Na úteku z Malej Fatry

Víkend začal veľmi rozpačito. Na obzore bolo zopár pozvánok ísť lyžovať mimo Turčianskej záhradky a to ja mám tento rok zakázané. Minulý rok som začínal s lyžovaním vo Vysokých Tatrách a vo Fatričke som nebol ani raz, tento rok si to chcem poriadne vynahradiť. A tak po milión výhovorkách presúvam Západky až o týždeň. Tentoraz v sobotu idem do svojej milovanej Snilovskej doliny.

Povedľa sedla Ďurkovej

Sobota

Dnes si po mňa prišla parťáčka Alex až domov. Luxusínka. Ako dobre je trucovať a nemať auto, veď cestovanie hromadnou dopravou je tak veľké dobrodružstvo :) (nemyslím teraz parťáčky auto) ..No za chvíľu sme teda ale už na vrchole Šútova. Obujeme a ideme na to. Snehu je už celkom máličko. Asi posledné šľapaníčko od tohoto miesta. Sneh sa už drží iba na ceste a na okolitých lúkach už pomaly trávička zelená. Aj tak si užívame posledne zvyšky čľapkanice. Od Zajacovej je snehu viac ale na zlyžovanie to už asi nie je. Možno s dosť výrazným množstvom horcov.

Nad Zajacovou

Keď už sme tu ideme skúsiť asi už aj poslednýkrát potokom. Snehu je tam ale napodivu ešte dosť. Aj v kritických úsekoch vystavených vode a slnku. Som spokojný aj keď po prašane ani stopy. Pod chatou bolo cítiť na zemi poprašok mokrého snehu. Pásy sa po tom šmýkali ako bláznivé dokým mi na ne nezačala táto nádhera lepiť. Trošku som rozčúlený. Ale už sme na chate a myslím iba na vývar. Pred chatou ukazuje teplomer 9 stupňou. Čo to? Žeby nedávno na neho prisvietilo Slniečko?

Naberáme nové sily na chate :)

Dáme oddych a letíme smer Chleb. Dnes idem previesť Alex prvýkrát na Chleb a Kriváň. Traverz okolo Bochníka bol biely ako čistý program v Matrixe a tak z ničoho nič sme v strmine pod skalami. Ale raz sa otočíme a o pár sekúnd sme hore. Aj keď ešte doteraz mám depku, že som netrafil priamo sedlo medzi Bochníkom a Chlebom. A ja že to tu už poriadne poznám aj poslepiačky.

Vyrážame z chaty

Zjazd z Chlebu

Ešte zo 70 výškových metrov strmšie a sme hore. Fotiť nie je čo a tak len zhodíme pásy a letíme po značení dolu. Priberáme aj iných parťákov radšej, aby tu neblúdili až tak. Pred kopčekom na odbočke na zimnú trasu to strhneme doľava. Prehúpneme sa cez závej a sme na zimnej. Parťákov posielame na chatu po značení, my ideme ako profíci smer dolu do potoka. Lyžba geniálna. Nečakal som, že tento sneh bude tak dobrý.

Pod prvým zjazdom

Oukej.. Chleb je za nami. JV muldou, tou bližšie ku potoku a chate, sa tentoraz štveráme na Kriváň. Spočiatku sú povedľa kríčky a koska ale neskôr opäť čistá biela. A takto až na vrchol. Na hrebeni trošku aj pofukuje, ale nie je to nič strašné. Zvládli sme to. Prichádza zjazd. Dnes to šlo asi najľahšie zo všetkých tých ráz čo som tu bol. V hmle sa zdala byť v mulde priam rovina. Ani sa nenazdáme a sme pod Révaykov. Opäť zlyžujeme až po potok a kúsoček si vyšľapeme ku chate.

Prvykrát na Kriváni

Na chate samozrejme geniálny obed a takto posilnený sa môžeme pomaly pobrať naspäť do reality všedného života. Dnes už poriadna lyžba iba po skládku dreva, odtiaľ už radšej lyže na chrbát. Ale o to sa viac človek mohol porozprávať.

Nad Zajacovou

No.. prvá časť dňa za mnou. Poobede som si po dlhom čase šupol yógu a večer ešte spoločenské hry s úžasnými ľuďmi. Ako sa dá krajšie stráviť deň?

Cestou do Šútova

Nedeľa

Po hrách ešte dohadujeme zajtrajšok. Je to zapeklité a nemám z toho dobrý pocit. Chcú ma vytiahnuť mimo Turiec. Moc sa mi nechce ale pritakávam. Uvidíme čo to spraví.

Ráno vyrážam na bajku za Nikou, odbieham si do kostola poďakovať za všetko krásne čo dostávam a čakať na ďalších parťákov. Stále netušíme ako to celé dopadne. Nakoniec ja s Nikou sa pridávame do auta ku Aďovi a Jimmy s Tinkou idú druhým autom. Vari sa nebudeme tlačiť v jednom. Ešte ale aj po ceste šaškujeme čo každý si myslí, že ideme inde a tak na Magurku v Nízkych Tatrách sa dostaneme až po dvanástej poobede. Nedbám, čas aj čelovku mám.

Keď je na chvíľku dole krásne

Začíname. Chvíľku, keďže sme nevyšli autami až na koniec cesty, pučíme hore krásnou dedinkou s historickými domčekmi, ale neskôr prejdeme po lávke ponad potok a vnoríme sa do lesa. Trasa vyzerá byť fajn a pomaličky ukrajujeme z dolinky. Chlapík nám radí isť na vrchol žľabom. Je to ževraj bezpečné. Aj keď je síce lavínová trojka, veríme mu a ideme hore tadiaľ. 

Stúpame za krajšími zajtrajškami

Bolo to ozaj fajn aj keď každý schádzajúci nás odrádzal, že hore fučí a nedá sa cez hrebeň prejsť. Po Slniečku z Magurky sa zľahla zem a nás ako sme stúpali vyššie zahalila opäť ako včera hmla. Parťáci toto moc neobľubujú, ale zatiaľ sa snažia. Dolinka je chvíľku strmšia inokedy miernejšia. V druhej polovici my odbočujeme do ľavého žľabu, ktorý sa stáča potom doprava nad sedlo Ďurkovej. Bola to krásna dlhá mulda, len škoda že bez Slnka.

Pred vrcholom sa trošku vyčasuje :)

To sa ale razom zmenilo. A na pár sekúnd sa nám ukázalo a v pozadí sme mohli krásne vidieť opäť Nízko Tatranský Salatín. Ale to bola chvíľka a po hmle sme pokračovali vyššie. Pred vrcholom začína sklon prituhovať. Preberám velenie a začínam sledovať mapu. Sme už fakt iba pár metrov pod vrcholom, keď tu zrazu sa pred nami rozprestre modrá obloha a krásne krivky zasnežených hrebeňov. Bolo to nádherne. Opäť zase ale iba chvíľku. Prišla hmla a hore už nechcel asi nik. Ako som stúpal hore, šmyklo ma na pásoch tak, že som sa ocitol o 5 metrov nižšie a bolo vymaľované. Ja som sa už tiež necítil najistejšie ale už mi nedodávali odvahy ani Aďo či Jimmy. Nika ta už bola jasná keď ma videla a Tinka ta už sa prekonávala minimálne 100 výškových metrov. Nevadí, ideme lyžovať.

Pred vrcholom

Po dlhej dobe znovu vyzúvam pásy v sklone nad 30 stupňov. Myslím si, že mi to šlo super. Dokonca aj prvé oblúky boli bez stresu. Jimmy, ten bol za pár sekúnd preč. Tinka s nim taktiež. My s Aďom ideme downhillovať s Nikou. Prvýkrát v žľabe. Doteraz to bolo mimo zjazdovku len pár razy. Cestou dolu sme sa poriadne nasmiali a zvládli sme to profesionálne. Veď ako sa hovorí. Kto nepadá, chodí pod svoje možnosti ;) ..Nika ukázala čo je to pevná vôľa a silný charakter. Super, toto ma bavilo.

Oblučikujeme :)

Na Magurke dávame ešte víťaznú polievku, trošku všetci spolu pokecáme a pustíme sa ku autám ešte stále na lyžiach. Cesta domov už ubehla ako voda, dnešný večer pri hrách rezignoval a všetci sme sa pobrali na odpočinok. Tento víkend bol proste geniálny. Ani 4000 výškových metrov na to nebolo treba. Vari sa to bude len opakovať a stále každým týždňom zlepšovať.

Ešte zopár zo zjazdu :)

Foto: Alexandra Valentová a ja