Tááákže. Kde začať. Boli to úžasné dni s priateľmi a kopou snehu. Dokonca aj počasie nám prialo, tak to nemohlo dopadnúť nijak inak ako nadmieru dobre. Po troch dňoch v Tatrách som sa vrátil spečený ako kurka a plný nových zážitkov a zjazdov :)
Hneď z rána nám parťák Jimmy trošku stresu narobil. Náš jediný odvoz a nedvíha. Všetci sme už bdelí a nachystaní vystreliť na výlet a on si nám spí. Už, už som rozmýšľal poďme na vlak, ale parťáčka Lenka ma od tohoto činu odhovorila a tak sme čakali a čakali. Po polhoďke sa ozve spachtoš a s hodinovým oneskorením nakoniec vyrážame smer Západné Tatry - Žiarska dolina.
Výstup hrebeňom od chaty na Príslop |
Už aj vysmiati pod Príslopom v Baníkovskom kotli |
Stúpame na Hrubú kopu |
Náš predošli zjazd |
Za parťáčkou central Baranca |
V odmäku začíname šliapať na náš druhý vrchol Hrubú kopu. Šmýka to na tej vode poriadne. Nevzdávame sa ale. Výškové ubiehajú rýchlo a ani sa nenazdám a už stojím vo výške nad Lúčnym sedlom. Povzbudzujem svojich parťákov. Po okolí kde tu vidno krásne lajny čo niekto lyžoval. Natápajúci sneh vždy po pár hodinách zmyje staré stopy a stále je možnosť si nakresliť niečo vlastné.
Zhora je priam dokonalý výhľad na celé Západky. Ozaj som toto nečakal. Na jednu stranu vidno až po Vysoké Tatry s krásnym pohľadom na Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec a vzdialenejší hrebeň, na druhú stranu sa zase majestátne vyníma Príslop, Baníkov, Pachoľa, Spálená a tiež aj hrebeň ďalej. Počkáme sa, oddychneme a ideme brázdiť široké pláne snehu. Až po Žiarsku chatu.
Panoramata |
Oddychujeme |
Lyžba z Hrubej kopy |
Spätný pohľad v Jarnom žľaba. Zľava Príslop, Baníkov, Hrubá kopa, Tri kopy, Prostredný grúň a kúsok Plačlivého |
Druhý deň - Biela sobota (Baranie rohy, Priečne sedlo)
Ráno auto presunieme do Starého Smokovca a autobusom sa odvezieme na miesto štartu na Kežmarskú Bielu vodu. Odtiaľ dolinkou sa dostaneme pešky až pod chatu na Zelenom plese. Konečne obúvame lyže. Cca 2-3 kilometre už ideme na pásoch. Naskytajú sa nám nádherné výhľady každým smerom. Od Belianských Tatier napravo, cez Jahňací štít, Jastrabiu vežu, Čierny štít, Baranie rohy až po Kežmarský štít a Svišťovku. Veľmi nádherná dolina.
Štart Kežmarská Biela voda |
Na Zelenom plese |
Stúpanie do Fľaše |
Nad Fľašou vo Veľkej Zmrzlej doline, v pozadí Belianky |
Na chate niečo prejeme a ide do tuhého. Výstup do Baranieho sedla a samotné Baranie rohy. Ešte stále aj po 650m+ nás čaká ďalších 1000. Prechádzame okolo Zeleného plesa a tzv. Fľašou stúpame do Veľkej zmrzlej doliny. Cez leto na tomto mieste je dosť vysoký vodopád a úsek priamo roklinou je nepriechodný. Treba ho obchádzať po pravej strane po skalnom pilieri. Nad týmto úsekom sa dostávame na široké svahy Zmrzlej doliny. Až na samotný záver prichádza zase úzke strmé miesto do samotného Baranieho sedla. Všetko si myslím v pohode zvládame.
Prvé pohľady do Baranieho sedla |
A stále poriadny úpek |
Baranie sedlo a srdiečko |
Plazíme sa na vrchol |
Lyže opierame o skalu a sami len s cepínom v ruke a mačkami na nohách ideme na samotný vrchol. Po pár strmých metroch na začiatok sa dostávame na zasnežene celkom rovné vrcholové plató a po pár minútach sme hore. Sme opäť v Tatrách nad 2500mnm. Pred nami sa týčia majestátne Ľadové štíty, pod nami Teryho chata a nad ňou krásny Prostredný hrot. V diaľke už vidno aj najvyšší Gerlachovský štíť. Dáme si krátky piknik a letíme dolu.
Už o chvíľu hore |
V sedle s Kežmarákom |
S novými parťákmi na vrchole Baraních rohov, v pozadí Ľadové štíty |
Pohľad do Veľkej Zmrzlej doliny a doliny Zeleného plesa, v pozadí Belianky |
Zjazd ku Terynke |
Baranie sedlo pred nástupom do Priečneho sedla |
Priečne vľavo za rohom, pred nami Sedielko |
Stále svieti Slnko, je bez obláčika a po vetre ani len náznak. Vonkoncom sa mi nechce dolu. Veď je tu tak úžasne. To už znovu sa mám vrátiť do reality? Veď tu sa cítim ako doma. Sadnem si na skalu a čakám parťákov. Tentoraz Jimmy celkom rád privoľuje na oddych, len Lenka sa už vyzerá že celkom ponáhľa domov. Trošku ma to mrzí. Fakt sa mi odtiaľto nechce. Ale aj lyžovačka bude geniálna. Tak poďme na to.
Príprava na lyžbu |
Slavkáč.. |
..a lyžba Streleckými poliami |
Pohľad ku Bradavici, Východnej vysokej až ku Prielomu |
Lenka a Ostrý štít? |
Nastokneme ešte poslednýkrát lyže a hybaj dolu. Lyžovačka ako lusk. Úplne zhora. Možno so mňa niečo aj bude. Po 50-100 výškových metrov sa sklon zmierni a znovu sme na šírokých plániach. Po pravej strane od nás sa týčia nádherné Javorové štíty a pred nami mohutný Slavkovský štít. Kde len oko dovidelo, bolo vidno nejakú krásnu líniu, ktorá by sa dala ešte zlyžovať. Máme čo doháňať. My sa spúšťame po ľavej strane Streleckej veže popod Prostredný hrot Streleckými poliami dolu do Veľkej studenej doliny. Lyžovačka ako lusk dokým sme neboli na svahu asi desiati a v snehu kopec skál. Ale všetko sme zvládli. Dojazd bol už známou kosovkou a neskôr tobogánom v lese. Stále až po odbočku na Zamku. Tam prezujeme a dolu do Smokovca už ideme v teniskách.
Na bomby z Priečneho sedla |
Javorový a Ostrý štít? |
Strelecké polia |
Strelecké polia a Žltá lávka |
Ideme domov |
Druhý nádherný deň v Tatrách za mnou. Čo teraz? Celkom som už zo Slnka pripečený. Parťáci už so mnou moc nechcú zajtra. Lenka má povinnosti a Jimmy je na vážkach. Parťák Lukáš sa dnes vracia z Álp. Už len ten bude moja záchrana. Navrhujem Nízke Tatry. Stále nemám pojazdený Lukovský kotol. Lenže pozriem počasie a zisťujem, že zajtra je posledný pekný deň. V pondelok už hlásia polievačku. Silné úvahy teda čo mi je prednejšie, až nakoniec ešte pred spaním píšem Lukášovi zajtra ideme Vysoké Tatry.
Ešte chvíľu pocupkáme v teniskách a niekde nad Rainierkou obúvame lyžiarky a lyže. Lukáš je nejaký nesvoj. Letí ako zmyslov zbavený potom stoji a takto stále až na Zbojku. Do toho sa mi ešte podarí celkom fajn zablúdiť v doline. Človek by si povedal, že to ani možné nie je. Ale je, keď si chcete skracovať a vyberať fajn sneh a nie rozrytú stopu. Je až nechutné čo stihli narobiť pešiaci za celú zimu. Prečo idú ako stádo slonov? Prečo nechodia v jednej stope? Zvlaštne. Veď ich samých to musí vyčerpavať. To ale nezistíme.
Na Zbojke teda radšej zhltneme po polievke a ja do toho šupnem piv. Treba zmierniť strah do Prielomu. Tam ideme chvíľu za Zbojkou po rovine ale neskôr sa sklon pristrmuje. By som povedal, že aj dosť vydatne. Až tak, že sa necítim na tom roztopenom firne celkom isto. Podklzuje mi vkuse pásy. Nakoniec na to teda kašlem a idem na mačkach napešo. Aj tak budeme v nich Prielom aj zliezať. Hore dobiehame skupinu troch lyžiarov. Ešte na chate sme stretli cca 4och čo šli Haute route od Bielej vody ako my včera. Tempo mali parádne. Čakal som teda každú chvíľu kedy sa oni za nami zjavia ale zatiaľ nikoho.
Znovu mi odlepili moje 5cm široké pásy. Hromžím skoro ako pohan. Nedeľa nenedeľa. Kašlem na to a ďalej pokračujem pešo. Prichádza trošku strmšie miesto ale na mačkách to ide veľmi v pohode. Dovtedy dokým mi ich nezačne vyzúvať. Opäť nervy. Lukáš dostáva druhý dych ale ja po Prielome som totálne na šrot. Prichádzam za ním až nad Spádmi. Piknikuje spolu s tými tromi, ktorých sme dobehli na Prielome. Trošku poklábosime.
Keď už mi idú zhorieť už aj uši od pečúceho Slnka poberieme sa ďalej. Lepím nové pretekárske pásy. Tieto by už mali držať ako prikované. Tie 5 cm síce nedržali dlho ale nekúp to do náhrady alebo na jar po čečine keď stáli 1m=1€. Prichádzame pod Železnú bránu. Sneh vyzerá byť dosť čerstvý. Priam by som povedal prašan so škrupinou. Táto severná strana Tatier nad 2000 metrov je geniálna. Tu bude sňahu určite aj do júna. Do sedla to začína prstrmovať.
Panika ma ale nechytá. Nevyzerá to najhoršie. Niečo ako Priečne sedlo si myslím. Sneh je v pohode. Stupačky obrovské. Ide to bezproblémov. Až na konci je to dosť vyšmýkané. Tam jedine prestávam cítiť istotu. Po pár minútach sme hore. Druhá strana je plná Slnka. Ale vyzerá to celkom strmo. Až mám znovu obavy. Každopádne strana, z ktorej sme vyšli bola o dooosť ešte strmšia. Ani sa to nezdalo. Okrem nás a trojčlennej skupinky tu boli dvaja Českí horolezci. Tí robili hrebeňový prechod Tatier. Aspoň tak som v svojom strese zachytil. Ja som mal čo robiť na strmom svahu si obuť lyže tak aby neskončili Ľadovom plese.
Teraz už len zaslúžné piv a v teniskách dole na stanicu TEŽ. To ešte len teraz začína zážitok. Skoro ako na Gornergrate. Ťažko povedať či aj vo Švajčiarsku sú vlaky tak narvaté ako u nás. Máme čo robiť sa vôbec doň dostať, nie to ešte niekoho nenapichnúť na čakan, Radosť. Sranda musí byť. Ale už aj táto veselá časť výletu končí a sme naspäť v Smokovci. Už len nastúpiť do auta a je koniec. Až po niekoľkých hodinách ak nie dňoch, a vlastne neviem či aj teraz mi vôbec dochádza, že to bola posledná lyžovačka tejto sezóny. Najbližšie až za necelých 8 mesiacov! Nie ešte pôjdem s parťákom Juľom, z Ľondonu v Máji pojazdiť severné muldy Hromového.
A keďže rozlúčka zo zimou je tak ťažka tak poďme aspoň plánovať to čo musíme zvládnuť budúcu sezónu.
Baranie sedlo - sklon do 45°, v hornej časti žľabu viac
Baranie sedlo - sklon 30-40°
Tretí deň - Veľkonočná nedeľa (Prielom, Východná železná brána)
Som celkom zmordovaný. Ráno to teda nesílim a ide na vlak až pred siedmou. Do Tatier prichádzame až pred deviatou ráno. Myslím si, že času dosť. Už sú dlhé dni a vždy sa dá skrátiť podľa potreby. Parťák teda vymenený a hneď som to aj pocítil. Na Hrebienok priam bežíme. Cítim sa zatiaľ celkom dobre, ale dokedy toto vydržím?
Pod Zbojníčkou pri Dlhom plese |
Na Zbojke |
Cestou do Prielomu |
Už aj v Litvorovej doline |
Pohľad na Rysy, Gánok, Pustú lávku a Kačaciu vežu |
No a ideme dolu. Pocit zliezania teda moc nemám rad. Na cepíne a mačkách ideme. Aj keď hrozne pomaly. Toto nie je vôbec pre mňa. Neverím snehu ani cepínu žeby ma udržal keby dačo. Uf, to bolo čosi. Ale prežili sme to. Sme pod komínom a môžeme obuť lyže. Lyžovačka do Bielovodskej doliny bola geniálna. Sneh sa menil podľa toho ako bol cez deň nasvietený. Neschádzame až ku Kačaciemu plesu, ale Litvorový štít traverzneme po jeho severnej strane. Prichádzame až na Gerlachovské spády.
Nad Kačacou a Bielovodskou dolinou, v pozadí Mlynár |
Cesta do Východej Železnej brány |
Maník si to valí priamo po hrebeni |
Zjazdujeme do nekonečna a ešte ďalej |
Obujem lyže a hneď aj ideme dolu. Po pár oblúkoch parádna lyžba. Škoda, že bolo trab dolinu okolo Ľadového plesa celkom traverzovať. Aj keď aj to malo svoje čaro v rýchlosti. Dostávame sa do Zlomiskovej doliny a otvára sa nám krásny výhľad na Vysokú. Za nami zase parádny svah z V7chodnej železnej brány. Pod nami v diaľke už aj Popradské pleso. A už aj pocit konca ďalšieho výletu. Jazdu koskou si ale ešte užívame plnými dúškami.
Lúčne sedlo a zjazd do Zlomísk |
Zjazd z Dračieho sedla do Zlomísk, po pravej strane Dračí hrebeň až Vysoká |
V pozadí Patria a Malá Bašta |
Sezóna 2019/2020
Jednoznačne sa treba rozlyžovať na Chlebe. Už teraz sa teším na Januárové prašany. Uvidíme, kde všade vo Fatre zavítam ale rád by som poskúšal všeličo. Len na tie lavíny treba davať pozor. Do Bokami Západných Tatier to teda vidm hlavne vo Fatričke. Čo ma stále láka je pozrieť sa už konečne do centrálu Veľkého Choča. Popri tom by bolo možno fajn pozrieť aj na nejaké preteky. Možno sa už konečne začať trošku trápiť. Uvidíme. To by bolo od polky decembra do polky Marca.
Po Bokoch od polky Marca to vidim jednoznačne po tohtoročnej veľkej noci na Vysoké Tatry. Môžu byť aj Západky ale netreba to zase až tak preháňať. Možno ma ukecá parťák aj na Prjestrelnika a iné šmakociny v Alpách, tak uvidíme čo bude. Dovolenku by som si radšej nechal na väčšiu exotiku.
No a teda naspäť ku Tatrám:
Dolina Zeleného plesa
Kotol Weberovky - sklon do 30-35° (45° kotol)
- obtiažnosť: S3- (S4 kotol)
- expozícia: E1 (E2 kotol)
Ucho - sklon do 35-43°
- obtiažnosť: S3+/S4-
- expozícia: E1+
- prevýšenie: 200m
Baranie sedlo - sklon do 45°, v hornej časti žľabu viac
- obtiažnosť: S4
- expozícia: E1+
- prevýšenie: 800m
Východná Kozia štrbina - sklon do 40°
- obtiažnosť: S3+
- expozícia: E1
- prevýšenie: 450m
Skalnaté pleso
Huncovský štít - sklon 30-35°
- obtiažnosť: S3-
- expozícia: E1
Malá studená dolina
Žltá lávka - sklon do 40°
- obtiažnosť: S3
- expozícia: E1
- prevýšenie: 200m
Priečne sedlo - sklon 35-43°
- obtiažnosť: S4-
- expozícia: E1
- prevýšenie: 250m
Pfinová kopa - sklon pod 35°
- obtiažnosť: S2
- expozícia: E1
- prevýšenie: 120m
Baranie sedlo - sklon 30-40°
- obtiažnosť: S3-
- expozícia: E1
- prevýšenie: 350m
Hranatá veža - sklon 40-45°
Filmársky žľab - sklon 35-38°
- obtiažnosť: S3
- expozícia: E1+
- prevýšenie: 550m
Veľká studená dolina
Kráľovský žľab - sklon do 40°
- obtiažnosť: S4-
- expozícia: E1
- prevýšenie: 800-1000m
Slavkovské sedlo - sklon 35°
- obtiažnosť: S3
- expozícia: E1
- prevýšenie: 480m
Prielom - sklon 40°
- obtiažnosť: S3+
- expozícia: E1
- prevýšenie: 280m
- prevýšenie: 280m
Svišťový štít - sklon 35°
- obtiažnosť: S3-
- expozícia: E1
- prevýšenie: 350m
Hranatá veža - sklon 40-45°
- obtiažnosť: S3+
- expozícia: E1
- prevýšenie: 250m
Malý Závrat - sklon 40-45°
- obtiažnosť: S4-
- expozícia: E1
Žltá lávka - sklon do 40°
- obtiažnosť: S3
- expozícia: E1
- prevýšenie: 250+400m
Velická dolina
Sedlo pod Kupolou - sklon 35-43°
- obtiažnosť: S4-
- expozícia: E1+
- prevýšenie: 250m
Studené sedlo - sklon 40°
- obtiažnosť: S3+
- expozícia: E1
- prevýšenie: 450m
Zlomisková dolina
Dračie sedlo - sklon do 40°
- obtiažnosť: S2+
- expozícia: E1
- prevýšenie: 800m
Pokračovanie Vysoká - sklon 45°, v hornej časti žľabu 48°
Pokračovanie Vysoká - sklon 45°, v hornej časti žľabu 48°
- obtiažnosť: S4
- expozícia: E1
- prevýšenie: 200m
Končistá - sklon 38°
- obtiažnosť: S3+
- expozícia: E1+
- prevýšenie: 550m
Tupá - sklon 37-40°
- obtiažnosť: S3-
- expozícia: E1
- prevýšenie: 780m
Mengusovská dolina
Satanov žľab - sklon 35-43° (úvodných 15m do 47°)
- obtiažnosť: S4
- expozícia: E1+
- prevýšenie: 500m
Nižné Kôprovské sedlo - sklon do 38°
- obtiažnosť: S3+
- expozícia: E1+
Kôprovský štít - sklon do 35°
- obtiažnosť: S2+
- expozícia: E1
- prevýšenie: 400m
Volovcovo sedlo - sklon 30-35°
- obtiažnosť: S3-
- expozícia: E1
- prevýšenie: 100+300m
Západná Volia štrbina - sklon 30-35°
- obtiažnosť: S3
- expozícia: E1
- prevýšenie: 250+400m
Malá Rohatá štrbina - sklon 30-35°
- obtiažnosť: S2+
- expozícia: E1
Mlynická dolina
Zadné (Predné) Soliskové sedlo - sklon 32-40°
- obtiažnosť: S3 (S3+ Predné)
- expozícia: E1
- prevýšenie: 400m
Štrbský štít - sklon 35-40°
- obtiažnosť: S3+
- expozícia: E1+
- prevýšenie: 300m
Baštové sedlo - sklon 35-40°
- obtiažnosť: S3
- expozícia: E1
- prevýšenie: 180m
Vyšná capia štrbina - sklon 40°, miestami do 45°
- obtiažnosť: S4-
- expozícia: E1+/E2-
- prevýšenie: 200m
Patria - sklon do 30° (Trigan), 35-40° (Skok)
Kriváň - sklon 30-35°
Sedlo nad Širokým žľabom - sklon 35-40°
- obtiažnosť: S3
- expozícia: E1
- prevýšenie: 500m
Patria - sklon do 30° (Trigan), 35-40° (Skok)
- obtiažnosť: S2 (Trigan), S3+ (Skok)
- expozícia: E1
- expozícia: E1
- prevýšenie: 700m (Trigan), 500m (skok)
Furkotská dolina + Kriváň
Zadné Soliskové sedlo - sklon 35°
- obtiažnosť: S3
- expozícia: E1
- prevýšenie: 400m
Kriváň - sklon 30-35°
- obtiažnosť: S2+
- expozícia: E1 (E2 vodopád - možný traverz na zeleno značený chodník S3)
- prevýšenie: 1350m
Foto: http://www.sprievodca.ta3.szm.com/, Lenka Bíziková, Juraj Krajčí, Lukáš Hladký