Choroba, Mierko a rozlúčka so snehom v Malej Fatre po tretie

Kokeees, niečo na mňa lezie. Každým dňom mi je horšie a horšie. Dokonca až tak, že v stredu zostávam doma. Po dlhom období si merám teplotu a veru že je zle. Mám viac ako 38°. Čo to na mňa lezie? Na ústach sa mi vyhodil kútiť a aj vo vnútri úst ma všetko bolí. Dokonca ma bolí aj hrdlo. Snažím sa gúúgliť. Všetko sa to javí na herpes. Klárik mala cez víkend tiež niečo na ústach vyhodené, ale nečakal som, že to na mňa takto agresívne skočí. Idem teda ku doktorke. Tá ale konštatuje, že herpes to nebude. No sama nevie čoby to za vírus, či baktériu mohlo byť. Dá mi cmúľať na hrdlo nejaké pastilky a pre istotu si necham vypísať aj antibiotiká. Ale tie by som si dával vari až za trest. Do víkendu sa idem liečiť bez nich. Dopujem sa čajmi a vitamínami, no teplota a bolesť úsť nie a nie prejsť. Celé toto divadlo sa ešte aj udialo v čase korony. Známi na mňa pozerali akoby som mal malomocenstvo. Hlavne keď som sa na druhý týždeň dostavil do roboty. 

Veľký..

..a Malý brat Kriváň

Som z toho zúfaly, keďže snehy na horách sa pomaly topia a ja čučím doma zabalený v perine. V piatok sa mi ale už zdá, že choroba trošku prechádza. Stále sa cítim neskutočne slabý, no už viem, že teplotu by som si zrejme nenameral. Riskovať si to zmerať, ale radšej nejdem. Poobede Klárik odchádza do práce na chatu pod Suchým. Ja si už štandardne ľahnem o tretej poobede do postele. Do zajtra sa musím dať dokopy! 

Spektakulárny žliabok zo sedielka medzi Veľkým Kriváňom a Pekelníkom pod Pekelník z juhu

Ráno sa zdá zase život o kus krajší a ľahší. Vyzerá, že bacil odchádza. Antibiotiká nechávam napospas osudu. Ja dnes musím ísť hore na sneh. Nech tam idem aj tri roky. Snažím sa doma vydržať čo najdlhšie, no poobede zbalím všetky svoje veci a vlakom idem do Šútova. Na výšľap si nechávam približne tri hodiny. Snažím sa ísť velice pomaličky, no tri hodiny sa hore ísť proste nedá. Tuším to bolo za dve a pól otrasne nudným tempom. Hore sme dohodnutí sa stretnúť aj s Ivom Em. Chce nám niečo vážne povedať!!!

Hor sa na Malý Kriváň

..ach ..srdcofka moja

Samozrejme prichádza aj s Barónom dve hodiny po mne. A tá novinka? Ivovi sa narodil Mieroslav!? Neuveriteľné. Ani raz nespomenul, že sa má stať otcom. Je to frajer. Úžasné zistenie. Trošku si na Mierka aj pripijeme. To bude mať teraz radosti doma. Či mu už ale teraz zostane čas aj na kamarátov. Zatiaľ sa zdá, že ano :)

Žliabkom na Malý Kriváň

Ani nevieme ako a je po polnoci. Musíme ísť spať. Veď mne je ešte stále z choroby zle. A zajtra nás čaká celkom ťažký deň. Vstávame asi až o ôsmej. Ledva rozliepam oči. Raňajky nás ale parádne nakopli. Barón lyže nemá. Ako sa rozlúčime s babami na chate, on ide cez Snilovské sedlo do Vrátnej na pešo. My v sedle pokračujeme smer Suchý a Iva vediem už ako klasicky na jar do sedielka medzi Veľkým Kriváňom a Pekelníkom. Tam je asi najkrajšie vysnežený žľab v celej Malej Fatre. Dokonalým jarným firníkom letíme dolu pod Pekelník. Boli to priam sekundy a už aj musíme na lyže opäť lepiť pásy. Je to krásny zjazd. Za nami sa otvára nádnerný pohľad na západnú stranu Veľkého Kriváňa.

Posledné metre na hrebeň a sneh, ktorý nás vôbec nemal rád

Spätný pohľad smerom na Veľký Fatranský Kriváň

Krátkym výšvihom sa dostávame na bočné rebierko Pekelníka. Teraz sme presne uprostred dvoch Fatranských Kriváňov. Jeden máme za nami, druhý pred sebou. Krásne vysneženou pláňou sa spúšťame ku potoku Studenec. Ten len križujeme a postupujeme vysneženou časťou dlhého žliabku popod Koniarky, ktorým prichádzame až pod strmý výšľap na hlavný hrebeň a na červenú turistickú značku. Mne sa ide veľmi ťažko. Cítim ako moje slabé telo len neposlušne plní moje príkazy. Po chorobe sa niet čo čudovať. Ivo obetavo prešľapáva stopu. V strmých traverzoch sa celkom vytrápil. Lyže poriadne podšmykovalo v divnom jarnom snehu. No nakoniec sme sa predsalen na hrebeň vyškriabali. Po ňom sme už za pár minút na Malom Kriváni. Tu ešte sneh aj trošku primŕza. Vytvára to nepríjemnu škrupinu. Nepríjemne aj fúka. Ideme odtiaľto hneď aj preč.

A sme hore :)

Lyžba po pár oblúkoch je opäť eňo-ňuňo. Radosť sa voziť takto na konci Apríla. Nižšie sa už ale kosodrevina miestami zlovestne prepadáva do potoka. Čo teda ďalej? Ako ideme pokračovať za Klárik na chatu pod Suchým? Ivo navrhuje pokračovať dolu Sučianskou dolinou dokým nás snehy pustia a potom sa napojiť na žltý turistický chodník do sedla pod Suchým.

Zima je proste úúúžasná

Zlyžovali sme poriadne hlboko. Skoro až do výšky 1100 mnm kde sa stáča zvážnica okolo Sučianskej doliny. Prebrodíme potok a na druhej strane zbadáme v lese nejaký nevýrazný starý chodník. Je naznačený aj v mapách. Poďme teda nim. Aspoň na chvíľku si nim možeme pomôcť. Pokiaľ ideme suchým chodníkom tak je všetko fajn, no akonáhle zájdeme na hlboký nafukaný sneh, hneď mi to berie kopu síl. Ivo opäť predšľapáva pol metra hlboké stopy. Obtáčame sa okolo bočného výbežku hlavného hrebeňa ku nevyrazbému vrcholku Soliská. Moc si tým nepomáhame. Od hrebeňa sme sa dosť vzdialili. V lese začína byť snehu ale opäť dosť, a tak to znovu skúšame na lyžiach. Chvíľku sa predierame konármi pomedzi ihličnany, no nakoniec nás les vypustí na lúku, z ktorej už na žltej turistickej značke, nádherne vidno do západného žľabu Malého Kriváňa, ktorým sme možnože ešte ani nie pred hodinou lyžovali dolu.

Zo Sučianskej doliny naspäť na hrebeň to bolo aj s trochou divočiny

Malý Kriváň za nami :)

Sme zachránení. Zdá sa, že na lyžiach sa dostaneme opäť až na hrebeň. Snehu je tu ešte stále dosť. Nachádzame krásny priechod medzi kosodrevinou. Miestami musíme každé tri kroky robiť cik-caky, ale už ma to opäť baví. Veď mám Klárik už tak povediac za rohom. Vychádzame na červenú turistickú značku a ňou rýchlo vychádzame až na Suchý. Pred vrcholom sme museli ešte pár metrov lyže preniesť. Na južnej strane Suchého je už dávno po snehu. No na severe je úúúplne iný svet. Na vrchole dávame lyže opäť na nohy a letíme dolu. Skackáme pomedzi kosodrevinu a rýchlo stracáme výšku. No stráca sa pod našími nohami aj sneh. Rôzne, podľa podmienok, meníme smer. Prechádzame z pravej strany chodníka na ľavú a opačne. Ako ale hustne les, tak už to prestáva ísť. Sme na podklade. Spodnú polku Suchého musíme zísť napešo. Na lyžiach prejdeme už len po pár závejoch nafúkaných okolo Príslopu pod Suchým a potom už idu lyže definitávne na chrbát. Z lúčky pod Suchým sledujeme našu zostupovku. Škoda, že som nedal na Iva a nešli sme radšej dlhšie na lyžiach strminou vpravo od chodníka v smere zjazdu. Veď by sme sa z tej diery už nejako vyškriabali po žltom traverzujúcom chodníku.

Na poslednom vrchole..

..a tejto sezóny posledný pohľad na hrebeň v bielom závoji

Na rovine medzi Príslopom a zjazdovkou nad chatou ma už poriadne žuje. Mám ozaj dosť. Neviem sa už dočkať kofolky a svojej lásky. Krkolomne zbiehame v lyžiarkach po blatistej zjazdovke na chatu. Vyzúvame sa už radšej pred ňou. Sú na nás tony bahna. Ešteže mám tenisky na prezutie. No a potom letíme dnu. Konečne mám pri sebe všetko to, čo mi tak chýbalo. Veď predsa Klárik. No a jasnééé, ku tomu tonu jedla. Klárik v práci dnes končí. Počkáme teda na Baróna, ktorý časom prišiel z Vrátnej do Nezbudskej lúčky a vybehol teraz prezmenu na túto chatu a na fajront sa všetci spolu vydáme dolu do civilizácie. Lyžiarky nejako v piatich igelitkách natlačim do batohu, lyže dám na vrch a môžeme ísť na to.

Rezkým krokom na chatu

Cesta ubehla nesmierne rýchlo. Ani neviem ako a sme pri hrade a ešte raz otvorím oči a sme pri Váhu. Keď je človek s dobrou partiou, tak život uteká nesmierne rýchlo. Som rád za všetkých čo mi robia život krajší. Chvíľku sa ešte vykráčame a vykecáme po cestičke okolo Váhu, no pri prvých domoch v dedine sme už pri aute. Aby sme boli s Ivanom a Barónom čo najdlhšie, nechávame sa aj ten jeden kilometer ku stanici odviezť. No potom sa už predsa len musíme rozlúčiť. Veď sa zase raz vidíme kdesi na horách. My nastupujeme na vlak a aspoň na chvíľku ideme ešte pozrieť našich do Vrútok. Týždeň sme nakoniec ukončili parádne. Kto by to bol povedal, že choroba tak náhle ustúpi a dokonca nechá vyrásť aj takémuto parádnemu dobrodružstvu. Som za to všetko nesmierne vďačný. Teším sa na každý ďalší deň čo mi život prinesie :)

MF ski Apríl 2021 alebo rozlúčka so snehom po druhé

Nestíham spisovať všetky prežité veci! Už je zase skoro 2 mesiace po a za oknom už skoro trópy. Ale na Apríl 2021 sa nikdy nemôže zabudnúť! Celú zimu tejto sezóny bolo hróózne malo snehu, ale aj tak nie a nie zmiznúť. Vždy keď sa zdá, že už budeme jazdiť vari aj po tráve, pripadne ďalších 30 čísel. No proste prašany od začiatku do konca. Škoda len, že za celý ten čas priam po kameňoch pod nim. Je ale pravda, že vždy sa dali nájsť aj bezpečne miesta.

Spolu s velikánmi Fatry

A stále sa dá aj prášiť

Prvý Aprílový víkend patril Veľkej noci, no hneď potom letíme smer Chleb. Koronou sme stále uzavretí v okrese, tak nebudeme vymýšľať. Chleb je v zime to naj čo tu máme. A keď je hore ešte aj dobrá partia ťažko sa odmieta a ľahko lyže vynáša. Snehu síce ubúda, ale keďže ako som už spomínal, vždy pripadne čosi nové, ešte aj v Apríli šľapeme od skládky. Na zlyžovanie to teda už ale nie je. Je vôbec problém sa prebiť koskou na Generáli smerom hore, do ktorej sa už prepadáva vari aj celý lyžiar. Stôp po skialpoch už je na okolí pomenej. Viac menej už len asi skalní jazdia a tí čo idú od severu. Tam je ešte šialencov stále dosť.

Keď sa poobede ponáhľame domov..

Večer ako zvyčajne ubehne ako voda a ani sa nenazdáme a je ráno. Ani dnes nejdeme na východ Slnka. Sneh nechávame trošku odmäknúť. Aj tak bol prvý zjazd smerom zo sedla za Bochníkom ku ceste pod Chlebom o hubu. Je to škrupino-premočený sneh. Klárik sa netvári z tohoto zistenia nadšenie. No čo? Skúsime ísť radšej na sever? Tam bude možnože lepšie.

Prvý výšľap..

..a prvý zjazd

Chvíľku si oddýchneme na chate a ideme na Chleb. Prebehneme vrcholom a na pásoch zídeme až do sedla pred Hromovým. Vrch je vyfúkaný. Prejsť do muldičky pod sedlom sa ešte ale dá. Pod Hromovým zo severu nachádzame aj prašany. No nie je to ideál. A čím ideme nižšie a nižšie, tým je nad prašanom kôra hrubšia. Včerajšie teplo a poobedné Slnko narobilo so snehom poriadnu šarapatu. Ale čoby sme chceli od polovičky Apríla? Zlyžujeme až ku našej obľúbenej chalúpke pod Hromovým. Dáme si tam krátky oddych a po prechodenej stope vychádzame do Oštiepkovej muldy. Tam už zopár lyžiarov pučí hore strmým svahom. Pridávame sa medzi nich. Zopar individuí išlo dokonca v skialpovej stope napešo. Niektorí tí ľudia sú ozaj unikátni. Nejdem radšej ale o tom vyše písať...

Druhý výšľap nás priviedol na Chleb

Ale aj na Kriváni snehu ešte celkom dosť

Celú Oštiepku traverzneme zľava doprava a popod lano lanovky prechádzame plynule do stúpania po chrbáte Kriváňa na jeho hranu. Tam ale až nejdeme. Na vrchol sa vyškriabeme priamou stopou. Na dosť miestach už trčí kosovka. Ťažko vôbec povedať ako to bude vyzerať v Révajovej mulde. Navrhujem teda radšej zjazd smerom nášho výstupu. Ešte som to tadiaľto nikdy nelyžovať, no sneh sa tu zdá byť celkom tvrdý a bez škrupiny. A bolo to aj tak. Užili sme si pár nádherných oblúkov. Síce pri sedle je to po celodennom slnku viac menej už tiež len hnoj. Ako zafúka teplý južný vietor, vietor odtrháva vrchnú odmŕzajúcu kôru snehu na sever.

Labúžo na severe pod Hromovým

Zlyžujeme ešte kúsok nižšie do potoka a nevýraznou muldičkou vyšliapeme na zvážnicu pod Chleb. Zlyžujeme a poriadne sa napraskáme. Výlet sa blíži ku koncu. Rozlúčime sa s osadenstvom chaty a letíme dolu. Lyže si nechávame na chate. Vari to nebudeme na nich hrotiť dnes ani nabudúce po čučkách. Načo by sme ich o týždeň vynášať hore opäť?

Pri chalúpke na severe Hromového

V nedeľu oslávime mamininu 60tku a prvý Aprílový lyžiarsky víkend v Malej Fatričke máme za sebou. Čo bude takto o týždeň?

Individum kdesi na ceste pred nami

No.. Na chatu ideme už ako tradične v piatok večer. Ideme ale neskôr a cestou nás chytí tma. Opäť naváľalo kopu nového snehu. A my čo? V teniskách. Ešteže je prešľapaná stopa. Dúfajme že teda správne. Bez nej by sme v tej hmle a tme vari chatu ani nenašli. Na Generáli nebolo dovidieť ani po stromy povedľa. 

Smerom naspäť na hrebeň

Ani tento víkend nemáme v pláne východy Slnka. Už len z dôvodu, že vychádza nehanebne skoro a my sa chceme aj vyspať. Radšej trošku ponocujeme. No ale keď sme ráno vyšli z chaty von, moc zmena od včerajšieho večera nenastala. Stále vidíme len po špičku lyže. Bude to dnes teda párty. Alebo máme len na chate sedieť? Predierame sa poslepiačky zvážnicou do Snilovského sedla. Ešteže tu už máme čo to pochodené a poznáme jednotlivé kríčky okolo cesty vari aj po mene. Po chvíľke nachádzame aj zimné značenie smerom na Kriváň. Pevne sa ho držíme. Žiadne skratky. Dnes až pekne po hranu a odtiaľ na jeho vrchol. No ale čo teraz? Nebude ľahké trafiť muldu. Pomaličky sa teda šucháme dolu. Okrem nás bola na vrchole ešte jedna skupinka lyžiarov. Nechcel som si ale nechať újsť prvozjazd dnešného dňa z Kriváňa v novom snehu. Nech to idem aj poslepiačky a pomaličky. 

V lééééte na lyžiach

Proste naše ihrisko

Po muldu to bolo trápenie, no nakoniec sme ju trafili. Samotná Révayka sa mi už zdá ale poriadne plytká. Tento rok sa tomuto žľabu vcelku vyhýbame, tak som si už naň celkom aj odvykol. No a čo ďalej? Sme v Snilovkom potoku. Ideme jesť a piť na chatu? Vari ešte nie!!! Skúsme ísť ešte opäť na sever. Tam je kade tade nejaký stromček okolo. Podľa nich to nejako zídeme.

Všetko čo potrebujem..

Naslepo teda vyšľapeme na Chleb a spustíme sa do sedla pred Hromovým. Pásy dávame dolu a ideme na to. Je tu obrovské množstvo nového snehu. Ako okolo Hromového klesáme, začína ustupovať hmla. Snehu je až príliž a je nenormálne mokrý. Všetko to napadlo na tvrdý podklad. V lesíku sa cítime ale celkom bezpečne. Aj nepriek tomu sa nám ale pri niektorých manévroch podarilo odtrhnúť pod sebou 5-10 metrové splazíky. Snažíme sa dávať si pozor. Sneh sa ale netrhá na tvrdom podklade. Odlupuje sa iba cca 15 centimetrová vrchná vrstva nového snehu.

Lyžba z Kriváňa do Snilovského sedla

..no moc to už ale nekĺže

Dolu na chatke si vydýchneme, že to už máme za sebou. Posedíme a letíme naspäť na hrebeň. Za desať minúť sme v Oštiepke. Trošku ale z nezvyčajneho smeru. Stôp v snehu je dnes pomenej. Vlastne asi to boli len plytké zostupovky, ktoré nás dostali asi ešte o 50 výškových metrov pod vlek. Aj napriek tomu, že je totálne zamračená obloha, je stále nepríjemne teplo a vlhko. Pri zlej viditeľnosti Oštiepka celkom rýchlo ubehla. Až okolo sedla sa oblaky od nás vzdialili. No len na kratúčko. Na Kriváň už opäť stúpame v totálnej hmle. Opäť sa ideme smerom dolu trápiť?

Cesta za dobrodružstvom

Znovu naslepo sa snažíme trafiť sedielko medzi muldami pod Kriváňom. Darí sa nám to. Tentoraz chceme ísť dole zadným žliabkom. Tu to nie je až tak strmé ako na severe, čiže aj napriek mokrému snehu by to malo byť bez splazov. Dokonca sa dostávame pod oblak a žliabok sa nám ukáže v celej svojej kráse. Pred nami tu dnes ešte nik nebol. Všetku túto idylku pokazil len kameň pod snehom. Lyža dostala ranu a jazvu bude mať už asi na celý život. Hrana je ale v celku, tak čo sa budeme trápiť? :)

Tam hore pod oblakmi

A ten zjazd! To ti bola šmakocina. Vybrali sme si správne. Lyžba bola parádna až po potok. Už len si bolo potom treba dávať pozor na vodu. Miestami sa už sneh do potoka prepadával. A križovanie s Oškvarkou bolo už tiež bez snehu. Tam aj lepíme opäť pásy. Z potoka sme za pár minút na chate. A čo ďalej? Do večera ešte stále ďaleko. Už aj dni sú celkom dlhé. Nechce sa mi sedieť na chate. Ale von je stále ta prekliata hmla. Ako s ňou vybabrať? Asi len tak, že sa jej poddať.

Lyžba zadným žliabkom spod Kriváňa ako lusk; sami v prašane

Poobede ideme teda skúsiť ešte raz čosi zlyžovať. Vychádzame len po Bochník a z neho sa spúšťame na cestu pod Chlebom. Ehm.. nem dobré. Odmak už chytá škrupinu. Ale čo tak to skúsiť z Bochníka do potoka? Ešte sa mi podarilo prehovoriť Klárik na jeden zjazd. A tam to ide o poznanie lepšie. Dokonca si užívame tzv. mokrý prašan. Už len pred Snílovským potokom si opäť bolo treba dávať pozor na kamene. 

Už zase v hmle; zjazd z Bochníka

Z potoka musíme tentoraz zabočiť na lyžiarsku chatu. Prebíjam sa prehnitým prašanom. Nie je med lízať robiť v tomto snehu novú stopu. No na lyžiarsku chatu sme prišli skoro presne. Bude isto zajtra niekto unesený z tejto blbosti ak bude chcieť využiť našu stopu na chatu pod Chlebom. Na lyžiarskej ale zisťujeme, že tam nikoho nieto. Trošku sme sa obabrali. Musíme ísť hore tak či tak. Tam je už párty v plnom prúde a spať sa ide až neskoro večer.

A ešte raz dnes Bochník

No a opäť zašlo Slnko a znovu je tu ráno a jeho východ. Dnes to vyzerá na krásny deň. Raňajky si dávame na Slniečku pred chatou. Čakáme aj na parťákov kedy prídu z doliny, no keďže ich sa nie a nie dočkať, ideme pred tým ako prídu ešte raz skúsiť šťastie na Bochníku. Je dosť možné, že sneh už odmäkol po nočnom mraze. Tak aj bolo. Vrch bol ešte trošku premrznutý, stred bol už ale eňo-ňuňo, no spodok už bol opäť premočený. Som ja teda zvedavý kde sa my dnes spustíme. Je pravda, že po včerašku si sneh už musel poriadne sadnúť.

Keď večer, tak aj ráno; zjazd z Bochníka aj v nedeľu

Keď sa opäť dohrabene na chatu, všetci známy sú už tu. Hneď ich aj burcujeme z chaty von. Ide sa na hranu Veľkého Kriváňa. Berieme so sebou aj olympionika, no ten má vlastný svet, tak sme ho museli na hrane opustiť. Matúš musí ísť trénovať. S nami sa iste veľmi trápil. Som rád, že sa ku nám s Klárik pridal aspoň Juľo s Lenkou. Dnes chcem konečne znovu jazdiť Veľký Kriváň na západ, no z toho premočeného snehu mám stále veľký rešpekt. Západné svahy by ale mali byť o takomto čase práve tie najlepšie.

Krásy pod Pekelníkom

..a hybaj naspäť hore pod Kriváň

Z hrany sa zošmýkame až do sedielka medzi Kriváňom a Pekelníkom. Žliabok je aj v druhej polovici Apríla stále krásne vysnežený. Lenka sa nebojácne spúšťa dolu. Zastavuje sa presne na nafukanom hrbe v strede snehovej pláne. Wháááát. Zrejme si je istá tým čo robí, no ja mám trošku väčší rešpekt voči snehu. Ja som už videl kamaráta sa tobogánovať v mase snehu a nebol to príjemný pocit.

Julo a jeho hra na formu :D

Postupne sa spúšťajú dolu aj ďalší. Som rád, že moja Klárik vie presne kade má ísť. Bol to nádherný a dlhý zjazd. Myslel som si, že mi nohy odpadnú dokým zídem dolu. Čistá báseň. Schádzame popod Pekelník dokým sa po našej ľavej strane neotvorí nevýrazná strmšia dolinka smerom na juh pred vrchol Kriváňa. Na krížení s touto dolinkou si dávame krátky oddych. Slnko poriadne kúri. Dnes je to aj na krátke tričko. Človek by tu zostal vari aj do večera, no Lenka nás súri. Potrebuje ísť domov. Neotáľame teda. Rýchlo sa pozbierame zo snehu a fučíme strmo do kopca. V dolinke to bolo so snehom ešte celkom fajn, no akonáhle sa dostávame na juho-západné úbočie Kriváňa pribúda kosky a máme čo robiť sa pomedzi ňu vykľučkovať. Sedielko medzi muldami pod Kriváňom sa ale nezadržateľne blíži. Lenka nám parádne predšľapala stopu a Julo nám vyprával celou cestou ako rádio. Ani sa nenazdáme a sme hore.

A sme hore; ešte jeden zjazd a letíme dole do teplých krajín

Aj dnes si šupneme zadný žliabok z Kriváňa. Od včera sa zdá, že tu bolo okrem nás maximálne 5 ľudí. Lahoda aj dnes. Síce sneh už bol teraz oveľa ťažší. Zima sa nezadržateľne blíži ku koncu. Aj keď stále kydne čosi nové, no Slnko je už až príliž agresívne. Stačí ho len pár hodiniek spolu s teplým vetrom a je všetko opäť zničené. Myslím si, že lyžovania nám na dnes stačilo. Z potoka sa už len vyhrabeme na chatu a naštartujeme masívný oddych. Lenka letí domov a my zisťujeme, že teraz máme neúrekom času. Na chate to ale vždy ujde rýchlejšie ako voda. Už aj sa zberáme preč. Ešte si aj tento týždeň trúfnem tu nechať lyže. Klárik s Julom ide dolu na nich. Klárka budúci víkend pracuje na Suchom, no ja ju pôjdem odtiaľto skúsiť ešte naposledy na lyžiach na Suchý pozrieť.

Tu to máme vééééľmi radi :)

Julo a jeho bežky

Klárik s Juľom na lyžiach teda ďaleko nezašli. Ledva pod Pierko. Stretám ich baliť lyže na lavičke. Odtiaľ už každému ako chutí. Klárik v lyžiarkach, my v teniskách. Na skládke prehovorím do tenisiek už ale aj Klárik. Letíme dolu na autobus. Je to fajn. Taký ten príjemný pocit, keď si človek uvedomí aký mal krásny víkend. A hlavne keď ho mohol tráviť so svojom láskou a kamarátmi. Dobré sa na to spomína. Už sa opäť neviem dočkať čo bude cez víkend.

Salomon Speedcross 3

Táto topánka už očarila nejedného človeka v obchode. Jej dizajn je proste ohromujúci. Kto ešte nevidel niekoho kráčať po ulici s krásnymi farebnými topánkami a premakaným dizajnom? A to ešte nevravím o tom čo všetko sa píše o tejto topánke na internete. Priam by som povedal, že je to absolútny skvost medzi topánkami. Ale poďme napísať aj niečo z vlastnej skúsenosti.

Tak presne tieto farebné kreácie som mal ja :)

Tie topánky sú ozaj dizajnovo premakané to sa im nemôže vziať. Aj milión technológií v sebe ukrývajú. Od tlmenia, cez rôzne torzné systémy až po "šnúrky" quick lace. Tie sa stali mojím miláčikom. Ide o úzke "lanko", ktoré sa sťahuje plastovým upínakom a nepohne sa až dovtedy dokým si to po skončení aktivity nepovolím a nepoviem sám. Aj keď je "lanko" úzke netlačí nohu. Na zvyšok "lanka", aby neplápolalo ponad nohu slúži funkčné vrecúško v jazyku topánky. Asi maximálny bonus tohoto systému viazania je, že sa nerozväzujú ako na niektorých klasických topánkach so šnúrkami.

Čo som milo prekvapený, tak zvršok topánky vydrží neskutočne veľa. Ani po vyše tisíc kilometroch nemám prsty von a fungovať sa dá aj pri 2000 kilometroch. Neviem ako je to na novších modeloch, no na Speedcross 3 to tak bolo. 

Oproti tomu zase podrážka vydrží nenormálne málo. Áno topánka je výlučne do blata a snehu. Ľudia si ju kupujú aj ako dizajnovku do mesta, no musia potom rátať s tým, že po pár týždňoch majú po dezéne. V blate a snehu držia ako prisaté na terén a je asi len málo iných podobne "drsných" podrážok. Naopak tvrdý terén ako spomínaný asfalt alebo nedajbože Tatranská žula robia s nimi poriadne divy. Za jedinú túru v Tatrách som nie že zodral, ale vytrhal asi 5 mesiačikovitých výstupkov. 

Tlmenie je tiež myslím premakané, aj keď niekomu môže vyhovovať a niekomu nie. Niekto má rad pod nohami mäkko, a ten bude nadšený, ale ak niekto chce viac cítiť terén, tak na to môže zabudnúť. A okrem iného je veľký rozdiel v hrúbke podrážky medzi špičkou a pätou. Vo vnútri sa nachádza vložka Ortholite, vďaka ktorej sa vaša noha cíti ozaj ako v perinke. Všetko pre musí mať asi aj svoje proti a keď sa mi topánka v mokrom teréne premočila, tak vložky sa mi pri zbehoch posúvajú dopredu. Myslím si, že ale toto sa nestane pri behoch po rovine, ani pri výbehoch do kopca, či za sucha. Možno ani pri zbehoch ak niekto dostupuje na päty. 

Sumár

Výrobca topánok píše, že sú určené na preteky, tak ako aj na tréningy, ale čo je hlavné sú dosť teplé. Dajú sa použiť aj v lete, ale pre mňa sú ideálnejšie na jarné a jesenné blatisté traily. V zime sa tiež dajú do snehu veľmi dobre ponosiť. Je to topánka, o ktorú sa treba dobre vedieť postarať a presne vedieť na čo ju chcem použiť. Je veľmi špecifická na vonkajšie podmienky a terén. Určite by som ju nepoužíval do mesta ani na tvrdý povrch a urobil by som všetko preto aby som sa s nimi čo najviac vybláznel v čo najťažšom mäkkom teréne.

Veľká noc 2021

Čas letí ako voda. Ešte pred nedávnom sme slávili Vianoce a už je tu Apríl. Celú zimu sa javila táto sezóna na lyžiach ako zabitá, ale teraz na jar sa nás nie a nie pustiť. Som z toho nadšený.

Tam kde to tak milujeme

Z Chlebu ku Malému Kriváňu a späť

Preto s Klárik už v stredu pred Zeleným štvrtkom letíme hore do nášho zimného sídla pod Chleb. Lyže síce obúvame až pri lavičke pod Generálom, ale čo tam po tom. Zajtra sa budú brázdiť jarné firnové žľaby. Na chate sme si ešte chvíľku večer pokecali s babami, no potom už hybaj ho snívať o zajtrajšku.

Ideme si za bielym práškom..

..našli sme ho

Ráno vyrážame klasicky smer Chleb, no nie v klasickom čase. Dnes sa východy Slnka nekonajú. Nespomínam si už že prečo. Proste na našom prvom vrchole sme boli až okolo deviatej. Žeby sme nechávali odmäknúť sneh? Každopádne sme sa aspoň pred náročným dňom poriadne nafutrovali. Konečne sme teda na Chlebe a ideme to tu poriadne pobrázdiť.

Cestou na náš prvý vrchol - Chleb

Pod skalami

..a posledné výškové metre pred nami

Prvý zjazd išiel popod bočné Chlebské skaly do Snilovského potoka. No sláva sa nekoná. Sneh je už dosť pomalý a pod nim sa nachádza kopec kameňov žralokov. Klárik sa to nepáči. Mám čo robiť ju vôbec presvedčiť ísť ďálej. Nejde sa nám síce najľahšie v prvo aprílovej páľave, no metríky postupne odsýpajú. Ani sa nenazdáme a sme nad Krivánskymi žľabmi a o chvíľku sme aj na jeho vrchole. Klárik stretá svojho učiteľa telesnej výchovy zo strednej školy. Aký je ten svet malý aj počas korony. Telocvikár valí dolu smerom na Snilovské sedlo, my ideme skúsiť Kriváň zo západu.

Rozsutec, Steny aj Hromové už skoro bez snehu

Chleb a náš krásny Turiec

..ideme ďalej; Kriváň nás už čaká

Na vrchole musíme pár metrov aj zniesť, až potom nachádzame ako tak dlhé snehové pole. Po dvoch týžňoch čo sme tu boli snehu zmizlo neúrekom. Zrejme sú to posledné dni zimy. To sme ale vtedy netušili, že lyžovať sa budeme ešte aj o mesiac. Snehovým poľom valíme popod skaly nad západný žľab. Tam ale z každej strany sneh končí. Čo teraz? Nejak sa vyškriabeme naspäť na hrebeň a napešo zídeme na hranu Kriváňa. Tam už lyže na nohy nedávame. Prejdeme sa pešo až pod Pekelník. Sadnem si na skalu a čakám dokým Klárik nevybehne na vrchol dlhočízneho snehového slýža spod Pekelníka až dolu pod Kriváň. Ideme na to.

Naša cesta z Chlebu pod Kriváň

Klárik na našom ihrisku

Snehu ubúda, no na Malom Kriváni sa to zdá byť dobre

Lyžovačka ako lusk. Sneh je už poriadne nahriaty, ale stále to ide dokonale. Bola to lyžovačka snov. Prežil som toľko radosti ako skoro nie za celú zimu. A tie nádherné výhľady z neokukaných uhlov na Fatričku. Som rád že sme tu. Začína sa nám to tu páčiť. Pod Pekelníkom lepíme pásy a krátkym výšvihom sa dostávame na koniec jeho bočného rebra. Odtiaľ je nádherný pohľad smerom naspäť na Veľký Kríváň, no taktiež aj na Malý Kriváň pred nami. Zdoláme aj ten dnes?

Za snehom čo najvyššie kde sa dá; bude to lyžúúvačka

Spätný pohľad na vrchol Veľkého Kriváňa. Prvý zjazd po snehovom poli popod skaly nám nevyšiel

Pár oblúkmi zlyžujeme ku potoku Studenec. Okolo je kopa medvedích stôp. Snažíme sa nimi nerušiť, nasadzujeme pásy a pomaličky začíname stúpať majestátnou dolinkou popod Koniarky ku Malému Kriváňu. Spočiatku je stúpanie mierne, no potom terén pritvrdzuje. Klárik prestáva vládať. Snažím sa teda robiť stopu čo najplytšie. Klárik nevládze, no aj tak sa na červenú turistickú značku dostávame v luxusnom čase. Vari už po trištvrte hodine sme tam.

Ideme na to :)

Na trávičke si dávame chvíľku oddych. Až potom sa rozhodneme spustiť smerom naspäť. Na Malý Kriváň ani do Belských žľabov sa nebudeme dnes už púšťať. Možnože raz nabudúce. Zjazd centrálnym žliabkom do doliny pod Koniarky bol ale opäť luxusný. Snehu je tu ešte stále kopec. Užívame si zimu plnými dúškami. Ani sa nenazdáme a sme opäť pri potoku Studenec. Opúšťame pôvodnú stopu a zamierime do jednej z doliniek smerujúc pod sedlo Bublén. 

Veľký Kriváň za nami..

..a Malý pred nami

Postupne naberáme výšku a opäť máme za sebou nevídané pohľady. Vyzerá, že sme si vybrali správne. Dolinka na konci strmie, no stále si dokážeme nájsť aj nejaký ten fľak snehu, ktorým sa dostávame zase o kus vyššie. Miestami prelíname staré stopy iného zablúdeného lyžiara z dávnych čiac alebo zase križujeme stopy zablúdeného macíka. Išlo to veľmi rýchlo a ani nevieme ako a sme opäť pod Pekelníkom. Tentoraz ale zo strany od sedla Bublén.

Cestou pod Malý Kriváň so stopami po našom poslednom zjazde

Už len pár výškových metrov

Kúsok od červenej turistickej značky

A už letíme späť

Na Pekelník sa už nejdeme pekliť. Chvíľku musíme lyže preniesť čučoriedim, no potom už Pekelník dlho traverzujeme severom. Prichádzame viac menej presne na miesto nášho zjazdu pod Kriváň zo západu. Stále sa držíme na severnej strane hrebeňa, kde sú ešte posledné zvyšky snehu, a tak na pásoch cez hranu Kriváňa vyjdeme až na jeho vrchol. Posledný dnešný vrchol teda máme za sebou. Na teraz stačilo. Poriadne rozmačkaným snehom v 20tich stupňoch sa dostaneme do Snilovského potoka. Úplne vyhraté ešte ale nemáme. Ešte raz na chvíľku musíme dať pásy na lyže.

Bolo to TOP

..dolinkou zo Studenca do sedla Bublén

Výškové aj výhľady pribúdajú

Pohľady kúsok pod sedlom

Výytup však netrval vari ani desať minúť a sme na ceste medzi chatou a sedlom. Zhodíme pásy a letíme na chatu na guláš. Hodinku si oddýchneme na chate, no potom nám už nezostáva nič iné ako letieť naspäť do civilizácie. Od chaty to už moc o lyžovaní nebolo. Ledva schádzame Pierkom pod Padák. Odtiaľ už musia ísť lyže na chrbát. Nuž, ale čo tam po tom? Veď už si ani nespomínam či to bolelo a či nie. Len si myslím, že som mal v lyžiarkach na zástavke potopu. Ale tam to všetko vyriešili suché ponožky a tenisky z batohu. Dobre nám bolo.

Sme hore; Už len mierne do kopca a sme opäť na Veľkom Kriváni

Cestou popod Pekelník zo severu

Najvyššie v Malej Fatričke; Odtiaľto už pôjde viac menej len smerom dolu

Večer si ešte nos stihneme vyšpárať na koronu a aj do Lidlošu stihneme. Cestou domov sa spúšťa vietor a ledva zavreme za sebou dvere a začína prvá hrmavica sezóny 2021. Leto sa nezadržateľne blíži. No a čo teraz? Pred nami je celá Veľká noc.

Veľká noc v Strážovských vrchoch aj vo Fatriške.

Piatok ubehol ako voda. Vlastne ani neviem čo sa vôbec dialo. Jedine viem, že som si bol doobeda zabehnúť nejaké výškové metríky na Martinkách. Keďže snehu je ale vo väčších nadmorských výškach stále dosť, točil som len okruh "posledné chaty na Stráňach - cesta pod Kalužnou". Celkovo som si dal rýchlych 1700m+ a som nadmieru spokojný. Možnože ešte ozaj nie som do starého železa. 

Bomby na Martinkách; Výškové pribúdajú každou sekundou

V piatok poobede ideme ku naším a v noci cestujeme do Ilavy. Po veľmi dlhej dobe opäť za Klárkynými rodičmi. Celý víkend sa viac menej flákame. Tuším ani počasie neprialo na inú aktivitu. A keby aj.. Keďže sme už vari tri mesiace neboli spolu, tak nebudeme hneď utekať do lesa. Na chatu v Iliavke prídu aj deti s Kubom a Peťou. V nedeľu si s nimi spravíme kratší výlet ku Roháčom. To úplne stačí. Prežili sme spolu 2 krásne dni, no a v noci letíme späť do Fatry.

Všetci spolu na Kečke..

Keďže noc sme prežili vo vlaku, ráno spíme až do obeda. Radosť žiť, keď stíhaš len jesť a spať. No a poobede ešte aj do lesa zájsť. Teraz na výlet berieme mojich rodičov. Ehm.. alebo berú oni autom nás? My sa vždy len privtreme. Plán je ísť od chaty Lysec na Kečku a späť. Som zvedavý akú majú naši kondičku. Už sme spolu nikde neboli roky. No a išlo im to ozaj parádne. Ani neviem ako a sme nad strminou na lúkach okolo smerovníku Mažiarky. Odtiaľ je to viac menej prechádzka po zvážniciach traverzujúc Jasenskú dolinu. Len chvíľku sa treba ešte kľukato a strmšie prebiť zase o stupeň vyšie na Bukoviny. To sme už ale na hrebeni a ani sa nenazdáme a máme pred sebou Kečku s nádhernou lúkou a krásnou učupenou chalúpkou. 

..pozdravujeme

Na vrchole sme moc ani nestáli. Nie je tam ani smerovník a celkom tam aj nepríjemne studeno fúka. Chvíľku prestávku si dávame až kdesi pri spomínanej chatke. Dole nám to už ide ako po masle. Ocina síce trošku začína bolieť bedrový kĺb, ale dobojuje to statočne. Prichádza zmena počasia. My sme síce ešte mali krásne, no začína sa už zaťahovať a čím dalej tým viac neprijemnejšie fúka. Všetko sme krásne zvládli. Bol to veľmi príjemný deň s rodičmi a mojou láskou. Ešte ale musíme niečo vymyslieť na zajtra.

Prespíme u našich a zajtra ideme na výlet do Fatry. Presne si už nepamätám pôvodný plán, ale čo viem tak sme ho skracovali. Dnes je už dosť sychravo a poriadne sa ochladilo. Od možnože 500 mnm bol nový sneh. Whááát. Teraz 6tého Apríla.

Na Mažiarkach..

Berieme Maxíka a cez Dolné Vrútky a po lúkach poza Karvaša a Bláhovca sa dostávame na Piatrovu. Pokračujeme ďalej hore po modrej turistickej značke. Asfaltka končí a my si razíme cestu novým popraškom snehu. Pred nami šiel jediný človiečik. Na skládke pod Diaľnou sa maká. Máme strach či nám lesom nezhučí okolo ucha dolu svahom poriadne poleno. Traktoristu obchádzame a rozhodneme sa pokračovať ďalej traverzujúc Diaľnu až pod Minčol hlboko do doliny potoka Javorina, namiesto výstupu na jeho vrchol. Pred sebou máme čerstvé stopy medveďa. Idú pred nami veľmi dlhý čas. Po ňom tu už dnes síce bolo nejaké auto a vari aj jeden človek napešo. No ale kde môže byť ten maco? V závere doliny začíname počuť pilčíkov. Vracia sa oproti nám aj ten jediný turista. V závere doliny prechádzame na jej druhú stranu a už nejaký čas nemáme ani medvedie stopy. Nuž ale prejdeme len pár minút a stopy sú tu opäť. Chlopák asi prebehol skratkou cez potok a pokračoval ďalej po tejto strane doliny. Asi sa chcel len vyhnúť pilčíkom. Nie som si moc istý, kde môže byť. Po chvíľke vidíme ale ako sa stopy vybrali strmo do lesa. Nejaký čas ešte aj pobežíme, aj keď skôr preto aby sme nezamrzli od zimy. Dnes je ozaj neskutočná kosa.

..a cestou naspäť ku chate Lysec

Keď si už ako tak cítime prsty, konečne môžeme opäť kráčať. Pretíname hneď viacero zvážnic. Niektore sú mi známe, iné netuším kam vedú. Človek ani netuší koľko rôznych možností na beh, turisticku, či bicykel sa dá v hociktorej hore nájsť. Každopádne my sme už radi, že sme v sedle za Hradišťom.. Dnes nám to nejde moc podľa predstáv. Poslednými zvyškami snehu strmo zbehneme do Lopušnej doliny a okolo chaty Storočnica a ujka, ktorého tu maju všetci "radi" prídeme až na Kolonku. Sme zachránení. Už len posledné 2 kilometre po asfalte. 

6tého Apríla nám pod Minčolom opäť nasnežilo

Vo Vrútkach sa snažíme ešte ísť sa otestovať na koronu, ale keďže máme so sebou aj psíčka Maxíčka a je tam rada, tak to necháme na potom. Chvíľku ešte pobudneme u našich, no poobede ideme konečne po pár dňoch domov. Do nášho spoločného pelešku. Užiť si len samých seba. Bola to veľmi pekná, vydarená veľká noc. A už je utorok večer, čiže ďalší víkend je už priam za rohom. Čo nám prinesie tentoraz???