Na Chlebe snehu ešte stále dosť

Po troch týždňoch sa z roboty zase dá trošku povyraziť aj cez týždeň, a tak hore na chatu letím už vo štvrtok večer. Priberám parťáka Lukáša a Aishu a potokom sa škriabeme hore. Všetko je poriadne mäkké. Stopy aj keď niekto spraví, na druhý deň sú už celé stopené. Len tie jamy od chodcov dole už zrejme nikdy nezmiznú. Každopádne cesta patrí všetkým.

Tieto rána na chate..

Hore už aj znovu trošku nasnežilo a verím, že zajtra bude parádna lyžovačka. Už o pol šiestej stojím pred chatou odhodlaný si to poriadne užiť. Miestami je aj dosť ľadovo, ale to mne moc nevadí. Čo je horšie, že už pri druhom výšľape som zničený ako cigánska hračka. Celú noc som strávil na záchode a celkom poriadne to cítim aj na výkone. Asi sa dnes nebude konať 4000m+. Okrem teda fyzickej slabosti ma totálne ničí aj tento pocit nevyužitia krásneho nakoniec slnečného dňa. 

8.3.2019 cca 6:00

Už po 1200m+ som totálne na šrot. Na chate sa dám trochu dokopy a dobojujem svoje 9 zjazdové koliečko okolo chaty. To ma už na totálku vypína. Dve hodiny sa na chate spamätávam. Každý ďalší výšľap by bol pre mňa zničujúci. Nič to, na dnes stačilo. Musím aspoň trochu zregenerovať, aby som si užil víkend. Večer mám ešte nočnú, tak to aj tak je regenerácia biedna.

8.3. 2019 cca 6:30

Na nočnej som už prichystaný, a tak o šiestej ráno letím domov už len pre lyže a hybaj do Šútova naspäť. Celkom, že prituhlo. Po čľapkanici už ani stopy. Tentoraz napredujeme do lesa na Zajacovú po hrboľatom betóne. Stretám sa so záujemcami o lyžiarky, keď tu som prišiel na to, že v tých reklamovaných nemám papuče. Pána beka, to ešte bude roboty. Mňa už vari porazí z toho Adam športu a prístupu niektorých zamestnancov. Nič to, poďme si prevetrať hlavu.

už znovu pripadlo na 180 ;)

Konská hriva

Na chatu sme sa rozhodli ísť hrebeňom VFK. Po nočnej som nečakal takéto bomby. Lukáš začal pučiť a už nebolo na výber. Stále nám svieti Slniečko a hlavne nefúka. Fúkať začalo až okolo výšky 1500 mnm ako sme vyšli z lesa a každým metrom sa to neskutočne zhoršovalo. Dobiehajú nás Mišo a Matúš Ef. Tí sa ešte pokúsili výjsť až hore, ale dozvedeli sme sa, že to nakoniec tiež vzdali. My sme Konskou hrivou zlyžovali šmykom do potoka a dnes bolo po lyžovaní.

Chleb náš každodenný

Do Snílovskej doliny

Časom sa už počasie len zhoršovalo a každý kto prišiel z vonku, tak prišiel so slovami, že na Kriváň či na Chleb sa nedalo prebiť. Vietor vraj ľudí až zhadzoval. Nedalo mi to a veril som tomu, že ešte sa aspoň poobede von dostaneme. Lenže partia bola veselšia a veselšia a vonku bola len väčšia a väčšia tma. Začína dokonca aj snežiť. Na dnes teda stačí. Už len kontrolujeme koľko napadlo. Po nočnej som aj tak poriadne vybitý. Zatvorí sa bar a hybaj rýchlo teda spať. Verím, že aspoň zajtra to teda nakoniec výjde.

Z hora je život krajší

Budíme sa pred šiestou ráno. Pár minút nám trvá dať sa dokopy, ale už po šiestej ráno máme možnosť pozerať sa na krásne divadlo prebúdzajúceho sa Slnka do nového rána. Krvavočervená obloha bola fascinujúca. Nič nenechávame na náhodu a letíme hore.

Cestou zo skál

Prvý výstup volíme na Chleb. Hrebeň cez Bochník je stále čistý ľad. Zrejme o pár stupňov ešte väčší ako pred dvomi dňami. Hore už ale trošku snehu zostalo, čo nebolo vetrom odfúknuté. Každopádne nedodávalo to moc istoty vidieť na aký podklad ten sneh napadol. Na Chlebe vietor dul stále poriadne. A to z rána mal byť najväčší kľud. Rýchlo zhodíme pásy a letíme het. Ideme sa pozrieť medzi skaly. Lenže ako sme vyšli na hranu tak ma tak vietor zasunul dopredu, že istota bola fuč. Vietor si so mnou začína robiť čo chce. Lukášovi vravím skalami nejdeme.

Pár foto lavíny pod Hromovým

Otočime to teda a lyžujeme bokom Oškvarky do potoka. Spočiatku tvrdo ale čím sme nižšie tým je sneh dokonalejší. Bola to geniálna lyžba. Na 10tý Marec čistý raj. Teraz teda na raňajky nejdeme. Lepíme pásy a ideme vyskúšať Kriváň. Máme krásne slnečné počasie. Všade kam sa pozrieš sú len neporušené prašanové svahy. Hore južnejšou muldou sa kocháme svojimi výšľapovými cik-cakmi. Pred sedielkom volím radšej výstup ľadovými úsekmi. Stále sa mi nezdá ten sneh na ľade. Aj keď v týchto miestach vari v živote doteraz nič nepadlo. Ani v sedle medzi muldami to s vetrom ešte nevyzerá beznádejne, preto volíme pokračovať až na vrchol Kriváňa.

Top zjazd okolia :) ..od skál až ku mne

Stále sú miesta vyfúkané, ale aj miesta s čerstvým snehom. Je neporovnateľné šľapať po jednom a druhom podklade. Ani na vrchole nás vietor nejde uchytiť. Lyžba dolu bola geniálna. Volím dlhé otvorené rýchle oblúky. Pri nečakaných prechodoch ľadovými poliami to bola riadna sranda. Len tak hádzalo na tom. Užívam si zjazd keď tu trochu nižšie škrupina. 10-20 metrov ešte prejdem striedavo na ľavej-pravej lyži, ale potom pleeesk hlavou o zem, kotrmelec a už aj sedím v snehu zapichnutý lyžami do snehu. Znovu raz prilba pomohla.

Po ľade na Chleb

Nejak sa pozviecham a dokončíme každý svoje oblúčiky na nedotknutom podklade. Preveľká škoda toto pádom zničenie si vlastnej stopy. Parťáka ešte raz prehovorím na Chleb. Tentoraz už hore fučí tak, že ma vietor vyzlieka. Bojím sa, že pásy mi uletia až ku Šútovskému vodopádu. Máme čo robiť prezuť sa. Rýchlo sa ľadom zošucháme do Ošvarkovej muldy a v spodnej časti si znovu vychutnávame nafúkany prašan.

Prašany pod Kriváňom

Z potoka už iba hore na chatu a konečne vytúžené raňajky. Popri tom pozrieme na nete ako pučí naša skialpová špička vo Švajčiarsku. Dnes mali na programe šprinty. Samozrejme, že najviac nás zaujímal náš Matúš. Ale gratulujeme aj Laure, Mariane, Kubovi, aj Borisovi. Počas prvého dňa majstrovstiev sme dopadli celkom parádne. Uvidíme čo predvedú nasledujúce dni.

Na vrchole

Samozrejme nám s Lukášom stále nestačí, a tak berieme so sebou Matúša Ef. a spolu si dáme najlepšie prašany na okolí. Naše pánske lesíky. Ďalej nešpecifikované ;)

Matúš beží naspäť na chatu, ale my ideme znovu na Kriváň. Opäť to celkom ide aj napriek vetru. Už cestou hore sa začína ale zaťahovať a začína padať sneh. Dokým vyzujeme pásy je za nami poriadna hmla. Dole sa kĺžem len po pamäti. Lukáš vravel stále, že nevie kde je. Stále neviem či si robil so mňa srandu či ozaj. Niežeby som si bol ja nejak istý, ale niektoré ľadové polia cestou mi boli známe a hlavne krivky terénu, keď sa dal rozlíšiť, ma vždy celkom zorientovali. Do južnejšieho žľabu do potoka ideme už ale len podľa najbližšieho stromku. Až cca v polke začíname čosi vidieť. Sneh bol celkom ťažký. Robila sa kôra, ale do potoka sme zlyžovali.

Jazdenice z bočného hrebeňa VFK

Hore na chate sme ešte chvíľku pokecali, ale potom sa znovu pobrali do reality. Lukáš s dvomi batohmi, ja s Marekovým 30 kilovým. Nohy mi skoro vybuchli. Na Generáli 20 centi mokrého snehu. Oblúky ma v tom totálne zabíjali. V lese ma zase batoh tak prevážil, že nezostalo nič iné len sa hodiť o zem. A mal som čo robiť zdvihnúť sa. Konečne sme ale na zvážnici. Začína tu dole pršať. Po lúke pred Šútovom už omdlievam od bolesti stehien, ale nakoniec som konečne na konci snehu. Marekovi šupnem aspoň lyže do ruky a hybaj na párty ku rodinke úžasných. 

Len naša Révayka

Ani neviem ako sa to stalo. Proste Lukáš mi vraví, že máme prísť na obed. Nakoniec namiesto synov majú doma bandu bláznov milujúcich hory a maxi vlčiaka Samsona. Táto rodina znovu prekonáva moje očakávania. To ti bolo papaníčko. Jelenie pečienky? Proste to musíš zažiť. Nakoniec ale aj toto muselo skončiť a postupne sa rozchádzame. Lenka so Samsonom do jedného auta a ostatní do druhého. Mareka vyhodíme na stanici vo Vrútkach na dlhu cestu až do Belej nad Cirochou, potom ukončím cestu aj ja a Lukáš ma konečne auto iba pre seba. 

Parťák v Snilovskej doline

A opäť hore

Uff, bol to ťažký predĺžený víkend. Ešte stále sa neviem moc z neho spamätať. Každopádne už teraz sa neviem dočkať kedy budem prášiť na Chlebe opäť.

Foto: Lukáš Hladký

Párty víkend K2 Malá Fatra

Už dobrý mesiac sa o nej hovorí. Už, už som sa skoro na ňu prihlásil, ale nakoniec som si povedal nie. Toto nie je pre mňa. Proste ja sa s niekym nebudem tlačiť na jednom ihrisku. Ozaj sa mi nechce s niekym naháňať. To radšej sám so sebou. A potom sa potichučky porovnať s ostatnými. Veď predsalen nie som až taký úžasný.

No a tak nakoniec v sobotu cestujem s minimálne pre mňa novou skialpovou nádejou Turca do miesta dejiska prvého dňa preteku K2 Malá Fatra. Sme na chate Koniarka v Sučianskej doline. Ľudí je tu už požehnane a stále prichádzajú ďalší. Regneme sa a ideme čakať na hodinu D. Na skialpových pretekoch strašne dlho trvá dokým príde štart. Registrácia je dosť zavčasu a končí dlho pred štartom. Človek by teda povedal, že štart sa nebude musieť posúvať. Áno, aj tak sa posunul. 

Slovenská nádej skialpinizmu pokým sa mu počas dňa lyžiarky nerozpadnú

To ale ja som už bol vyše hodiny na trase. Ako píšem, nejdem sa s nimi tlačiť. Z Koniarky na hrebeň na miestny názov bodu Sauna to bol pekný ľad. Keď ich tadiaľto pustia na lyžiach, tak sa tam dobijú k smrti. Aspoň ich nebudú mať ďaleko na zvážanie. Našťastie išli ale tento úsek napešo. Po hrebeni to je už malina. Niekedy strmšie, inokedy miernejšie. Stále vyššie a vyššie. Ani sa nenazdám a som na Vendovke. Toto bolo ozaj rýchle. Začína pofukovať a iba v terme mi začína byť poriadna zima. Obchádzam Meškalku a v sedle za ňou podľa trate vertikálu mierim ešte na jej vrchol. Trvalo mi to cca 1:10 so všetkým závažím na chrbte. Som so sebou spokojný. Poďme teda teraz pozrieť čo majú za trať Muži A.

Začiatok posledného zjazdu do čiernej rúbane

Na pásoch zbehnem z Meškalky naspäť do sedla a už aj stúpam na Mojský. Odtiaľ sa mi z hora z Kriváňu zdal po minule razy tento zjazd hodne strmý, ale nakoniec to bola ozaj malina. Pár oblúkov a som dolu. Dole dostávam štamprlík a naspäť hore inou stopou letím ako raketa. Po pretekároch stále ani stopy. Zvláštne. Myslel som si, že okolo MFK čo to aj pofotím, ale je mi zima a fakt sa mi zdá, že som pekne rozbehnutý. Nechce sa mi stáť. Na vrchol už ale vychádzam trošku načatý. S kamarátmi Kubom a Dávidom trošku vydýchnem a hneď sa aj púsťam do Západného žľabu Kriváňa. Je to pecka. Je to poriadna diaľnica. S parťákmi Lukášom a Kubom máme odtiaľto celkom silný zážitok odtrhnutej lavíny a vozenie sa v nej 200 výškových metrov, tak sa aj podľa toho do neho púšťam len s rešpektom. Ale ide to. Nohy mám na konci v jednom ohni.

Spodná časť rúbane tvrdej ako betón

Pozdravím ďalšiu kontrolu a už aj šľapem na posledný vrchol, opäť na Meškalku. Poriadne ma vypína a každú chvíľu čakám za sebou prvého pretekára. Po nikom ale ani stopy. Robím stopu nahor druhý v tento deň. Je tu aj dosť ľadovo. Neviem teda ako to brali pretekári. Čo som sa ale pýtal, vyzerá, že so stopami boli celkom spokojní. Výchadzam opäť do sedla za Meškalkou. Tentoraz sa to tu už hemží pretekármi. Pred sebou mám aj nejakých vertikálistov. Zdá sa mi, že je tam aj Matúš. Je to tak. A vyhráva. Držal si pred druhým krásny polminútový náskok. Pogratulujem teda novej skialpovej hviezde a ja už polomŕtvy idem pomaličky dole naspäť na Vendovku, a potom až ku Koniarke. Spočiatku ma dosť prekvapila škrupina, ale ako som vošiel do lesa všetko bolo naparádu. Aj keď nohy už tak nespolupracovali a tie moje zjazdy sú, sa mi zdá, každým razom biednejšie.

A nová nádej Turca už pučí rúbaňov dolu

No a nakoniec novinka trate. Šialene dlhá rúbaň až do doliny. Top úsek trasy. Chvíľu bolo treba vykľučkovať pomedzi stromy, ale potom sme boli na poriadne strmej rúbani, ktorá bola tvrdá ako betón. Normálne mi horeli stehna za živa. Zo dva tri razy som si musel oddýchnuť, čo som tento tlak nezvládal. Celkom som sa bál, že kdesi papuľu hodím. Trvalo mi nejaký čas dokým som si zvykol na tento typ snehu. Až v spodnej časti som sa ako tak rýchlejšie škriabal dole. Som v doline. Čo teraz? Mám to pustiť ako zmyslov zbavený. Už sa vidím ako ma tam rozseká. To mi za to nestojí. Je tam dosť ľadovo a hrboľato. Neriskujem. Nie som na preteku.

Vysmiatý pretekár už v cieli

Rodinka úžasných ;)

Stále za mnou nikoho. Aj keď vkuse cítim ako ma už už niekto zo zadu tlačí. Nakoniec sa mi ale až do cieľa podarí dôjsť bez pretekárov. Čas aj s Meškalkou navyše necelé 2 a pol hodiny. Tiež veľká spokojnosť. Vlastne až dovtedy keď neprišiel prvý muž s časom pod 1 a pol hodiny. Ale tak čo už. Párty začína tak či onak. Prichádza čas na gulášik, pivko a čo to aj na nejakú záprašku. Stretávame sa všetci známi a je nám, že hej. Som vďačný za týchto ľudí, čo mám okolo seba. Počkáme ešte na vyhodnotenie a tombolu kde vyhrá asi každý podľa svojich zásluh a hybaj ho preč. Lenka nás opúšťa, ja s Lukášom idem ku Černekovcom. A čo potom?

Pučí sa aj na druhý deň

Na Chleb sa mi večer dákosi nepodarilo vyraziť. Zato som aspoň mal možnosť vidieť jelene na asfalte či priam v záhrade. V Turanoch pri kanáli úplne normálna vec. A že prečo títo poľovníci majú toľko diviny a parožia. Veď oni im vari priam do mraziaka skáču v tých Turanoch. Celá rodina sa o mňa s Lukášom starajú ako o svojich. Človek by si na to veľmi rýchlo zvykol. Ešte raz ďakujem za všetko. 

Ešte chvíľku po rovine..

Po dlhom spánku prichádzajú ešte aj vydatné raňajky a hybaj tentoraz pretekať na Trusalku pod Veľký Kriváň. Samozrejme niekto musí robiť aj fanúšika. Naša pretekárka, trošku ako všetci, zazmetkovala so štartovným číslom. Ešte spol cesty z Vrútok sa vracala naspäť. Nabudúce o tom, že číslo si treba zobrať aj na druhý deň, by mohli hovoriť trochu hlasnejšie. Ale všetko dopadlo v poriadku a ja letím dopredu s Miškou Triznovou povzbudiť svojich. Miška si na Lukáša až tak dlho nemusela čakať. Ja na svojich Turčanov som si počkať o chvíľku dlhšie :P

A zase títo ..to už sa vrece s Turčanmi roztrhlo ;)

Ale potom sa už valil jeden za druhým. Prichádzame na skládku a kopec môže začať. Celkom to ide, keď púšťame každého druhého pred seba. No lenže potom prichádza Lenka, ktorej som si povedal, že idem otravovať život povzbudzovaním trošku dlhšie. Spočiatku to ide. Foťák ale už odkladám a do rúk dávam aj palice. Pustíme sa predbiehať jedného za druhým. Neviem či robím až tak správne. Vari neprepaľuje moja zvereňkyňa. Do strmého úseku pred Generálom preto trošku zmierňujem. Snažím sa isť tak, ako aj mne počas tréningov sa osvedčilo. Znovu to rozbiehame až na pierku. Ale cítim, že dych sa mi aj tak moc neukľudnil. 

Na skládke, party do kopca môže začať

O chvíľu sme znovu na Generáli a tam fanušík Šimon s Dominikou. To sú ti naši záchrancovia pred nocou, a tí čo nám dali najesť keď bolo najhoršie. Proste Černekovci. Urobím posledné roztrasené foto a už len pučím. Pred chatou a cieľom vertikálu si trošku chcem nadbehnúť pred Lenkou, aby som si nahodil rukavice. Hore ak začne fúkať to nebude med lízať. Dokým som rukavice našiel v batohu už mala parťáčka takú medzeru, že sa mi až hlava zatočila. Mal som čo robiť dobehnúť ju. Zvážnica do Snílovského sedla sa stráca a do sedla prechádzame traverzom hrebeňa Chlebu. Je to poriadne nepríjemné. Na pár centimetroch prachu, ktorý napadol na ľadový podklad, sa šmýka poriadne do strany nadol. Začínajú sa mi robiť neskutočné otlaky na členkoch. Žeby to bolo aj tými ťažkými lyžami? Lenke podľa mňa tento traverz aj zapričinil zlepenie pásu. Rýchlo teda lepí druhý. Dokým sa aj ja spamätám už je v hmle preč. Pred sedlom si skúšam trošku skrátiť trať, ale keď prídem na fáborky, tak nemám tušenie či je predo mnou alebo za mnou. Spomaľujem teda. Dobiehajú ma nejakí pretekári. Za nami nebol nik čo viem. Myslím si, že určite som ale pred ňou. Teda to na vrchol nesílim. Čo mi je ale divné, že ma dobiehajú aj ďalší a po parťáčke ani stopy. Vari jej nezlepilo pás opäť. Boli to moje lyže aj pásy a to by som si vyčítal. 

jedno z tých strmších miest

Hm.. V takýchto pochmúrnych myšlienkach prichádzam na vrchol. Lenka je už tam. Pecká. Už aj letí dolu, tak jej len zaprajem nech sa darí. Ja som sa nabojoval dokým som zlepil pre dnes tie svoje nepretekárske pásy. Asi štyrikrát som si dával dolu rukavice dokým som to zmontoval. Ani lyžiarky zase moc nespolupracovali. No.. tak takto ju už nikdy nedobehnem. Lyžujem bezpečne po ľavej strane fáboriek v hmle dolu Révaykou. Na spodku sa snažím ísť čo najviac doľava aby som neklesol až tak nízko a mohol prinajlepšom traverznúť až na chatu. Keď tu zrazu sa ocitám až kdesi pod prevejom nad žľabom. Zorientujem sa a po chvíli som v doline Snílovského potoka. Traverzujem ju druhou stranou opäť popod Chleb. Prichádzam do žľabu kadiaľ pretekári stúpajú naspäť na cestu. Vyzúvam lyže, ale s pásmi sa mi nechce bojovať, a tak stúpam napešo. Za chvíľu ma obieha Lenka. Znovu ale depo za ňou moc nestíham.

Pučíš, pučím, pučíme..

Poviem asi dve nesúvisle slová na kontrole Kubovi a Dávidovi a už poriadne zlomený sa púšťam dolu ku chate a celý nešťastný aj dole pod Generál. Dokým nerobím oblúky všetko dobre, ale ako urobím prvý oblúk v tých tažkých lyžiach dákosi mäkké lyžiarky prestali spolupracovať. Dole idem teda veľmi opatrne. Lenku už zase vidím prezutú a začína pučiť hore do cieľa. Mne to znovu celkom trvá. Idem na to. Aj ona už nemôže mať toľko síl. Po pierku ju už aj vidím. Nie som na tom až tak zle. Ale ak by som ju mal dobehnúť, tak vari by si ma museli modre svetlá prísť vziať. Nič to, hlavne, že jej pásy držia. Zdá sa mi, že sa pomaličky približujem. Ale do cieľa to už nebude. Sme tam, hore na chate v cieli. Dnes šla parťáčka ako raketa. Ešte pár skúsenosti po pretekoch a zopár tréningov a verím tomu, že raz za čas sa budú aj bedne vymetať. Dnes a vlastne počas celého víkendu na prvé tri nebolo. Ale myslim si, že ani ostatné zase nemali na Lenku. Haha, celkom fajn sa cítiť ako fanušík. Bolo to fajn takto z prvej ruky :)

A už pučí hore aj Lenka.. Bomby, bomby..

Potom už len bomby dolu na kemp. Ja neviem, ale tentoraz, keď som videl jazdiť piškotky Lenku, tak sa mi zdala ako iný človek. Už skušala aj minule, ale vtedy som si to vôbec nevšimol. A čo viem tak aj pred pretekom skonštatovala, že radšej svoje ťažké lyže (myslím prvý deň). Dokonca raz hore na chatu ľahké obúvala a dole už svoje pýtala. No a dnes ich už išla kupovať. Niežeby som už aj nezačal tiež teda pozerať nejaké Traby alebo niečo podobné. Len to ti aj celkom hodne koštuje. A to ešte aj viazko treba. Zrejme ešte bude treba pošetriť. Veď nie len to treba. Je kopec inej výbavy, čo ešte stále chýba a treba dokúpiť.

Generális..

No ale naspäť na záver dňa. Keďže Turanci ma všade pozývali zadarmo aspoň tomboly som teda nakúpil. No a nič z toho až po poslednú, ehm.. prvá cena sa mi ušla. XL primaloft bunda Dynafit. Vlastne ani som to neskontroloval čo to bolo. Dal som to Lukášovi. Vari to využije. On mi dal svoju vyhranú termosku, veľkú čiapku a knihu o vodách na Slovensku. Vari ešte teda za to nejaký ten rum zakúpi :D

Pár chvíľ oddychu pred novým dobrodružstvom

No a je úplny koniec párty výletu v Malej Fatre. Bola to od začiatku čistá paráda. Paráda by to bola aj keby som šiel sám, ale toto ma tiež svoje čaro. Také to iné, také kedy ste vďačný, že máte okolo seba práve tých ľudí čo máte. Človek ani nechápe za čo dostáva tak mnoho. Vari ešte s týmito ľudmi zažijem veľa spoločného.

Foto: Martin Kotrha, Lukáš Hladký