utorok 27. apríla 2021

Choroba, Mierko a rozlúčka so snehom v Malej Fatre po tretie

Kokeees, niečo na mňa lezie. Každým dňom mi je horšie a horšie. Dokonca až tak, že v stredu zostávam doma. Po dlhom období si merám teplotu a veru že je zle. Mám viac ako 38°. Čo to na mňa lezie? Na ústach sa mi vyhodil kútiť a aj vo vnútri úst ma všetko bolí. Dokonca ma bolí aj hrdlo. Snažím sa gúúgliť. Všetko sa to javí na herpes. Klárik mala cez víkend tiež niečo na ústach vyhodené, ale nečakal som, že to na mňa takto agresívne skočí. Idem teda ku doktorke. Tá ale konštatuje, že herpes to nebude. No sama nevie čoby to za vírus, či baktériu mohlo byť. Dá mi cmúľať na hrdlo nejaké pastilky a pre istotu si necham vypísať aj antibiotiká. Ale tie by som si dával vari až za trest. Do víkendu sa idem liečiť bez nich. Dopujem sa čajmi a vitamínami, no teplota a bolesť úsť nie a nie prejsť. Celé toto divadlo sa ešte aj udialo v čase korony. Známi na mňa pozerali akoby som mal malomocenstvo. Hlavne keď som sa na druhý týždeň dostavil do roboty. 

Veľký..

..a Malý brat Kriváň

Som z toho zúfaly, keďže snehy na horách sa pomaly topia a ja čučím doma zabalený v perine. V piatok sa mi ale už zdá, že choroba trošku prechádza. Stále sa cítim neskutočne slabý, no už viem, že teplotu by som si zrejme nenameral. Riskovať si to zmerať, ale radšej nejdem. Poobede Klárik odchádza do práce na chatu pod Suchým. Ja si už štandardne ľahnem o tretej poobede do postele. Do zajtra sa musím dať dokopy! 

Spektakulárny žliabok zo sedielka medzi Veľkým Kriváňom a Pekelníkom pod Pekelník z juhu


Ráno sa zdá zase život o kus krajší a ľahší. Vyzerá, že bacil odchádza. Antibiotiká nechávam napospas osudu. Ja dnes musím ísť hore na sneh. Nech tam idem aj tri roky. Snažím sa doma vydržať čo najdlhšie, no poobede zbalím všetky svoje veci a vlakom idem do Šútova. Na výšľap si nechávam približne tri hodiny. Snažím sa ísť velice pomaličky, no tri hodiny sa hore ísť proste nedá. Tuším to bolo za dve a pól otrasne nudným tempom. Hore sme dohodnutí sa stretnúť aj s Ivom Em. Chce nám niečo vážne povedať!!!

Hor sa na Malý Kriváň

..ach ..srdcofka moja

Samozrejme prichádza aj s Barónom dve hodiny po mne. A tá novinka? Ivovi sa narodil Mieroslav!? Neuveriteľné. Ani raz nespomenul, že sa má stať otcom. Je to frajer. Úžasné zistenie. Trošku si na Mierka aj pripijeme. To bude mať teraz radosti doma. Či mu už ale teraz zostane čas aj na kamarátov. Zatiaľ sa zdá, že ano :)

Žliabkom na Malý Kriváň

Ani nevieme ako a je po polnoci. Musíme ísť spať. Veď mne je ešte stále z choroby zle. A zajtra nás čaká celkom ťažký deň. Vstávame asi až o ôsmej. Ledva rozliepam oči. Raňajky nás ale parádne nakopli. Barón lyže nemá. Ako sa rozlúčime s babami na chate, on ide cez Snilovské sedlo do Vrátnej na pešo. My v sedle pokračujeme smer Suchý a Iva vediem už ako klasicky na jar do sedielka medzi Veľkým Kriváňom a Pekelníkom. Tam je asi najkrajšie vysnežený žľab v celej Malej Fatre. Dokonalým jarným firníkom letíme dolu pod Pekelník. Boli to priam sekundy a už aj musíme na lyže opäť lepiť pásy. Je to krásny zjazd. Za nami sa otvára nádnerný pohľad na západnú stranu Veľkého Kriváňa.

Posledné metre na hrebeň a sneh, ktorý nás vôbec nemal rád

Spätný pohľad smerom na Veľký Fatranský Kriváň

Krátkym výšvihom sa dostávame na bočné rebierko Pekelníka. Teraz sme presne uprostred dvoch Fatranských Kriváňov. Jeden máme za nami, druhý pred sebou. Krásne vysneženou pláňou sa spúšťame ku potoku Studenec. Ten len križujeme a postupujeme vysneženou časťou dlhého žliabku popod Koniarky, ktorým prichádzame až pod strmý výšľap na hlavný hrebeň a na červenú turistickú značku. Mne sa ide veľmi ťažko. Cítim ako moje slabé telo len neposlušne plní moje príkazy. Po chorobe sa niet čo čudovať. Ivo obetavo prešľapáva stopu. V strmých traverzoch sa celkom vytrápil. Lyže poriadne podšmykovalo v divnom jarnom snehu. No nakoniec sme sa predsalen na hrebeň vyškriabali. Po ňom sme už za pár minút na Malom Kriváni. Tu ešte sneh aj trošku primŕza. Vytvára to nepríjemnu škrupinu. Nepríjemne aj fúka. Ideme odtiaľto hneď aj preč.

A sme hore :)

Lyžba po pár oblúkoch je opäť eňo-ňuňo. Radosť sa voziť takto na konci Apríla. Nižšie sa už ale kosodrevina miestami zlovestne prepadáva do potoka. Čo teda ďalej? Ako ideme pokračovať za Klárik na chatu pod Suchým? Ivo navrhuje pokračovať dolu Sučianskou dolinou dokým nás snehy pustia a potom sa napojiť na žltý turistický chodník do sedla pod Suchým.

Zima je proste úúúžasná


Zlyžovali sme poriadne hlboko. Skoro až do výšky 1100 mnm kde sa stáča zvážnica okolo Sučianskej doliny. Prebrodíme potok a na druhej strane zbadáme v lese nejaký nevýrazný starý chodník. Je naznačený aj v mapách. Poďme teda nim. Aspoň na chvíľku si nim možeme pomôcť. Pokiaľ ideme suchým chodníkom tak je všetko fajn, no akonáhle zájdeme na hlboký nafukaný sneh, hneď mi to berie kopu síl. Ivo opäť predšľapáva pol metra hlboké stopy. Obtáčame sa okolo bočného výbežku hlavného hrebeňa ku nevyrazbému vrcholku Soliská. Moc si tým nepomáhame. Od hrebeňa sme sa dosť vzdialili. V lese začína byť snehu ale opäť dosť, a tak to znovu skúšame na lyžiach. Chvíľku sa predierame konármi pomedzi ihličnany, no nakoniec nás les vypustí na lúku, z ktorej už na žltej turistickej značke, nádherne vidno do západného žľabu Malého Kriváňa, ktorým sme možnože ešte ani nie pred hodinou lyžovali dolu.

Zo Sučianskej doliny naspäť na hrebeň to bolo aj s trochou divočiny

Malý Kriváň za nami :)

Sme zachránení. Zdá sa, že na lyžiach sa dostaneme opäť až na hrebeň. Snehu je tu ešte stále dosť. Nachádzame krásny priechod medzi kosodrevinou. Miestami musíme každé tri kroky robiť cik-caky, ale už ma to opäť baví. Veď mám Klárik už tak povediac za rohom. Vychádzame na červenú turistickú značku a ňou rýchlo vychádzame až na Suchý. Pred vrcholom sme museli ešte pár metrov lyže preniesť. Na južnej strane Suchého je už dávno po snehu. No na severe je úúúplne iný svet. Na vrchole dávame lyže opäť na nohy a letíme dolu. Skackáme pomedzi kosodrevinu a rýchlo stracáme výšku. No stráca sa pod našími nohami aj sneh. Rôzne, podľa podmienok, meníme smer. Prechádzame z pravej strany chodníka na ľavú a opačne. Ako ale hustne les, tak už to prestáva ísť. Sme na podklade. Spodnú polku Suchého musíme zísť napešo. Na lyžiach prejdeme už len po pár závejoch nafúkaných okolo Príslopu pod Suchým a potom už idu lyže definitávne na chrbát. Z lúčky pod Suchým sledujeme našu zostupovku. Škoda, že som nedal na Iva a nešli sme radšej dlhšie na lyžiach strminou vpravo od chodníka v smere zjazdu. Veď by sme sa z tej diery už nejako vyškriabali po žltom traverzujúcom chodníku.

Na poslednom vrchole..

..a tejto sezóny posledný pohľad na hrebeň v bielom závoji

Na rovine medzi Príslopom a zjazdovkou nad chatou ma už poriadne žuje. Mám ozaj dosť. Neviem sa už dočkať kofolky a svojej lásky. Krkolomne zbiehame v lyžiarkach po blatistej zjazdovke na chatu. Vyzúvame sa už radšej pred ňou. Sú na nás tony bahna. Ešteže mám tenisky na prezutie. No a potom letíme dnu. Konečne mám pri sebe všetko to, čo mi tak chýbalo. Veď predsa Klárik. No a jasnééé, ku tomu tonu jedla. Klárik v práci dnes končí. Počkáme teda na Baróna, ktorý časom prišiel z Vrátnej do Nezbudskej lúčky a vybehol teraz prezmenu na túto chatu a na fajront sa všetci spolu vydáme dolu do civilizácie. Lyžiarky nejako v piatich igelitkách natlačim do batohu, lyže dám na vrch a môžeme ísť na to.

Rezkým krokom na chatu

Cesta ubehla nesmierne rýchlo. Ani neviem ako a sme pri hrade a ešte raz otvorím oči a sme pri Váhu. Keď je človek s dobrou partiou, tak život uteká nesmierne rýchlo. Som rád za všetkých čo mi robia život krajší. Chvíľku sa ešte vykráčame a vykecáme po cestičke okolo Váhu, no pri prvých domoch v dedine sme už pri aute. Aby sme boli s Ivanom a Barónom čo najdlhšie, nechávame sa aj ten jeden kilometer ku stanici odviezť. No potom sa už predsa len musíme rozlúčiť. Veď sa zase raz vidíme kdesi na horách. My nastupujeme na vlak a aspoň na chvíľku ideme ešte pozrieť našich do Vrútok. Týždeň sme nakoniec ukončili parádne. Kto by to bol povedal, že choroba tak náhle ustúpi a dokonca nechá vyrásť aj takémuto parádnemu dobrodružstvu. Som za to všetko nesmierne vďačný. Teším sa na každý ďalší deň čo mi život prinesie :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára