pondelok 1. októbra 2018

Poľské Tatry trochu inak

Plán je jasný. Po minuloročných obrovských objemoch v kopcoch som si chcel tento rok dopriať aj nejaký výnimočnejší ultra výlet. Preteky ma moc nezaujali, ale zato zažívať nové dobrodružstvo a prekonávať samého seba to bolo vždy moje. Doma som našiel skoro 100 zlotých a tým pádom bol výlet na nádhernú slnečnú jesennú nedeľu jasný. Ideme pobehať zopár chát v Poľských Tatrách.

Pohľad na Tatry z Lúčnej

Trasa: Kiri - Staników žleb - Sarnia skala - Kuznice (Zakopané) - Murowaniec - Kasprov wierch - Ciemniak - Hala Ornak - Klin - Volovec - Lúčna - Polana Chocholowska - Kominiarska p. - Kiri
cca 65km, 5100m+

Jamnické pleso a Ostrý Roháč

Ráno som zistil, že existuje ešte projektovejší vlak ako tým, ktorým som chodil kedysi. Tentoraz teda sedím vo vlaku už o 2:52. V Ružomberku som pred pol štvrtou a hneď spolu s parťákom Lukášom valíme autom smer Poľská dedinka Kiri pri vstupe do Koscieliskej doliny.

Krásny špic vrchu Koscielec pri výstupe z Murovanca na Kasprov wierch

Auto nechávame na jednom z veľkých záchytných parkovísk a my sa vydávame do tmy. Parkovné by sa zrejme malo platiť ale takto skoro tu ešte niet nikoho, ako nikoho niet ani na vstupe do NP kde tiež vymáhajú 5 zlotých.

Hrebeň západných Tatier nad Tomanowou dolinou. Zprava Bystrá, Veľká Kamenistá, Smreczinski a Tomanowy wierch

Svižne prechádzame cez Staników žleb až vychádzame na krásnu lúku Przyslop - mietusi. Ešte je stále tma, ale mesiac nádherne osvetľuje zasnežené vrcholky Tatier. Po okolí sa ozývajú jelene v ruji, a tak ich nejdeme rušiť a my si ideme radšej ďalej svoje. Prechádzame striedavo lesmi a lúkami. Prejdeme krížom cez začiatok doliny Malej Laki. Je to nádherná dolina pod Czerwonym grzbietom z jednej strany a masívom Giewontu po strane druhej.

Nad Zakopanym začína nový deň. Pohľad zo Sarniej skaly

Prudko klesneme a ocitneme sa pri chate Polana Strazynska odkiaľ je cca 10 minút vyhliadka na vodopád Siklavica. Ten ma už ani v minulosti až tak nezaujal a teda sa tam nezastavujeme. Zato dnes ma očarili nádherné skalné bralá Giewontu týčiace sa priamo nad nami odkiaľ aj steká voda do spomínaného vodopádu. My pokračujeme čiernoznačeným chodníkom až na Sarniu skalu. Je to nádherné miesto a dnes máme prvkrát možnosť uvidieť Tatry po celej ich šírke. Z druhej strany sa ukazuje mesto Zakopane prebúdzajúce sa do studeného rána. Zima bola poriadna. Celý čas dokým nevyšlo Slnko dosť mrzlo. V týchto výškach mohlo byť miestami aj -5°. Slnko vyšlo až cca 10 minút po tom ako sme zišli zo skaly. Chodník pokračuje síce často blatistým chodníkom, ale kde blato nie je, sú krásne traverzy okolo skalných brál tyčiacich sa nad lesom. Miestami je chodník upravený mostíkmi alebo schodíkmi. Táto strana Sarniej skaly sa mi zda oveľa krajšia ako od Polany Strazynskej. Chodník klesá až do doliny, kadiaľ po šialenej hrboľatej ceste sme zišli až na vrchnú časť Zakopaneho, ku dolnej stanici lanovky na Kasprov wierch. Druhou stranou doliny, do ktorej sme zišli by sme sa dostali cez chatu Hala Kondratowa na Giewont, ktorý sme my obišli práve cez Sarniu skalu.


V Zakopanom opäť vchádzame do NP a teraz po siedmej už platíme vstup aj my. Vyberám modro značený chodník na chatu Hala Gasienicowa na Murowanci. Ideme poriadne rýchlo. Trošku nás napudili a snažiaci sa turisti v rifloch, ktorý chceli s nami držať krok. Tak či tak na chatu prichádzame až cca 10 minút po plánovanom príchode. Rýchlo dáme čaj, ktorý samozrejme vyfasujem tak, že mi dali šálku bez uška, vriacu vodu, sáčok čaju a dva krúžky citrónu. Čakáme na vyluhovanie, a potom nie a nie čaj vypiť keďže šálka ma asi 100° a uško nikde. Nakoniec riedime čaj Coca Colou a potom po zúfalých 10tich minútach ho aj tak vlejeme do Camelbecku. Musíme valiť ďalej.

Pohľad od Haly Gasienicovej na Swinicu

Vonku síce už Slniečko zasvietilo, ale stále je hrozná zima. Cestou na Kasprov wierch sa ale rýchlo zahrievame. Problém je, že začína poriadne čerstvo pofukovať. Sami nevieme čo máme očakávať od hrebeňa medzi Kasprovym wierchom a Volovcom. Cez týždeň padol prvý sneh a netušíme koľko ho do dnes zostalo. Vyzerá to dobre aj keď na miestach okolo lanovky, kde chodí veľké množstvo ľudí bolo dosť ľadu. Opatrne preskáčeme schodmi až na vrchol. Ďalej vyzerá hrebeň v poriadku. 

Cestou na Kasprov wierch

Je to tu nádherné. Za nami sa nachádza Orlia prť. Pred ňou sa týči do nebies Swinica a za našimi Slovenskými hranicami pyšne stojí asi najvýraznejší Kriváň. Pod nami po ľavej strane je nekonečná Tichá dolina a vo svahoch sa kľukatí žltoznačený chodník na Kasprov wierch. Po Przelez pod Kopou Kondrackou prechádzame plynule a celkom svižne. Odtiaľto začína ale naraz zimné kráľovstvo.

Na Kasprovom wierchu

Pohľad do Suchého sedla, vzadu po hrebeni Swinica

Naša prvá 2tisícka je Kopa Kondracka. Začína sa mi na snehu poriadne šmýkať. Musím zapájať všetky možné svaly na nohách, aby ma nehodilo o zem. Berie to dosť veľa síl. A takto to bolo po hrebeni aj pri prechode cez ďalšie vysoké kopce ako Malolaczniak s odbočkou na krásny Czerwony grzbiet, Kresanicu a až po Ciemniak. Tam som už mal celkom dosť nakúpené, lenže vidina chaty pod nami mi dodávala stále nových síl. Kŕče som zahladil magnezkom, nejako sme sa zošuchtali až po Chudu przelez a odtiaľ sa pustili traverzom popod hlavný hrebeň Zachodných Tatier do doliny Tomanowej. Samotná dolina okolo potoka prešla tentoraz nadmieru rýchlo, a tak už po cca 6 a pol hodine od štartu si môžeme vychutnávať Tatranský vývar, hranolky či Polskie pivo. Čaká nás najťažšia časť výletu. Musíme teda doplniť čo najviac síl.

Okolo Garičkovej. Vľavo Tichá dolina

Chodník vchádza do lesa. Pár minút máme na pretrávenie, ale o chvíľu už ideme šialenými schodmi rovno do neba. Je to asi najťažšie stúpanie na našej púti Tatrami. chata je vo výške cca 1150mnm a vrchol Klinu skoro 2200mnm. Okrem toho je tam aj pár zbehov čiže prevýšenie bude cca 1200 metrov na necelých 8 kilometroch. Na Iwaniacku przelez to ide ešte ako po masle. Lenže potom prechádzame plynule z lesa do kosodreviny a schody ešte viac pristrmia. Nemať palice, tak tam nohy ani nevyložím. Nohy prestávajú fungovať. Neviem ako je na tom Lukáš. Idem strašne pomaly ale nezdá sa mi žeby som ho spomaľoval. Sme na Ornaku a druhá tretina výstupu na Klin je za nami. Trošku zbehneme do Siwej przeleze. Celý tento hrebeň je ale neskutočne krásny. Všade naokolo sú mohutné hôľne kopce. Dnes aj decentne pocukrené prvým snehom. Dokým nefúka je dobre. Postupne sa vyštverame už dosť pomaly do Gaborovho sedla a pred nami sa otvorí šialená stena na samotný vrchol Klinu. Každý nasadíme svoje tempo a bez slov sa vari silou vôľe vyštveráme hore. Práve ma vyplo.

Czerwony wierchy

Lukáš mi začína už aj v zbehu utekať. Snažím sa šetriť sily ale akonáhle príde stúpanie tak to vôbec nejde. Prechádzame cez Končistú. Tu sa dá odbočiť bočným hrebeňom do Chocholowskej doliny. Hrebeň je podobný tomu z Ornaku. Poliaci majú nesmierne dobre poprepájané chodníky. Každý jeden si tu dokáže nájsť niečo pre seba. Či šialení športovci, či pravidelní turisti, ale aj spontanni víkendovi návštevníci.

Na konci Tomanowej doliny. V pozadí Bystrá a po pravej strane hrebeň Ornaku

My ale pokračujeme na Hrubý vrch. Pohľady dozadu ma už v mojom rozpoložení nezaujímajú, ale z minulých razov viem, že každý jeden stojí za to. Stretáme známych, ale už ani tých nedokážem poriadne vnimať. Fakt sa už len plazím a Lukáš musí čakať. Každopádne stále sa darí ísť rýchlejšie ako značky či väčšina ľudí. Teda sa prehováram, že až tak zle to zase asi nie je. Nie, ani nebolo. Zle prišlo až keď sme zbehli ten šialený kopec z Hrubého vrchu do sedla pod Hrubým vrchom. Na Deravú som sa už poriadne tackal a do toho začal fukať poriadny vietor. Dosť dobre sme na tomto mieste odmrzli. Napriek tomu je to tu úžasné. Okolo sedla pod Deravou sa nachádzajú skalné bralá ktoré treba obchádzať a dodávajú hrebeňu šmrc. Po ľavej strane máme v doline Jamnické pleso a nad ním sa týči do výšin Slovenský Matterhorn Ostrý Roháč.

Klín z Gaborovho sedla ..v pozadí Hrubý vrch ..alebo Končistá?

Pred sebou máme posledné výrazné stúpanie. Na Volovec musím parkrát až zastať a predýchať. Nevládzem dvíhať už nohy. Nuž čo, slabučký som, takto si nikdy nebudem užívať prírodu ako kamzík. Na Volovci znovu fúka a teda chytro letíme dolu. Ehm.. podľa možnosti. Už aj Rákoň mi narobil problémy. Z celodenného vetra a zimy mi poriadne zachladlo hrdlo a už len pri málej námahe sa začínam zadychávať. Musíme sa ale tak či onak čo najskôr dostať na chatu Polana Chocholowska. Dole kopcom bežím, ale každý krok už len v miernom stúpaní je bieda. Smejem sa, že konečne už aj ja chodím ako bežný turista.

Končistá a Poľské Tatry ..hrebeň Ornaku a skalnaté Czerwoné vrchy až vzadu Orlia prť.

Prebehneme aj posledným vrcholom na hraničnom hrebeni Lúčnou a ideme naspäť do Poľska. Hrebeň Rákoň - Lúčna vrele každému odporúčam. Keď sa už naň dostanete je to prechádzka a krk si môžete vykrúcať každým smerom pri pohľade na toto Tatranské kráľovstvo. Z hrebeňa bežím čo mi sily stačia, aby sme boli čím skôr na chate. Nakoniec to nebolo až tak strašné a znovu môžem dať do seba čosi teple. Musím sa seriózne nakopnúť lebo aj tých posledných 11km a 400m+ bude zle. Rósol, fritky a Coca Cola to istí. Do toho šupnem nejaký ten energetický gél a magnezko a za polhodinu môžeme vyraziť do začínajúcej večernej zimy.

Jamnické pleso pod Ostrým Roháčom

Z chaty, už ako je zvykom, vychádzame behom čo drkoceme zubami. Rýchlo letíme dolu dolinou. Ani sa nenazdáme a sme o 3 a pol kilometra nižšie na odbočke na posledné stúpanie do Kominiarskej przeleze. Chodník je to strašný. Vlastne my to chodíme zrejme len preto, aby sme na posledných 10tich kilometroch mali ešte nejaké stúpanie. Je dosť možné, že zelenoznačený chodník dolinou, ktorý ide až do samotného Kiri je oveľa príjemnejší.

Polana Chocholowska

Stúpanie išlo celkom dobre. Vývar veľmi pomohol na zachladené priedušky. Problém tohoto miesta je totálne zničený chodník ťažbou dreva po veterných smrštiach. Všade je kopec blata a vetvy stromov. Každopádne zdá sa mi, že dnes to išlo oveľa lepšie ako keď sme to šli minulý rok, aj keď už po tme. Najhoršia časť s blatom je okolo Nižnej Kominiarskej polany. Pred ňou sa nachádza krásna lúčka s drevenými domkami. Nič z tohoto sme minulý rok už nevideli. Každopádne ako odídu domky, vojdete do lesa, a tam už budete vidieť len samé blato a počuť okolo seba a zo seba len samé nadávky. Topánky čo boli po cca 60tich km viac menej čisté sa zmenili na kôpku hnoja. Celé zle.

Cestou z chaty na posledných 11km cez Kominiarsku przelez

Od polany sa chodník oddeľuje od zvážnice v doline. Chvíľku stúpame a na inej lúke s domkami začneme konečne klesať už do Koscieliskej doliny. Je to tu celkom behateľné. Dokonca aj po ceste dolinou bežíme. Možno aj 5kovým tempom. Od chaty to už nebol ťažký úsek ale som rád, že som sa aspoň takto nakopol. Od chaty nám to do Kiri trvalo cca 1 a pol hodiny a celkovo sme do cieľa dorazili o siedmej večer, ešte bez čeloviek po 14tich hodinách. 12:45 čistého času a 1:15 sme strávili na chatách.

Posledné luče nad Giewontom a Czerwonymi wierchmi

Síce tretí úsek bol pre mňa nesmierne ťažký, aj tak hodnotím výlet ako neskutočne nádherný. Hory proste vyžarujú niečo čo nás v nich drží a nechce pustiť. Za každú jednu hodinu v nich som vďačný. Vďačný som za všetko to čo dokáže moje telo, za zdravie a za to, že mám stále okolo seba ľudí, s ktorými to môžem zdieľať. Budúci týždeň sa vidíme opäť na Korune Oravy :)




Foto: Lukáš Hladký

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára