Dobrodružstvá v teniskách: Severný živloplaz začína

To čo sa počalo minulý rok sa týmto víkendom narodilo. Pred myslím 11timi mesiacmi sme boli prvýkrát preskúmať krásy Pieninského národného parku, a tam sa to stalo. Bolo to prvých 70 kilometrov, ktoré sa vtedy preskúmali. Od vtedy sa veľa zmenilo, ale to najpodstatnejšie nie. Party výlet po prírode je tu.

Živloplaz je tu

Čistá dokonalosť

S ľuďmi čo sa bavia..

Ktorí sú srdcom stále v prírode

A sú tak trochu rebelmi

Ale hlavne vždy s úsmevom na perách

V robote celkom problémy s rozpadávajúcimi mostami, ktoré mi hneď urobili celkom škrt cez rozpočet. Už vo štvrtok som mal ísť značiť jednú časť výletu, ale z roboty, z party na mostoch sa nedalo uvoľniť, a tak tento deň som trošku nafučal celý organizačný tím a možno aj Mikiho. Mám čo robiť, aby som to odčinil.

Miki s Jurom v akcií, žiaľ zatiaľ bezo mňa

Značenie nad Lesnickým sedlom

Výhľad z Haligovských skál nad Haligovcami

Prichádzam teda až vo štvrtok večer a hneď ako zložím veci pustím sa do chystania štartových balíčkov. Nemám nárok ani na večeru. Tú som si radšej kúpil po ceste v miestnom kebabe. Robí sa do noci. Administratíva horšia ako na úrade. Ale vari to najhoršie máme za sebou. Hlavne cez deň bolo zopár zlých správ, ktoré bolo treba poriešiť ale Julkina mongolská krv všetko bravúrne zvláda. Ona to zvládla s nami a my s ňou. ;)

Party na registracií začína

Keby sa chcel niekto v kľude vyspať

Toto je nocovisko

Čistota musí byť..

Hlavne otvoriť správne dvere

V piatok skoro ráno vyrážam s Mikim na značenie aspoň štvrtiny preteku. Znovu som mal česť spoznať úžasného človeka. A ja že to bude nafučaný pretekár :D

Riadený chaos pri balíčkovaní občerstvovačiek v priamom prenose

Úsek medzi sedlom Vábec až po Litmanovú je spočiatku na lúkach, ale ako sa vojde do lesa tak sa vybehne z neho až v Litmanovej. Mali sme tu česť vidieť krásne tri lane. Priam by ich bol človek zjedol. Značenie nám ide od ruky. Raz jeden zavesí fáborku, potom druhý. Popri tom veľa času bežíme.

Na štarte na Štefánikovom námestí

Rivali..

Hor sa na výlet

V Litmanovej bude občerstvovačka. Tam sa nezastavujeme ale hneď odbočíme doprava okolo zjazdoviek do sedla Rozdiel. Celkom zvláštne vyznačený turistický chodník. Zvážnica ide priamo do sedla ale značka priamo mokrou lúkou popretínanú blatovými žliabkami po vysokej tráve kdesi kúsok vedľa do kopca. Snažíme sa pochopiť túto nelogickosť a značkami aspoň ako tak naviesť pretekárov správnym smerom. Celé to bolo takto nelogický označené kvôli ochrane prírody, ktorá nedovoľuje pohyb mimo značených chodníkov.

Tak poďme na to.. profil trasy a pár foto z úvodu

Odteraz sme na hranici. Je to krásny úsek, striedavo na lúkach a v lesoch. Po jednej strane sa nachádza aj obrovské mravenisko aj s popisom jej obyvateľov. Sám by som bol zvedavý koľko pretekárov si vôbec všimlo týchto obyvateľov lesa povedľa. Prechádzame okolo Vysokých Skaliek. Je to úsek kde ideš hore dolu strmými skalnými kôpkami. Veľmi pekné. Potom vybiehame na lúky a odhaľuje sa nám nádherný výhľad na celé Pieniny. Vidíme už aj Trzy Korony. Trošku sme sa zapozerali a zišli až mimo trasu. Chodník obchádza kopec Šľachovky po Poľskej strane a potom sa z ničoho nič na lúke stáča naspäť na Slovenskú stranu. Máme čo robiť to dobre označiť. Do budúcna by sa hodilo asi ešte viac doznačiť a upozorniť na toto miesto.

Od Jarabiny po Litmanovú

Prichádzame na Slovenskú stranu. Zo Šľachovky je pohľad na Pieniny ešte úchvatnejší a pred nami sa začínajú rozprestierať už aj Belianske Tatry. Je to asi top tejto štvrtiny trasy. Celý čas teraz už ideme iba po lúkach. Pred Lesnickým sedlom zase trošku prúser. Ideme v tráve vysokej skoro po pás a cesta je vychodená iba pár autami. Iba dve koľaje vedľa seba. Lenže táto "vychodená" zvážnica ide rovno a my musíme zabočiť doprava. Máme poslednú palicu. Doprava, keď som sa pozeral na lúku z protikopca, bolo vidno nevýraznú koľaj prejdenú asi jediným autom. Išlo presne tam ako máme ísť. Teda palicu som postavil tak aby nebola na "výraznej" zvážnici ale práve na tej skoro neexistujúcej. Každopádne asi zopár ľudí išlo aj tak rovno. Do budúceho roka tu musí pribudnúť oveľa viac palíc.

Z Litmanovej na hranicu ku Vysokým Skalkám

Trzy Korony nad Dunajcom z Poľskej strany

V Lesníckom sedle je malý bufetík ale v piatok o deviatej ráno stále zavretý. Kofola sa nekoná. Musíme teda utekať ďalej. Mierne stúpame. Už teraz z rána bolo teplo na nevydržanie. Asi im na preteku tiež muselo dobre kúriť. Vchádzame ale konečne do lesa a krásnym singláčikom okolo skál prichádzame až do sedla pod Plašnou. To už sme pri Haligovských skalách. Tie obchádzame po ľavej strane. Spočiatku klesáme mierne ale ako výjdeme z lesa na lúku ta sa tak skloní, že je problém sa udržať. Stehienka sú poriadne vyvarené dolu. Obchádzame babku dedinčkanku so psom, ktorá zvykne ľudí naháňať so sekerou, a ten kto prežije sa dostane až na štátnu cestu. Krčma sa zase nekoná. Iba sa prejde na druhú stranu a hybaj do kopčeka znovu. My to tu so značením končíme a ideme obedovať do Haligoviec ku Pierrovi. Nebíčko v papuľke ako pred rokom.

Pokračujeme hrebeňom..

Už skoro v Lesnickom sedle

Potom pre nás príde Julka a to nepríjemné prichádza znovu. Nákupy. Všetci stovkári sú hladní ako vlci, a tak je čo robiť aby nikomu nič nechýbalo. Aj tak si myslím, že s týmito bláznami je to ešte oveľa jednoduchšie ako pri iných športoch. Po 50tich kilometroch väčšina zje aj tak hocico čo uvidí alebo už nezje nič. No.. v obchoďáku sme pobudli nejednú hodinku a tak len ledva sme stihli doraziť včas na registráciu.

Raj na zemi..

Značenie v Haligovciach

Asi aj popršalo..

To bola zase trošku príjemnejšia robota. Zvítavať sa so starými známimi :) ..lenže to netrvalo večne a večer sme sa ešte pustili do chystania balíčkov na jednotlivé občerstvovačky. To mňa už pekne bila únava a tak okolo polnoci som sa pobral spať.

Kde ľudská noha len málokedy vkročí..

V sobotu ráno štart nevidím. My si nachystáme svoje auto a letíme s babami na občerstvovačku do Jarabiny. Ale aspoň sa nám podarilo všetkých stretnúť práve na moste ponad rieku Poprad. Poriadne sme ich vytrúbili a išli het. Za 10 minút sme na Jarabine a začíname prípravy.

Brod cez kedysi malý potôčik

Vytúžený cieľ - Ľubovniansky hrad

Šikovnice nachystali všetko čo bolo treba. Ja som šiel najprv ešte doznačovať okolie trasy po dedine. Potom sme už iba čakali. Dnes nás už slniečko bije o ôsmej ráno. Prví prichádzajú úplne čerství. Vlastne tu je ešte väčšina účastníkov výletu čerstvá a šťastná. Všetci si pochvaľujú značenie a nádhernú prírodu. Yess.

Nakladáme tátoša, ideme vykŕmiť pretekárov na 18ty kilometer

A už je to tu

Toporecké sedlo, 74km, hromy blesky obchádzajte nás

Prípravy v plnom prúde

Mňamky

Okolo desiatej dorazí moja banda s náradím na občerstvovačku na 74tom v Toporeckom sedle. Poprehadzujeme to čo treba z auta do auta. Pomením parťákov a idem z Jarabiny het. To už nám vtedy chýbal iba jediný človek.

Čakáme..

Lucku, zdravoťačku vykladám pri hrade a ja letím na Toporecké sedlo. Prístrešok nemáme povolené používať, a tak sme vymysleli systém dva kufre viac ako jeden a otočili dve auta oproti sebe zadkami. Povykladali zásoby. Ponatierali chleby. Pokrájali ovocie, vytiahli bandasky s vodou a jonťákom a už iba čakali. Majo Priadka bol u nás už za neuveriteľných 7 a trištvrte hodiny. Môj parťák na značenie za ním dobiehal až po pol hodine a potom bola vyše hodinová pauza. A potom sa to už rozbiehalo. Jeden za druhým. Všetci úžasní. A úplne úžasné bolo keď som ich aj poznal. Konečne nebola nuda. Len tie medzery boli ťažké. Budúci rok musí byť raz toľko účastníkov :)

Trošku viac foto z našej občerstvovačky na 74tom

Poobede aj trošku u nás spŕchlo. Po okolí boli aj poriadne búrky. Aj u nás hrmelo ale na nás našťastie nedošlo. Asi by to bol celkom prúser, keby prišlo ešte aj niečo s vetrom. Na večer sa zase vyčasilo. S mesiacom ale prichádza aj poriadna zima. Sme na 74tom kilometri. Celý čas pretekárom bilo Slniečko do hlavy, teraz mali za sebou ten najťažší úsek od poslednej občerstvovačky vo Veľkej Lesnej, čiže energie bolo už ozaj málo, a tak mali sme tam dvoch čo ich vyplo. Vari sú už teraz v poriadku. Belo ten sa zviezol s nami ale Jitka s parťákom išli het v taxíku tak vari aj oni sú v poriadku. Prichádza umučenie na Toporeckom sedle. Všetci sú už preč len ešte 2 maďarskí turisti. Netušíme kedy asi prídu a nechcem aby nás našli spať. Mám čo robiť držať očí otvorené. Všetci okolo mňa pospali ako v Getsemanskej záhrade učeníci. Ty vole. To boli muky..

Cieľové zázemie

Už sa blížia prví

Nakoniec okolo pol druhej v noci vidíme čelovky. Pár minút predtým ako zázrakom všetci vstali a práve sme od zúfalstva spievali Horkýže slíže. Sú tu. Sadajú do auta a práskajú do seba všetko. Vyzerajú úplne v pohode. Praví turisti. Celkom ich obdivujem ako to zvládajú. Som rád, že sme aj ich tak pekne vyprevadili. Ok, je koniec. Všetko skladáme. Ehm.. iba stlačíme do auta aby sme boli čo najskôr v zázemí.

Prvý tridsiatkár :)

Už aj ostatní najlepší

Prvý stovkár

Už ide aj druhý

A ďalší

Počas jazdy ma už tiež celkom bilo. Ešte aj hmla padla. Aspoň sa bolo treba viac sústrediť. V škole v Ľubovni všetko vyložíme a ideme konečne spať. Ale nie na dlho. To už o ôsmej Dalibor buntoší. To je kamarát. No nič vstávame. Trošku sme sa nevedeli dohodnúť čo kto ide. Nakoniec Alex a Lukáš šli odznačiť kúsok trasy od Lesnického sedla do Haligoviec a my sme spratali všetko v hrade, keďže Maďari šťastne ukončili našu akciu. Nakoniec som ešte pomohol zložiť Rímsky stan (celkom ľahký systém stavania). Stretol som úžasných ľudí na hrade aj vo vojenskom historickom tábore a potom sa nakoniec rozlúčil aj s rodičmi Severného živloplaza.

Prvé tri baby na tridsiatke

Prvá stovkárka po dobehu :)

A tu máme prvé tri

Po neskutočných vyše 26 hodinách už aj poslední ..veľká gratulácia :)

Zadný voj a odznačovači

S mojimi parťákmi s občerstvovačky ešte idem znovu urobiť reklamu Pierrovi do Haligoviec. S auta si pozreli v rýchlosti Červený Kláštor a pyšne stojace Trzy korony nad Dunajcom a potom cez Reľov v pekelnej búrke do Magurského sedla. Z ničoho nič sme sa ocitli v prietrži s krúpami väčšími ako hrach, bielymi cestami a všade blikajúcimi autami povedľa cesty. Aj toto je východné Slovensko. A že tu nič nie je. Od Popradu už zase čistá nuda a v Martine znova realita všedného života.

Prvý a druhý v cieli ..rešpekt chalani :)

Nové ultra nádeje :)

S Jurom a hradným kastelánom

A pomaličky máme tu koniec

Som neskutočne rád, že som mal tu česť vidieť aj všetky tie veci v zákulisí ako to všetko začína. Viem, že toto by som ja nedal. Proste práca s ľuďmi na o nervy. Veď už len koľko som sa ja zapríčinil o šedivých Julkiných vlasov. Ale určite viem, že Živloplaz mi prirástol k srdcu. Škoda len že som nebol prebehnúť aj ja úsek Veľká Lesná - Toporecké sedlo :)