Bánovská 100vka alebo Strážovská motanica. Kde začať? ..čo sa ešte môže a čo už by nemalo zverejňovať? :D Jedna s najjedinečnejších 100viek minimálne na Slovensku. Prečo? ..Asi to bude tou komornou atmosférou, ktorá sa už dosť vytráca s naších 100viek a všetkým ide hlavne o výkony. Akože, odo mňa to asi znie blbo, keďže to bola moja 6tá stovka, ale toto mi potvrdzujú aj stovkárske legendy. Keď sa niekto chce poriadne zahryznúť do divokej prírody tak jedine tu.
Na pretek som šiel totálne nepripravený. V posledný mesiac som toho mal hrozne veľa ..no možno až tak veľa nie, ale ako som prišiel s Kanárskych ostrovov a Transvulcanie tak doteraz som sa z toho silného zážitku nedal poriadne dohromady. Vedel som, že som sa prihlásil na Strážovsku motanicu s tým, že veď uvidím ..štartovné sa dopredu neplatilo a ani nebolo vysoké, čiže buď pôjdem ak sa mi bude chcieť alebo zdrhnem z boja a nič mi neprepadne. No ale celkovo som to bral tak, že čo tam nejaké Strážovské vrchy ..veď to určite zase nejaké rovinkaté lesné zvážnice. Áno som strašne nafúkany Malofatran :D Týždeň pred pretekom mi písal Peťo Knížat, že či teda idem. Ja som už aj zabudol, že niekde mám ísť. No ale keďže mám slabosť pre 100 km výlety v lese, ani som sa nenazdal a bol som v tom. Cez týždeň som si vybavil odvoz Peťom Cisárom z Jaslovských Bohuníc priamo z roboty v tom domnení, že v sobotu možno aj stihnem posledný spoj z Bánoviec do Vrútok a nedeľu budem už vyspinkaný doma. Normálne vtedy som bol rád za ten nočný štart.
V Bánovciach som ale presne pochopil na čo sú tieto nočné štarty v piatok :D ..jedno pivo ..druhé pivo ..kuracie soté ..jeden rum ..tretie pivo ..druhy rum atď. Áno na pravej stovke treba dopĺňať cukry a enerigie :D ..pri tomto vydatnom dopĺňaní energií som sa ani nezbadal a už som sedel v buse na štart do Považskej Bystrice. V Bánovciach nás bolo cca 25, ale podľa mňa tí čo neboli môžu ľutovať, že sa nesocializovali :D ..v buse bola ešte ochutnávka domácej becherovky či jagera od Jara Kováča ..no a po družnej debate fakt o všeličom sme sa ocitli v Považskej. Ja som sa tam fakt iba ocitol. Z busu som doslova vypadol ..viem, že sme boli v reštaurácií na terase a bolo tam opäť množstvo ďalšich známych a ďalšie piva :D Zničoho nič nás niekto pozýval na štart ..a ani som sa nenazdal a už sme bežali.
Inak no ..až po odštartovaní sme dostali prvý bod kde sa máme dostať. Bola to Rohatá skala. A každý sa rozpŕchol, kde len chcel. My sme to valili s Peťom za Eliškou Kaniovou a ďalšími, ale asi po 500 metroch sme boli z ďalšími a ďalšími, prepadajúc sa z 3tieho miesta na asi 30té :D ..no premotivované ultra mláďatá :D ..ok tak a už sami ..sami sme boli asi 10 km do Podskalia, kde z miestnej chaty na nás kričia, že čo to robíme, prečo bežíme v noci a načo a že či sa nepotrebujeme posilniť :D ..že majú na to tajný recept ..vravíme, že veď tak poďme ..za minútu máme posily až až z tých fernetov troch ..tak sme museli nakoniec odtiaľ fakt, že utiecť ..asi to bol náš najrýchlejší úsek :D ..no keďže som sa obával, že táto stovka je nudná a aby som si ju aspoň čímsi obzvláštnil, tak som sa doteraz dobre natrundžal. Inak zatiaľ bolo fajn ..ani spanie ma nebralo o jednej v noci a dokonca som si pamätal úsek pred Mojtínom ešte z behov do vrchu, keď sa bežal beh Mojtínskymi vŕškami. Viem, že sa v tomto úseku nachádza aj jaskyňka, myslím, že aj s oltárom, kde sa asi konávajú aj omše. No od Mojtína, aj keď pri tejto stovke, kde si každý ide kade chce, sme zablúdili po Rohatú skalu asi 3x ..čo to znamená? :D ..že sme si vytýčili smer na mape a nakoniec sme sa ocitli úplne inde ako sme plánovali ..ale aspoň sme našli jedných maďarov s Anitou Szalay a poslali ich nakoniec aj so sebou správnym smerom. Na Rohatú skalu bolo treba dokonca aj trochu ruky použiť ..veeeľmi pekné miesto ..škoda, že bola tma. Tam sme sa dozvedeli druhy bod trasy ..chata Baske ..supéééér, bude jedlo ..inak občerstvovačky žiadne(zatiaľ) a ch. Baské, pre nás až na 50tom km ..celé na 1,5 litra vody ..je pravda, že pred štartom som podopĺňal tekutín až až.
Naša cesta viedla z vrcholu priamo kolmo na vrstevnice, samozrejme nie ako išli ostatní ..v diaľke dole mimo chodníka, hlboko pod nami sme zbadali čelovku, tak si vravíme to bude ono ..tade určite máme ísť. Keď sme sa priblížili bol to fučiaci oproti do kopca Peťo Cisár ..že on si vybral cestu na Rohatú skalu po ceste a išiel na ňu teda z opačnej strany, nie ako väčšina ..ale aj niektorí rýchlici volili túto variantu ..rozlúčili sme sa tak, že my sme jemu povedali, že ešte má kúsok strmo a je hore a on nám že ešte kúsok strmo a sme dole ..tam sme opäť stretli skupinku Maďarov, ale popravdu nebolo im čo povedať, tak sme sa pobrali dopredku :D ..začalo sa brieždiť. Následný úsek bol nudný ..no ale čo? ..my sme si ho sami vymysleli taký nudný ..mohli sme ísť nejakými krkahájmi a nie pučiť po asfaltke. Prešli sme cez Košecké Podhradie a cez malinký kopček do Hornej Poruby. Následujúca Dolná Poruba bola, že ozaj dolná ..ešte sme sa museli vyštverať na sedlo medzi Porubami a potom sme si to šikli priamo popod vedenie ..no až také priame to nebolo, keďze to bol priam zarastený kaňón a museli sme ho traverznut bokom cez srnčie a diviačie chodníčky lesom. V Dolnej Porube zase asfaltka, ale potom šup doľava doprava a hybaj si dať vertikál na ch. Baske. Lúčim sa s Peťom a idem vyskúšať čo to spraví si dať po 45tich km časovku pre horskú prémiu ..v nádeji, že ma tam budú oblievať vodou ..kofola bude tiecť potokom a budú predo mňa predkladať guláše a iné chuťovky. Kopček to bol výživny ..trošku viac sme nakŕmili nožičky laktátmi ..ale za niečo cez hodinku som bol tam ..a tam? ..tam chata s miestými :D ..a jedlo? ..iba ich vlastná kapustnica a opečená špekačka na stole. Asi 15 minút som na ňu zízal a aspoň tak som sa snažil najesť z jej vône. Na Peťa som tam čakal totálne deprimovaný a už som sa tešil ako aj jeho zdeptám :D ..ok ..v chate nám predali nejaké minerálky a malinovky v skle ..potom po preliatí do bežeckých flias mi to vystrekovalo pod tlakom dobreže nie až do nosa a oka na ramenách ..ano bola perlivá ..poctivo perlivá ..po asi hodinke zúfalstva z hladu sa nad nami miestni zľutovali. No proste pýtali sme od nich, ich vlastnú kapustnicu, že im aj zaplatíme, len nech sa najeme :D ..nakoniec nám nabrali a dokonca nám to dali grátis ..takto sa im chcem poďakovať, že nás zachránili pred dlhotrvajúcou smrťou a zahriali naše žalúdočky. Jooj, bolo to nebíčko v papuľke. Po cca jeden a pol hodinovej občerstvovačke sme sa vybrali kúsok naspäť a potom ďalej po hrebeni na tretí bod ..tretí bol bola bájna Baba bez značného chodníka.
Úsek medzi chatou a Čiernou Lehotou bol ozaj krásny ..na hrebeni sa striedali úseky lesné, ktore striedali lúky s výhľadmi na okolité kopce ..ak si dobre pamätám tak z tohoto úseku bolo krásne vidno vzdiaľujúci sa Vápeč. Už sme nešli iba dvaja s Peťom, ale pridali sme sa ku ďalšim štyrom ..ku Katke, Stanovi, Boltezárovi a ešte jednému chlapíkovi, ktorého meno je tajne :D ..nie, mrzí ma to ale nepamätám si ho ak som ho niekedy vedel. Tento úsek som si užíval aj keď začínalo ma brať spanie a hrozne ma pálili chodidlá. Toto sa mi moc často nestáva ..žeby to bolo tou nočnou rosou a mokrými nohami? ..celkom som si hejtoval svoje nohy :D ..z Čiernej Lehoty ešte cez jeden kopček, hore po peknej zvážnici, dole po skratkovej traktorovej hroznej koľaji, kde sme z ničoho nič pribrali ďalšich na čele s Ivom Kadlečikom a spoločne, po porade s miestnymi dedinčanmi, sme zavítali do šenku, ktorý nám poradili. Pred šenkom sa varil ..guláááš ..škoda, že bol ešte surový a varený mal byť až o 2 hodiny ..popchali sme do seba sladké, slané, kofoly, pivá ,,každý podľa svojej chuti, nabrali vodu a po parádnej polhodinovej prestávočke sme sa všetci spoločne vybrali hľadať Babu ..chvíľku sme aj išli správne, ale ozaj iba, že chvíľku ..potom sme išli zase len nakríž lúkou priamo na vrchol ..v lese cez malinčie a iné chuťovky ..nakoniec sme našli aj nejaký neznačený chodník na vrchol ..ani sme sa nenazdali a boli sme na vrchole. Ďaľší bod Boškovie laz
Na vrchole bojová porada ..ja bez smartfónu a bez máp som bol s dnešného výletu natoľko mimo, že som sa nechal viesť, možno aj s mostu by som skočil keby mi povedali, že cesta ide tadiaľ :D ..počas hádok o trase som spal ..proste som sa zvalil a spal. Nikdy neviem, koľko to trvalo ..aale viem, že niekedy sa mi už aj snívalo a celkovo mi to prišlo, že sa tam vadili o trasu pol hodinu minimálne ..a možno sa ani o trasu nevadili ..len mne sa zdalo, že strašne kričia a vkuse ma budia :D ..ok ..ďalšia trasa kolmo dolu svahom do doliny ..zbehy som si neskutočne užíval, konečne som sa cítil ako kozoroh, moje znamenie :) ..som si skackal a šmýkal sa sutinou a užíval si jedný z najkrajších pre mňa miest Bánovskej 100vky ..konečne sa ukázali prednosti Fatranca ..ostatní buď šetrili sily na neskôr alebo inak nechápem ako štrk, kamene, lístie, konáre nemôžu niekoho baviť ..konečne niečo technickéé. No zišli sme dolu a hybaj na proti svah do krpálu hore ..proste skúsiť trafiť zelenú značku ..po malej roztržke v skupine, čo každý išiel svojim smerom sme sa opäť stretli na ceste ..ešte polhodina dohadovania koho cesta bola výhodnejšia, ale potom naštastie prišla cesta dolu a nová hádka kade teraz zase dole ..ževraj tam mala byť nejaká bývalá cyklotrasa :D ..to netuším odkiaľ zobrali ..lebo svahy boli tak 45° ..a všade popadané stromy a husto zarastený les ..opäť pre mňa úžasný technický úsečik po cestu v doline ..a potom asi 5 km po zvážnici a boli sme v Nitrianskom Rudne ..to už sa mi zase pred očami zjavovali guláše. Každú chvíľu som Stana otravoval, že za koľko metrov už bude jedlo :D ..fuuu ..nakoniec to pri vodnej nádrži prišlo ..jedloo ..každý sme si objednali kofolky, pivečka a ja aj pizzu ..keď vravia, že za 15 minút je na stole ..zase ma raz obabrali ..to sa týmto ľudom vôbec nedá veriť ..15minút je vždy v skutočnosti 30 ..počas chillu padol taký návh, že Peťo Knížat si dotočí 100km a ukončí to ..Ja, Stano a Bolti pojdeme rýchlejšie a ostatní si pôjdu svoje tempo ..moji by už asi aj šli, ale Pizza nikde ..keď prišla tak som pol kila spráskal asi za 5 minút ..dopil kofolku a prášil za Stanom a Boltim ..fuu ..ešteže prvé 3 km bola rovina, aby mi ta Pizza sadla tam kde ma a neprišla na neúžitok ..ok ..časovka číslo 2 ..Boškovie laz ..tentoráz som na Stana nestačil ani s karbónovými paličkami priamo z lesa ..pomaly začalo zapadať slnko ..o chvíľku sme boli hore ..tam nás čakala živá kontrola ..a prvá občervovačka ..bolo to čosi ako nebo alebo raj ..áno rajská záhrada ..voda kofola, energeťák, magnezko, cukor ..no proste všetko ..no len skoro sme to všetko zmeškali ..už sa po nás aj domov brali ..asi sme vážne až moc dlho sedeli po tých šenkoch. Ďalší bod Bradlo ..kúsok od modrej značky nad Dubničkou
Pri západe slnka schádzame z lazu ..čakali sme, že stretneme našú druhú skupinku, ale asi sme sa pri nejakej skratke obišli. V Nitrianskom Rudne znova stojíme v šenku ..ďalšie dve kofolky ..priberáme Boltiho pacera a pokračujeme po žltej na Košútovú skalu. Opäť raz cesta priamo do neba. Strmé skoro ako rebrík. Krásny chodník ..zase sa raz dalo pučiť ..vo vrchnej časti trošku aj skalnatý ..cez deň tu musí byť asi pekne. Hore sa zase študuje mapa. Ja samozrejme spím. Zase netuším koľko, ale každú chvíľu ma budia zo sna :D ..najbližších cca 10 km stááále dolu kopcom ..celkom rýchlo to ubiehalo dokým sme nevyšli na asfaltku. Aj keď zase raz možnosť si trochu pospať. Návod na spanie. Ísť po strede cesty, zavrieť oči a otvoriť ich iba v prípade, že vás to ťahá brutálne do strany. Takto sme sa dotackali až do Žitnej - Radiše. Zase raz študujeme mapu, tento raz som sa pridal aj ja. Inak podľa mňa sme sedeli na každej autobusovej zástavke okolo ktorej sme šli ..jedinečná možnosť vyhovoriť sa na štúdium mapy a sadnúť si :D ..So Žitnej sme chceli ísť najskôr cez pole s kopcom Brezina na druhu stranu do Dubničky ..lenže spolupútnici usúdili, že sa nechcú brodiť polmetrovou mokrou trávou tak sme sa na konci zvážnice otočili a nakoniec šli po modrej a žltej značke cez Zlatné naokolo. Trošku som mal z toho nervy ..asi by som sa ja radšej brodil poľom ako mať minimálne 3km navyše ak nie viac. Veď ale kto mi bránil, mohol som ísť aj sám. Ale čo potom? ..bez mapy a gps? ..Tak sme to teda obišli a potom dlhočizno sme hľadali Bradlo, ktoré nie a nie prísť. Nakoniec sme na vrchole ..berieme poslednú nálepku kontroly ..kocháme sa opäť raz ďalším brieždením a najradšej by sme tam zostali. Stano ale uteká na vlak na siedmu do cieľa. Čiže sme sa rozlúčili ..a ja s Boltim a jeho pacerom pomaličky krokom naspäť do Dubničky a potom okolo vodnej nádrže Prusy do Bánoviec nad Bebravou. Samozrejme sme museli ešte poblúdiť aj v samotnom meste. Zašli sme až na opačnú stranu mesta :D ..nevadííí ..mal som jeden z najviac km .vypučil som to až na 132 km a 5150 m+
V cieli nás už čakal unudený Johny, ktorý asi čakal, že sa nebudeme toľko trajdať ..no to je tak keď sú po ceste krčmy a reštiky :D ..rýchlo zisťujeme kedy ide bus ..zisťujeme, že ide hneď ..tak sa chytro dávam aspoň trošku dohromady, budím Peťa v telocvični(a vlastne asi všetkých čo tam boli, čo som nevedel ticho vyprávať o zážitkoch Jarovi) a taký smradľavý bežíme ..ehm ..tackáme sa s Peťom na bus. Cesta do Trenčína ubehla rýchlo. Zase raz snívame o jedle. Peťo nakoniec neodolal a kúpil si Pikao :D ..ja ešte raz ďakujem Boltimu a jeho pacerovi za bagetku, ktorá mi zachránila vo vlaku život.
Na nástupišti sa z ničoho nič zjaví Elíška s Honzom a neskôr vo vlaku prisadá Dalimil ..kecáme ..žiadne spanie ..po dvoch prebdených nociach netreba predsa spať :D ..v púchove ma opúšťajú Peťo, Elíška a Honza a Dalíka budím v Žiline nech si ide po svojom :D ..a ja za nejakú polhoďku tiež vystupujem a plazím sa domov.
Sumárum
Som neskutočne rád, že som sa mohol zúčastniť aj takejto stovky. Zažiť atmosféru ultra komunity a nie až tak sa pachtit za výsledkami. Proste, že som sa mohol stretnúť s ľuďmi, ktorý žijú behom, kopcami a prírodou. Zistil som, že Strážovské vrchy nie sú iba rovinkaté lesné zvážnice, ale, že tam majú brutálne strmé svahy a krásne miesta. Myslím si, že aj turisti by tam mali čo pozerať aspoň týždeň ak nie mesiac. Zase raz som mohol vidieť miesta, kde som nikdy nebol. Zistil som, že bez gps a mapy som stratený a odkázaný na druhých a zistil som aj to, že v skupine ide všetko ľahšie a rýchlejšie. Dokonca dá sa aj prežiť dvojdňové nespanie. Je to ozaj výnimočná akcia a z toho mala akcií čo poznám veľmi výnimočná. Určite každý by to mal aspoň raz vyskúšať. Možnože aj pre to, že či si nabudúce nerozmyslí, keď bude mať chuť hundrať, že dostal chlebík z masťou namiesto s nutelou alebo, že na občerstvovačke boli pomaranče a nie banány. Treba si vyskúšať aj aké je to bez občerstvovačiek a vody. Aj keď ako som už povedal, občerstvenie na Božkovom laze bolo neskutočnéé
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára