zbadal Kuba a aj ďalšich našich ..všetci mi gratulovali :D ..strašnéé ..ale ja som zo sebou spokojný ..čas 12:49 keď som už tri mesiace poriadne nebehal na 75 km a 4400 m+ mne stačí ..Kubo dal dokonca 12:28 a to sa so mnou trajdal väčšinu času ..bezo mňa by mal ďaleko pod 12 hodín. Ešte musím spomenúť, že naša Bobča na maratóne skončila medzi ženami na krásnom 20tom mieste medzi ženami a polmaratónci Juro skončil 41vý medzi mužmi, Simča na fantastickom 6tom a Miška dokonca na úžasnom 4tom mieste medzi ženami. Keď sme sa ako tak spamätali rozložili sme sa v lazaret zóne na penových kobercoch odkiaľ každú chvíľu modré svetla niekoho odvážali ..ale všetci budú vari opäť v poriadku ..asi iba vyčerpanosť, úpaly, zimnice ..už počas behu sme s Kubom rozmýšľali, že načo toto všetko robíme a ešte aj za to platíme :D ..poviem to tak ..je to láska k behu, prírode a k ľudom, ktorý majú rovnakú úchylku ako my. 





V lazaret zóne sme hrali karty a všetci diváci pozerali či sme v poriadku(teraz ale neviem či po fyzickej, či psychickej stránke :D ) ..o deviatej sme šli pozrieť vyhlásenie výsledkov


 ..medzi ženami vyhrala Švédka Ida Nilsson a medzi mužmi už po tretí raz vyhral Španiel Luis Alberto Hernando ..zatiaľ prekonateľ aj Killianovho rekordu ..potom sme ešte museli počkať na bus ..na zástavke všetci bežci buď ležali alebo v rôznych divných pozíciach sedeli s tým, že polovica farebne kričala v oblečenej termofólii :D ..nakoniec po dlhom čakaní sme sa busu dočkali a cestou autobusom neskutočne zaspali ..skoro sme ani nevystúpili ..ešte desať minút autom s nejakým miestnych dubstepovým Kanárskym rádiom na plné pecky o jednej v noci, aby sme nezaspali a boli sme na ubytovaní.

Sumár alebo vyhodnotenie?

Ak mám zhrnúť celú Transvulcaniu tak každému kto ma rád výzvy a nádhernú sopečnú prírodu s niečim iným, novým čo u nás nenájde, tak nie je o čom ..vysoké hory ..každodenne inverzie ..čierny piesok a obrovské borovice to je len to málo čo sa tam dá zažiť ..a kto je závislý na výškových metroch nemá už vôbec nad čím rozmýšľať. Tak hor sa na nove výzvy :) Proste to musíš zažiť, musíš, aspoň raz za život.

nedeľa 15. mája 2016

Welcome to La Palma paradise

Pokračovanie tripu na Kanároch je na ostrove La Palma. Po vylodení z lode sme skoro o polnoci začali hľadať naše ubytko. Inak ešteže tu máme túto hroznú pretechnizovanú dobu, lebo neviem si predstaviť ako by sme našli náš nocľah bez gps či mobilu. Keď sme našli náš domček čakalo nás obrovské privítanie.


Teta, od ktorej sme si dom prenajali nám prichystala pečivo, syr, salámy, džúsy, mlieka, cukor a Kubo, ktorý to vybavoval dostal aj polstranový dopis. Takéto bolo naše zoznámenie sa s La Palmou. Doteraz nevieme kto je ta tajomná Naira cez ktorú sa to vybavovalo. Podľa všetkého to bude dcéra rodičov, ktorý bývali nad nami a prenajímali to zahraničným cez stránku Airbnb.com ..oni po anglicky nevedeli vôbec ..a teda za to uvítanie by sme mali možno ďakovať hlavne im. Ale Naire sa ďakuje lepšie, všakže Kubo :D

Deň ôsmy


Ráno sme konečne pospali dlhšie ..číslom skoro až do desiatej ..každým dňom spíme dlhšie a neskôr chodíme spať. Všetci okrem mňa a Bobči išli trošku zabehať a „vystresovať“ = vystrečovať ..dali sme si rýchly obed pozostávajúci z vločiek a ovocia a hybaj autami do divočiny. Chvíľku sme išli po pobreží, ale aj to pobrežie tu vyzerá tak, že z oceánu trčia strmé svahy a cesta každú chvíľu prechádza tunelom ..proste hory vyrastajú priamo z oceánu. Prešli sme cez Santa Cruz de la Palma a odbočili na observatória ..číslami, z výšky 0 mnm ideme na najvyšší bod ostrova niečo nad 2400 mnm ..tých serpentín bolo asi milión na milión ..zase raz podobná skladba jednotlivých vegetačných a klimatických pásiem ako na Tenerife ..najprv slnečno ..potom hmla a dážď a hore opäť inverzia a kráásna modrá obloha.




Po vyše hodine krútenia sa serpentínami sme prišli na magické miesto Roque de los Muchachos ..je to ževraj najlepšie miesto na pozorovanie vesmíru na severnej pologuli zo zeme



..je tam asi 5 teleskopov rôznych velkostí ..boli tam aj nejake zrkadlá, čo ani za toho netuším na čo im slúžia, ale rád by som to zistil ..pri observatóriach je dokonca zakázané používať diaľkové svetlá ..na vrchole je kruhová vyhliadka ..v sobotu nas čaká cez toto miesto beh Transvulcania ..výhľad odtiaľto asi predčil zatiaľ všetky moje doterajšie výhľady







..oblaky boli pár metrov pod nami ..monumentálnosť tomu všetkému dodávali neskutočne strmé steny kaldery ..z tohoto miesta je pekne vidieť celý hrebeň kaldery, aj keď teraz bol z väčšej časti v oblaku a trčali iba tie najvyššie časti ..bolo tam nesmierne ticho, prerušované iba šuchotom jašteríc a krákaním vrán ..ktoré sa inak vôbec nebáli a prišli si aj ku nám prisadnúť :) ..ešte pridávam jedno videjko, aj keď ťažko to aj tak vyjadrí, čo cíti človek priamo na mieste :)


 ..cesta dole 2000 výškových metrov dala poriadne zabrať brzdám ..v polke preto trochu chladíme a zatial sa kocháme nad viničovými poliami vyzerajúcimi ako kaskády ryžových poli kdesi v Číne. Cestou prechádzame cez ďalšie „barranca“ rokliny ..v niektorých boli vykopané malé jaskyňky ..vyzeralo to ako hobitie domčeky ..niektoré boli aj pozamykané mrežami ..žeby slúžili ako sklad? ..všetko to bolo vyhĺbené v podivnej čiernej skale ..niečo ako uhlík na kreslenie ..normálne sa to dalo aj rukami drobiť ..prechádzame dedinou Cueva de Aqua a čakáme všade nejakú jaskyňu :D ..nakoniec zisťujeme, že to bude asi iba názov dediny ..akože ..dobre sme sa obabrali :D



..našli sme tam jedine túto dierku 5 metrov dlhú, strojne kopanú ..tu bola zase zem krvavočervená ..možnože na Kanároch nemajú farebnú vegetáciu ..zato sa tam ale príroda vybúrila na farebnosti kameňov ..pokračujeme skratkou cez hory na jedno auto po rozbitej ceste ..posádka začína frflať na moje navigovanie ..a ja začínam nervoznieť z nich :D ..dostávame sa do dediny Llano Negro ..totálne hladný vyrabujeme miestny obchodík a chillujeme na múriku vedľa obchodu


..všetci miestny čumia čo to za zjavenie prišlo ku nim do dediny ..myslím si, že na toto miesto moc turistov nezavíta ..chvíľku frčíme po kvalitnej širokej ceste, ale o chvíľu vchádzame do džungle ..samozrejme druhe auto prebehlo odbočku do džungle a dokým sme ich privolali naspäť, určite už boli aj kdesi dole v meste ..my sme zatiaľ robili nejaké kulehy na miestom múriku



 ..ak niekto príde na La Palmu, tak bez zažitia tejto cesty cez džunglu nech sa ani domov nevracia ..prechod cez útesy viacerých roklín ..totálne zelené okolie s obrovskými stromami ..všetko okolo bolo zelené rôznych odtieňov ..samý spev vtákov ..nikde nikoho ..keby niekto aj išiel neviem si predstaviť ako by sme sa na autách obišli ..na ceste boli raz za čas zosunuté kamene ..ten najväčší mal tak pol metra (inak to sme vtedy ešte netušili, že pre La Palmu je toto normalka, ja sa čudujem ako je možné, že hory majú ešte takú výšku, lebo intenzita podania skál je tam podľa mňa taká, že ak raz do týždňa neodpratajú tie spadnuté skaly, tak tam už osobné autá neprejdu) ..tunely boli robené natesno na jedno auto a iba vytesané do skaly, bez žiadnych vystrojovacich tried, či nejakeho ostenia z betónu ..o osvetlení ani nehovorím ..a takto touto nádherou sme išli možno 10-15 km








..ešteže sme chceli ísť pozrieť tú hnusne trápnu oplotenú nádrž na asi pitnú vodu, lebo inak by sme nenašli túto nádheru ..čakali sme krásne okrúhle jazierko vhodné aj na kúpanie, ale bola z toho oplotená ostnatým drótom nádrž Čierny Váh.


Blbnutie naším šoférom celkom išlo keď sme si podriftovali na štrkovom parkovisku ..asi to spravilo to zúfalstvo, že sa neokúpu :D ..ale keď ich pošlem po poľnej ceste do Favely s vyhladnutými psami a cestami so sklonom 30%, tak zase majú reči :D ..po 2,5 metra širokej ceste so strmým sklonom ako niekde v San Francisku sme sa dostali na hlavnú cestu. Mali sme čo robiť, aby sme nechytili spoiler pri takom sklone vedľajšej cesty na hlavnú :D ..človek by povedal, že nás už nič nemôže prekvapiť ..haha ..ani sme sa nenazdali a už aj sme boli v labyrinte banánovníkových polí ..samozrejme zase cesta široká 2 metre ..kľukatili sme sa dolu svahom ku oceánu ..každú chvíľu sme čakali, kedy na nás na džípe vybehne s brokovnicou nejaký farmár, že mu  kradneme banány ..Kubo tam dokonca aj našiel nejake vybité náboje ..po ďalšej polhoďke kľukatenia sa, sme sa dostali ku majáku :) ..bol to jeden s najsevernejšich cípov La Palmy ..oceán tu prišiel byť zatiaľ najdivokejší z celého tripu ..vlny sa trieštili na čiernych sopečných skalách a útesoch ..bol to úúžasný pohľad ..na vystriekavajúcu vodu do niekoľkých metrov a v pozadí postupný západ slnka ..a to všetko ešte umocnené silným vetrom a hučaním oceánu.




Ďalej už celý unavený, len nájsť cestu domov ..podarilo sa nájsť cestu, ktorá prechádzala cez roklinu ponad ktorú vedie oblúkový most (prechádzali sme vrchom, ale zaumienil som si, že túto jedinečnú stavbu musíme ešte prísť pozrieť aj z vnútra barranca) ..cela dnešná trasa merala 180 km a prevýšili sme 5500 m+ ..večer preplnený zážitkami sme nedokázali ísť spať, čo sme do noci čvirikali o zazitkoch ..ôsmy a asi najbohatší deň na zážitky deň za nami ..veď som sa nevedel dovyberať fotiek a videí :D

Deň desiaty


Deviaty a jedenásty deň sme si boli trošku pobežkať na miestnom sveťáku, čo je kapitola sama o sebe :D ..a pocity a dojmy sa nachádzajú v inom príspevku.

Desiaty deň na Kanároch po behu Binter vertikal kilometer sa malo riadne oddychovať. A podľa mňa tak aj bolo. Čím dlhšie sme tu, tým neskôr chodíme spať a vstávať už ani nevravím ..zase to raz píšem ..trošku ma rozčuľuje, že treba v noci spať a nedá sa fungovať stále ..lebo času je málo a dobrodružstiev veľa ..pred desiatou vstať u nás je už majstrovské umenie. Potom ďalšie 2-3 hoďky balenie spolu s raňajko-obedom a teda niečo rozumné začíname až poobede. Tento deň sme sa rozhodli pre prezretie cieľu zajtrajšieho polmaratónu ..taktiež tam bude končiť maratón a my ultráči tade budeme prebiehať. Príprava pretekov bola v plnom prúde ..my sme si ku ním v parku na chránenú borovicu natiahli slack line ..no hneď pribehli nejakí ochranári ..dovolili nám zostať, len sme museli zabezpečiť kôru stromu uterákom pred rezaním lana. 



Trošku sme sa vybláznili ..nik z nás to vôbec nevedel okrem Jura, ktorý tam robil vývrtky, drepy a iné Jacksonovské akrobaticke kúsky :D ..nám ostatným to lano dákosi utekalo z pred nôh ..podaktorí aj papuliaka hodili pri páde :D ..keď sme sa dohrali, pobrali sme sa ďalej ..všetci na Kanároch by stále chodili iba na pláž ..čožéé ..na Kanáre sa chodí oddychovať a opaľovať? :D ..no keďže sa to asi patrí keď už sme tu, tak som ich zaviedol na takú pláž, kde bude po ceste aj jeden z najvyšších a najdlhších oblúkových mostov vôbec, ktorý sa nachádza vo výške 150 m a dĺžku ma okolo 250 m a nazýva sa Tilos bridge ..je to krásny oblúkový most ..inak to by už čo bolo keby mostár neprišiel pozrieť tento Kanársky skvost :) ..blbé je že nemám žiadnu fotku :D ..som ho toľko obdivoval, že fotky som nechal na parťákoch a do dnešného dňa zatiaľ ku mne nedorazila žiadna fotka :D ..nakoniec cez banánové plantáže sme dorazili na pláž Playa de Espindola ..bola to malá krásna opustená plážička lemovaná skalným výbežkom proti vlnám. Tie vlny mali tak či tak možno meter ..v strede pláže bol dákysi skalný monument s množstvom krabov, ktoré keď sme sa hore štverali z vody, padali na na nás a do vody ako hnilé hrušky 




..trošička sme si zaskákali z týchto skál (bolo si treba dávať pozor aby vám voda neuhla keď sa vlna vracala do mora, zase po príchode vlny nebolo čo skákať, keďže voda dobreže aj nás nezobrala :D ) ..oddýchli sme si na pláži, pozreli prístav a obrovské trieštiace sa vlny oceánske na betónových kvádroch, niekedy vystrekujúcich až do 5 m 


Následne sme sa pobrali domov cez merkado (obchod) ..dnes sme asi prvýkrat nakúpili pred tým ako sme zomierali od hladu a dokonca sme prišli na ubytovanie pred ôsmou večer ..ešte mi nedá nespomenúť dnešnú hejtérsku mládež nezdravého stravovania stojacu za dverami mekáču, aby to nemuseli jesť, ale aby mali ich wifi a taktiež megaobrovskú loď, akú som jakživ nevidel a vidno ju  tiež iba od mekáča v Santa Cruz de la Palma :D



..no a ja som už aj spal o deviatej, kedže s Kubom sme mali ráno vstávať na ultramaratón o druhej v noci ..nóó čiže 10 deň za nami a zajtra Transvulcania ultramarathon :)

Deň dvanásty


Ultra je rozoberané opäť v inej kapitole ..12tý deň po Transvulcanií sa opäť niesol v duchu spať dokým ma niekto druhý nezobudí ..vstávačka o 10tej ráno ..dokonca dnes som vstával asi posledný ..nikomu sa nič nechcelo ..nakoniec sme sa rozhodli ísť na najbližšiu možnú plážu ..mala to byť pláža pri meste Los Cancajos, no nakoniec sme skončili kdesi v útesoch 



..našli sme krásne zátoky s kľudnou vodou ..podľa všetkého tieto zátoky využívajú rybári ako nástupne miesta ..no my sme sa pri jednej z týchto rybárskych bášt s prístupom do oceánskej lagúny zložili 



..krabov tam bolo tisíce ..všade naokolo po skalách ..jedného našeho člena, menom Jura, posadol duch pračloveka a išiel na lov ..na druhej strane zátoky sa ozývali neskutočné zvuky boja medzi ním a krabom :D ..zvuky trieštiacich sa kameňov padajúcich z útesu a následne utekajúcich krabov do krytov pod skalami ..to práve Juro ladil techniku lovu známu pod názvom padajúce kamene ..všetci sa mu smiali, že na to nemá :D ..ale asistovali sme mu ..samozrejme musím podotknúť, že okrem Bobči ..vegetariáni sú animálny ..ale všetky kraby odolávali aj pod 20 kilovými balvanmi ..nakoniec sa predsa len podarilo jedného uloviť ..trvalo to aj z vylovením z pod útesu asi hodinu :D ..Kubo chytro zbehol po varič a už sa aj varil ..Inak Juro je okrem lovca aj naša chodiaca encyklopédia ..mňa by teda ani vo sne nenapadlo ako a koľko variť kraba ..a vlastne ani čo a ako mam z neho zjesť :D ..v tejto lagúne sme sa ozaj cítili ako ľudia Kromaňonský :D ..veď náš príbor na slávky z konzervy pozostával z mušle a na kraba na prírodno sme použili 5 kilový kameň :D ..neviem či sú tieto zábery vhodné pre mladistvých, ale fotodokumentácia prípravy kraba podľa mňa nesmie chýbať

Kraba vylovíme z oceánu (najprv ho treba zabiť, podotýkam čo najviac animálne, fotky kvôli slabším povahám neuverejňujeme)

Skonštatujeme smrť

Urobíme víťaznú fotku

Ponoríme do osolenej vriacej vody (najlepšie morskej)

Kontrolujeme aby voda stále vrela a aby krab nevykypel alebo ak neskonštatujeme smrť neušiel (varíme 3-5 minút), vývar neodporúčame konzumovať, nemáme to odskúšané, je možné žeby sa dal jesť

Kraba postupne skonzumujeme ..odporúčame na rozobratie použiť 5kg lávový kameň, najväčšia delikatésa nohy a klepietka

Na prípravu ochutnávky nám postačí jeden väčší krab, 20kg kameň na usmrtenie a 5kg kameň na rozlúpanie kraba, varič s plynovou bombou, pevné nervy lovca a štipku odvahy a žiadne predsudky, že kraby nie sú jedlo ale miláčik, prajeme dobrú chuť

..ako sme dojedli začalo pršať ..bol to prvý deň s vydatnejším dažďom na kanároch ..čo teraz? ..veď sme praľudia ..poďme teda do jaskyne ..po ostrove je na mape vyznačených desiatky jaskýň ..tak som vybral dve ..išli sme tam s tým, že to bude nejaká slabá dierka v zemi ..prvá jaskyňa Cueva del Perdido bola jaskyňa medzi banánovníkmi ..no vlastne až za nimi ..po prechode banánmi sme museli vojsť do steny útesu nad oceánom a tam v stene bol vstup ..jaskyňa to bola dosť nízka ..poväčšine bolo treba ísť skrčený ..boli tam aj nejaké rozdvojenia a celkovo to vyzeralo tak, že jaskynný system má niekoľko stoviek metrov ..Kubo, Miska a Juro išli aj hlbšie ..tam už bolo treba ísť aj po štvornožky ..keď vyšli von boli celý prepotený :D ..ževraj vo vnútri bolo hrozne teplo a našli tam rôzne smerovníky jednotlivých chodieb ..bola tam aj výstraha so zákazom vstupu :D ..možno ich tam čosi aj naháňalo len sa nechcú priznať 




..keď sme sa pokochali touto jaskyňou ..hneď sme sa vydali za druhou ..Tubo volcanico de Todoque bola úplne iná ..cesta ku nej prechádzala po veľmi zvláštnej drsnej a na uhoľ čiernej láve ..usudzujeme, že to bude veľmi mladé geologické miesto ..tá hornina nebola vôbec opracovaná eróziou z ničoho nič sme prišli ku diere zakrytej zajačím pletivom ..vravíme si, no super, toto má byť tá jaskyňa? ..prišli sme ku dákemu chodníku na stĺpoch, ktorý vychádzal z podzemia a následne sa kľukatil lávovým poľom do nevidím v tej hmle čo bola ..raz za čas boli v zemi znovu diery zakryte pletivom ..až keď sme vošli chodníkom dolu, tak sme zistili, že tie diery v zemi sú vlastne celý podzemný systém nejakého sopečného komína alebo čoho. Tiahlo sa to iba pár metrov pod zemou ..my sme vydedukovali takú hypotézu, že to vzniklo tak ako keď vrie puding a vytvárajú sa v ňom vzduchové bublinky, čiže toto by mohlo byť niečo podobné vzduchovým kapsam pod zatuhnutou kôrou lávy? ..zaujímavé je, že to bolo niekoľko 100 m dlhé a malo to tvar potrubia, skôr teda ozaj niečo na štýl komína ..ale prečo tak blízko povrchu na takej dĺžke? ..no nič, už som sa asi zamotal :D






 ..pokračujem :D ..niekde bola klenba nad nami neskutočne tenká, hrúbky možno 20 cm ..niekde cez pukliny v skale presvitalo svetlo ..asi nebolo moc bezpečne byť vo vnútri, ale asi ani behať povrchom ..asi na to bol ten chodníček na stĺpoch a asi z toho boli tie zakryté diery v zemi ..ťažko povedať či raz za čas tam nezahučí nejaký nezodpovedný turista ako my a z nenazdajky sa neocitne o par metrov nižšie v jaskyni ..trošku sme to tam poexplórovali ..ale ta rúra nemala konca ..dalo by sa tam chodiť celé hodiny ..,my sme sa po cca 100-200 m vybrali naspäť ..ešte som nabral zopár sopečných kamienkov a pobrali sme sa v sychravom počasí domov ..na večeru neodolávam mojej konzervičke baby octopus za 4€ ..mňááám ..môže byť ..ale zase mám raz depku, že sa mi nepodarilo mať homára :/ 


..doma ešte rozlúčkova aftéérka s ubytkom (najbližšie 2 dni chceme byť bezdomovcami) ..zahrali sme nejaké hry, ako čelovku, či psychiatriu ..inak hry ako stvorene na tretiu hodinu rannú a bolo už aj po dni dvanásť

Deň trinásty


Po takom ťažkom večeri sa ráno nevstavalo najľahšie ..čiže opäť pre nás ráno začalo o desiatej ..konštatujeme, že človek, čo spieva mám rád také dni, prvý, posledný, nie je asi pri zmysloch, lebo to balenie a vybaľovanie na začiatku a konci je čosi strašnééé ..nejak sme síce natlačili nohou veci do batožiny, ale to ešte neznamená, že nám pani váha na letisku povie svoje áno ..čo všetko ešte budeme musieť nakoniec vyhodiť? :D ..to je tak keď naspäť berieme suveníry, kamene, piesok, nové tričká, medaile, víno, či iné pakšamenty ..ani tých 15+10 kil nebude stačiť :D ..o nejakej 12tej sme sa rozlúčili s našim domčekom a pobrali sa do Santa Cruz de La Palma na check-in loďky pre spiatočnú cestu na Tenerife a check-in leteniek ..no lenže ono to nie je až také jednoduché ako sa zdá ..nájsť v meste net a ešte aj s tlačiarňou bol v celku problém ..nakoniec po prejdení dvojo potravin a asi 10tich obchodov so suvenírmi a prehliadkou celého mesta nachádzame internetovú kaviareň ..no proste niečo ako stvorené pre nás. 








Celou touto ceremóniu sme strávili v meste asi tri hodiny života. Jedine čo to zachránilo bola neskutočne dobrá viditeľnosť ..taká dobrá, že z La Palmy sme videli trčať Pico del Teide na Tenerife, čo je vzdialenosť dobre cez 50 km ..ak nie aj 100. Zo Santa Cruz sme sa pobrali opäť na druhu stranu ostrova ..tentoraz pozrieť kalderu ..na pláne bola cca 18 km tura okolo kráteru, lenže keďže sme začali až o šiestej večer, nakoniec to skončilo nejakými 800 m+ na vyhliadke do kaldery ..nejakou tou kávičkou na vrchole a poďho dolu ..kaldera je ďalšia nádherná časť ostrova ..jej strmé steny sú úchvatné ..v sobotu sme behali vrchom, dnes v pondelok spodkom ..je krásne vidieť aj z vnútra celu korunu hrebeňa na každú stranu kam oko dovidí






 ..dnes už ale konštatujeme, že asi nám dochádza para ..treba trochu oddychu a trošičku sa spomaliť a ukľudniť ..tých zážitkov je toľko, že ich nestíhame vstrebávať ..no, ale aby toho ani tento deň nebolo málo, tak o desiatej večer, po zlezení z kaldery a zjedení zase nejakých kalamárov a ustríc, sme sa pobrali opäť na Roque do Los Muchachos. Cesta tam trvala cca 2 hodiny ..ešte chvíľu zastavujeme na Mirrador El Time a fotíme výhľad na Los Llanos de Aridane, kde sme mali cieľ sobotňajšieho behu a tá najvysvietenejšia cesta bola asi cieľová 1,5km rovinka :) 



..niektorým s tých serpentín po dvoch týždňoch z 0 mnm do 2300mnm prišlo aj zle ..ale čo nás čakalo hore bolo asi najkrutejšie prekvapenie celého tripu :D ..hore sme išli na to Observatorio atmosferico, kde sa mali nachádzať najlepšie pozorovacie podmienky nočnej oblohy na severnej pologuli ..my sme tam prišli o polnoci ..ok ..rampa pod observatóriami zavretá ..červená na semafóre a možno keby sme tam vošli pešo s čelovkou, tak by nás aj odstrelili ..ok, to beriem, ak je to také lukratívne miestečko a boja sa, že im niekto nasvieti do ďalekohľadu ..no ale o to nešlo ..stojíme pred rampou ..zima taká, že asi aj vodík zamŕza ..vietor taký, že nás išlo uchytiť a do toho taká hmla, že sme mali problém pozorovať seba na vzdialenosť dotyku nie to hviezdy na oblohe :D ..a cestou autom nebolo vidieť jeden a pol prerušovanej stredovej čiary ..hm ..čo teraz? :D ..skonštatovali sme, že toto asi bude jeden z tých 5tich škaredých dni v roku, čo sa tu niečo priveje a rýchlo sadli do vyhriateho auta a utekali dolu ..po ceste popadané balvany v hmle viditeľné na poslednú chvíľu ..ideme tak 20 km/h po serpentínach ..po týchto skúsenostiach nechápem načo na Slovensku máme značku pozor padajúce kamene, keď som ešte na zemi nevidel ani kamienok ..asi značkári neboli na rozpadávajúcej sa La Palme ..po ceste bolo treba raz za čas prebúdzať šoférov, lebo o druhej v noci im raz za čas skoro hlava padla na volant :D keď konečne odišla hmla tak ešte pán fotograf Juro išiel aspoň pofotiť nočné mesto keď oblohu nebolo vidno



..tu by mal tento deň končiť, ibaže najbližšie 2 noci sme bezdomovci, čiže tento deň bude mať asi až 72 hodín ..v Santa Cruz sme mali do odchodu lode cca hodinku, čo niektorí členovia využili na spánok v spacákoch na parkovisku pred prístavom.


Deň štrnásty



Predposledný deň, deň číslo 14nasť ..alebo pokračovanie 72 hodinového dňa :D ..cca hodinu pred odchodom lode sme sa postavili do radu pre auta. Teraz naspäť to ide všetko dákosi ľahšie ako pri ceste tam. Už presne vieme, čo máme a môžeme robiť. Aj keď tiež som o tom nejedenkrat zapochyboval ..napríklad keď celá naša skupinka ľahla v lodi do spacákov medzi ľudí a spala :D ..po dvoch hodinách nám to prišli zatrhnúť ..možno práve pre to, že sme prikotvili na La Gomere a aby hneď z príchodu nový pasažieri nemuseli vidieť sockárov :D ..ono ďalšia haluz bola, že sme netušili že sme na La Gomere a skoro sme vystúpili tam namiesto Tenerife, ale asi by nás nepustil dlhý rad áut v podpalubí pred nami :D Do Tenerife sme to mali ešte asi 50 km z La Gomery ..no a teraz začína štýl na pankáča ..žiadne ubytko ..a vlastne ani tu predošlú noc nebolo, ešteže sme mali loďku :D ..prve, čo sme urobili po vylodení, bolo, že sme odstavili auta a pobrali sa so spacákmi a karimatkami na pláž ..počasie dosť o ničom ..išlo na dážď, nad oceánom dokonca vyzeral byt silný lejak ..pustil sa aj silný vietor ..taký, že nás v spacákoch zasypávalo pieskom na pláži ..trošku aj zima ..aj páperku zniesol človek






..ozaj videli ste niekedy na bielom plážovom piesku traktor? :D ..tento normálne asi preosieval piesok od nečistôt ..čo už človek nevymysli


 ..po čase ma toto ničnerobenie začalo hrozne nudiť ..za celý ten čas na Kanároch som bol asi iba 3x v oceáne a čo sa týka opaľovania tak asi najviac ma opálilo/spálilo na Transvulcanii, nie pri vode. Mňa proste tento plážový život vôbec neláka ..išiel som sa teda radšej poprechádzať po Los Cristianos dokým sa oni vyslnia. Popri tom som ponaháňal kraby 





..a taktiež som zistil, že po pláži je mnoho pieskumilných umelcov ..niektoré ich diela až dych vyrážali.





 Poobede sme sa ešte vybrali na posledný výlet a to do mesta Adeje. Auto sme odstavili pri bare Otelo pred Reserva natural especial del Barranco del Infierno. Boli sme už tak hladný, že sme pre oči nevideli a taktiež by sa patrilo ešte naposledy ochutnať miestnu kuchyňu a skritizovať kuchárov :D . Čiže ževraj som mal pravú Kanársku polievku ..bolo to niečo ako naša kaša ..bolo v nej rozmixované všetko od výmyslu Kanárca, ale kto vie vlastne čo? :D ..ako druhé Stejčík s hubovou omáčkou a pravými Kanárskymi varenými zemiačikmi v šupe ..a povedľa toho ešte pravé domáce zemiakové hranolčeky. A samozrejme domáca Cerveza „pivo“ ..keď sme už chodili prehnutý od jedla, vybrali sme sa do Barranca ..inak roklina bola otvorená iba do 14:30 ..klasika my sme došli o 16tej ..čo nám iné zostáva ako preskakovať bránu? ..aspoň sme mali celu roklinu pre seba :) ..najprv sme šli traverzom v stene rokliny, ale postupne sme zliezli do jej vnútra ..všade naokolo sa týčili mohutné skalné steny, ktoré sa ani za toho nechceli zmestiť na fotku ..hm ..vyzeralo to tam ako cesta do stredozeme ..vo vnútri Barranca boli značky takéhoto znenia: Dont stop here ..podľa všetkého asi tam raz za čas padne skala na niekoho ..možno pri tom vstupe čo sme preskakovali rozdávali aj prilby :D ..tým čo sme tam videli sa nedalo vynakochávať ..ostré štíty a my hlboko ako malé bodky či mravčeky vo vnútri kdesi v Inferne ..roklina bola široká možno 30 m a výška stien mohla mať 200 m ..celé barranco asi pokračovalo o dosť ďalej ale my sme boli nútení ukončiť putovanie na viac ako 100 metrovom vodopáde ..z ničoho nič sme zabočili doprava a ukázala sa nám malá čistinka s čistučkým jazierkom vyhĺbeným vodopádom ..no neboli sme ozaj v raji? ..prečo to nazvali Infierno? ..nebolo to skôr ako u elfov? :) ..tentokrát sa moc ospravedlňujem ale musim pridať milión fotiek a videí dôkazov raja. Aj pre to, že to na mne zanechalo hlbokú stopu, a aj preto lebo už okrem skončenia tripu končí aj tento report a ja sa musím vrátiť do trápnej reality ..tak krásne pozeranie raja prajem :)














..keď sme sa vrátili naspäť ku baru, samozrejme som opäť neodolal a dal som si ešte na rozlúčku s Kanármi miestneho králika ..zase raz neskutočne nebíčko v papuľke ..opäť ku tomu tie ich domáce hranolky ..ešte aj teraz pri písaní nedokážem moc ovládať slinné žľazy :D ..po zjedení aj posledného kúska utekáme za Bobčou do Los Cristianos a hľadáme si náš nocľah na túto našu poslednú Kanársku noc ..najprv sme zakotvili v jednom bare, kde sme obdivovali 70tníkov ako tancovali na živú hudbu ..boli čipernejší ako my ..naša inšpirácia do budúcnosti na to ako mame vyzerať o 40 rokov ..dali sme si po pivku ..no naše sklamanie prišlo, keď nás o pol jednej v noci vyhodili do tmy, lebo že zatvárajú :D ..hľadáme ďalšie miesto na prespávačku ..mekáč nevydal ..zatvorili ho o jednej ..nakoniec vyhralo parkovisko pri našich autách ..medzi nimi sme rozložili spacáky s našimi úbohými bezvládnymi telami :D 

Deň pätnásty


..o štvrtej budík a utekanie na letisko ..balíme sa ešte aj na parkovisku pred letiskom ..problém bude tá nešťastná váha, keď domov ťaháme tie hlúpe kamene, piesok, avokáda a iné blbosti ..nakoniec sme prešli check-inom a ako posledný ledva-ledva sme stihli nastúpiť do lietadla ..cesta ponad Atlantik a časť Európy ubehla rýchlo ..v lietadle spíme tak ako keby nás niekto praštil po hlave ..píšem report a práve prechádzame nejakým lietadlotrasením a rozjímam nad tým všetkým, čo sme zažili. Domov prichádzame ako celebrity a aj Krakowské letisko s naším odrazom sa s nami lúči do ďaľšieho bláznivého tripu




Súhrn pocitov alebo doják a depka povýletová


Za tieto 2 týždne na Kanároch som zažil neskutočne množstvo zážitkov ..keby neboli fotky a tento kompromitujúci text, tak už polovicu veci netušíme, že sme prežili ..aj keď verím, že keď sa raz po rokoch zase opäť všetci šiesti stretneme tak budeme aj bez žiadnych nápomocí skladať kráásnu a pestrú mozaiku neskutočných zážitkov ..bolo to veľmi silne a presne takto si predstavujem dobrodružstvo. Jediný problém je, že po tých dvoch týždňoch sa človek tak zahltí dobrodružstvom a zážitkami, že jeho duša nestíha všetko vstrebávať a už to prežitie nie je až tak silné ako na začiatku, keď sa človek tešil z každej farby, vône, tvaru, z každého kaktusu, kameňa, jašteričky, barranca, mostu, tunela, útesu, pláže, cervezy, človeka z hrubým, tenkým, štipľavým hlasom, z vetra, vody, piesku, obchodu, jedla a v neposlednom rade na každé dobrodružstvo prežite v šestici ..ale po dvoch týždňoch už dochádzajú sily ..ono myslím si, že keď prídeme domov ešte týždeň bude trvať dokým sa dostaneme do reálneho života ..chaosík vo všetkom bude poriadny a človek nebude vedieť, čo prvé od radosti a starosti ma chytiť do ruky ..bude to ťažký nástup z raja do reality (už aj môžem potvrdiť :D ..štvrtý deň trápenia ) ..ale myslím, že človek nemôže žiť iba zo zážitkov ..človeka to viacej vysíli ako fádna realita ..veď preto väčšina dospelých je taká fádna ..ale aj tak vravím ..nechajme si v sebe aspoň malý kúsok bláznivého dieťaťa ..za seba vravím, už teraz sa teším na najbližšie podobne dobrodružstvo na nezabudnuteľných miestach a s jedinečnými ľuďmi ..ďakujem Bobči, Kubovi, Miške, Simči a Jurovi za raj, ktorý mi pomohli vytvoriť a bez ktorých by tento raj neexistoval :)

PS1: Už teraz sa začína premýšľať nad projektíkom Tromso skyrace so poznávačkou Škandinávie, polárneho kruhu a Pobaltia

PS2: Nemôžem nespomenúť aj naše autíčka od Slováka Dana, ktorý sa nad nami zľutoval a keď bolo treba tak nám aj pomohol vybaviť nejaké veci. Renault prišiel o pol späťáku, ale vôbec netušíme kedy sa to mohlo stať, ešteže to Dano zobral športovo. Bez nich by sme zažili tak možno desatinu. Na našich tátošoch Renault Megane a Škoda Fabia sme najazdili cca 1400km a 35000m+ :) Ďakujeme aj Mirovi cez ktorého sme mali ubytko na Tenerife a Naire (platonickej láske nášho Kuba), ktorú sme nikdy nevideli a jej asi rodičom za ubytko na La Palme a chceme sa ospravedlniť pani s hrubým hlasom, že sme jej zabudli vrátiť kľúčik od zámky na bajku, ale bude o neho dobré postarané. Bude vystavený medzi suvenírmi s Tenerife povedľa Sombrera :D