utorok 16. januára 2018

Silvestrovský kriváň a párty na Kľačianskej Magure

Zimné počasie ako krásne začalo ešte na jeseň, tak aj skončilo hneď na začiatku zimy. Ale snažíme sa vychutnať každú chvíľu a keďže včera som bol okúsiť poriadny lejak pod Zajacovou a prvý prašan na chate pod Chlebom, tak dnes musíme ísť situáciu omrknúť znovu. Po daždi už ani stopa a už od Zajacovej je ako tak mokrého snehu na prechod do vyšších častí.

Pred Kokolovou ;)

Pod Zajacovou

Pred nami sa valia desiatky ľudí a tak všetko predbiehame. Na konci doliny neodbočujeme doprava po zvážnici ale ideme stále rovno vyskúšať inú cestu na chatu pod Chlebom po Snilovskom potoku. Stopa neprešľapaná a tak sa nám podarilo zájsť kdesi mimo. Kdesi po ľavej strane potoka zvážnicami na malú lúčku s kopou prašanu bez známky civilizácie. Ocitli sme sa v nedotknutom raji prašanu a riedkeho lesa. Cesta, ktorá mala sledovať pravú stranu potoka nás už netrápila. Každopádne sme sa dozvedeli, že na túto záhadnú lúku na bočnom hrebeni na Veľký Kriváň sa dá isť aj priamo od rozpadávajúcej sa chaty pri potoku pod cestou na chatu pod Chlebom a nie krkahájmi ako sme sa tam dostali my.

Krkaháje




Ok, my pokračujeme hrebeňom ďalej. Prechádzame miestnou časťou Kokolová. Les prechádza do kríkov a kosodreviny a prichádza hmla. Už to až tak raj nie je. Začíname vchádzať do mordoru. Orientujeme sa už iba hrebeňom tak aby sme stále stúpali a kde tu kontrolujeme náš smer gpskou. Asi 100 výškových metrov pod vrcholom začína ľad a vyfúkané pláne. Máme čo robiť všetko poobchádzať ale o nejaký čas sa nám podarí dosiahnuť vrchol. Hore vietor duje riadne besne. Začína mi byť hrozná zima a tak parťákov rýchlo naháňam do hmly dolu.

Ešte stále v raji




S Revayovou muldou sa môžeme rozlúčiť, nevidíme ani na krok, a tak sa snažíme Kriváň nejak traverznúť na turistický chodník. Nejako sa nám to aj podari. Nižšie začína opäť prašan a vyfúkaný ľad postupne ustupuje. Zima je ale strašná. Fučí stále ako besne. Vidíme zopár stĺpov zimného značenia pred sebou čiže o zablúdenie sa už nemusíme strachovať. Každopádne sa rozhodneme pre návrat na chatu pod Chlebom.



Na chate po vetre už ani stopy a hneď sa začínam aj zahrievať. Nastal čas dať si preteky generálom dolu. Ešte teraz mám strach v očiach o tých ľudí na ktorých sme sa valili. Tooo bol adrenalín. Za minútu sme dole a s roztrasenými nožičkami lepíme pásy. Ako som si aj myslel, na moje snehom zafúkané pásy to nelepí a v polke generálu môžem dať lyže ak tak na chrbát a ide sa pešo. Zlosť mi kypí všetkými otvormi ale úžasný čajík s rumom to na chate všetko vyriešil. Pokecáme so známymi a ešte letíme obzrieť druhý vlek pod chatou.

Zjazdovka to je ale krátka a už poriadne rozjazdená. Ale bez toho aby sme to išli obzrieť by sme nikdy nevedeli o čo prichádzame. Ešte raz teda vyšľapeme 150 výškových metrov, ešte raz sa už ako ľudia spustíme Generálom a sme dole. Ehm.. ešte dáme jednú papuľu na skalách pod skládkou dreva a až potom sme vybavení.





Ďalší deň je Silvester. Celý deň oddychujeme. Predsa len nás čaká dlhá noc. O deviatej sa schádzame na lúke pod lesom na ceste na Kľačiansku Maguru a párty môže začať. Na chate to už poriadne vrie. Ako sme včera okúsili raj na zemi tak toto (vlastne nejdem sa vyjadrovať) ..bolo to geniálne. Tancovačku lepšiu nenájdete a ľudí už tobôž nie. Zbehli sa tam tí najlepší z najlepších.





O polnoci už ako tradične pozeráme náš vlastný ohňostroj a tisíce iných ohňostrojov pod nami či vedľa nás na Martinkách. Zaspievame si Slovenskú hymnu a po šampanskom sa môžeme pustiť do našej umeleckej tvorby. Tento rok sme zapojili do diela až 8 ľudí a vytvorili krásne PF 2018 aj so srdiečkami a potom nepodarené Láska alebo žeby Jazda?







Potom už pokračovala párty až do rána bieleho. Postupne sa ľudia strácali až sme nakoniec zostali sami. Na mňa doľahla nejako únava, keď tu zrazu o šiestej vstávame a ideme na východ slnka na Suchom. Totálna hmla ale keď si partia niečo zaumieni všetko zvládne. Vyzerá to, že možno sa dostaneme nad oblak. Ale nie, ten sa udržal pár metrov nad nami. Aj sme dokonca videli ako ho prefukuje ponad Suchý. Kde tu sme zazreli aj ožiarené zore prvými slnečnými lúčmi ale nakoniec sa opäť zahmlelo.











Cesta naspäť už skoro na triezvo nebola taká jednoduchá. Suchý celý zamrznutý a museli sme dávať poriadny pozor aby sme trafili do dier po stopách aby sme nezahučali. Ale všetko sme zvládli ako po masle a o nejakej deviatej ráno už čakáme na autobus v Kľačanoch. Spráskame ešte Saškin koláčik a prichádza čas aj na novoročný spánok. Bol to úžasný deň a verím, že takým bude celý rok :)





Foto: Marek Slanina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára