streda 30. decembra 2020

Sumár roku pána 2020

 A znovu prešiel ďalší rok. Čo dodať? Priniesol toho neskutočne veľa. Ale hlavné je to čo je po mojom boku. Priniesol mi Klárik. Trúfam si povedať, že toto dobrodružstvo trvá už od samého začiatku roku 2020. Som za to nesmierne vďačný. Bolo to úžasných 365 dní. Vlastne teším sa aj na každý jeden nastávajúci deň a rok. No ale teraz si pripomeňme, ako to u mňa býva zvykom po každý rok, aspoň pár najzaujímavejších dni z roku 2020.
 
Spomínal som to už v minulom sumáre, no nedá mi nezačať práve tým. Posledný a prvý deň v roku. Silvester a Nový rok na Chlebe. A jedná z prvých spoločných foto. Od vtedy ich ale pribudlo. 


Táák a poďme na to. Nový rok začal rozpačito. Pochodiť sa toho stihlo ale dosť. Človek by priam neveril čo všetko sa ešte pred rokom dalo zažiť. Dokonca aj mimo okres sa dalo výjsť. Dnes sú to len spomienky. Prvé kroky roka ma viedli do Západných tatier. Zistil som aké úžasné sú výhľady na lyžiach z Ráztoky, ale stihli sme navštíviť aj mnoho iných miest. Dajme tomu, že poväčšine z Liptovskej strany.

Žiarska dolina ako na dlani

Pod Tromi kopami s výhľadom na Baranec

Kade tade je fajn, no najlepšie je asi aj tak doma. Aj keď snehu čo to doma chýbalo. Ale ako sa hovorí, domáci si vždy čosi nájde. Minimálne nádherný východ Slnka alebo tých najlepších ľudí pod Slnkom. A inak tomu nebolo ani v roku 2020. Opäť som mal možnosť stráviť v druhom domove krásne chvíle. Aj tie nám ale tento rok korona, no ale aj to čudné počasie berie. Ale asi je blbosť sťažovať sa. Veď sa stále máme výborne.

Foto rozhádzané, ale toto je môj druhý domov












V roku 2020 som robil aj kopec šialenosti. Jednou z nich bolo určite ísť aj sám na viac dni do Tatier. Hej, len tak si nájsť kdesi najlacnejšie ubytko a každý deň skoro ráno sa len tak kdesi zobrať a zažiť kopec úžasných zjazdov a kopec úžasných zážitkov. Bolo to šialené. Dnes si to vôbec už neviem predstaviť. Dnes sa s Klárik už bojím lyžovať omnoho jednoduchšie veci.

Východ Slnka na Svišťovom štíte ..za to som najsamviac hrdý :)

Na ale ani také západy Slnka v Západných Tatrách nie sú zlé

A opäť Tatry a úžasná VSD


Pohľad do Rovienkovej doliny



Ešte na chvíľku západ Slnka v Západkách


A uz znovu VSD


Je to poprehadzované, ale vari si to sám po sebe budem na dôchodku pamätať kde to bolo ..znovu teda Západky

A nakoniec Belianky kdesi od Svišťového štítu

No a Január je fuč. Február začíname festivalom Cesty na plátne. Som veľmi rád, že som sa po dlhom čas mohol stretnúť s ľuďmi, ktorých inokedy nevidíš. No ale je nutné toľko piť? Ešteže viem čo mi je prednejšie a východ Slnka na Stohu opäť stál za to.









Február je čas, kedy mojim najvernejším parťákom začína byť Klárik. Beriem ju prvýkrát do Tatier. A ako hneď prvú túru volíme Priečne sedlo. Myslím si, že to boli obrovské indície, že asi aj ona má bude mať rada. Veď kto by toto dokázal spraviť? Klárik sa ale nedala zahanbiť a Priečne sedlo zlyžovala na pána. Ba čo viac. Pod Streleckými poľami sme sa zvŕtli a ešte aj na Zbojku vyšľapali. No a čo ja? Mne žiarili oči od šťastia, čo som to za osôbku zrazu vedľa seba mal. Začína mega dobrodružstvo.

Klárik a jej prvé oblúky z Priečneho sedla

S výhľadom na Javoráky či Gerlach to predsa musí ísť


Lukáš a jeho bomby

Na Rovienkovej kotline so zapadajúcim Slnkom na Javorovom štíte

Klárik a Ľadový štít

Piknik na Terynke

Klárik uteká pred mravcami

Strelecké polia

Zlyžujeme to? Z Priečneho až pod Slavkáč

Výstup do Priečneho sedla

Heh.. a hneď aj idem na druhý výlet s Klárik do Tatier. Berieme aj Zuzku. Tá ale moc teda šťastná z podmienok nie je. Aspoň prvý deň. Najprv sme poriadne vymrzli, čo sme hodinu čakali pod Kôprovským štítom na východ Slnka, nakoľko bolo tak ľadovo, že hore sme sa ani  len neopovážili ísť, no nakoniec šla Zuzka aj tak dolu šmykom. Pri výstupe do Nižného Kôprovského sedla sme neustáli ľadový povrch a už to aj bolo. Našťastie to skončilo len pár škrabancami na ruke. Zuzka bola už z toho mierne rozrušená a druhý výšľap už radšej so mnou dnes neriskovala. My s Klárik ideme objavovať nové zákutia Tatier. Iba čírou náhodou sa nám podarí dostať sa na Volí chrbát. Vtedy som o tejto lukratívnej ľahkej túre na lyže vôbec nevedel. Užili sme si spolu dokonale nádherný Slnečný deň. Na druhý deň už ideme opäť všetci spolu pod Vysokú. Klárik už na tretí deň v Tatrách zdolala Dračie sedlo a skoro sme si to namierili rovno aj do centrálu Vysokej. Prišlo ale zopár oblakov, tak sme mali dokonalú výhovorku prečo sme až hore nešli. Bol to celkovo ale veľmi spektakulárny víkend.

Dva dni v Tatranskom raji :) ..tu to všetko začalo


Volí chrbát

Nad Dračím sedlom

Lyžujemä

Východ Slnka pod Kôprovským štítom  v Hincovej kotline


Belianky zo Západnej Volej štrbiny

A dokonalá Klárik

Pod Hincovou Kotlinou

Dračie sedlo, Vysoká a Ošarpance pred nami

Cestou do Zlomiskovej doliny

Pohľad zo Zlomísk na Zlobivú a okolie okolo Železných brán

Večer na Štrbskom plese

Cestou pod Vysokú


Klárik a majestátna Končistá

Nad Hincovými plesami s pohľadom cez Mengusovský volovec až po Vysokú

Dobré ránko :)


Moja maličkosť, Ťažký štít, Vysoká a Sedem Popradských mníchov

Slnkooo, kde si?

A ideme domov

Celé naše ihrisko :)


Lyžujemä opäť

Dobre sa tu máme

Cestou naspäť z ľadovej Hincovej kotliny

Hrebeň Mengusovského Volovca pod nami

Ale aj Dračí hrebeň pod nami

No ci pána. Tento rok 2020 sa adrenalín stupňuje. Vo Februári do Tatier beriem aj parťáka Kuba a bolo z toho neskutočné prachové šialenstvo. Vlastne doteraz nechápem čo sme to tam stvárali. Neboli sme tam síce sami a zrejme to bolo aj ako tak bezpečné, no dnes by som to teda nedal. Boli to krásne chvíle. Sám pred sebou mám dnes rešpekt čo som kedysi zvládol.

Pojazdy pod Štrbským štítom a Veľkou Capou vežou

Šľapoty v nedotknutom prachote na Štrbský štít

Ale aj do výšin na Veľkú Capiu vežu

A taktiež aj do Zadného Soliskového sedla

A vlastne aj na Štrbský štít z druhej strany


V Mlynickej doline

Sušíme, slníme

Dobrô to bolo

Pohľad na Soliskový hrebeň spod sedla nad Skokom

Nádherná Hlinská veža a chlapík bez strachu

Kubo si to valí zo sedla nad Skokom

Pod Zadným Soliskovým sedlom

No a nesmieme zabudnúť aj na Bystrú lávku

V Tatrách sme už vari každý týždeň. Ďalšie kroky nás tam opäť priviedli. Tentokrát najprv do doliny Zeleného plesa, potom do mordoru vo Veľkej Studenej doline a nakoniec v nedeľu vyšlo aj Slnko a užili sme si parádne pojazdy v okolí Zbojníckej chaty. A opäť s Klárik. Vlastne bez nej by to už nebolo ani ono. Všakže :)

Užívame si kopcééé

Pod Žltou lávkou

Piknik nad Hrebienkom

Halóó ..kde to smééé

Pred vyčistením Fľaše..

Strelecké polia pod Žltou stenou

Vo Veľkej Zmrzlej..

Pod Ostrým štítom

Východ Slnka pod Slavkovským štítom

Nad Streleckou vežou v pozadí so Slavkovským štítom

Strelecké polia....

Nad Zbojníckou chatou s pohľadom do Závratu

Kubo a Javoráky

Kubo, Bradavica a kopu iného

Zuzka letí dolu z Prielomu

Mordory na Zbojke

Zjazdovka Malý Závrat

Pod Baraním sedlom

Posledné lúče Slnka na Čiernom štíte

Traverz Javorákov

Niekto si to už valí z Ostrého žľabu z Javorového štítu

No bol to ďalší príjemný víkend v prachu :)

Tatranská párty pokračuje aj o dva týždne. Tentoraz berieme aj Tomáša. Plán je jasný. Zamilovali sme si Veľkú studenú dolinu, tak sme si na Zbojke rovno šuoupli aj ubytko. Veď kto by za východom Slnka dochádzal až z kotliny. Prvý deň si dáme teda len sýmbolicky Priečne sedlo a Výtok, no na druhý deň sme toho zvládli celkom neúrekom. Boli sme na východe Slnka na Svišťovom štíte, hneď na to sme si pred raňajkami dali ešte Prielom, potom po raňajkách sme sa vyškriabali na Svišťové sedlo a Hranatú vežu a poobede keďže nám ešte stále bolo málo, sme si šupli Rovienkové sedlo. Nie úplne po samý vrch, ale bola to lyžba parádna. A to počko.. No veď pozrime na foto.

Klárik a Priečne sedlo

Nádherné ráno spolu s Beliankami na Svišťovom štíte

Aj Bradavica a Slavkáč kuká na to čo prinesie nový deň

Och..


Je tu aj sám najvyšší pán Gerlach

Ránečko cestou do Prielomu

A hybaj na raňajky

Prechádzka po Rovienkovej kotline

Posledné metre pod Svišťovým sedlom


Klárik na Hranatej veži a pohľad na Poľské končiare

A opäť v Rovienkovej kotline

Kúsok pod Rovienkovým sedlom

..a tu ho máme zospodu

..ešte raz pohľad na Svišťové sedlo

Piknik musí byť

Rozlúčková


Tento rok sa veľmi často opakujem. Opäť raz Veľká Studená dolina. Aj keď nie len to. Koncom marca okrem iného začina nepekne uradovať korona. Keby sme my len vtedy vedeli čo nás čaká takto o rok. Všetci ľudia akoby zaliezli vtedy pod zem a celé Tatry boli len pre nás. Bolo to úchvatné byť sám v celej doline. Tuším už vtedy boli zavreté aj chaty a reštaurácie. Vlastne áno. Jediné šťastie sme mali, že sme boli ubytovaní po hoteloch a tie aspoň pre nás varili.

Dokonalosť..

..a moja zjazdáárka

Západky na dohľad

Na vrchole


V léééte na lyžiach

O viac ako tisíc výškových metrov vyššie

Nad Zamrznutým plesom v závere Litvorovej doliny

Klárik a boj s lepkavým snehom smerom do Prielomu

Večer pod Závratom a nad Veľkou Studenou s parťákom Slavkáčom

Ešte sa dá..

Dokonalé línie žľabu zo sedla za Prostredným a zo Žltej lávky

Do Slávkovského sedla celkom tvrdô

A je koniec ..ideme dom

Zima sa nám blíži pomaly ku koncu. Dokonca aj možnosti ubytovať sa blízko snehu. Náš premier Igi začína robiť drahoty a pozatváral všetko čo sa dalo. Mali sme jediné šťastie, že sme narazli na dobrých ľudí, lebo inak by sme asi nocovali kdesi pod stromom. Čiže na noc to bolo dnes už naposledy. Nabudúce budeme nútení asi brať auto. Každopádne, aby sme sa držali témy, aj tento týždeň sme si celkom dali do tela. Do tela nám dali aj elektrické výboje v Krúpovom sedle. Vlastne doteraz nevieme čo to bolo, ale smerový stĺpik, hrany na lyžiach, či cepíny. To všetko bzučalo ako nabité prúdom. Ešte teraz mám z toho zimomriavky. Človek na tých lyžiach zažije ozaj všeličo.

V Jasnej už celkom asfaltovo

Hore to ešte stále ale ujde :)

Aj takto nám bolo koncom Marca

Niekde okolo Zákľuk s pohľadom na západnu časť hrebeňa Nízkych Tatier s dominantnou Skalkou

Túlame sa niekde popod Zákľuky

Bór zo Zákľuk? Každopádne jedná z posledných foto mojich prvých lyží v teréne

Vrčiací smerovník, či hromy v pozadí. Tak to teda doma nezažiješ.

V Širokej doline

Posledné lúče Slnka pod Derešmi

Šplháááme

Spolu nám je dobre.. :)

Co dál?

Po búrke je tu opäť Slniečko

Kiež by boli stále takéto dni

Medzi Bórom a Zákľukami

Dobré je nám tu, no ideme opäť dom

Sezónu 2019/2020 sme ukončili fantasticky. Dali sme si 2 dni Bokami Západných Tatier v totálne krásnom počasí. Pred rokom nám počas zimy počasie fakt že prialo. A čo aj bolo pár usnežených dní, vždy sme čosi iné vymysleli. Škodalen toho posledného zjazdu. Lyžu mi vyplo z lyžiarky a už som ju len videl samú lyžovať dolu z Nohavice do Žiarskej doliny. Zrazu zašla za horizont a odvtedy som ju už nikdy nevidel. Niežeby sme neprehľadali celé širšie okolie.

Pohľad na Západné Tatry z hrebeňa Predného Salatínu

..až po Ostrý Roháč

Na Hrubej kope

Kúsok pod Nohavicou

Príslop zlyžovaný

Žiarska dolina ako na dlani

Cestou na Príslop

..zmákli sme aj Hrubú kopu

Jeden zo žliabkov Salatínu

Piknik na Hrubej kopec s pohľadom na Príslop a Baníkov

Cestou na Brestovú

Parťáci kukajú našu techniku

Ešte raz v žliabku na Salatín

Klárik a Jalovecká kopa

Salatín nás už očakáva :)

..no a pohľady z hora


Krkahájmi na Ráztoku

..ale už je dobre

Posledné pohľady na sneh ..už ide jar

Prvý spoločný výlet v teniskách a vypitých asi 5 pív. Takto začali naše spoločné výlety po Strážovských vrchoch. Už vtedy mi bolo jasné, že si to tam zamilujem. A tak aj bolo. Odvtedy sme to tam prebrázdili zľava doprava aj z hora dolu.

Na Vápči spolu prvýkrát

Cestou na Baské

Pivo asi štvrté

Postupne sa naše tenisky rozbiehajú. Snehu je každým dňom pomenej, tak sa snažíme nachádzať miesta, kde by to už išlo. Teda čo tak sa neísť pozrieť na Ostrú a Tlstú, dva ikonické vrcholy Veľkej Fatry? Spočiatku to celkom šlo aj suchou nohou, no nakoniec sme sa ešte poriadne aj v snehu brodili. Každopádne Gaderská časť Veľkej Fatry nás isto nesklamala a zrejme sa tu budeme vracať častejšie. Veď kto by si nerád nezaspomínal na svoje začiatky. 

S Maxíčkom nad Sklabinským hradom deň predtým na bicykli

Niekde pod Ostrou s výhľadom na Tlstú

Na Ostrej je už plnka

..ale je tu nádherne

A ani Tlstá nesklamala

Oddychujeme s pohľadom do Turca

Nad Mažárnou jaskyňou

Nakoniec sme boli pozrieť ešte aj Blatnický hrad

No a od Veľkej noci sme sa do Strážovských vrchov vrhli úplne. Tri týždne vkuse sme chodili krížom - krážom cez toto úžasné pohorie a nachádzali sme jeden krajší chodník ako druhý. Igor nás dokonca počas sviatkov ani len nechcel pustiť do iného okresu kvôli pandémí, no nám to vôbec neprekážalo. Mám toľko restov v lese v Klárkinom okrese, že tým ma teda nenaštve. Boli to krásne týždne objavovania nového.

Na Rohatej skale

Ráno na Sokole s výhľadom na Vápeč

V Hornej Strednej

Krásny výhľad zo Slopského vrchu

Na druhom z vrcholov Rohatej skaly

Vápeč pomedzi stromi na Suchej hore

Ránečko na Vlčinci

Malebná Horná Poruba s dohliadajúcim Vápčom

Krátky oddych na Hoľazňach

Kúsok pod Strážovom

Áno presne tam je Strážov

Zapisujeme sa na vrchole Stupičie

Nádherný západ Slnka na pútnickom mieste hora Butkov

Ach tá zelená ..kúsok nad Mojtínom

..Pohľad na Ostrú Málenicu

Farby jari pod Lazovým vrchom nad Čičmanmi

Zabudnuté domčeky v lese na Riedkej v časti obce Pružina

A opäť raz východ Slnka na Vlčinci ..tam to máme radi :)

Svojka na Vápči

..a koronová na Strážove

Červená skala nad Podhradskou dolinou

Cestou do Čičmian zo Strážova

Ďalší dokonalý výhľad, tentoraz z Temešskej skaly

Jedno z mnohých víťazných :)

Okolo cesnaku

Na chvíľku sa vraciame do Turca. Jeden víkend idem okoštovať ako chutí jej Koruna. Známi Turčiansky bušiči si celkom naložili, tak im idem robiť aspoň podporu. Prvý deň sa nechám zaviesť busom na Čičmianske rázcestie na ceste zo Žiliny do Prievidze a odtiaľ na Kľak, odkiaľ som už spolu s parťákmi prebehol až po Sklené, kde to bušiči museli ukončiť kvôli vyčerpaniu z pekelne horúceho dňa. Na druhý deň som sa zase zošrotoval ja pri prebehu Necpaly - chata pod Borišovom - Krpeľany. Títo parťáci už boli nad moje sily, no potiahli ma statočne.

Medzi Fačkovským a Vríckym sedlom

Na Šoproni vo Veľkej Fatre. V pozadí dominantný Rakytov

Šoproň už za nami. V pozadí Borišov, Ostredok, či Ploská

Od začiatku roka sme sa pripravovali na jeden veľmi ťažký výlet. Veľmi ma už dlho lákalo spraviť okruh okolo celej Demänovskej doliny. Vedel som, že to nebude ľahké. Veď celé to malo okolo 46km a 3400m+. Klárik som ešte presne nevedel odhadnúť, ale za tie spoločné týždne na horách som vedel, že v ten deň to dáme. Síce to začalo rozpačito so zamrznutými nohami na Sinej, no potom sa to rozbehlo a zmákli sme to jedna báseň. Klárik je proste top.

Siná už ďaleko za nami

Dokonalosť medzi Poľanou a Ďumbierom


Pod Krúpovým sedlom s kúskom masívu Ďumbiera

Pohľad na začiatok výletu z druhej strany doliny z Krakovej holi

Posledný velikán za nami. Už len z Poludnice dolu a zopár lúk ku tomu

Niekde nad Pavčinou Lehotou?

Kúsok oddychu na rozhľadni

A ešte pár foto od Klárky z hrebeňa

Spolu na Ďumbieri

Teoreticky viac-menej už len dolu z  kopca

Ešte raz pohľad na toľku nádheru

A sme z lesa von ..už iba šíro-šíre lúky
 
Bežecká sezóna sa dostáva na svoj vrchol. Treba si odskúšať formu. Čo tak ísť za svojou láskou behom? Že ma vzdialenosť zastaví? Ani náhodou. Za Klárik aj na kraj sveta. Zbalím si teda základne veci a hybaj z Martina cez Martinské hole a Strážovské vrchy až do Iliavky nad Ilavou. Išlo sa mi geniálne dobre. Ak to pôjde každý týždeň takto, tak sa mám na čo tešiť cez leto. 

Na 60tom kilometri už spolu

Pod Vápčom ..už len posledný kopec

Oddychový nasledujúci deň

..a takto to celé začalo na Holiach

Nad malými Lednicami ohrada na ohrade ..problém sa bol odtiaľ vymotať

Kaplnka pod Podskalskym Roháčom

Hneď týždeň na to beriem Maxíka a ideme si po dlhej dobe zapretekať. Tento rok skúsime čosi vybojovať na Dogtrekkingu Fatranský vĺčko. Musím poznamenať, že sa to celé konalo v Malej Fatre. Lebo tento rok bude zmena. Celé zázemie sa presúva spod Minčola pod Lysec do Jasenskej doliny. V roku 2020 sa nám podarilo vybojovať druhé miesto. Ak by išlo všetko ako má, bolo by fajn si zmerať sily aj tento rok.

Maxík je perfektný parťák. Moc si nestažuje a ťahá koľko mu nohy berú.

Fotka so štrom na poslednom kopci


..s už sa valíme do cieľa

Cenu máme ..možeme ísť oddychovať

Nohy stále fugujú správne. Je síce len jún ale čo tak si dať 12 hodinovku na Chleb. Klárik bude mať službu, tak v tom vidím jedinečnú príležitosť ako byť aspoň nachvíľku spolu. Za túto jednu sobotu sa mi vtedy podarilo Zajacová - chata otočiť za 11 a švrtť hodiny 8x. Je to fajn, no tento rok bych rád dal aj Lysec pod 12 hodín 8x. Uvidíme teda
 
Prvý krát so svojou láskou idem ráno dolu

Fatričky stačilo. Opäť sa presúvame do Ilavského okresu. Opäť máme tuším zakázane cez víkend chodiť mimo okres. A možnože ani nie. Len sme sa my sami vybrali prebádať hranicu Ilavy. To bol jeden z júnových týždňov na Považí. Okrem toho sme zavítali na úžasné miesta ako Holiš a Klapy nad vodnou nádržou Nosice alebo sme zase pučili Vlčinec. Tentokrát sa ale výhľady moc nekonajú. Boli pekelne teplé týždne, no jeden víkend sme boli radi, že sme od zimy nepomrzli. A to nehovorím o tom lejaku čo panoval vari vtedy celý víkend.

Výhľad z Červenokamenského sedla na Vršatec

Niekde na Považí si zamočiť nohy rannou rosou

Lúky medzi Mikušovcami a Kvašovom

Niekde pri Kaňure? S pohľadom do doliny potoka Nedašovka

Gýčovo krásne chatky nad Nosickou priehradou

Pohľad na Nosice a Klapy z Holíša

Už aj na druhej strane Klapou

Nosice sú krásne z každej strany

S Klárik opäť na Vápči

..a keďže sme poblíž, vybehli sme aj na Ilavský Sokol

Blatom a hmlou od Lapšov do Iliavky


Na Vlčinci je ale fajne

Letná Tatranská párty môže začať. Človek by ale nepovedal, že hneď na prvýkrát v teniskách si to šupnem sám cez hlavný hrebeň Západných Tatier. Nuž, zistil som len to, že ešte musím veeeeľa trénovať. Ukončiť som to musel už v polke. Kua. Prechod Štrbské pleso - Huty bude ešte zrejme dlho veľka výzva. Ďakujem parťákovi Ivovi aspoň za krátku spoločnosť. On ma vždy kdesi zbiera rozobratého. Veď ešte o tom budem písať.

Blízko Kasprowho wierchu

Labúžo hrebeň z Wyźszeho wierchu Smreczyńskiego na Kamienistu

Úchvatný výhľad z Kobylej doliny smerom do Hlinskej doliny 

Medzi Kasprowym wierchom a Ciemniakom

Trailíky na hrebeni Bystrej

Ivo chladí noháľe

Sedlo Závory a Temnosmrečinské plesá

Totálna dokonalosť. Asi tak by som nazval prechod cez 4 Tatranské 2 tisícovky. Na začiatok dňa som si hneď šupol Predné Solisko. Z neho v celkom dobrej kosodrevinovej húštine o siedmej ráno, úplne sám som sa presunul pod Kriváň. Dolu z Kriváňa som už šiel oproti húfom ľudí v totálnej horúčave. Kôprová dolina bolo peklo. A nekonečná Hlinská dolina ma úplne zabila. Ledva som sa vyštveral na Kôprovský štít. Mal som čo robiť sa na rázcestí pri Žabom potoku rozhodnúť správne. Ale nakoniec som to dal. Vyškriabal som sa aj na Rysy. A potom sa už len skotúľal naspäť na Štrbské pleso. Bolo by krásne si ešte šupnúť Tupú alebo niečo podobné, no to už asi na mňa moc takéto srandičky. Ale tak možnože niekoho inšpirujem.

Prvý vrchol za nami - Predné Solisko a Slnko začína kúriť

Druhý vrchol pred nami

Kriváň a jeho nádhery

Krásna no nekonečná Hlinská a Kôprovská dolina

Nižne Kôprovské sedlo spod Vyšného

Pohľad z Kôprovského štítu do Temnosmrečinskej doliny. Radosť hľadieť na toto všetko čo tu máme.

Kúsok nad Veľkým Hincovým plesom

A pohľad na Kôprovský štít spod Hincového plesa

Aspoň jedna z Rysov. Prichádzajú oblaky a neskutočná únava. Pohľad na Belianky ale dodáva síl :)

Aj na ďalší týždeň nás nohy zaviedli do Tatier. A nie len tak na skok. Rovno sme tam zostali 4 dni a vôbec nie na Slovensku. Boli sme prebádať Tatranský sever. Poľsko má v Tatrách mnoho úžasných zákutí, o ktorých sa nám Slovákom veľakrát ani nesníva. Asi sme poriadne nafúkaní a myslíme si, že aké sú tie naše hory krásne. No treba zájsť aj ku susedom. Kde na Slovensku máme turistické značky dlhými jaskyňami, či takú ťažkú túru ako Orlia Percz? No ale kto by to povedal, že ešte aj tie naše dlhočízne doliny zo severu Tatier majú svoje čaro? Treba tam zájsť. Som veľmi rád, že sme tam spolu s Klárik boli.

Spolu na Prielome

V Jaskini Mylnej

Kúsok nad Zbojnickou chatou

Pod Nosalom s výhľadom na Tatry

Nad Morským okom a kúsok od Mnicha

Pár metrov z Liptovských múrov

No čo ja viem kde?

Poľský hrebeň pred dlhočizným zostupom Bielovodskou dolinou

Piknik s pohľadom na Morskie oko

U nás doma pod sedlom Malý Závrat a Javorovými štítmi

Javoráky zo severu v ďalšej dlhočiznej doline - Javorovej

Štart druhého dňa s Muráňom na dohľad

Vyźni staw Staszica - dnes v plnej paráde. Zatopilo aj turistický chodník

Po daždí cestou na Murowaniec

Konečne Sedielko a Terynka na dohľad

Cesta vydláždená do sedla Chalubińskiego wrota

Radosť cupitať

Opäť dokonalý pohľad na Tatry, tentoraz z Polany Rusinowej

Strelecká veža bez snehu :/

Zrkadlenie Litvorého plesa. Nad nim samozrejme Litvorový štít.

Štvrtý týždeň po sebe už do Tatier nejdeme. Máme povinnosti aj na Považí. Jeden deň teda využijeme na prebádanie nových zákutí v Súľovských vrchoch. Trasa z Rajca cez Žibriď až po Roháč bola veľmi zaujímavá. Ťažká ale krásna. Ďalší deň sme boli hneď na dvoch krstoch naraz a potom letíme za chalanmi čo si vymysleli poriadnu šialenosť. Bežia z Devína na Duklu. Čo tam po tom, že niekto to chodí 30 dní. Oni sa rozhodli prejsť to za sedem. Snažíme sa im teda aspoň trošku pár dni pomocť ku dosiahnutiu svojho sna. No a potom už opäť letíme do práce.

Jedna z mnohých dominant Súľova - Šarkania diera

No čo za výhľad si viac priať?

..tento? Kúsok od Roháča?

Spolu je nám vždy fajn.. Korona nekorona ..my si stačime sami :)

Stačí ..ideme ďalej


Náš Ivanko ide bombyy

..a kamzoš sa len čuduje

No a takto nejako funguje depo - občerstvovačka v podaní  privat ultra


Čo ďalej? Tatry som si zamiloval. Hlavne tie Poľske. Ale ako spraviť, aby som sa nemusel vždy ubytovávať u našich severných susedov? No proste treba ráno o tretej nasadnúť na vlak a o piatej sa dá už šľapať. Keď ste ešte trošku rýchlejší, tak o desiatej ste na Kasprowom wierchu a celý deň je ešte len pred Vami. Rýchlo letím na Swinicu a potom hneď na Koscielec. Po zbehu už cítim, že síl ubúda, no dá sa zvládnuť prejsť ešte aj Orlu Perć. Aspoň jej časť. Síce zápcha na Kozich Czuboch bola len 15 minút, no bál som sa pokračovať ďalej až do Krzyzneho. Vlastne to by sa už asi ani nedalo do posledného spoja na Lysej Poľane stihnúť. Radšej som si teda zajedol na chate v Doline Pieciu stawów Polskich a skúsil chodník na Morsie oko. Výhľady naspäť na obrovské plesá boli krásne, no ten zbeh ku Morskému oku bol vari za trest. A nakoniec ešte skoro 10 kilometrov asfaltu. No čo už, človek si nenavyberá, keď chce toto zažiť toľko.

Ráno pri stúpani do Kobylej dolinky do sedla Závory. Pohľad naspäť na Hrubý hrebeň a do Hlinskej doliny je vždy tak nádherný

Dolina Pieciu stawów Polskich a jej obrovské plesá

Orla Perć zospodu od Czarneho stawu Gasienicoweho

Ešte raz pohľad zo sedla Závory. Tentoraz s pohľadom do doliny Temné Smrečiny a hrebeň Prostredný chrbát

Slnko už opúšta Morskie oko 

Boli aj trošku technickejšie pasáže. Napríklad výstup na Koscielec

Alebo zostup z Kozich Czubov

Keď je zápcha je čas aj fotiť. Zadni staw Polski, Valentková, Hladký štít, Hrubý hrebeň a najvyššie Kriváň

Foto o kúsok vedľa. Zo Swinice, no na ten istý smer

A ešte jedna. Koscielec zospodu

Po toľkých dokonalých víkendoch som si už zase myslel, že som nezničiteľný. Opäť mám plán spraviť niečo výnimočné. A opäť to dopadlo fiaskom ako pri mojom prvom výlete do Tatier. Opäť sa v polovici pridáva Ivo. Vlastne tentoraz som síce dožutý bol, no rozhodla za nás skôr nastupujúca oblačnosť. Neviem či by sme boli radi na Ostrom Roháči, ak by začali hrkotať oblaky. Veľmi ma mrzí, že si pri mne Ivo nič nezabehá. Vari ho už aj ja raz poriadne vybehám. Lebo on pre mňa už naozaj spravil veľa. Po západkach som sa teda tento víkend pokrútiť, no bolo tak dusno a teplo, že som si myslel, že tam skapem. Neviem kedy to počko človeku vyhovie. Ale som rád za to, že som po dlhej dobe zase navštívil dolinu Chocholowsku a jej chatu. A vlastne celé Západky sú super. Tento rok som ich dosť zanedbával.

V sedle Zabrať s Tromi kopami pod oblakom

Otrhance a Baranec ponad Jamnickú dolinu z Jakubiny

Cestou z Baranca na Smrek Plačlivé až na Ostrý Roháč

Pohľad z Baranca smerom na hrebeň Otrhancov

Pohľad z Baranca taktiež na Tri kopy, Hrubú kopu, až po Baníkov s Príslopom

Na Jakubinej je tiež krásne. Pohľad do záveru Jamnickej doliny s výhľadom na dominanty Plačlivé, Ostrý Roháč a Volovec

Cesta z hranice do Poľska. Pohľad na hlavný hrebeň Západných Tatier z Trzydniowiańskiego wierchu

A ešte jeden pohľad z Jakubinej. Tentoraz na Bystrú a Nižnú Bystrú

A opäť je tu víkend s Klárik. A opäť to bolo nádherné. Ako inak by sa dal nazvať prechod Beliankami, výstup na Lomničák a ešte aj skoro dosiahnúť Vysokú? Je radosť mať takéhoto úžasného parťáka vedľa seba. Radosť je byť každý víkend v horách. Život mi dáva tak nehorázne veľa. Človek by ani neveril, že tam dole je korona a kopec iného ľudského trápenia. Samému by mi bolo isto smutno, no ja mám vedľa seba samotné Šťastie. A pri ňom mi zle byť nemôže.

Všetko čo mi ku životu treba...

Víkend môže začať

S pohľadom na Žľabinu či Hlasnu skalu

Radosť v Širokom sedle

Hybaj ho pozrieť hore

Pohľad na Jatky, Zadné aj Predné

Nebeské divadlo cestou na Vysokú

Život si nájde všade cestu

Pohľad do Dračej dolinky

Made in Tesco

Kúsok pod Ľadovým plesom Mengusovským

A ešte raz ..teraz foto odo mňa. Klárik, Havran, Vidla, Široké sedlo, Hlúpy a Jatky. To je moje.

Vidla z dola

Havran z hora

A obidva z Kopského sedla z dola

Cez Jatky až na Bujačí vrch

Radosť cupitať

Pod Bujačím vrchom s celým Ždiarom pod nami

A už ideme viac menej iba dole

Čistá radosť


No a už sa trápime na Vysokej

Pučíme v centrále Vysokej

Dračia dolinka a Popradský hrebeň

Klárik sám vojak v poli medzi kameňmi

Posledný pohľad nazad a ideme do divočiny civilizácie

Haa.. meníme destináciu a presúvame sa závratnou rýchlosťou na dolniaky. Dokonca až po Dunaj sme zašli. A vlastne nie po Dunaj. Priamo naň. Aj keď iba na ten Malý. Je leto, trošku sa nám aj opáliť treba. Možnože aj spáliť. Prečo teda nevyskúšať kajak? Berieme sa teda banda štyroch dvoj kajakov a ideme na to. Čo tam po tom, že v tomto pekelnom stroji sme ešte nikdy nesedeli. Čo tam po tom, že ideme s majstrom svetla a z výletu sa stáva mega ultra. Ruky som ešte týždeň mal ako dva kyptíky, ale som neskutočne rád, že som sa mohol stretnúť s parťákmi od Bratislavy. Veď odvtedy sme sa nevideli. Dúfajme, že sa teda situácia s pandémiou už konečne zlepší a opäť budeme môcť zažiť spolu takéto bláznovstvá.

A takto to vyzerá už po náročnom dni..

A ráno aj takto..

Malý Dunaj ponúka miestami krásne zákutia

Smiech cez slzy od bolesti horných končatín

..a opäť sa to javí ako príjemný výlet

Parťáci :)

..a takto ich sledujemä deň čo deň


Jedná módna v roku..

..a kotvíme opäť

Zrážka na dohľad

Sme na čele poradia

Chata pod Chlebom vždy a všade

A je dobojované. Po približne 100 kilometroch v Topoľníkoch ukončujeme svoju trojdňovú púť z Bratislavy ku sútoku Malého Dunaja s Váhom. Koniec si nechávame na inokedy

Zase som si raz vymyslel. Je korona a všetci domáci bušiči iba a Korone ..ehm o Korune Turca snívajú. Nechal som sa dokonca aj ja na to zlákať. Samozrejme si trošku pozmením trasu. Nech nie som ako ostatní. A samozrejme, že sa nebudem trápiť to zdolať naraz. Rozdelím si to na tri dni. Prvý deň vyrážam s Klárik skoro ráno vo Vrícku, spolu ideme po Martinky a ja si to ešte potiahnem až do Šútova cez chatu pod Chlebom. Druhý deň si spolu dáme celý hrebeň Veľkej Fatry. Klárik išla neskutočne. Aj keď koniec sme sa už celkom trápili. Ale za všetko môže ten neskutočný vietor na hrebeni. No a tretí deň? Na ten sme sa už vykašľali. Na čo sa trápiť? Aj keď raz to isto prejdem. Od Harmanca na Skalku a potom až po Vrícko. Bude to ešte pekné.

S Klárik na Veľko Fatranskom Kľaku

Už len Šoproň a ideme čosi zožuť na chatu pod Borišovom; v pozadí Rakytov

Traverzy Ploskej

Ja, Ostredok, Klárik a väčšina hrebeňu Veľkej Fatry za nami

Poďme to ukončiť. Malá Krížna, Jápeň, Dolný Harmanec

Nad Bystrickou dolinou..

Prvý deň v Malej Fatre a kus hrebeňa už za nami

Doma na Martinkách

Na Špicáku nad hradom Strečno. Do Šútova ešte poriadny kus

Malý Kriváň za nami

A ešte raz na chvíľku do Veľkej Fatry. Krásny chodníček okolo Ploskej na Chyžky

Ploska z Chyžiek

Suchý vrch a Ostre brdo na bočnom hrebeni Ostredku pred nami

Na poslednom z vrcholov. Z Jápeňa už ideme len dolu.

Z Fatry poďme opäť do Tatier. Znovu ideme trošku preskúmať zákutia Tatier u našich severných susedov. Korona robí šarapatu, no ešte sa dákosi v Zakopanom ubytovať zvládneme. Aj keď začína to byť už za dosť nekresťasnské ceny. V prvý deň vstávame veľmi skoro. Letíme na východ Slnka na Kościelec. Keďže sme ešte celkom zmorení zo včerajšej večernej cesty, tak dnes si už len šupneme Swinicu a po obede na Kasprowom wierchu letime dolu do mesta. Trošku si ho obzrieme a potom už len masívne oddychujeme. Na ďalší deň to nie je o nič jednoduhšie. S ťažkými batohmi sme prešli celú Orlu Perć zo Zakopaného, cez sedlo Zawrat až po Krzyźne a cez dolinu Pieciu stawów Polskich sme sa dostali naspäť na Slovensko na Lysu Polanu.

Cestou na Świnicu

V pozadí Valentková

Pohľad na nižší Kościelec z vrcholu Śvinice; v pozadí Granaty Orlej Perći

Muzeum stylu Zakopiańskego

Záver doliny Pieciu stawów Polskich zo sedla Zawrat s hraničnou Valentkovou a Hladkým štítom, časťou Hrubého hrebeňa a vykukajúcim Kriváňom

Orla Perć kdesi v okolí Malého Kozieho wierchu?

Výstup na Kozie Czuby

Krásny masív Skrajneho Granatu

Od Granatov až po Kryźne

Mala Buczynowa Turnia za nami a ideme dolu

Vodopád Siklawa pod Wielkim stawom Polskim

Jeden z najdokonalejších víkendov v Tatrách bol isto ten, keď sme stihli prejsť za 2 dni 6 úžasných vrcholov. Za prvý deň sme zmákli Ždiarsku vidlu, Jahňací štít a Baranie rohy a na druhý deň sme pokračovali cez Širokú vežu, Svišťový štít až na Východnú Vysokú. Nie vždy nám bolo teda do smiechu. Baranie sedlo žľabom dalo celkom zabrať. No a čo sa dialo počas výstupu na Svišťový štít cez jeho chrbát ani nejdem radšej spomínať. Ale tak trošku strachu nezaškodí. Boli to úžasné dva dni a rád by som už zase skúšal dosiahnuť nové ciele. Uvidíme čo nám prinesie leto 2021.

Vidla a Havran cestou do Vyšného Kopského sedla

Cestou na Jahňací štít; v pozadí konce Tatier zo severnej strany

Velice pjeknééé

Už len kúsok a Baranie rohy

V kotline Piatich Spišských plies pár metrov od ubytka na Teryho chate

Pohľad do Veľkej studenej doliny až po Gerlach spod Širokej veže

Cestou na Svišťov chrbát a velikánmi kotliny pod Prielomom Kupolou, Vychodnou Vysokou a Divou vežou 

A už aj piknik hore

Neskutočný pohľad z Vychodnej Vysokej do Litvorovej a Bielovodskej doliny s nádhernou Hrubou vežou v strede

A ešte zopár odo mňa - tie boli Klárkine; pohľad na sever Tatier zo Ždiarskej Vidly

Spätný pohľad po ceste na Jahňací štít cez hlavný hrebeň Vysokých Tatier

A pohľad dopredu; my budeme hrebeň traverzovať sprava

Poobedné Belianky z Baraních rohov

Klárik, dolina Piatich Spišských plies, Prostredný hrot až po Slavkovský štít

Chata sa blíži

Kamzoš pod Pfinovou kopou

Mohutná široká veža a dve veľmi známe sedlá - Priečne sedlo a Sedielko

Cestou zo Širokej veže s pohľadom na Prostredný hrot

Tam smeboli včera ..Baranie sedlo a vľavo Baranie rohy

Spolu na Svišťovom štíte

Posledný snehuliačik nad Zamrznutým plesom

Prichádza jeseň. Tatry meníme za Považie. Počasie je mizivé a Klárik si chce dať na víkend pauzičku. Plán je teda jasný. Idem sa prebehnúť z Púchova naspať do Dubnice. Trošku si to ale predĺžim. Zoberiem to cez Vršatec a nekončím v Dubnici ale až na Iliavke, kde sa už dostanem našími chodníčkami lesmi. 50tku som zmákol za 7 hodín. Som so sebou nadmieru spokojný. A to je ešte celý víkend pred nami. Na druhý deň došli na Považie aj moji rodičia. Prvýkrát čo boli spolu s Klárkinmi. No a potom prišla korona ešte mohutnejšie a už sme takéto stretko doteraz nezorganizovali...

Toto presne vystihuje ako som sa počas dňa cítil. To ešte tak ďaleko?

Nasledujúci víkend odchádzam do Poľských Tatier úplne sám. A vyzerá to tak, že na veľmi dlhý čas naposledy. Korona uraduje a aj počasie už hlásia všelijaké, no nedám sa odradiť. Dokonca v Poľsku tak duje, že od rána húka siréna a ja neviem čo sa to deje. Sú oni normálni? Púšťať poplach kvôli vetru? Aj keď na hrebeni to bolo celkom žúžo. Miestami som si musel sadnúť, aby ma neprekotilo. Zima je už tiež poriadna. Sezóna Tatier v teniskách sa blíži ku koncu. Zachvíľu budeme vyťahovať lyže. Za tri dni som toho ale aj tak stihol nabehať neúrekom. Aj keď kvôli vetru a počasiu som veľa veci musel zmeniť. Čo ma hnevá, že počas druhého dňa pošla palica. Neodolala náporu môjho zadku. No mám ju doteraz. Stále drží dolepená ako tak v celku. Bol to celkovo veľmi akčný predĺžený víkend, no nabudúce asi už len s Klárik. Tá samota mi už nerobí dobre.

Hneď na začiatok krásny vrchol Nosal z výhľadom na celé Poľské Tatry

Domčeky na Olczynskej polane

Cestou na Kopienniec wielki

..a opäť dokonalý pohľad na Poľské Tatry!

Czerwone wierchy dnes celkom sivé


Ránko vo vylámanej Starorobocniańskej doline; a boj a strach z vetra môže začať

Pohľad na kritický úsek kde bolo treba ísť prikrčený zo závetria

Nádherný skalný masív Ciemniaku

Moja obľúbaná - Hala Ornak - aj keď v lete vždy plno. No asi ako všade v Poľskej časti Tatier

Chodník skalami a nádherný Kominiarski wierch

Bočný hrebeň Malolaczniaku

Nad Piecou s Pohľadom do nekonečnéj Poľskej krajiny

Pohľad spod Kondrackej przeleczi do doliny Malej Laki počas tretieho dňa výletu

Malý Giewont za mnou

Krásna Kopa Kondracka oproti Giewontu ponad Kondracku przelecz

Dokonca aj Havran v Beliankach vidno z Giewontu

Ach ..ale duje; chytro dole

Opäť v Kondrackej przeleczi

Cestou dolu cez dolinu Malego Szerokiego

Úchvatné schronisko na hali Kondratovej; áno aj pivo mali :)

A ešte raz Tatry. Tentoraz už len Slovenské, no opäť s Klárik. Plán bol jasný. Obísť celú Tichú dolinu dokola. Lenže človek mieni, Pán Boh asi mení. Po asi 5tom medveďom čučkovom hovienku a po úplnej strate chodníka, čo sme šli už len vysokou trávou s mnohými ležoviskami zvery a totálne mokrými nohami velíme na ústup. Nový plán znie: "Musíme sa na hlavný hrebeň dostať z Tichej doliny cez Tomanové sedlo. Opäť ale prúser. Chýba nám mostík cez potok. Potok síce po hodine konečne prebrodíme, no na druhej strane je neprekonateľný polom. Opäť velíme teda na ústup. Potom už pokračujeme len pekne po doline a na obed sme na Kasprowom wierchu. Odtiaľ pokračujeme popod Świnicu a Valentkovú až do sedla Závory. Nejdeme už na Liptovské kopy. Na dnes stačilo. Zbehneme dolu Kôprovou dolinou. Lenže čo je to za sprostosť? Ako sa z Podbanskeho večer počas korony dostať domov? Nie, dnes ešte zmákneme Kôprovské sedlo. Hlinská dolina dala zabrať, no za odmenu nás v jej závere povzbudzovali kamzoši. Zostup po tme na Štrbské pleso bol zdĺhavý, ale neboli sme v tom sami. Myslím si, že to bola parádna rozlúčka s tohtoročnou Tatranskou teniskovou sezónou.

Nedotknuté lesy Tichej doliny

Cestou do Suchej przeleczi

Poľsko v hmle na Slovensku Slniečko

Sedlo Závory a vzadu Prstredný chrbát až po Kôprovský štít. Vľavo Hladký štít a vpravo Hrubý hrebeň

Pod Kobylou dolinkou s pohľadom do Temnosmrečinskej doliny a vzadu s Čubrinou; po ľavej strane doliny sa nachádzajú Liptovské múry

A vchádzame do lesa

Zmákli sme aj Kôprovské sedlo; začína sa stmievať

A ešte raz odo mňa - mohutný potok Belá

Nekonečná Tichá dolina

Tomanové sedlo spod Suchej przeleczi

Na hranici medzi Poľskom a Slovenskom. Len kúsok od kurczaka na Kasprowom wierchu

Hladký štít spod Valentkovej

V Kobylej dolinke..

..s pohľadom na Prostredný chrbát medzi Temnosmrečinskou a Hlinskou dolinou

Vajanského vodopád stekajúci z Temných smrečín

A ešte raz; Kôprovské sedlo v posledných zábleskoch svetla

Kade-tade lesmi a lúkami Malej a Veľkej Fatry. Tento výnimočný víkend síce neprati sem do jesene, ale taktiež sa vykonal počas tohoto roka. Bolo to niekedy na jar. Keď ešte cesnak klíčil. Lenže na net som ho dal až na jeseň, tak nebudem preberať. No a ako bolo? Bolo to celkom párty háárd. Okolo Blatnickej doliny chodníkom nechodníkom by sme sa s Klárik asi sami nevydali. Ešteže sa pridali Lukáš s Miškou. Miestami sme prechádzali poriadnou divočinou. No miestami to bola čistá krása. Na druhý deň už parťáci s nami radšej nešli. Medzi medvede ponad Vrícko musíme sami. Keby ja vtedy vedel koľo ich tam je, tak tam asi ani nejdeme. No ale bolo fajn to nevedieť. Zažili sme opäť krásny deň a znovu sme navštívili kopec nových miest. Kto by to povedal, že Dutá skala, či Partizán môžu byť také zaujímavé. Vo Vrícku musí byť sen bývať. Už len sa nejako odstrihnuť od mesta..

Miška a druhá strana Blatnickej doliny okolo vrcholu Drienok

Všetci spolu na Drienku nad Blatnickou dolinou

..aj takéto chodníčky sme v lese našli

Spolu na Ostrej

Kade ďalej? (niekde pod Haľamovou kopou)

Oddych pod posledným vertikálom

Aj takéto výhľady sme mali

Pod Dutou skalou

Malebné Vrícko s vrcholom Partizán na hrebeni v strede

..a Vrícko taktiež z Dutej skaly

Posúvame sa ďalej; Dutá skala zo Skaliek

Nekonečný výhľad z Kľaku

Na druhej strane Vrícka; pohľad z vrcholu Paritzán ponad Vrícko smerom na Dutú skalu a Zniev

Ešte raz sa pozrime na Drienok..

..lebo Ostrá je TOP

Z Dutej skaly sme dole ..ide sa na Skalky

Oddych na Rovných skalách

A ešte jedna z Kľaku

Postupne prichádza zima. Pár vločiek snehu už padlo aj v Malej Fatre. Musíme sa preto presúvať viac do nižších polôh. Tentoraz to ale ešte u nás vo Fatričke zvládneme. Korona už ale začína zatvárať aj okresy, tým pádom vlastne už ani nemáme na výber. Klárik je tiež kvôli kolegyni v karanténe, tak na výlet idem dnes len s Miškou. Už veľmi dávno ma lákalo ísť pozrieť sa nad lom pri Kraľovanskom jazere. Teraz sa nám to podarilo. Bolo to zaujímavé, no asi raz stačilo. Pozreli sme si aj bývalý železničný tunel, ktorý sa prestal používať, keď sa vybudovala priehrada. No a potom sme už fučali cez Žobráka na Stoh. Fatrička je naša láska. Tie pohľady nikdy neomrzia. A na chate pod Chlebom sme vždy ako doma. Tento víkend sme síce neboli ďaleko od domova, no užil som si ho tak či onak.

Nad Kraľovanským jazerom s pohľadom na Fatrišku

A už aj Fatriška zhora - zo Stohu až po Kriváne

Tu hore to mám vééľmi rád..

..a Maxík ešte viac

Dokonalé krivky

A sme doma - na Chlebe

Zavretí sme v okrese aj na ďalší vikend. Niečo musíme teda vymyslieť u nás. Veľmi dlho ma taktiež láka ísť hrebeňom od Krpelianskej priehrady na Kopu. Beriem Klárku a Mišku a ideme na to. Nebolo to otrasné, no asi by som tam už tiež druhýkrát nešiel. Celá kopa je viac menej čistý otras. Ide sa na ňu z každej strany veľmi ťažko a všade je všetko dolámané. Je to skôr preliezačka ako výlet do prírody. Po zdolaní Kopy ešte navštívime tiesňavu Korbelka a veľmi zaujímavý neznačený chodník cez Havrany. Človek by nepovedal čo všetko sa dá v lese nájsť. Aj keď sa nezdá, žeby tu ľudí, či len miestnych, veľa prešlo.

Vertikál Krpeľanská priehrada - hrebeň Kopy 

Pohľad na Šíp a Stankovany od kríža na Kope

Klárik si našla novú parťáčku :)

Kríž pri ceste oproti Stankovanom

Po týždni naše nohy konečne viedli mimo okres. Ideme po dlhšej dobe navštíviť Klárkinych rodičov a niečo vymyslíme tam. Už dlho sme neboli v Strážovských vrchoch. Véééľmi zaujímavo znie Chodník Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Prechádzame najvyššími vrcholmi tejto časti pohoria. Nádherný je napríklad Rokoš, či Košútová skala. Veľmi sme sa potešili aj navštíveniu pamätníka na pamiatku Štúra a Dubčeka na Rokoši. Krásne bolo aj pri schádzaní ku Uhrovskému hradu. Nečakal som, že v tejto oblasti nájdeme toľko majestátnych skalných útvarov. Aj na hrade bolo fajn. Oddýchli sme si a potom sme nejako celý tento náš výlet dobojovali cez Sovietský pamätník na Jankovom vŕšku. Deň sme ukončili na dušičky na cintoríne v Uhrovci, kde sa nám podarilo zapáliť sviečku nie pri kríži, ale rovno na hrobe Samuela Štúra, otca veľkéhu Ľudevíta. Večer sme si ešte aspoň zvonka prezreli rodný dom Štúra a Dubčeka, otestovali sa a išli kade ľahšie naspäť do Dubky.

Sedlo pod vertikálom Čierny vrch

Nekonečný pohľad do údolia rieky Bebrava až po pohorie Považský Inovec

Na Rokoši pri pamätníku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka

Cestou ku Uhrovskému hradu

Nečakaná skalná roklina; ani mapa nemá názov tejto doliny

Na obhliadke hradu

A ideme her; deň sa blíži ku koncu

Na Jankovom vŕšku


Posledné klesanie do obce Uhrovec

Na hrobe Samuela Štúra

Ďalší víkend? Čistá šialenosť. Opäť si ale odfajkujem jeden z nesplnených snov. No znovu si myslím, že to miesto už nenavšívim. Nevravím. Bolo to fakt nádherné, ale prečo tá hmla? Každopádne ta dokonalá divočina! Ešte teraz mi srdiečko podskočí pri pomyslení na to. Tam by ste človeka len veľmi ťažko hľadali. Aj keď miestami aspoň náznaky chodníčka boli. Len či nie zvieracieho. Na Pekárovú a asi až po Koziu skalu ľudia zrejme chodia, no Dedošovú, Plavú, Uhliská či Bielu skalu zrejme ešte veľa ľudí nenavštívilo. Niekedy sme si cez polomy a rôzne skalné steny dobre mákli. Ledva 2 kilometre za hodinu sme držali tempo. Biela skala pod Suchým vrchom a hlavným hrebeňom Veľkej Fatry bola viac-menej vykúpenie. Odtiaľ už rýchlo prejdeme okolo miestnych salašov a v pekelnej zime aspoň niečo zjeme na chate pod Borišovom. Kdeže by tam v čase korony dovolili ísť dnu do tepla. Nezdržíme sa teda dlho. Na Borišov a hrebeňom dolu do Necpalskej doliny sme už teraz večer ísť neriskovali. Úplne nám stačil šialene dlhý zostup samotnou dolinou. Ešteže v Necpaloch je aspoň predsienka krčmy otvorená, dokým nás z tejto zimy nevyslobodil ujo autobusár.

Aspoň na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry sme boli nad hmlou

..inak sme sa cítili ako v dźungli a hmla sa dala krájať

Traverz Ploskej na chatu pod Borišovom a Necpalská dolina sa nás už nevie dočkať

Na Kozej Skale sa Slniečko aspoň snažilo

Jeden z mnohých skalných útvarov na hrebeni medzi Gaderskou a Necpalskou dolinou

Konečne nad Bielou skalou v tráve nad lesom a nad hmlou

Takéto výhľady sme čakali po celý deň; Ivo a Ploská

Je hlboká jeseň. Často je hmla, mokro a Slniečko sa len s ťažkosťami pretláča cez oblaky. Na víkend sme si naplánovali Súľovské vrchy. Jeden deň bude bohato stačiť. Minule sme štartovali v Rajci, Teraz to skúsime z Fačkova. Sú to hory, ktoré by asi cudzinca moc nenapadlo ísť. Ale som rád, že som ich mohol vidieť. Zaujímavé to začalo byť až okolo Dúpnej, kde bola aj veľká hojdačka na jednom z mohutných stromov. Krásne to bolo aj pri kríži na Tisovej. Aj keď sme sa celkom vytrápili kým sme ho našli. Potom sme zbehli do Bodiny a cez lúky a vŕšky sa pomaličky blížime až ku Súľovkám. Bolo to skôr o pobehovaní ako o kochaní sa. Bol to dlhý úsek bez miest na obzeranie. V Súľove sme si trošku aj potrucovali, no nakoniec sme predsalen zdolali Súľovský hrad aj Bradu. Z hrebeňa schádzame až pod Súľovským Roháčom. Volíme chodník ku Hričovskému hradu. Postupne sa stmieva a z hradu už nevidíme nič. Rýchlo len zbehneme do Podhradia a hybaj domov. Tento výlet spätne hodnotím za dosť nudu. Nebyť pár pekných miest, tak by sa tam ani neoplatilo ísť. No boli sme v lese, boli sme spolu s Klárik a to je to naj.

Na štarte nad Fačkovom počasie vyzerá nad našou Fatriškou všelijak

Hlboká jeseň..

..a skaly len tak pohodené po lese

Na kríži na Tisovej

Nad Veľkou Čiernou sme ešte plní síl

A konečne v Súľovských zlepencových skalách

Pohľad na obec Súľov od hradu

Skalné okienko z horného nádvoria

A ešte raz Súľov; tentoraz zo Štefánikovej výhliadky

Opäť je tu víkend. Prichádza pomaličky ale isto zima. Plán sa má asi takto. Prvú časť výletu dnes idem sám ako prst. Vyrážam z Hrabového opäť na hrebeň Súľoviek, aby som hneď nato zišiel ku lomu v Jablonovom. Ráno to v lesoch celkom žilo. Srny sa preháňali krížom-krážom. Povedľa lomu vystupujem na neznačený hrebeň. Ten nad výškou 600 mnm začína byť totálne zamrznutý. Po sezóne tepla konečne vidím ten nádherný biely závoj. No mokré nohy sa z toho moc netešia. Prechádzam Havraňou skalou a direkt dolu žľabmi zídem do doliny Manínskeho potoka. Hneď oproti je ďalší pekný vrchol s názvom Skala. Ten mám rýchlo za sebou a už aj letím do Záskalia za Klárik a jej tatinom. Už spolu sa kocháme dokonalými krivkami skalného útvaru Kostoleckého domu a po chvíľke sme v Manínskej tiesňave. Zbehneme pozrieť aj do jaskyne pod Černokňažníkom. Potom nám už nič nebráni vyliezť až na snehom vybielený Manín. Tie výhľady odtiaľ smerom do Manínskej tiesňavy asi nikdy neomrzia. Obzrieme si aj tunajšie skalné okno, či Partizánsku jaskyňu a letíme dolu. Cesta je vcelku dlhá, no v Považskej Bystrici nás čaká auto. Bol to velice príjemný výletík. Len zase tá zima. Máme čo robiť si zvyknúť  na to čo ešte len príde.

Druhý deň sa idem po Strážovských vrchoch prebehnúť sám. Autobusom sa zveziem do Valaskej Belej a odtiaľ si to šieniem do Bánoviec. Je to vlastne pokračovanie okruhu, ktorý sme nedokončili keď sme šli po stopách Alexandra Dubčeka a Ľudovíta Štúra. Teraz len idem opačným smerom. Na beh to bolo čosi nádherné. No ako diaľková turistika by to asi bola celkom nuda. Tento víkend som prežil celkom aktívne. Už ich je do konca roka len pár. A človek si myslel, že rok vari ani nikdy neskončí.

V Súľovkách sa dá nájsť všeličo

Vstupná brána do zimného kráľovstva

Biely závoj v plnej paráde

Pod Vodičnou s pohľadom na Ostrenec a vpravo od stročeka skala Skala

Veľmi výnimočná Manínska tiesňava

Jaskyňa pod Černokňažníkom a skalný masív Malého Manína

A už stúpame; z tepla..

..do zimy

Tieto výhľady nikdy neomrzia; nabudúce ideme aj oproti

Tunajšie skalné oknisko s Klárik a tatinom

Na prieskume Partizánskej jaskyne

Na druhý deň na laze u Krištofovcoch pod Demovcom

V okolí Bánovského vrchu a dolina potoka Radiša so Suchým vrchom zahaleným v oblaku

Lúky nad Bánovcami nad Bebravou

Na ďalší víkend priberáme s Klárkou do partie aj Sašku s Majom. Som zvedavý ako to dopadne. Spolu sme ešte nikdy neboli. A plán je celkom odvážny. Vydať sa do poriadného medveďova a na veľa miestach mimo značku. To chce odvahu. Prvý deň sme vyrazili z Podhradia a obišli sme celkom dokola Sučiansky hrad. Prešli sme do Štiavničky, navštívili sme krásne Révayovské Teplické serpentíny, hore nad nimi sme našli pekný kríž a neznačeným chodníkom sme vystúpili až na úžasnú Katovú skalu. Odtiaľ sme prešli na iné mohutné skalisko Brložnicu. Brlohy sme ale nenašli žiadne. Po hrebienku sme prešli až na snehom zasypaný Kľak. Cítiť, že zima sa už nezastaviteľne blíži. Odtiaľ zbiehame na Kliačik a opäť po neznačenom chodníčku zbiehame naspäť do Podhradia. Kopce ako Viecha či Brdce boli fajn. Len v blízkosti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry bolo kopec pováľaných stromov.

Horšie to už bolo na druhý deň. Na výlet vyrážame už len vo dvojici. Po Lysec nám je dobre. No potom vstupujeme do lesa a na zemi je Sodoma-Gomora. Stromy sú totálne dolámané od prvého napadnutého snehu. Máme čo robiť prebiť sa na Malý Lysec. No ani hlavný hrebeň po Jarabinu nebol med lízať. Natrapili sme sa poriadne. Každopádne hrebeň od Kečky po Mažiarky nad Jasenskou dolinou bol zato čistá jesenná krása. Za víkend sme sa zničili poriadne, ale som rád, že sme boli. A vari Klárik ešte nezanevrie na to, že výlet môže byť aj pekný.

Kríž nad Turčianskou Šitavničkou nad Teplickými serpentínami

Spolu na Katovej skale

Klárik nad Kantorskou dolinou s dominantným vrcholom Lučenec

Pohľad z Katovej skaly na našu Turčiansku záhradku

Cestou na Brložnicu

Záznam do análov musí byť

Katová skala už ďaleko za nami ..ešte chvíľku a sme na značke na Kľak

A zrazu ďaleko za Kľakom ..na hrebeni s Viechou a Brdcami

A opäť tam kde to všetko začalo; v Podhradí

Druhý deň a cesta s Klárik na Lysec

Výhľady sa dnes moc nekonajú..


..aj keď pod Kečkou predsalen Slnko vyšlo

Radosť sa sem ešte niekedy vrátiť

Medzi Mažiarkami a Jasenskou dolinou

A opäť letíme do Dubky na Považie. U nás sú už podmienky žalostné. Nie je to ani na lyže, no ani na tenisky. Tu v nižších nadmorských výškach to ešte ako tak aspoň v teniskách ide. Aj keď to počasie je horšie ako v Mordore. Všade je neprekonateľná hmla, hory blata a mokré nohy sú mojim najvernejším parťákom, Klárik už so mnou radšej ani nebehá. Tento masochizmus nie je teda pre každého. Ale čo ak sa už o týždeň kvoli korona opatreniam nedostanem ani z bytu von pred vchod? Čiže takto sa má víkend. Nechal som sa autobusom odviezť do Bánoviec nad Bebravou a po svojich idem späť. Matne sa mi v mysli objavujú spomienky na niekdajšiu Strážovskú motanicu. Aj dnes som navštívil vrchol Bralo. Bol som ale aj na Kňažom stole, Vysokej, či Udrine. Pred rokom by ma ani vo sne nenapadlo, že tento rok budem behať takéto lokálne chuťovky veľakrát mimo značku tu v okolí Dubnice a v Strážovských vrchoch. Bol som dokonca aj na vrchole s názvom Chropatínec, či Mely. Bol som aj na Bukovinskej skale a konečne som zbehol nekonečnými lúkami a hmlou dolu popod Baske až do Omšenia. Na večer, s vypätím posledných síl, sa ešte vyškriabem na Kamenné vráta a cez Ostrý vrch strmhlav klesnem do Dubnice nad Váhom za svojou láskou. No poviem to takto, dal som si dobre do tela.

Ráno nad Bánovcami nad Bebravou

Uhrovec; rodisko Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka

Ešte jedná spätná a hor sa do krajiny hmly a blata

Krásny výhľad na vodnú nádrž Prusy pri Bánovciach z vrcholu Kňaží stôl. Napravo od Kríža už navštívené Bralo

Vysoká a pohľad do údolia rieky Bebrava

Niekedy pomedzi bahno a vodu to bola radosť sa hýbať

Z vrcholu kopca Udrina

Chropatínec a obce Slatinka nad Bebravou a Krásna ves z Bukovinskej skaly

Lúky pod Kamennými vrátami

Pohľad z výhliadky Starý háj na lúky z predošlej foto.

A je tu koniec roka a predo mnou posledné dlhšie výlety. Jeden deň sa idem prebehnúť do Veľkej Fatry. Idem sám. No a bolo to celkom žúžo. Vo výšších nadmorských výškach je už napadnutý sneh a v ňom vidno každú jednú beštiu z lesa čo sa tade prešla. Nebolo mi jedno pozerať sa na stopy medveďa v hmle akoby niekto mlieko rozlial. Prežívam až takú krízičku, že som sa na Jápni skoro otočil. No spravil som dobre, že som to zvládol. Na hrebeni bola unikátna inverzia. Od Malej Krížnej až po hlavný hrebeň a potom celý čas po červenej turistickej značke až na Kráľovú studňu to bol luxus a kopec Slnka. Naspäť do Harmanca som šiel cez Túfnu dolinu. Do jaskyne v tejto doline som už ale nešiel - zase som úplne sám a opäť v šialenej hmle. Zato som radšej navštívil hneď oproti Harmaneckej jaskyni krásnu Dekrétovú jaskyňu a okrem iného som cestou obzrel aj vodný žľab Rakytovo. No dobre bolo..

Ďalší deň letíme s Klárik do Dubnice. Mne je ale ešte stále málo. Z rána sa teda odveziem do Čadce na testy na koronu a letím naspäť do Žiliny behom cez Javorníky. To pohorie má tiež svoje čaro. Lazy sú všade kde sa len pozrieš. No všade je zase aj hmla. Kažodpádne na  stromoch to vytvára nádhernú výzdobu. Na konci dňa po hodinách v sychravom počasí ale cítim, žeby mohlo už na tento rok aj stačiť. V Žiline sa stretám s Klárik a ideme si oddýchnuť na Považie.

Na chvíľku von sme ale vybehnúť museli aj tam. Ešte raz v tomto roku si dáme Vápeč. Aj tam už začína ale na vrchole panovať pani zima. Rýchlo sa teda berieme naspäť do tepla.  No a teraz už len oddych..

Náádherné scenérie zaliate Slnkom v okolí Malej Križnej. Pohľad do Veľkej Ramžinej a Tureckej doliny

Pár metrov nad "morom"

Potápajúci sa hrebeň od Malej Krížnej na Jápeň

..pohľad do Turca a vzdialenú Malú Fatrišku

Zima to miestami ešte s jeseňou moc nezvláda

Cestou z Kráľovej studne

Tunely a mosty medzi Hornou Štubňou a Bystricou - Slovenská železničná stavba storočia


Oddych v Dekrétovej jaskyni

Jeden z mnohých domkov v Javorníkoch na lazoch

Zima bojuje o svoj primát

Rozhliadňa Zákopčie na Marťáckom vrchu

..a veľa iných podivných veci rozostavených po hrebeni :)

NIekedy ako v rozprávkovej krajine..

..ale v tej temnej

Tmavo je aj v Strážovských vrchoch

..ale pod Vápčom si to tiež už zimička bieli

A je tu úplný koniec roka. Pár dni pred ukončením si ešte šupneme vo Vrútkach Martinské hole poľovníckym chodníčkom cez pamätník Francúzkym partizánom, no Silvestra už trávime na Považí. To sa ideme už len na chvíľku prejsť do lesa. Rýchlo vychádzame na krásny kopec Vlčinec a potom po širokej zvážnici prichádzame až na skalu na Hoľazni. Východ Slnka sa dnes nekonal. Hory sú zahalené do každodenného nekončiaceho oparu. Až neskôr sa nad našimi hlavami obajaví žltá hrejivá guľa. Les je už zasnežený a často v ňom badať pohyb srniek. Prechádzame najvyšším z vrcholkov na druhej strane Iliavskej doliny a postupne začíname klesať. Pred koncom sa ešte zastavíme na skale Prejtský Sokol. Je to krásne miesto na rodinný výlet. Vari aj na piknik? No a potom cez Krásnu hôrku a Sedličnú horu opäť zostúpime do hmly. Silvetra trávime v tichu ako rodina. Tento rok sa žiadne párty nekonajú. A aj na čo? Veď mi po tom vôbec srdce netúži. Najdôležitejšie je mať blízkych pri sebe. A to som po celý rok mal. Bol to krásny rok. Našiel som si ku sebe úúúžasnú osôbku, s ktorou je už aj tak úžasný život ešte úžasnejší, no hlavne farebnejší. Cítim, že sa v mojom srdci vyplnilo aj to posledné miesto, kde čosi chýbalo. Je to proste radosť. A už teraz sa neviem dočkať čo prinesie rok 2021.

Posledné metre za posledným východom Slnka v roku 2020 na skale pri vrchole Hoľazne

Na Prejtskom Sokole nad Iliavkou

..a rok je na konci. Čo prinesie rok 2021?

Fakty a čisla roku pána 2020

Heh.. kde len začať? Času bolo počas tohoto roku dákosi menej ako po iné roky. Alebo žeby to bolo pandémiou? Je to možné. Tá nás oberala o dosť veľa psychických síl. Nie je ľahké plánovať si život, keď nik nevie čo nové vymyslí vláda o dva dni. No nakoniec sme v tom lese strávili aj tak dosť hodne času. Myslím si, že sme tam vlastne strávili všetok voľný čas. A ani počas tohoto roka sme nič nenechali na náhodu a navštívili sme nakoniec neskutočné množstvo nových miest. Hlavne v Strážovských vrchoch. Zamiloval som si to tam. Je jasné, že hlavne kvôli Klárke. Klárik bude vari mojou inšpiráciou počas celého života a spolu toho ešte isto zažijeme mnoho. A nejde len o tie hory. Teším sa na všetko čo mi prinesie život s touto osôbkou. No, ale aby sme sa držali témy. Aj tento rok skúsiť aspoň schematický ešte raz zhrnúť to všetko čo sme stihli prezrieť za rok 2020. To čo sa týka Fatry a hlavne oblasti Chlebskej chaty by sa len s ťažkostami zrátalo, tak s tým budem striedmy, no ostatné by malo byť v tomto zozname:

Vysoké Tatry 23x
  - Mlynická dolina (pod Štrbským štítom z Juhu, kúsok pod Capou vežou, Štrbský štít zo Západu, Bystrá lávka, Furkotská dolina a chata pod Soliskom)
  - Mlynická dolina (Zadné Soliskové sedlo, kúsok pod sedlom nad Skokom)
  - Dolina Zeleného plesa (pod horným žliabkom Baranieho sedla; návrat do Tatranskej Lomnice cez Malú Svišťovku a Skalnaté pleso)

Strážovské vrchy 22x
  - Valaská Belá - Závadzka poľana - chodníkom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka - Kňažínové lúky - Uhrovský hrad - Holý vrch - Jankov vŕšok - Uhrovec
  - Okolo Iliavskej doliny (Vlčinec - Hoľazne - Prejtský Sokol)

Malá Fatra (10x okrem mnohých výstupov a lyžovačiek na obľúbené chaty a iné miesta)

Veľká Fatra 10x
  - Okolo Blatnickej doliny (Jelenec - Drienok - Veľký Rakytov - Haľamová kopa - Chladkové úplazy - Ostrá)
  - hrebeňom medzi Gaderskou a Necpalskou dolinou pod Suchý vrch a cez chatu pod Borišovom a Necpalskú dolinu naspäť
  - Hrebeňmi okolo Sučianskeho hradu ( Podhradie - Teplické serpentíny - Katová skala - Brložnica - Kľak - Kliačik - Brdce - Viecha - Podhradie)
  - Okolo Jasenskej doliny (Bela-Dulice - Lysec - Malý Lysec - Jarabina - Kečka - Mažiarky - Belá-Dulice)
  - Okolo Bystrickej doliny (Dolný Harmanec - Jápeň - Malá Krížna - hotel Kráľová studňa - pod Krásnym kopcom - Tufná - Veľký Tunel - Dekrétová jaskyňa - vodný žľab Rakytovo - Dolný Harmanec)

Poľské Tatry 9x
  - Jaskyňami Kosćieliskej doliny (jaskyňa Mroźna a Mylna)
  - Pokus o Liptovské múry (Morské oko - Wróta Chalubińskiego a časť Liptovských múrov - Spiglasowa przelecz - Dolina Pieciu stawów Polskich - Roztoka)

Západné Tatry 6x
  - Lyžami okolo Salatínu (Roháče, Spálená - Predný Salatín cez Spálený žľab - Salatínska dolina; Brestová - Bobrovecká dolina - Salatín - centrálnym žľabom do Salatínskej doliny - Salatín jedným zo žliabkov - Parichvostom naspäť do lyžiarského strediska)
  - Lyžami v Žiarskej doline (parkovisko - Solisko - Ráztoka - Príslop - Baníkovský kotol - Hrubá kopa - zjazd pod Tri kopy - Smutné sedlo - Nohavica - útek lyže do Žiarskej doliny - hľadanie lyže  - pešo cez Žiarsku chatu a dolinu na parkovisko)

Nízke Tatry 4x
  - Na lyžiach okolo Chopku (Jasná - Chopok - Srdiečko - Demänovské/Krúpové sedlo - Široká dolina - Lúková dolina - Konský grúň - Dievčenský žľab - hrebeňom ponad Brhliská na Dereše - Rotunda - Záhradky
  - SNPečka od Kráľovej studne po Čertovicu (+pohorie Veľká Fatra)

Biele Karpaty 3x

Podunajská nížina 3x

Žiar 2x
  - SNPečka od Zliechova po Kráľovú studňu (+pohoria Strážovské vrchy, Malá Fatra, Kremnické vrchy a Veľká Fatra)

Oravská Magura 1x

Javorníky 1x

Rok 2020 bol opäť šialenený. Nebyť tohoto zoznamu o polovici vecí už ani nemám páru. Čo by som tak vyzdvihol. Isto lásku môjho života. Človeka s ktorým všetko toto dávalo zmysel. Od prvých výletov vo Vysokých Tatrách, cez prvý výlet v Strážovských vrchoch až po to všetko ostatné. Nie len to čo sa udeje v lese či na skalách. Celý život a každá jedna minúta roka s Klárkou bola plná nádherných farieb a zážitkov. Viac mi už vlastne netreba. Mám všetko to, po čom mi sdrce zažiada a len Bohu môžem za to všetko ďakovať.

Strážovské vrchy sme za tento rok prebehali krížom-krážom. Ako som si na začiatku roka vravel, že toto tu je pre mňa španielska dedina, tak teraz som tam už ako doma. Hlavne hory a lesy okolo Iliavskej doliny sme prechodili mnohokrát. Veľmi rád som za to, že sa mi raz dokonca podarilo za Klárik prísť aj pešo z Martina. Aj teraz o rok by som to mal zopakovať. Veď takých trás sa dá nájsť neúrekom.

Nedá mi nespomenúť Silvester a Nový rok na Chlebe. Ešte vtedy pred korona opatreniami. Asi prvá foto tohoto článku bude navždy moja pamätná. Počas tohoto roka sa nám dokonca podarilo ísť raz aj na organizovanú párty. Boli sme opäť po roku na festivale Cesty na plátne. Zdá sa mi ale že starnem. Alebo diviem? Bolo to len jediný raz v spoločnosti, no aj tak má to viac ťahalo na východ Slnka ako ťahať zábavu do rána. Vlatne tohoto roku sa aj brat ženil a s Klárik sme sa zúčastnili aj dvoch krstov. Vlastne ja som celkom spoločenský človek.

Aj tento rok sa mi podarilo aspoň raz zavítať na preteky. Ešteže mám ja toho môjho psíčka Maxíčka. Opäť po roku sa nám podarilo vybojovať krásne druhé miesto. Aj iný projekt sa mi podaril tohoto roku nad mieru. 12 hodinovka na chatu pod Chlebom. Zajacová - Chleb 8x za 11 a štvrť hodiny. Tento rok mám plány podobné. Aj teraz chcem trošku prevetrať Maxíčka a taktiež skúsim aj 12 hodinovku. Celé to ale presuniem do Veľkej Fatry.

Vo Veľkej Fatre sme prežili pár zaujímavých dní už ale aj tohoto roku. Prešli sme kadejakými srčími chodníkmi a neznačenými hrebeňmi. Úplna tutovka iste ale bol prechod hrebeňa od Blatnického hradu po Suchý na hlavnom hrebeni.

No ale našou spoločnou láskou sa stali aj Poľské Tatry. Ja to už tvrdím dlho. Tí Poliaci šú šialení a chodníky majú naťahané vari všade. Nie je to len o jednom vrchole ako si namyslení Slováci myslia. Celé týždne sa dá nájsť v ich Tatrách niečo nové. A veľakrát také veci čo u nás ani nenájdeme. Proste treba tam len ísť a objavovať.

Západné Tatry som tohoto roku dosť zanedbával. Iste som ale rád, že som konečne prešiel hrebeňom od Kasprowého wierchu po Bystrú. Je to šmakocina. V Nízkych Tatrách sme boli ešte menej. No okruh okolo Demänovskej doliny stál za to. Bolo to jedno z prvých Klárkiných ultra. Raz som zavítal aj do blatového kráľovstva Javorníkov - to bola teda rylovačka.

Párkrát som zavítal aj do Bielych Karpát v rámci výletov do Strážovských vrchov. Je tam tiež krásne, ale až tak príliž ma to tam neťahá. Na čo sa ale nedá zabudnúť je iste splav Malého netečúceho Dunaja. Čo by robil človek keby nemal takých parťákov ako Julka Juro, či Miki. Som rád, že si aj napriek našej 250 kilometrovej vzidalenosti na mňa aj tentoraz spomenuli. Vlastne my sme museli prísť za nimi na rovinu a ešte aj ruky sme museli používať. Ešteže vedia, že rozum by som už vôbec nevedel použiť a nevymysleli niečo s jeho využitím. No ale či toto bol rozum? 100 kilometrov pádlovať po našej Maďarskej zemi. Ale dobre. Som rád, že som na chvíľku nechal vyvegetiť nohy.

Okrem tohoto bolo zážitkov aj tak ešte mnoho. Veľa z nich už navždy vymizlo z mojej pamäti. Na niektoré sme si spolu s Klárik ešte spomenuli, ale nie sú zapísané v tomto blogu. To by už internety ozaj nezniesli. A niektoré veci zostanú len medzi nami. Toto tu je pre sklerózu a pre tých čo by radi našli aspoň trošku v niečom inšpiráciu. Ja si to tu iste pozriem až keď ma už nohy nebudú niesť. No teraz hybaj radšej už opäť niečo nové zažiť. Konečne mám na rok pokoj od tohoto vypisovania.. :D :)

Tento párty graf zobrazuje len kilometre strávené na bajku a v teniskách. Nič z toho čo sa udialo na lyžiach, čo má mrzí, ale garmin to proste nezvláda. No a chýba tam aj pár prvých dni z Januára. Inak je to celkom podobný graf ako ten z roku pána 2019. Myslím si, že môžem byť z korona roku spokojný.
Ale čo prinesie leňožský rok 2021?

Celkovo mi to teda vychádza za rok 2020 okolo 7000 km, čo je viac ako 1/6 obvodu zeme a spolu okolo 250 tisíc výškových metrov, čo je ako keby človek skoro každý jeden deň v roku šiel zo Zajacovej na chatu pod Chlebom alebo 180x išiel zo Starého Smokovca na Slávkovský štít. Ani tento rok som nesplnil plán 500 výškových metrov za deň. Opäť som bol viac menej len na výletoch a vychádza mi to hneď skoro 700m+/deň. No radosť žiť medzi Fatrami :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára