pondelok 16. apríla 2018

Rozlúčka so snehom a obhliadka cesnakových plantáži v Malej Fatre

No.. štvrtkovú depku zapíjam v piatok s Maxíkom kofolou na Magure v krásnom slnečnom počasí. Max ma hore novú kamošku ,ale ako sa prvýkrát s ňou šalel, tak teraz je nejaký zaseknutý. Gaja už nie je tak ustráchaná, a tak už si aj ona dovoľuje.

Sobôtka s Lukášom na Chopku

S Alex v Malej Fatre

Piatok teda naparádu a v sobotu nakoniec nesúťažne smer Chopok na lyže. Ráno je v celku tvrdo a niekde poriadne podšmykne. Pred štartujúcimi si dávame hodinový náskok. Čas so závažím 1:05 z Bielej púte celkom sklamal na to ako som hore fučal. Síce sme si o kilometer trasu predĺžili ale víťazných 39 minút by to asi nebolo :D ..asi by som sa mal začať venovať šachu alebo niečomu rozumnejšiemu.

Do Forestra aaako nič

Zajtrajší pretekový výstup na Chopok

Z Chopku smer Kotliska

Z Rotundy smer Ďumbier

A smer zjazdovka Meteorologický žľab

Na Kamienke do jednej ruky pivo, do druhej kofolku a hybaj so stoličkou na svah na slniečko. O polhodinu sa presúvame o pár metrov so stoličkami ďalej ku cieľovému výbehu na Chopok a naháňame pretekárov čo nám sily stačili na tých stoličkách. Keď už väčšina bola fuč išli sme do "solárka" znovu.

Chill

V prvej rade

A už sa naháňajú

Asi po troch hodinách na slniečku sa s ďalšími parťákmi snowboardistami púšťame na Kosodrevinu. Opäť do ruky piv a hybaj na lavičku slniť sa znovu. Tam sme už vari vydržali iba hodinku a na bomby vybúšili popod Dereše znovu na Kamienku. Tú síce ešte raz bolo piv ale pre zimu a pár obláčikov na oblohe sa nezdržujeme dlho ale letíme naspäť na Bielu Púť, aby sme sa ešte večer stihli napráskať vo Vietnamskej reštike v Liptovskom Mikuláši. 

Takto nažraní a poriadne z celého dňa spečení sa poberieme na večerný odpočinok.

Vlado si to vychutnáva

Simča stíha parťáčku z Bobrovca





Parťáci lyžiari trucujú celý týždeň, a tak v nedeľu vyrážam s parťáčkou Alex na Lúčanskú Malú Fatru. Presnejšie skoro celý jej hrebeň. Hodinu a pol sa odvážame čo najďalej od domova do Fačkovského sedla, aby sme si mohli spraviť čo najakčnejší a najdlhší výlet.

Kľak z Reváňa

Kľak od Skaliek

Potom sme si už iba cupitali po rozkvitajúcej jarnej nádhere. Najprv s výhľadmi na Kľak, neskôr s výhľadmi na polia medvedieho cesnaku. Zberači pod Kľakom už boli rozbehnutý ako parný valec. Na vrchole Kľaku dáme selfíčko a rýchlo letíme ďalej. Trošku pofukuje. Na niektorých severných svahoch ešte kopa snehu a tak aj o osvieženie a bažurinu v topánkach máme postarané. 

Pod Kľakom, pred nami Rovné skaly

Prechádzame cez Rovné skaly až na Ostrú skalu. Odtiaľto je parádny výhľad na masívne skalné steny Rovných Skál. Z Rovných skál zase perfektne vidno Kľak aj Ostrú skalu. Zbiehame do Vríčanskeho sedla.

Z Ostrej skaly výhľad na Rovné skaly

Pokračujeme miernym stúpaním až na Skalky s rozľahlou lúkou a ďalekými výhľadmi do Turčianskej kotliny. Hlavne do doliny dediny Vrícko. Pre vietor sa opäť nezdržujeme dlho ale pokračujeme striedavo lúkami a lesmi celkom pohodlne cupitaním až na lúku Janková. Tu je parádna lavička a tak na chvíľu oddýchneme a doplníme energiu. 

Niekde medzi cesnakom


A teraz na chvíľu opäť prichádzajú kopce. Strmšie zbiehame do sedla pod Úplazom aby sme sa plazili až na jeho vrchol. Chvíľočku po rovnej lúke až ku prameňu pod Hnilickou Kýčerou. Veľmi strategický prameň v strede hrebeňa! Aj keď síce ledva tečie ale myslím si, že už zachránil nejedného turistu pred nastávajúcimi mukami. No ale čo sme si nabrali to sme si teraz museli vyniesť na vrchol Kýčere. Neviem kde je strmší značený chodník vo Fatre. Aj jednú zdochnutú a vari aj kotnú laň sme stretli cestou hore. Bohvie čo sa jej stalo. Vari nie od pohľadu na vrchol v oblakoch. Hore opäť piknikujeme.

Posedenie na Jankovej

Aj toto je príroda

Prichádza asi 5 kilometrov pozvoľného klesania a roviny po krásnych lesných trailoch. Radosť tu byť a žiť. Toto je presne to moje športové ihrisko. Desiatky a stovky rokov tvorené. Takto príjemne aj keď už po troche máme nakúpene, zostúpime až na sedlo Majbíková medzi Valčianskou dolinou a dolinou potoka Bystrička na druhej strane. 



Začíname prudko stúpať na Hornú lúku. Mysleli sme si, že nás to už totálne rozseká ale ani tých vari 350 výškových metrov nebolo nič. Vo vyšších polohách začína opäť sneh. Celkom to znervozňuje aj keď ochladenie členkou padne celkom vhod. Z Hornej lúky už vidíme Martinky a domovinu už skoro tu za rohom. 

Aj takúto nádheru nájdete na hrebeni :)




Znovu si príjemne zbehneme až pod Veterné a prichádza posledné výrazne stúpanie. Už to nejde ako z rána ale statočne sa kríkmi prederieme až do čučoriedčia a hore až do poriadneho vetriska na Veternom. Rýchlych pár fotiek a letíme konečne na kofolku. V trsoch trávy sa drží poriadne množstvo vody a za chvíľu máme v topánkach mokro. No to sme ešte nevedeli čo nás čaká medzi Vidlicou a Veľkou lúkou. Chodník pomedzi kosku bol zasypaný vari pol metrom snehu. Očí upreté na sneh a každú chvíľu som čakal kedy mi nohu vrazí po pás medzi vetvy kosky alebo rovno do močiara pod snehom. Nič také sa nám ale nestalo a za chvíľu sme na najvyššom bode Lúčanskej Malej Fatry. Aj sme sa snažili čo najrýchlejšie dôjsť do chaty ale tam ešte toľko snehu, že to nebolo až tak jednoduché. Na chate mi už poriadne lodžgá v topánkach a vložky mám už iba pod prstami. Tie idú na chate ihneď von.


Posledné výškové metre na Veterné


Na chate inventúra, tak sme radi, že sme vôbec pivko s kofolou vyfasovali. Dokonca aj balík čipsu. Takto posilnení (aj keď pre niekoho skôr oslabený - minimálne žalúdok) sme sa rozutekali dolu. Ale skončilo to celkom rýchlo. Zase pár metrov pod chatou ma tak vystrelo na ľade, že som si oplieskal hlavu o zem. Možno ešte celkom fajn, že na lícnu kosť som sa stihol otočiť. V hlávke poriadne zapišťalo, ale po pár sekundách už bolo dobre. Trošku omráčený som už ale o minútku bol na nohách a mohli sme valiť ďalej. Síce teraz na druhý deň vypadám ako keby som sa s medveďom pobil alebo práve z vojny dorazil.

Zbeh si užívam, Alex už pomaličky autopilota zapína ale statočne bojuje. A žiadne také, že autobusom domov. Pekne až do vane peško. V čase okolo 9 a pol hodiny, aj s párty inventúrou na chate na Martinkách, sme sa vrátili naspäť domov. Nabudúce sa musíme ďalej vyložiť ;)

Snehu už rapidne ubúda a vyzerá, že prichádza sezóna poskakovania po končekoch v teniskách a lyžiarky si dajú na chvíľku oddych. Aj keď nie je úplne isté, či sa niekedy neocitnem aj ešte v najbližších týždňoch na snehu. Každopádne na hory sa teším tak či tak.


Foto: Lukáš Hladký, Alexandra Valentová

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára