Zase raz krásne dni prežité s úžasnými ľuďmi. Som tak vďačný za všetko a všetkých čo mi priniesol tento starý rok. Čo viac si priať? Možnože už len trošku viac snehu :)
No, každopádne 31vého decembra doobeda trávim čas ešte v práci. Hádam nebudeme zavadzať na chate už pri prípravách. Podobné povinnosti má aj parťáčka Lenka. Ehm.. vlastne Lenka musela ešte dokonca stihnúť po práci spoločnú rodinnú večeru. Lukáš mal zase kopec iných vybavovačiek. Stretáme sa všetci v Šútove okolo piatej poobede.
Lyže na batoh a ideme hore. Snehu pramálo, a tak ich obúvame až na križovatke medzi Zajacovou - Trusalkou a Šútovom. Odtiaľ to už hrkajúc po polcentimetri snehu na rozbitej asfaltke ako tak ide. Od Zajacovej trčí ešte zopár kameňov a pri Romane odbočujeme do potoka. Spred dvoch dni kus snehu zmizlo alebo spľaslo ale stále to šlo. Trošku škrípania si hrany užili, ale vo vyšších partiách to už bola krása. S rumíkom cesta ubieha ako voda a o siedmej sme už s našimi. Párty môže začať.
Po rumíku som dákosi dožutý, tak sa to snažím zajesť asi tonou jedla. Celkom to zaberá. Každopádne po pár skúsenostiach už nič s alkoholom nepreháňame. Večer sa pomaly rozbieha a Matúš sa chytá velenia nad reproduktorom. Okrem skialpinistu sa v ňom nachádza aj duch dídžeja. Ideme na to. Trvalo to dosť dlho, ale okolo 11tej už tancuje vari celá chata. Ledva stihneme vybehnúť von privítať novy rok.
Zaprajeme si všetko dobré a prichádza ďalšia ťažká disciplína. Zohnať foťak na novoročnú fotku. Celé zle, no nakoniec sa jeden našiel a foto nám po roku opäť vyšla.
Zima je vonku príšerná. Je hmla a čosi aj poletuje. Ohňostroje pod nami v Turci nevidno. Nemá zmysel otáľať, poďme dnu opäť pártiť. Po polnoci sa mi zdá, že na stoloch pribudlo asi milión šampusov a stále pribúdajú nové a nové ako z hrnčeku var. My sme vydržali stáť na nohách niečo do vyše tretej. Skončilo to tak, že chystanie nocľahu nás zmohlo tak, že sme odpadli až do rána. Niektorí ale ževraj potiahli až do rána. "Skoro" do rána. Práve im začínalo svitať.
 |
| So svojimi :) |
To my už sme zase pomaličky vstávali. O ôsmej sme už skoro všetci svorne sedeli pri stole a hneď sme vyfasovali čistenie cibule. Po dvoch hodinách sme si mysleli, že už to máme za sebou, keď sa naraz objavili zemiaky. Krásny začiatok nového roku :) ..na chate to máme aj pre všetky tieto zážitky tak veľmi radi.
Na obed, okrem jedla, už nevládzeme nič. Niektorí síce pošli skúšať snehy na okolí, ale vracali sa len so slovami, že je tam hmla a veľmi málo snehu. Ja som už zhýčkaný, ja už len Slnko vo svojom okolí hľadám. Počkám teda dokým mi parťáčka nedolyžuje a poobede spolu zlyžujeme dolu. Škoda len, že sme sa nestihli stretnúť s Milanom. To je tak, keď oni sa prvého dovalili hore o štvrtej poobede a my máme na druhý deň pracovné povinnosti. Verím, že nabudúce sa lepšie dohodneme.
No a čo dodať na záver? Teším sa na nový rok. Teším sa na všetko čo prinesie. Som zvedavý či bude pokračovať to čo začalo. Milióny výletov so Slnkom za Slnkom a či ma zavedie život úplne inde? Každopádne druhá polovica roka bola unikátna. A čo ak budem už iba jesť a piť. A dá sa tomu veriť? Dá sa vymeniť hory a Slnko za niečo iné?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára