Tento rok toho bolo hrózne moc zase. Vari ešte aj viac. Ani len sa mi nechce to všetko opísať. Ale na čo budem spomínať ak si to nezosumarizujem? Takže rok 2018 priniesol práve túto zábavu: :)
 |
| Každý deň nový dobrodružný film ;) |
Rok začal zhurta. Sňahu už bolo neúrekom a úžívame si to ozaj poriadne. Až tak, že už 4tého januára sa veziem v sanitke po úraze na holiach. Nakoniec ale našťastie to nebolo nič vážne, aj keď vtedy som sa poriadne opúšťal, a už o pár dni som bol na lyžiach späť.
 |
| 4tého už na úrazovke. |
Cez sviatky nás príde vždy pozrieť parťák Julo z Londýna, tak keď už som nevedel lyžovať aspoň sme deň čo deň kdesi aftérkovali.
Stále pokračujem v projekte 1000m+/deň. Čiže ako sa len trošku dá stáť na lyžiach som na horách opäť. Raz Martinky, inokedy Chleb. Dennodenne nový úžasný ľudia ale aj čistá a dokonalá príroda. Lyže aj po roku stále milujem a čím ďalej tým viac.
 |
| Pár foto tých, s ktorými to malo všetko úplne iný rozmer |
 |
| Zimná príroda je úžasná. Či už v lese alebo nad ním. Keď napadne snehová perina, až vtedy prichádza ta jej pravá divokosť |
 |
| Na chvíľu mimo Fatry - Ďurková |
 |
| Pomedzi Chlebské skaly |
Špeciálne chcem vypichnúť jeden úžasný víkend na Chlebe. Víkend kedy sa tam oplatilo zostať na noc, či aj dve. Ráno napadlo zo 10 cm prachového snehu a keďže bol týždeň všetko bolo moje. Bolo to niečo geniálne. Neviem či som sa niekedy viac cítil tak blízko raja :)
 |
| Vchádzam do Raja |
 |
| Ale aj takto môže byť niekedy na Chlebe |
 |
| Zima už pomaly odchádza |
 |
| A je tu koniec sezóny v Malej Fatre |
Ako plynul rok, tak pribúdalo snehu. Konečne sme začali chodiť aj mimo Snilovskú dolinu a objavovali nové zákutia Malej Fatry. Ale nie len to. S novými miestami prichádzajú aj nie úplne najkrajšie zážitky. Každopádne minimálne veľmi silné. Zážitky, ktoré myslím si, že trošku zmenili aj moje ďalšie smerovanie. Kamarát sa z Malého Kriváňa zviezol 200 výškových metrov v lavine a poviem vám nie je to pekný pohľad. Všetko dobre dopadlo, ale prišiel som na to, že nie som na takéto veci pripravený. Od vtedy sa už moc do cudzieho terénu moc nepúšťam. Nie je mi to nejako treba. Od vtedy sa začali jazdiť parádne lesíky.
 |
| Výlet na Kriváňoch Malej Fatry |
 |
| Chvála Bohu |
Na konci sezóny sa už pravidelne konajú najväčšie skialpové preteky na Slovensku Bokami Západných Tatier. Na lyžiach mi to nejako nechutí sa naháňať. Aspoň zatiaľ, a tak idem aspoň pozrieť čo tam oni stvárajú. Podarilo sa mi prejsť trať druhého dňa a vidieť ako pučia počas dňa tretieho. V Západných Tatrách bolo počasie luxusne.
 |
| Sivý vrch |
 |
| Terasa nad Žiarskou chatou pod hrebeňom Roháčov |
 |
| Masív Príslopu |
 |
| Stúpanie do Lúčneho sedla |
 |
| Baranec |
 |
| Baníkov a Pachoľa |
 |
| Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec a celý ďalší hrebeň Západných Tatier |
Na úplný záver sezóny predsalen výjdem aj z Malej Fatry. Boli sme pozrieť ešte posledný sneh na Chopku a na Veľkú noc keď už po posledné roky vždy napadne posledný prašan sme boli zajazdiť ešte raz a naposledy nad Žiarsku chatu v Západných Tatrách.
 |
| Jar na Chopku.. |
 |
| Veľká noc v Roháčoch |
Zima je preč. Prichádza obdobie na tenisky. Na hrebeňoch je ešte ale kadejako, tak prichádza čas aj na takéto skvosty Turčianskej záhradky. Mám to tu priam pod nosom a až skoro po 30tich rokoch sa mi podarilo vidieť to. Musíme sa viac zaujímať o to čo máme doma. Nie len po cudzom chodiť. A tak jedno krásne poobedie meníme Martinky za Mažárnu jaskyňu. A poviem Vám, bol to geniálny nápad.
Na a bolo po snehu. Musím sa začať venovať comusi inému. A čo je lepšie ako pobehovať po horách. Tie prvé kroky viedli za medvedím cesnakom do Malej Lúčanskej Fatry. A myslím si, že to bol geniálny nápad.
S tým behom som to možno zobral až moc zhurta. Už koncom Apríla sa mi podarilo ísť na prvú stovku. Spočiatku ako dozor nad 100vkárskou začiatočníčkou, ale keď už vari toho mala plné zuby s otlakmi, tak som sa posnazil o najrýchlejších posledných 50km závodu. Tí papľuhovia prví to aj tak prebehli rýchlejšie. A to som ja celých prvých tuším 14 hodín oddychoval.
A od Lazovky trénujeme ďalej. Malá Fatra sa aj v teniskách opäť stáva mojim domovom. Znovu ma tento rok na chvíľku nadchli behy do vrchu. Tak som si povedal čo tak neskúsiť opäť Slovenský pohár? Len to som nečakal aký výprask dostanem hneď v prvom kole.
Nie len z krátkych behov je človek živý a tak sme konečne zašli aj na pretek kde nám dali ozaj, že poriadne najesť. Vlastne čím ďalej bežíte tým viac sa najete. Ultrapunk je ozaj top akcia dlhometrážnych behov. To najväčšie čaro ale získava tým, že je na pozvánky a ozaj sa tam stretnú len tí najväčší fanatici a najlepší ľudia.
Prichádza čas na vlastné projekty. Niečo už natrenované máme. Prvý vážnejší počin s množstvom krásnych záberov v prírode bol v širšom okolí Súľovských vrchov. Na tu najkrajšíu časť priberám aj parťáčku Alex. Trošku aj spŕchlo ale inak to bol veľmi krásny deň.
Na ďalší výlet na pomedzí Veľkej Fatry a Nízkych Tatier berieme so sebou aj baby s parťákom Lukášom. Postupne ale jednu po druhej cestou strácame. Každopádne dali do toho všetko. A lepšie skončiť keď to ešte ako tak chutí ako si znepríjemniť deň. Som veľmi rád kočky, že sme mohli mať vašú spoločnosť :)
Pokračuje aj Slovenský pohár v behu do vrchu. Už som ale zistil, že som slabučký ako mucha, a tak aj Čertovicu beriem skôr ako párty so správnymi ľudmi, nie ako pretek. Po utrpení sa poriadne napraskáme gulášiku a potom hybaj na hrebeni Nízkych Tatier až do Ružomberka. Veď predsalen cestovné je drahe.
Severného živloplaza len ťažko možno opísať pár slovami. Môj prvý pretek kde som sa mal možnosť zničiť ako dobrovoľník. Boli to tri dni bez spanku. Trošku ho bolo, ale fakt decentne. Je to ale úžasný pocit vidieť celý môj život z opačnej strany. Každému pretekárovi odporúčam. Je to fajn smiať sa niekomu ako sa trápi. Ale aj sa ťažko pozerá na niekoho, kto ozaj už ma dosť. Myslím si, že aj o každého odpadlíka sme sa postarali. A myslím si, že trasa bola top. Veď treba posúdiť podľa foto.
Znovu sme navštívili Nízke Tatry. Tentoraz v rámci preteku Poludnica run. A tentoraz ako diváci. Ideme im oproti. Na štart sa postavil aj jeden z top bežcov sveta Hayden Hawks, s prehľadom rozbil našu Slovenskú skyrunningovú elitu. Podľa jeho slov dokonca v easy pace. My sme mali opačným smerom tuším raz taký čas a aj tak ma tak poštukalo, že som myslel, že ma modré svetlá budú odvážať. Tak sa mi ešte vari ani nezahmlilo pred očami. Dokonca sa mi zdalo, že mám nejaké čmuhy pred očami.
Ďalší víkend bol dosť rozpačitý. Zase som si spomenul na "úžasný" pretek Štefánik trail. Človek si zaplatí za Štafetu niekoľko 100 eurové štartovné a pri menšej nepriazni počasia sa pretek zruší. V Bratislave ozaj zrejme netušia čo je zle počasie, aké býva v horách často. Nuž tak po vydatnej večeri v pizzérií a dvoch parťákoch čo si stihli čosi odbehnúť sa vraciame ešte v noci domov. Som nenormálne rozčúlený. Hneď na druhý deň si to kompenzujem krásnym behom na Borišov za vari 5€ a za podobne nízku cenu v nedeľu behom na Zniev. Myslím si, že nebyť parťákov a výletu do vzdialenejších krajov je výber dedinskych pretekov rozumnejší ako chodiť na preteky, ktoré sa snažia na niečo hrať čo vari ani nie su.
Zase po čase prišla na mňa chuť spoznávať niečo nové. Po druhý raz chcem skúsiť nájsť chodníček z chaty pod Suchým do Vrútok. Veď keď je možné tu zablúdiť namiesto Strečna počas preteku my to musíme nájsť. Stalo sa a máme krásny bajk okruh za sebou. Vrútky - Saračníky - Varín - chata pod Suchým - Vrútky. Teoreticky sa to celé da ešte predĺžiť o chatu na Magure, či aj na Martinkách.
Na druhý deň necháme bicykle doma a letíme spoznávať nepoznané zákutia Veľkej Fatry v okolí kopca Drieňok, konca Blatnickej doliny, Kráľovej Studne, či dolín potoka Žárnovica a Veľká skalná. Po človeku ozaj ani stopy. Veľakrát ani po chodníku. Takú divočinu v Malej Fatre nenájdeš.
Horšie počasie. To sa moc tento rok nestávalo. Ale ani to nás nezastavilo. V sobotu opäť pučíme na bajkoch. Tentoraz zjazdy z Hornej lúky a Martiniek do Bystričky. Blata po náboje, o to viac srandy.
V nedeľu idem s parťákmi a psiskami na hrebeň Kriváňskej Malej Fatry. Čo že nič nevidíme. O to rýchlejšie sme si to šupli. Po dlhom čase riadny tréning.
Opäť prichádza čas na poriadny výlet. Malofatranská 100vka sa tento rok neuskutoční. Niežeby som tam náhodou mal v pláne zájsť. O to ale lepšie. Zlákam chalanou na vlastnú verziu opačným smerom. Pozvaných bolo mnoho, ale vyvolených len zopár. Nakoniec v Čičmanoch štartuje pätica statočných. Ideme celkom bomby. Za 10 hodín sme v Strečne na 55tom. Potom sa to už na Kriváňskej Fatre trošku zmierni a nakoniec od Chlebu cez Stoh a Rozsutce sám to ukončím namiesto Kubína caz Kubinsku hoľu už v Terchovej po 94km a 6100m+ za cca 20 hodín času. Odskúšal som sa, vyzerá to nádejne aj na iné projekty. Už len sa na ne pustiť.
Je tu ďalšie kolo Slovenského pohára v behu do vrchu. A už aj moje posledné. Proste už ma to prestalo baviť ako som vždy nevládal a mal som toho svojho toľko už povymýšľaného, že som na nasledujúce kola proste nestihal chodiť. Tentoraz skoro bez fotiek, ale vybehol som si na Vtáčnik. A aby sa mi to ozaj rátalo ako výlet nie len na hodinku dačo ale ako výlet na celý deň, išiel som teda na štart aj naspäť na bicykli. Podarilo sa mi prelomiť už dobrých pár rokov starý rekord 150km na 157km. Bol to parádny deň.
Na druhý deň som ešte s parťáčkami zavítal opäť do Malej Fatry. Tentoraz na hrebeň Baraniarok a Kraviarského. Určite odporúčam ako výlet pre všetkých severanov. Síce na hrebeni nie je žiadna chata ale nie až tak okukané výhľady rozhodne za to stoja. No a teraz sa už pripravujem na ten najväčší výlet roku ak nie aj desaťročia.
Uff.. opísať nasledujúcich 17 dni zážitkov je na celú knihu ak nie dve. S parťákom Lukášom a na striedačku ešte vždy jednou ďalšou parťáčkou sme boli pozrieť kopec nádherného do Álp. Cez Slovinsko, Taliansko, Rakúsko, Švajčiarsko až do Francúzka sme zašli. Boli to nádherné dni. Ešte aj teraz po polroku sa neviem vynadívať na všetky tie fotky, ktoré sa nám podarilo spraviť. Počasie nám v Júli vyšlo na jednotku. Možno nás zopárkrát ponaháňala búrka ale inak sme mali stále dokonale teplo. Niekedy až moc.
Prvé dni sme strávili v Dolomitoch. Jeden deň v Julských na Mangharte, potom sme sa presunuli do srdca Talianských Dolomitov pod Tre Cimme, či vyliezli sme na Monte Cristallino a kúsok vedľa cez dolinu sme zdolali krásnou cestou aj Toffanu di Roses. Spontánne sme sa vybrali aj na ľadovec pod Marmoladou a ešte potom nakoniec po pár dňoch sme sa vrátili na úplný západ dolomitou na kopec Antermoia v Rosengartene. Tu je pár foto z tejto nádhery.
Po zdolaní Dolomitov sa presúvame trochu nižšie. Chronologicky to ale moc nesedí. Medzi zážitkami v Dolomitoch sme boli ešte v Rakúsku pod Grossglockenrom, ale chcem aby zážitky boli viac menej zoradené podľa horniny po akej sme lozili. Takže teraz sme pri jazere Lago di Garda. Počasie nám jeden deň moc neprialo. To som si len ja šupol podvečer výživných 1200 výškových metrov na bajku ponad jazero neskutočnou strmou bujačinou (aj keď pri jazere bolo krásne) a na druhý deň sme zdolali ferratu Cima SAT nad Riva del Gardou.
Z Talianska a Rakúska sa postupne presúvame do Álp Švajčiarskych. Priberáme v Bergame parťáčku Niku a hor sa do najvyších častí Álp. A nie len najvyšších. Zrejme aj najkrajších. Už večer máme možnosť vidieť západ Slnka za Matterhornom, či Weisshornom. Noc strávime najbližšie dve noci v kempe v Täschi. Jedná aj druhá noc je plná hviezd. Na druhý deň berieme bicykle a po dlhom otáľaní kde nakoniec ideme sme vyšli na nich až do cca 3100 mnm vysokého Gornergratu kde končí aj vyhliadkový vláčik. Bol to celkom náročný deň. Na ten ďalší boli na pláne lyže pod Breithornom. Lenže keď sme zistili, že lanovka nás výjde na jedného 50€, tak sme lyže nechali tamknuté za 2 franky na dolnej stanici a hore si to vyšli radšej napešo. Prešli sme sa po úžasnom Matterhorn glacier trail chodníku. Svetoznáme miesta ale aj tak je tam omnoho menej ľudí ako u nás v horách. Proste tam je to všetko tak obrovské, že sa to stratí. Posledný deň v týchto najvyšších končinách sme strávili na bicykloch vo Francúzku pri Chamonix a najvyšším Mt. Blancom. Tam sme prvýkrát skúšali elektrobike. Odtiaľ sme sa už len vydali na dlhú cestu sedlami do Talianskej Suzy s prespaním na nádhernom mieste Col du Pre. Tam proste musíš spať.
A nakoniec prišli už aj posledné tri dni výletu po Alpách. Prvý deň viac menej oddychujeme a cestujeme stále ďalej na Juh až to Talianskej Suzy a potom po registrácií na pretek Red Bull V3K na ubytovanie na horskej chate Rifugio il Trucc nad mestom. Samotná cesta na ňu bol asi najväčší zážitok. Dokonca prekonala aj prechod najvyššie položeným asfaltovým sedlom Col d Iseran v 2770 mnm. Druhý deň si teda odpretekám zatiaľ pre mna top vertikál. Cca 9,7km a 3030m+ z Suzy v cca 500 mnm na Rocciamelone v cca 3540 mnm. Nepodarilo sa mi dať čas pod tri hodiny, čiže do budúcna tu mám stále resty. Hneď po preteku sa zberáme a nakoniec si ideme ešte pozrieť večerné Miláno. Po obhliadke sa presunieme na poslednú noc výletu. Na pláži pri Talianskom Caorle. Odtiaľ ešte raz prechádzame už známymi miesta Talianskych Dolomitov aj keď už po diaľnici a do večera sme už aj doma z výletu. Odteraz už zase len také tie bežnejšie výlety :)
Keď už som v tom pretekovom švungu prečo neskúsiť aj Red Bull 400. Dve Redbullacke akcie za 2 týždne. O behu na skokanský mostík som sníval už niekoľko rokov. Vždy mi za pár dni registrácie utieklo štartovné miesto. Ale teraz mám parťáka čo to sleduje a sme registrovaní medzi prvými. Pretek síce neskutočne komerčný ale užil som si ho. Taká zmena po sto kilometrových behoch. Aj keď to so mnou na štarte vyzeralo kadejako nakoniec som skončil 55tý zo skoro 400 chlapov. Možnože aj tento rok by som si šiel poštvornožkovať ak by sa to opäť uskutočnilo u nás na Štrbskom plese.
O týždeň na to idem hneď svoj najdlhší závod. MKMK alebo 100 míľ krajom Malých Karpát s dĺžkou presahujúcou hodne 100 míľ. Malo to mať 208km. No.. Začalo to všetko fajn v pizzerií večer. Ale ako sme vybehli na trať po 20 kilometroch bolo zle. Hnojil som každý druhý strom v Karpatoch. Takéto črevne komplikácie som už dávno nemal. Cez noc to ešte nejako šlo ale počas dennej horúčavy ma to totálne dehydratovalo. Dostal som sa až na 105tý kilometer. Síl vyzerá, že ešte kúsok bol ale už sa mi nechcelo bojovať s črevami. Bolo by to neskutočn trápenie a možno by som to aj tak za pár desiatok kilometrov zabalil. Takto som prežil pekný slnečný deň v Karpatoch a po 100vke sa ešte v noci aj celkom dobre vyspal. Možno by stálo za zváženie tento rok dať tiež aj tu repete.
V dlhých akciach pokračujeme ďalej. O ďalší týždeň Koruna Oravy po piate. Tentoraz s parťákom Andrejom a do polky aj s Ivom. Andrej ma požiadal či ho neprevediem po trase. Pre mňa je to jedna z top trás na beh vôbec a tak neváham. Nebyť toho šialeného daždivého počasia bolo by to priam bezchybné. Čo ma tešilo najviac, že po 16tich hodinách ako sme to zvládli som sa cítil nadmieru dobre. Rád by som niekedy prekonal svoj doterajší rekord 14 hodín. A viem, že tento rok mám ešte raz v pláne ísť s Fatranskými bušičmi sa o to posnažiť. Tak uvidíme.
No.. nasledujúce týždne som mal trochu útlm od veľkých dobrodružstiev. Niežeby som nikde nechodil, ale skôr som sa túlal po Malej Fatre a našich hrebienkoch. Až niekedy začiatkom Októbra som s parťákom Lukášom po roku opäť zavítal do Poľských Tatier. Že si znovu dáme zo 5000 výškových metrov. Už dávno sa mi nešlo tak ťažko. Lukáš ma zničil ako cigánsku hračku. Na Volovec a cestou na Lúčnu som sa vliekol ako práve vstalý zombík. Až po chate Chocholowskej som sa trošku rozbehol. Každopádne asi by som si urobil z tejto zimnej 5000cky aj tradíciu a znovu tu zavítal aj na konci bežeckej sezóny 2019. Uvidíme.
A je to tu opäť. Znovu Koruna Oravy. Prichádza čas prelomenia rekordu. Po minulom neúspešnom výlete s Lukášom som mal celkom obavy ale tentoraz to išlo. Síce sme každý dostali kde tu nejakú depku ale nakoniec sa to podarilo. Naspäť, po absolvovaní 72km a 5000m+, sme po necelých 13 a pol hodine. Je to šupa. Som zvedavý či sa mi ešte aj tento čas podarí niekedy skrátiť. Každopádne tento rok je skôr na pláne niečo iné. Možno sa zoberieme s parťákmi na Korunu Turca. Aj keď asi by som teda mal začať trošku trénovať vari. Či?
Na, prichádza Javornícka 100vka a s ňou už tradične nádherná jeseň. Len trošku ešte moc pripekalo cez deň. Po poslednom týždni som pripravený na rekordné časy. Len som sa trošku prerátal. Dobre bolo všetko do 50tého kilometra. Potom ma zdrapili kŕče a bolo po preteku. A bolo to tak zlé ako nikdy. Až ma hádzalo o zem. A nie a nie sa toho zbaviť. Ratujú ma všetci známy čo ma obiehajú. Prežil som asi 30 kilometrov agónie. Na nasledujúcej občerstvovačke som strávil vyše hodiny dokým som sa odhodlal pokračovať. Potom to už nejako šlo a s novým parťákom som do ciela priam došprintoval už. Celú noc sa následne žúrovalo a ráno prvým spojom domov. Pre mňa to bola vari top aftérka po preteku. Toto sa bude ťažko prekonávať.
Tento rok a moje výkony to je ako šialene náladová ženská. Raz to ide, nabudúce vôbec. Ale tentoraz som zase povstal zo záhrobia. Nechal som sa parťáčkou Julkou nahovoriť na parádnu akciu dvojích Prešporský ultra punk. To je taká motanica okolo Bratislavy, kde kde tu niekto do kanálu padne a tak. Stovka čo má ozaj parametre 100 kilometrov. Vari ani o kilometer viac. Samá rovina. Alebo dajme tomu samá šikmina dlhá. Dnes sa nám šlo parádne a zdolal som po prvýkrát aj ja sám 100 kilometrov pod 15 hodín. Dnes si môžem povedať, že to šlo.
Mohol by som tu písať aj kopec iných dobrodružstiev či zážitkov ale to by sme tu boli asi ešte aj budúci rok. Okrem tejto kopy fotiek čo som stihol buď ja alebo niekto iný mi zvečniť, som zažil množstvo výletov len tak narýchlo a s veľkým množstvom starých ale aj nových známych. Čo to som stihol pobehať s novou parťáčkou Zuzkou po Fatričke. Aspoň pár vecí som jej ukázal a tak som aj ja znovu objavil čaro aj úplne neznámych veci.
No a nie je to všetko len o behaní po prírode a horách. Po desiatich rokoch sa nám podarilo zorganizovať aj stretávku zo strednej školy a bolo veľmi príjemné stretnúť starých známych a pospomínať si na časy dávno minulé a uvedomiť si ako moc sme sa zmenili. Stretáviek aj pred vianocami bolo riadne veľa. Som za každú jednú vďačný. Vždy si vravím, že ja socializáciu moc nemusím ale aj to stojí raz za čas za to. Ale naspäť do hory.
No a už som na Korune Oravy zase. Tentoraz asi ešte stojí za zmienku ako to dopadne keď skúšate či funguje elektrický plot. Hej, nezabije Vás to, dokonca Vás to ani v danej sekunde neomráči. To príšlo až nasledujúce dni. Už som si myslel, že budem na pol tela invalid čo ma niekoľko dni, ba vari aj týždne bolela celá polka tela. Preto sa mi nechce siliť celú Korunu. Nedá mi to ale aspoň im cestu ukázať v druhej zákernej polovici. Hlavne na lúkach nad Žaškovom. Ani teraz neviem ako to títo páni nakoniec zvládli, Tuším za 14 a pol hodiny. Každopádne keď som to neprešiel celé, aspoň mám do zbierky kopu krásnych jesenných fotiek.
Ďalší víkend je v Dúbravke na Liptove jeden z mnohých cestovateľských festivalov. Tento mi príde ale najviac dedinský. To je niečo pre mňa. Cez deň ale nezaháľam a s parťáčkou Zuzkou ideme objavovať skryté zákutia Nízkych Tatier. Dnes ma parťáčka vytiahla na Demänovský nôž. Toto už bolo ale na mňa moc. Ja a výšky a otvorená expozícia nie sme kamaráti. Stále. Môžem si na seba hromžiť koľko chcem ale v tomto som slabučký. A neviem ani čo s tým. Vyhýbať by som sa tomu nerád. Prichádzal by som kvôli tomu o množstvo zážitkov. Nevadí, aspoň do polky som zašiel.
Prichádza zima a s tým posledné pobehania v horách. Jedno z tým posledných bolo aj preskúmanie severnej časti Krivánskej Malej Fatry. Našiel som si top tréningovú trasu na nastavajúcu sezónu. Ide cez tri chaty, tak si myslím, že nezahyniem od smadu a hladu. Ide aj cez nádhernú dolinu Kúr. A myslím si, že s Maxíkom to bude vždy veľmi krásnych 42km a 2700m+ Alebo da sa to aj predĺžiť cez Vrátnu a chatu na Grúni a už bude úžasných 50km a prevyšenie dokonca 3500m+. Už sa celkom teším znovu aj na tenisky.
No a už prichádza posledná bežecká akcia roku pána 2018. Nechal som sa po 3 rokoch opäť nakecať na Pražskú stovku. A vypálilo to ozaj parádne. Znovu som netušil čo mám od seba čakať. Zase som čakal, že ma čosi zradí ale v tento deň to išlo. Išlo to až tak dobre, že som mal skoro rovnaký čas ako pred 3mi rokmi na mojej z jednej najlepšie zabehnutej stovky. Počasie nás až tak moc nevytrápilo a tak za 21 hodín som naspäť v cieli trate dlhej 125km. Príroda okolo Vltavy bola nádherná. Veľa sme šli po tme ale tie miesta čo som videl som si vychutnával. Tato Praha je tiež poriadna namotávka. To ti nie je len betónové rovné mesto. Určite vyskúšajte.
A je to tu. Koniec roka. Znovu sme o rok starší, múdrejší či sprostejší. Asi každý ako mu chutilo počas roka. Celý rok som si ja užil do špiku kostí. Znovu som prežil neskutočné množstvo zážitkov a postretal úžasných ľudí. Všetko sme to tento rok dovŕšili na chate pod Chlebom, veď už znovu nasnežilo. Najprv oslavou mojej 30tky, a potom sme tam aj privítali nový rok. Do nového roku vlastne neviem ani čo si želať. Veď mám ozaj všetko. Možno len to, aby bol aj ten nastávajúci rok aspoň tak dokonalý ako odišlý rok 2018 :)
Fakty a čísla roku pána 2018
Tento rok už ako pravidelne, som prežil neskutočne veľa dní na našich úžasných chatách v Malej Fatre. Najviac pri lyžovaní na chate pod Chlebom, a potom po troške aj na chate na Kľačianskej Magure či Martinkách. Okrem toho sa mi podarilo vidieť tieto krásne miesta:
Malá Fatra (okrem rýchloviek na chaty) 19x
Veľká Fatra 8x
Nízke Tatry 5x
Západné Tatry 4x
Malé Karpaty 4x
Strážovské vrchy 4x
Chočské vrchy 3x
Oravská Magura 2x
Vtáčnik 2x
Biele Karpaty 1x
Kremnické vrchy 1x
Pieninny 1x
Spišska Magura 1x
Vysoké Tatry 1x
Javorníky 1x
Poľské Tary 1x
Príroda okolo Prahy 1x
Preteky:
Lazová 100vka
Beh na Rokoš
Ultrapunk 85
Beh na Čertovicu
pomoc pri Severnom Živloplaze
zrušený Štefaník trail (štafeta)
Beh na Borišov
Beh na Zniev
Beh na Vtáčnik
Red bull v3k (Beh na Rocciamellone, 3538mnm)
Red bull 400 (beh na skokanský mostík Štrbské pleso)
100 míľ krajom Malých Karpát (dnf)
Javornícka 100vka
Bratislavská 100vka
Pražská 100vka
Alpy od východu cez sever, západ, juh až naspäť na východ cez Slovinsko, Taliansko, Rakusko, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzko, Taliansko, cez kopec sediel (tuším 25 nad 1500mnm), najvyššie až do 2770 mnm na aute a spolu sme najazdili vyše 4000 km za 17 dni. Počas skoro 20 tisíc výškových metrov sme videli vari všetko a asi aj nič. Od Nádherných hôr v Dolomitoch až po tie najvyššie kopce ako Mt. Blanc, Mt. Rosa či Matterhorn, videli sme nádherné ľadovce, či plesá. Videli sme úžasné diela ľudskej činnosti, myslím tým priehrady. A nakoniec sme videli aj Miláno či východ Slnka pri mori a kopec iného čo mi teraz v rychlosti nenapadne. Proste všetko.
Okrem iného samozrejme, že bolo kopec spoločenských akcií a aftériek so super ľudmi, ktoré by sa asi ani na kalkulačke nedali spočítať a hlavne písať tu chcem o tom čo vidíme mimo štyroch stien.
Taktiež sa mi podarilo pár krát pomôcť aj s organizáciou pretekov (akcií, kde sa chodia ľudia dobrovoľne trápiť) a najviac hrdý som teda určite na pomoc pri Severnom živloplaze.
Spolu vyše 8700 km, čo je viac ako 1/5 obvodu zeme
Spolu vyše 280 tisíc výškových metrov, čo je cca 200 výstupov na Slávkovský štít zo Starého Smokovca, pričom od začiatku Augusta 2017 do konca Júla 2018 sa mi podarilo splniť si svoju výzvu priemerných 1000m+/deň, čo bolo až vyše 370 tisíc výškových za rok.
S tým behom som to možno zobral až moc zhurta. Už koncom Apríla sa mi podarilo ísť na prvú stovku. Spočiatku ako dozor nad 100vkárskou začiatočníčkou, ale keď už vari toho mala plné zuby s otlakmi, tak som sa posnazil o najrýchlejších posledných 50km závodu. Tí papľuhovia prví to aj tak prebehli rýchlejšie. A to som ja celých prvých tuším 14 hodín oddychoval.
 |
| Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika |
 |
| Hrad Branč |
 |
| Na Českej strane Bielych Karpát |
A od Lazovky trénujeme ďalej. Malá Fatra sa aj v teniskách opäť stáva mojim domovom. Znovu ma tento rok na chvíľku nadchli behy do vrchu. Tak som si povedal čo tak neskúsiť opäť Slovenský pohár? Len to som nečakal aký výprask dostanem hneď v prvom kole.
 |
| Beháme po Fatre kade tade |
 |
| ..a parťáci na každom rohu |
Nie len z krátkych behov je človek živý a tak sme konečne zašli aj na pretek kde nám dali ozaj, že poriadne najesť. Vlastne čím ďalej bežíte tým viac sa najete. Ultrapunk je ozaj top akcia dlhometrážnych behov. To najväčšie čaro ale získava tým, že je na pozvánky a ozaj sa tam stretnú len tí najväčší fanatici a najlepší ľudia.
Prichádza čas na vlastné projekty. Niečo už natrenované máme. Prvý vážnejší počin s množstvom krásnych záberov v prírode bol v širšom okolí Súľovských vrchov. Na tu najkrajšíu časť priberám aj parťáčku Alex. Trošku aj spŕchlo ale inak to bol veľmi krásny deň.
 |
| Na Maníne |
 |
| Partizánska jaskyňa v Maníne |
 |
| Manínska tiesňava |
 |
| Nad Vrchteplou |
 |
| Dolinka medzi Suľovskými skalami |
 |
| Šarkania diera |
 |
| Aj s parťáčkami |
 |
| Zraková pyramída |
 |
| A aj na lietavskom hrade |
Na ďalší výlet na pomedzí Veľkej Fatry a Nízkych Tatier berieme so sebou aj baby s parťákom Lukášom. Postupne ale jednu po druhej cestou strácame. Každopádne dali do toho všetko. A lepšie skončiť keď to ešte ako tak chutí ako si znepríjemniť deň. Som veľmi rád kočky, že sme mohli mať vašú spoločnosť :)
Pokračuje aj Slovenský pohár v behu do vrchu. Už som ale zistil, že som slabučký ako mucha, a tak aj Čertovicu beriem skôr ako párty so správnymi ľudmi, nie ako pretek. Po utrpení sa poriadne napraskáme gulášiku a potom hybaj na hrebeni Nízkych Tatier až do Ružomberka. Veď predsalen cestovné je drahe.
 |
| Štefánička |
 |
| Kamienka |
 |
| A iné krásy Nizkych Tatier |
 |
| Slniečko na Salatíne pomaly zapadá |
Severného živloplaza len ťažko možno opísať pár slovami. Môj prvý pretek kde som sa mal možnosť zničiť ako dobrovoľník. Boli to tri dni bez spanku. Trošku ho bolo, ale fakt decentne. Je to ale úžasný pocit vidieť celý môj život z opačnej strany. Každému pretekárovi odporúčam. Je to fajn smiať sa niekomu ako sa trápi. Ale aj sa ťažko pozerá na niekoho, kto ozaj už ma dosť. Myslím si, že aj o každého odpadlíka sme sa postarali. A myslím si, že trasa bola top. Veď treba posúdiť podľa foto.
 |
| Nie je nad nocľah v telocvični v spacáku. Hlavne ráno v rade na záchod.. |
 |
| Riadený chaos alebo príprava občerstvovačiek |
 |
| Spálňa |
 |
| Na trati v Pieninách a okolí |
 |
| Pred a po občerstvení |
 |
| Občersvení u nás na Toporeckom sedle |
 |
| Kúsok pred cieľom |
 |
| V zázemí s hradným kastelánom Starej Ľubovne |
Znovu sme navštívili Nízke Tatry. Tentoraz v rámci preteku Poludnica run. A tentoraz ako diváci. Ideme im oproti. Na štart sa postavil aj jeden z top bežcov sveta Hayden Hawks, s prehľadom rozbil našu Slovenskú skyrunningovú elitu. Podľa jeho slov dokonca v easy pace. My sme mali opačným smerom tuším raz taký čas a aj tak ma tak poštukalo, že som myslel, že ma modré svetlá budú odvážať. Tak sa mi ešte vari ani nezahmlilo pred očami. Dokonca sa mi zdalo, že mám nejaké čmuhy pred očami.
 |
| Haydan v plnej pare |
 |
| Ja na kašičku.. |
 |
| Len tak v odbočka v Demänovskej doline |
Ďalší víkend bol dosť rozpačitý. Zase som si spomenul na "úžasný" pretek Štefánik trail. Človek si zaplatí za Štafetu niekoľko 100 eurové štartovné a pri menšej nepriazni počasia sa pretek zruší. V Bratislave ozaj zrejme netušia čo je zle počasie, aké býva v horách často. Nuž tak po vydatnej večeri v pizzérií a dvoch parťákoch čo si stihli čosi odbehnúť sa vraciame ešte v noci domov. Som nenormálne rozčúlený. Hneď na druhý deň si to kompenzujem krásnym behom na Borišov za vari 5€ a za podobne nízku cenu v nedeľu behom na Zniev. Myslím si, že nebyť parťákov a výletu do vzdialenejších krajov je výber dedinskych pretekov rozumnejší ako chodiť na preteky, ktoré sa snažia na niečo hrať čo vari ani nie su.
 |
| Na štarte Štefánika |
 |
| Partia cestuje, keď nie zabehať si, aspoň sa najesť |
 |
| A už radšej pučíme na Borišov |
 |
| Triskáč.. |
 |
| Na druhý deň na tankodrome po ceste z behu na Zniev |
Zase po čase prišla na mňa chuť spoznávať niečo nové. Po druhý raz chcem skúsiť nájsť chodníček z chaty pod Suchým do Vrútok. Veď keď je možné tu zablúdiť namiesto Strečna počas preteku my to musíme nájsť. Stalo sa a máme krásny bajk okruh za sebou. Vrútky - Saračníky - Varín - chata pod Suchým - Vrútky. Teoreticky sa to celé da ešte predĺžiť o chatu na Magure, či aj na Martinkách.
Na druhý deň necháme bicykle doma a letíme spoznávať nepoznané zákutia Veľkej Fatry v okolí kopca Drieňok, konca Blatnickej doliny, Kráľovej Studne, či dolín potoka Žárnovica a Veľká skalná. Po človeku ozaj ani stopy. Veľakrát ani po chodníku. Takú divočinu v Malej Fatre nenájdeš.
 |
| Na Saračníkoch nad Dubnou skalou |
 |
| Zjazd z chaty pod Suchým smerom na Vrútky |
 |
| Výhľad z Drieňku |
 |
| V lese.. |
 |
| Hrebeň Velkej Fatry (Krížna, Kráľova Skala, Ostredok,...) |
 |
| V Žarnovickej doline |
 |
| Veľká Skalná |
 |
| Pohľad na Drieňok |
Horšie počasie. To sa moc tento rok nestávalo. Ale ani to nás nezastavilo. V sobotu opäť pučíme na bajkoch. Tentoraz zjazdy z Hornej lúky a Martiniek do Bystričky. Blata po náboje, o to viac srandy.
V nedeľu idem s parťákmi a psiskami na hrebeň Kriváňskej Malej Fatry. Čo že nič nevidíme. O to rýchlejšie sme si to šupli. Po dlhom čase riadny tréning.
 |
| Krásna sobota na bicykli.. |
 |
| Nedeľa ešte krajšia na výhľady.. |
 |
| Každopádne užívame si to |
Opäť prichádza čas na poriadny výlet. Malofatranská 100vka sa tento rok neuskutoční. Niežeby som tam náhodou mal v pláne zájsť. O to ale lepšie. Zlákam chalanou na vlastnú verziu opačným smerom. Pozvaných bolo mnoho, ale vyvolených len zopár. Nakoniec v Čičmanoch štartuje pätica statočných. Ideme celkom bomby. Za 10 hodín sme v Strečne na 55tom. Potom sa to už na Kriváňskej Fatre trošku zmierni a nakoniec od Chlebu cez Stoh a Rozsutce sám to ukončím namiesto Kubína caz Kubinsku hoľu už v Terchovej po 94km a 6100m+ za cca 20 hodín času. Odskúšal som sa, vyzerá to nádejne aj na iné projekty. Už len sa na ne pustiť.
 |
| S parťákmi na štarte |
 |
| Po prebdenej noci :D |
Je tu ďalšie kolo Slovenského pohára v behu do vrchu. A už aj moje posledné. Proste už ma to prestalo baviť ako som vždy nevládal a mal som toho svojho toľko už povymýšľaného, že som na nasledujúce kola proste nestihal chodiť. Tentoraz skoro bez fotiek, ale vybehol som si na Vtáčnik. A aby sa mi to ozaj rátalo ako výlet nie len na hodinku dačo ale ako výlet na celý deň, išiel som teda na štart aj naspäť na bicykli. Podarilo sa mi prelomiť už dobrých pár rokov starý rekord 150km na 157km. Bol to parádny deň.
Na druhý deň som ešte s parťáčkami zavítal opäť do Malej Fatry. Tentoraz na hrebeň Baraniarok a Kraviarského. Určite odporúčam ako výlet pre všetkých severanov. Síce na hrebeni nie je žiadna chata ale nie až tak okukané výhľady rozhodne za to stoja. No a teraz sa už pripravujem na ten najväčší výlet roku ak nie aj desaťročia.
 |
| Na Vtáčniku a zúfalstvo po ceeste domov |
Uff.. opísať nasledujúcich 17 dni zážitkov je na celú knihu ak nie dve. S parťákom Lukášom a na striedačku ešte vždy jednou ďalšou parťáčkou sme boli pozrieť kopec nádherného do Álp. Cez Slovinsko, Taliansko, Rakúsko, Švajčiarsko až do Francúzka sme zašli. Boli to nádherné dni. Ešte aj teraz po polroku sa neviem vynadívať na všetky tie fotky, ktoré sa nám podarilo spraviť. Počasie nám v Júli vyšlo na jednotku. Možno nás zopárkrát ponaháňala búrka ale inak sme mali stále dokonale teplo. Niekedy až moc.
Prvé dni sme strávili v Dolomitoch. Jeden deň v Julských na Mangharte, potom sme sa presunuli do srdca Talianských Dolomitov pod Tre Cimme, či vyliezli sme na Monte Cristallino a kúsok vedľa cez dolinu sme zdolali krásnou cestou aj Toffanu di Roses. Spontánne sme sa vybrali aj na ľadovec pod Marmoladou a ešte potom nakoniec po pár dňoch sme sa vrátili na úplný západ dolomitou na kopec Antermoia v Rosengartene. Tu je pár foto z tejto nádhery.
 |
| Odchádzame :) |
 |
| Pobalili sme sa |
 |
| Cestou do Mangartského sedla |
 |
| Kúsok pod sedlom |
 |
| Ferra na Manghart (naša prvá v Alpách) |
 |
| Manghartske sedlo |
 |
| Po ceste na Misurinu (kúsok od Sella Nevea) |
 |
| Priehrada Lago di Sauris a tunely okolo neho |
 |
| Stúpanie na chatu Rifugio Auronzo |
 |
| Na chate |
 |
| Povedľa Tre Cimme |
 |
| Drei Zinnen hutte |
 |
| chata aj s kopcom Monte Paterno |
 |
| Výhľady z Torre di Toblin kúsok nad chatou |
 |
| Tre Cunne |
 |
| Tunely z prvej svetovej vojny v Monte Paterno |
 |
| Chodníkom okolo Monte Paterno |
 |
| Niektorí aj na jeho vrchol |
 |
| Tretí deň a cesta na Monte Cristallino d Ampezzo |
 |
| Znovu pozostatky z prvej svetovej vojny |
 |
| Výhľad z chaty Rifugio guido Lorenzi |
 |
| Pri výstupe na Toffanu di Rozes |
 |
| Prenádherný kuloár alebo ferrata Lipella |
 |
| Tofana di Dentro a Mezzo z Tofany di Rozes |
 |
| Zostupová trasa cez chatu Camillo Guissani |
 |
| Stanovanie pod Marmoladou, najvyššou v Dolomitoch |
 |
| Na ľadovec z Lago di Fedaia, kde sme stanovali |
 |
| Ghiacciaio della Marmolada |
 |
| Pokus o lyžbu |
 |
| Passo Sella |
 |
| Gardena pass |
 |
| Na chate Rifugio Fronza alle Coronelle |
 |
| Vežičky nad Laurinspass a vedľa Gartlhutte pri klesaní zo Santnerpasshutte |
 |
| Rosengarten |
 |
| Do Passo Principe a vpravo Antermoia |
 |
| Grasleitenpasshutte v passo Principe |
 |
| Antermoia vrchol, prichádza hrmenie |
 |
| Cestou dolu |
 |
| Na Grasleitenhutte už opäť Slniečko |
 |
| Cestou dolu |
 |
| Keď nie a nie prestať pršať |
 |
| Večer na bajku pri Lago di Garde |
 |
| 1000 metrov nad jazerom |
 |
| Rebríková ferrata na Cima SAT nad Riva del Gardou |
No.. teraz sa teda vráťme kúsok naspäť do Rakúska do Vysokých Taurou. Jeden deň sme sa chceli pokúsiť zdolať najvyšší vrch Rakúska Grossglockner, lenže počasie nebolo moc najideálnejšie a ja a výšky a ľadovce zatiaľ nie sme až taký kamaráti, tak to na Erzherzog Johhan hutte po vydatnej polievočke točíme. Výlet aj po chatu vo výške cca 3450 mnm je veľmi pekný a nie ani tak obtiažny. Hore sme šli po hrebeni ferratou Murztalersteig a dolu po ľadovci. Na druhý deň sme prešli ku priehrade Schlegeis paischer okolo zrejme aj najvyššieho vodopádu v Európe Kriml a opáčili sme aj ako vyzerá priehrada z hora z chaty Olpererhutte.
 |
| Cez sedlo Staller Saddle. Talianska strana otváraná raz do hodiny |
 |
| Schleierwassefall pod Kals am Grossglockner |
 |
| Murztalersteig a ľadovec pod Grossglocknerom |
 |
| Na Erzherzog Johhan hutte |
 |
| Dolu cez ľadovec |
 |
| Dolu v 2500 mnm už pravé leto |
 |
| Tá najkrajšia zelená, Kals am Grossglockner |
 |
| Výhliadka na Krimmlský vodopád |
 |
| Pod 131 metrov vysokým priehradným múrom Schlegeispeicher |
 |
| Cestou na Olpererhutte |
 |
| Na chate |
 |
| Ferratujeme :) |
 |
| Cestou za ďalšími dobrodružstvami, passo di Pennes |
Z Talianska a Rakúska sa postupne presúvame do Álp Švajčiarskych. Priberáme v Bergame parťáčku Niku a hor sa do najvyších častí Álp. A nie len najvyšších. Zrejme aj najkrajších. Už večer máme možnosť vidieť západ Slnka za Matterhornom, či Weisshornom. Noc strávime najbližšie dve noci v kempe v Täschi. Jedná aj druhá noc je plná hviezd. Na druhý deň berieme bicykle a po dlhom otáľaní kde nakoniec ideme sme vyšli na nich až do cca 3100 mnm vysokého Gornergratu kde končí aj vyhliadkový vláčik. Bol to celkom náročný deň. Na ten ďalší boli na pláne lyže pod Breithornom. Lenže keď sme zistili, že lanovka nás výjde na jedného 50€, tak sme lyže nechali tamknuté za 2 franky na dolnej stanici a hore si to vyšli radšej napešo. Prešli sme sa po úžasnom Matterhorn glacier trail chodníku. Svetoznáme miesta ale aj tak je tam omnoho menej ľudí ako u nás v horách. Proste tam je to všetko tak obrovské, že sa to stratí. Posledný deň v týchto najvyšších končinách sme strávili na bicykloch vo Francúzku pri Chamonix a najvyšším Mt. Blancom. Tam sme prvýkrát skúšali elektrobike. Odtiaľ sme sa už len vydali na dlhú cestu sedlami do Talianskej Suzy s prespaním na nádhernom mieste Col du Pre. Tam proste musíš spať.
 |
| Slnko nad Zermattom zapada |
 |
| Posledné lúče s Matterhornom |
 |
| Vláčik do Zermattu |
 |
| Výlet na bajku začína |
 |
| Lepíme defekt |
 |
| Po úspešnej práci |
 |
| Stále strmo okolo železničky a povedľa Matterhornu |
 |
| Už zachvíľu hore |
 |
| Gornergratt, 3135 mnm a Matterhorn |
 |
| Monte Rosa |
 |
| ..a nádherné ľadovce |
 |
| Cestou dolu, ovečkám je teplo |
 |
| Prášime úbočím Matterhornu |
 |
| Tento deň pešo cez Matterhorn glacier trail |
 |
| Zjazdovka pod Klein Matterhorn |
 |
| Ten najlepší oddych.. |
 |
| Bouldre |
 |
| Posledné pohľady na ľadovce pod Monte Rosou |
 |
| S lyžami na sucho v Zermatte |
 |
| Posledná noc medzi najvyššími kopcami pri Francúzko-Švajčiarskej hranici |
 |
| Aguille du Middi a vzadu najbielší Mt. Blanc |
 |
| Pred vrcholom Col des Posettes, nad lavičkou vzadu ďalšia krásna klenbová priehrada |
 |
| Cestou naspať cez Argentiere do Chamonix |
 |
| Najkrajšia noc v Alpách na Col du Pre |
 |
| Parťáci |
 |
| Ráno nad jazerom Lac de Roselend a pod sedlom Col du Pre |
 |
| Cestou do Talianska |
 |
| Pri jazere Lac du Chervil |
 |
| Val d-Isere |
 |
| V sedle Col d Iseran, po asfalte najvyššie v Európe |
 |
| A cesta dolu |
 |
| Nádherná Talianska Suza |
 |
| Na preteku Red Bull V3K |
 |
| z 500 mnm na 3500 mnm |
 |
| Pod chatou Ca d Asti v cca 2800 mnm |
 |
| Limit po 2300m+ na chate som stihol, ledva-ledva. Môžem ísť až na vrchol |
 |
| Stúpanie na vrchol Rocciamelone |
 |
| Oddych v cieli.. Na vrchole s núdzovým bivákom a Madonou del Rocciamelone |
 |
| Trofeje pre najlepších |
 |
| zase všetci spolu, vo výške cca 3300 mnm |
 |
| Posledné dobrodružstvá v Miláne |
 |
| Ukončenie výletu východom Slnka na pláži v Caorle |
 |
| Ide sa domov.. |
Keď už som v tom pretekovom švungu prečo neskúsiť aj Red Bull 400. Dve Redbullacke akcie za 2 týždne. O behu na skokanský mostík som sníval už niekoľko rokov. Vždy mi za pár dni registrácie utieklo štartovné miesto. Ale teraz mám parťáka čo to sleduje a sme registrovaní medzi prvými. Pretek síce neskutočne komerčný ale užil som si ho. Taká zmena po sto kilometrových behoch. Aj keď to so mnou na štarte vyzeralo kadejako nakoniec som skončil 55tý zo skoro 400 chlapov. Možnože aj tento rok by som si šiel poštvornožkovať ak by sa to opäť uskutočnilo u nás na Štrbskom plese.
O týždeň na to idem hneď svoj najdlhší závod. MKMK alebo 100 míľ krajom Malých Karpát s dĺžkou presahujúcou hodne 100 míľ. Malo to mať 208km. No.. Začalo to všetko fajn v pizzerií večer. Ale ako sme vybehli na trať po 20 kilometroch bolo zle. Hnojil som každý druhý strom v Karpatoch. Takéto črevne komplikácie som už dávno nemal. Cez noc to ešte nejako šlo ale počas dennej horúčavy ma to totálne dehydratovalo. Dostal som sa až na 105tý kilometer. Síl vyzerá, že ešte kúsok bol ale už sa mi nechcelo bojovať s črevami. Bolo by to neskutočn trápenie a možno by som to aj tak za pár desiatok kilometrov zabalil. Takto som prežil pekný slnečný deň v Karpatoch a po 100vke sa ešte v noci aj celkom dobre vyspal. Možno by stálo za zváženie tento rok dať tiež aj tu repete.
 |
| Vodná nádrž Buková |
 |
| Výhľad na Malé Karpaty z Čiernej skaly |
 |
| Výstup na Jeleniu horu v poriadnej horúčave |
 |
| Plavecký hrad |
 |
| Na Vysokej |
V dlhých akciach pokračujeme ďalej. O ďalší týždeň Koruna Oravy po piate. Tentoraz s parťákom Andrejom a do polky aj s Ivom. Andrej ma požiadal či ho neprevediem po trase. Pre mňa je to jedna z top trás na beh vôbec a tak neváham. Nebyť toho šialeného daždivého počasia bolo by to priam bezchybné. Čo ma tešilo najviac, že po 16tich hodinách ako sme to zvládli som sa cítil nadmieru dobre. Rád by som niekedy prekonal svoj doterajší rekord 14 hodín. A viem, že tento rok mám ešte raz v pláne ísť s Fatranskými bušičmi sa o to posnažiť. Tak uvidíme.
 |
| Na Minčole, na prvom vrchole nad Dolným Kubínom |
 |
| Klasicke scenérie na lúkach nad Žaškovom s pohľadom na posledný vrchol Choč |
No.. nasledujúce týždne som mal trochu útlm od veľkých dobrodružstiev. Niežeby som nikde nechodil, ale skôr som sa túlal po Malej Fatre a našich hrebienkoch. Až niekedy začiatkom Októbra som s parťákom Lukášom po roku opäť zavítal do Poľských Tatier. Že si znovu dáme zo 5000 výškových metrov. Už dávno sa mi nešlo tak ťažko. Lukáš ma zničil ako cigánsku hračku. Na Volovec a cestou na Lúčnu som sa vliekol ako práve vstalý zombík. Až po chate Chocholowskej som sa trošku rozbehol. Každopádne asi by som si urobil z tejto zimnej 5000cky aj tradíciu a znovu tu zavítal aj na konci bežeckej sezóny 2019. Uvidíme.
 |
| Východ Slnka na Sarniej skale |
 |
| Pohľad do Tamanovej doliny s Halou Ornak a krásny hrebeň Západných Tatier |
 |
| Suché sedlo a Swinica z Kasproweho wierchu |
 |
| Okolo Goričkovej a vľavo Tichá dolina |
 |
| Západné Tatry z Lúčnej |
A je to tu opäť. Znovu Koruna Oravy. Prichádza čas prelomenia rekordu. Po minulom neúspešnom výlete s Lukášom som mal celkom obavy ale tentoraz to išlo. Síce sme každý dostali kde tu nejakú depku ale nakoniec sa to podarilo. Naspäť, po absolvovaní 72km a 5000m+, sme po necelých 13 a pol hodine. Je to šupa. Som zvedavý či sa mi ešte aj tento čas podarí niekedy skrátiť. Každopádne tento rok je skôr na pláne niečo iné. Možno sa zoberieme s parťákmi na Korunu Turca. Aj keď asi by som teda mal začať trošku trénovať vari. Či?
 |
| Prvý vrchol, Minčol nad Dolným Kubínom |
 |
| Druhý vrchol, Veľký Rozsutec |
 |
| Kraľovany po občerstvovačke |
 |
| Štvrtý vrchol Šíp |
 |
| Nad Žaškovom ..výhľad na Rozsutec, Stoh aj Šip |
 |
| Na poslednom piatom.. |
 |
| Nad Dolným Kubínom pri Tupej skale pri Cyrilometódskom kríži |
Na, prichádza Javornícka 100vka a s ňou už tradične nádherná jeseň. Len trošku ešte moc pripekalo cez deň. Po poslednom týždni som pripravený na rekordné časy. Len som sa trošku prerátal. Dobre bolo všetko do 50tého kilometra. Potom ma zdrapili kŕče a bolo po preteku. A bolo to tak zlé ako nikdy. Až ma hádzalo o zem. A nie a nie sa toho zbaviť. Ratujú ma všetci známy čo ma obiehajú. Prežil som asi 30 kilometrov agónie. Na nasledujúcej občerstvovačke som strávil vyše hodiny dokým som sa odhodlal pokračovať. Potom to už nejako šlo a s novým parťákom som do ciela priam došprintoval už. Celú noc sa následne žúrovalo a ráno prvým spojom domov. Pre mňa to bola vari top aftérka po preteku. Toto sa bude ťažko prekonávať.
 |
| Stále niekde v Javorníkoch. Všade nádherná jeseň |
 |
| Ránečko po 100vke a aftérke vo vlaku smerom domov |
Tento rok a moje výkony to je ako šialene náladová ženská. Raz to ide, nabudúce vôbec. Ale tentoraz som zase povstal zo záhrobia. Nechal som sa parťáčkou Julkou nahovoriť na parádnu akciu dvojích Prešporský ultra punk. To je taká motanica okolo Bratislavy, kde kde tu niekto do kanálu padne a tak. Stovka čo má ozaj parametre 100 kilometrov. Vari ani o kilometer viac. Samá rovina. Alebo dajme tomu samá šikmina dlhá. Dnes sa nám šlo parádne a zdolal som po prvýkrát aj ja sám 100 kilometrov pod 15 hodín. Dnes si môžem povedať, že to šlo.
 |
| Hromádka skvelých ľudí pred štartom |
 |
| A ideme na to |
 |
| Nad Devinom je to parádne. Bratislava a jej okolie nie je tak fádne ako si veľa ľudí myslí |
 |
| Najstrmší kopec v meste :D |
 |
| Niekde v lesoch.. |
 |
| A na občerstvovačkách.. |
 |
| Tu či tam? |
Mohol by som tu písať aj kopec iných dobrodružstiev či zážitkov ale to by sme tu boli asi ešte aj budúci rok. Okrem tejto kopy fotiek čo som stihol buď ja alebo niekto iný mi zvečniť, som zažil množstvo výletov len tak narýchlo a s veľkým množstvom starých ale aj nových známych. Čo to som stihol pobehať s novou parťáčkou Zuzkou po Fatričke. Aspoň pár vecí som jej ukázal a tak som aj ja znovu objavil čaro aj úplne neznámych veci.
No a nie je to všetko len o behaní po prírode a horách. Po desiatich rokoch sa nám podarilo zorganizovať aj stretávku zo strednej školy a bolo veľmi príjemné stretnúť starých známych a pospomínať si na časy dávno minulé a uvedomiť si ako moc sme sa zmenili. Stretáviek aj pred vianocami bolo riadne veľa. Som za každú jednú vďačný. Vždy si vravím, že ja socializáciu moc nemusím ale aj to stojí raz za čas za to. Ale naspäť do hory.
No a už som na Korune Oravy zase. Tentoraz asi ešte stojí za zmienku ako to dopadne keď skúšate či funguje elektrický plot. Hej, nezabije Vás to, dokonca Vás to ani v danej sekunde neomráči. To príšlo až nasledujúce dni. Už som si myslel, že budem na pol tela invalid čo ma niekoľko dni, ba vari aj týždne bolela celá polka tela. Preto sa mi nechce siliť celú Korunu. Nedá mi to ale aspoň im cestu ukázať v druhej zákernej polovici. Hlavne na lúkach nad Žaškovom. Ani teraz neviem ako to títo páni nakoniec zvládli, Tuším za 14 a pol hodiny. Každopádne keď som to neprešiel celé, aspoň mám do zbierky kopu krásnych jesenných fotiek.
 |
| Na rýchlej Korune je nádherne to, že stíhate na Minčole východ Slnka a na Veľkom Choči jeho západ :) |
 |
| Majestátny Veľký Rozsutec |
 |
| A princezná Osnica |
 |
| Z diaľky sa nám smeje posledný vrchol Veľký Choč a divia sa nám Západne Tatry |
 |
| Ladné krivky Malej Fatry |
 |
| Rozprávkový Podšíp aj s vrcholom |
 |
| Šliapanie na vrhcol už taká rozprávka nebola |
 |
| Nad Žaškovom |
 |
| Slnko odchádza.. Na Veľkom Choči |
 |
| Vysmiatí naspäť v Kubíne.. |
Ďalší víkend je v Dúbravke na Liptove jeden z mnohých cestovateľských festivalov. Tento mi príde ale najviac dedinský. To je niečo pre mňa. Cez deň ale nezaháľam a s parťáčkou Zuzkou ideme objavovať skryté zákutia Nízkych Tatier. Dnes ma parťáčka vytiahla na Demänovský nôž. Toto už bolo ale na mňa moc. Ja a výšky a otvorená expozícia nie sme kamaráti. Stále. Môžem si na seba hromžiť koľko chcem ale v tomto som slabučký. A neviem ani čo s tým. Vyhýbať by som sa tomu nerád. Prichádzal by som kvôli tomu o množstvo zážitkov. Nevadí, aspoň do polky som zašiel.
 |
| Nad Pavčinou Lehotou |
 |
| Po krkolomnom chodníku, nechodníku polomom sme nakoniec trafili |
 |
| Kráásne miesto |
 |
| Keď som sa už zvládol v polke otočiť |
 |
| Nad Laziskom |
 |
| Artikulárny drevený kostol vo Svätom Kríži |
Prichádza zima a s tým posledné pobehania v horách. Jedno z tým posledných bolo aj preskúmanie severnej časti Krivánskej Malej Fatry. Našiel som si top tréningovú trasu na nastavajúcu sezónu. Ide cez tri chaty, tak si myslím, že nezahyniem od smadu a hladu. Ide aj cez nádhernú dolinu Kúr. A myslím si, že s Maxíkom to bude vždy veľmi krásnych 42km a 2700m+ Alebo da sa to aj predĺžiť cez Vrátnu a chatu na Grúni a už bude úžasných 50km a prevyšenie dokonca 3500m+. Už sa celkom teším znovu aj na tenisky.
 |
| Moja domovina, jeden z mojich prvých kopcov |
 |
| Kde to ideme? |
 |
| Nad Krásňanmi |
 |
| Nad dolinou Kúr |
 |
| Už skoro na hlavnom hrebeni v sedle Priehyb |
 |
| Sme tam |
No a čo je ešte nové v tomto roku? Kúpil som byt. Hej aj ja som sa už zadĺžil do šestdesiatky. Ale celkom sa mi to zatiaľ pozdáva. Konečne má kde človek hlávku skloniť. Niežeby som doteraz nemal, ale je to iné. Som rád, že sa mi tak v posledné mesiace a možno už aj roky celkom darí. Kiež by to šlo či v osobnom živote a či v živote zrastenom s prírodou aspoň tak ako doteraz ešte celé roky.
No a tentoraz ideme zase do Strážovských vrchov pozrieť. Prichádzame s parťákom Andrejom na hosťovanie. Som zvedavý čo to vymyslel pre nás. Zase ako minule na Korune aj teraz hlavne zadovážil excelentné počasie. Dolu sneh s dažďom, hore vietor a sneh. Celkom bojové podmienky. Prechádzame kopcami ako Vápeč, Strážov či Rohatá skala. Prechádzame kráľovstvom jaskýň. Myslím si, že veľmi pekná trasa. Je ešte stále čo objavovať na tomto našom nádhernom Slovensku.
 |
| Na Vápči už hmatáme prvý sneh sezóny |
 |
| Ueee, odfúkne nás |
 |
| ..letíme dolu |
 |
| Lúky nad Zliechovom |
 |
| A Stúpanie na Strážov |
 |
| Na vrchole |
 |
| Popri Strážovskom potoku |
No a už prichádza posledná bežecká akcia roku pána 2018. Nechal som sa po 3 rokoch opäť nakecať na Pražskú stovku. A vypálilo to ozaj parádne. Znovu som netušil čo mám od seba čakať. Zase som čakal, že ma čosi zradí ale v tento deň to išlo. Išlo to až tak dobre, že som mal skoro rovnaký čas ako pred 3mi rokmi na mojej z jednej najlepšie zabehnutej stovky. Počasie nás až tak moc nevytrápilo a tak za 21 hodín som naspäť v cieli trate dlhej 125km. Príroda okolo Vltavy bola nádherná. Veľa sme šli po tme ale tie miesta čo som videl som si vychutnával. Tato Praha je tiež poriadna namotávka. To ti nie je len betónové rovné mesto. Určite vyskúšajte.
 |
| Cestou do Prahy |
 |
| A stále cestujeme.. |
 |
| No a v noci sa už túlame po lese |
 |
| Nad Vltavou |
 |
| Vyhlídka Máj |
 |
| Na osemdesiatom či deväťdesiatom? |
 |
| Pre toto sa to vždy oplatí :) |
 |
| Krásna skala, čert vie aká |
 |
| Hody osem kilometrov pred cieľom |
 |
| Na zdravie v cieli.. |
 |
| V potoku už čosi pripadlo |
 |
| Chatu ešte vidno.. |
 |
| Prvé lyžby sezóny |
 |
| Silvester začína |
 |
| Silvester prebieha.. |
 |
| Silvester končí.. |
 |
| Ťažký návrat do reality |
Fakty a čísla roku pána 2018
Tento rok už ako pravidelne, som prežil neskutočne veľa dní na našich úžasných chatách v Malej Fatre. Najviac pri lyžovaní na chate pod Chlebom, a potom po troške aj na chate na Kľačianskej Magure či Martinkách. Okrem toho sa mi podarilo vidieť tieto krásne miesta:
Malá Fatra (okrem rýchloviek na chaty) 19x
Veľká Fatra 8x
Nízke Tatry 5x
Západné Tatry 4x
Malé Karpaty 4x
Strážovské vrchy 4x
Chočské vrchy 3x
Oravská Magura 2x
Vtáčnik 2x
Biele Karpaty 1x
Kremnické vrchy 1x
Pieninny 1x
Spišska Magura 1x
Vysoké Tatry 1x
Javorníky 1x
Poľské Tary 1x
Príroda okolo Prahy 1x
Preteky:
Lazová 100vka
Beh na Rokoš
Ultrapunk 85
Beh na Čertovicu
pomoc pri Severnom Živloplaze
zrušený Štefaník trail (štafeta)
Beh na Borišov
Beh na Zniev
Beh na Vtáčnik
Red bull v3k (Beh na Rocciamellone, 3538mnm)
Red bull 400 (beh na skokanský mostík Štrbské pleso)
100 míľ krajom Malých Karpát (dnf)
Javornícka 100vka
Bratislavská 100vka
Pražská 100vka
Alpy od východu cez sever, západ, juh až naspäť na východ cez Slovinsko, Taliansko, Rakusko, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzko, Taliansko, cez kopec sediel (tuším 25 nad 1500mnm), najvyššie až do 2770 mnm na aute a spolu sme najazdili vyše 4000 km za 17 dni. Počas skoro 20 tisíc výškových metrov sme videli vari všetko a asi aj nič. Od Nádherných hôr v Dolomitoch až po tie najvyššie kopce ako Mt. Blanc, Mt. Rosa či Matterhorn, videli sme nádherné ľadovce, či plesá. Videli sme úžasné diela ľudskej činnosti, myslím tým priehrady. A nakoniec sme videli aj Miláno či východ Slnka pri mori a kopec iného čo mi teraz v rychlosti nenapadne. Proste všetko.
Okrem iného samozrejme, že bolo kopec spoločenských akcií a aftériek so super ľudmi, ktoré by sa asi ani na kalkulačke nedali spočítať a hlavne písať tu chcem o tom čo vidíme mimo štyroch stien.
Taktiež sa mi podarilo pár krát pomôcť aj s organizáciou pretekov (akcií, kde sa chodia ľudia dobrovoľne trápiť) a najviac hrdý som teda určite na pomoc pri Severnom živloplaze.
 |
| Trošku oneskorene, ale štatisticky to bolo len viac a viac po decembri :) |
Spolu vyše 8700 km, čo je viac ako 1/5 obvodu zeme
Spolu vyše 280 tisíc výškových metrov, čo je cca 200 výstupov na Slávkovský štít zo Starého Smokovca, pričom od začiatku Augusta 2017 do konca Júla 2018 sa mi podarilo splniť si svoju výzvu priemerných 1000m+/deň, čo bolo až vyše 370 tisíc výškových za rok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára