4 voľne dni. Alebo 3 zo štyroch. Čo s tým. Ako vyklušeme víkendovú stovku? ..a vlastne stovku? Veď nakoniec to bolo pre nás 67 km a 5000 m+. V nedeľu a pondelok trošku zregenerovať (možno aj zdegenerovať) a v utorok do Raja? Ok ..som za? ..kto nie je?
V utorok ráno vstávam o 4 tej. Taká normálna výletová hodinka. Ono by to bolo celkom fajn. Keby neprídete do Liptovského Mikuláša s Kubom Ka a zvyšok partie vám nezahlási, že oni ešte spia a nech ich tam počkáme. Neexistuje asi horšia vlastnosť ako táto opovážlivosť. A to ja s Kubom by sme si kvôli nim aj nohy polámali.
Nakoniec sa stretávame a na už známej Fabke šviháme do Raja, presnejšie do Podlesku. Prvykrát čo som nechal vymyslieť trasu žene. Lepšie povedané keď som ja niečo vymyslel nikto ma nepočúval. A vlastne kedy mňa niekto počúval? :D ..ok veď ono to je iba turistika po ťažkom preteku.
Nakoniec sa stretávame a na už známej Fabke šviháme do Raja, presnejšie do Podlesku. Prvykrát čo som nechal vymyslieť trasu žene. Lepšie povedané keď som ja niečo vymyslel nikto ma nepočúval. A vlastne kedy mňa niekto počúval? :D ..ok veď ono to je iba turistika po ťažkom preteku.
Vyrazili sme z auta, hneď sme dostali parkovné 2,5€/deň a následne museli kúpiť aj samotne lístky na seba pre vstup do Raja v hodnote 1,5€/os.deň. Chodníky pred vstupom do národného parku sú už po ôsmej dôsledne kontrolované.
Suchá Belá. Jedná z najznámejších dolín v Slovenskom raji. Asi kvôli ľahkej dostupnosti. Rebríky a stupačky pre nás funkčné, ale sviatočnému turistovi, môže niekedy chýbať chýbajúca priečka na rebríku alebo, že musí skákať z kameňa na kameň aby si nohu nenamočil. Alebo to iba ja tak buržoázne cítim? Cestička je to krásna a ako sme s Julkou zhodnotili pre prvovýstup je to dokonca prenádherné ale potom to všetko postupne stráca svoje čaro a všedne. Ale možnože to je tým, že sme sa toľko smiali a rozprávali, že sme vlastne ani netušili ako sme to celé prešli. Veľmi pekná časť Suchej Belej je, kde skalný kaňón podopierajú papeky, aby nespadol, úzučký priechod vyhĺbenou štrbinou potokom vo vápenci a asi väčšina tu prišla určite kvôli vodopádom a rebríkom. Suchá Belá podľa mňa nie je až taká náročná a zvládol by ju skoro ktokoľvek. No ..treba si dávať pozor na mokré, šmykľavé kovové rebríky. Lebo stačí, keď sa nabieha na rebrík z boku ako formula a skončíte ako ja hneď pod prvou priečkou ležato ak nebudete pevne držať reťaz.
Suchá Belá. Jedná z najznámejších dolín v Slovenskom raji. Asi kvôli ľahkej dostupnosti. Rebríky a stupačky pre nás funkčné, ale sviatočnému turistovi, môže niekedy chýbať chýbajúca priečka na rebríku alebo, že musí skákať z kameňa na kameň aby si nohu nenamočil. Alebo to iba ja tak buržoázne cítim? Cestička je to krásna a ako sme s Julkou zhodnotili pre prvovýstup je to dokonca prenádherné ale potom to všetko postupne stráca svoje čaro a všedne. Ale možnože to je tým, že sme sa toľko smiali a rozprávali, že sme vlastne ani netušili ako sme to celé prešli. Veľmi pekná časť Suchej Belej je, kde skalný kaňón podopierajú papeky, aby nespadol, úzučký priechod vyhĺbenou štrbinou potokom vo vápenci a asi väčšina tu prišla určite kvôli vodopádom a rebríkom. Suchá Belá podľa mňa nie je až taká náročná a zvládol by ju skoro ktokoľvek. No ..treba si dávať pozor na mokré, šmykľavé kovové rebríky. Lebo stačí, keď sa nabieha na rebrík z boku ako formula a skončíte ako ja hneď pod prvou priečkou ležato ak nebudete pevne držať reťaz.
Suchá Bela záver je miesto ako stvorené na piknik. Cestou sme všetko popredbiehali, čiže hore sme si mohli miesta vyberať. Každý nabalený na turistiku, jedine ja s nádejou, že bude kdesi chata. Áno mal som nejaké buchty, jablká a iné sladkosti, ale oni mali kaleráb. Na tomto mieste som práve za kamarátsku pohostinnosť a hlavne kvôli kalerábu zabudol na polhodinové ranné meškanie. Inak ja som (aj okrem iného) na kalerábe strašne závislý. Ako sa oni spolu vyprávali, ja som im potajomky raz za čas uchmatol asi polovicu všetkého čo mali. Potom to dopadlo tak, že keď sa brucha merali kto je najohyzdnejší, tak som nemal konkurenciu.
A potom to prišlo. Ukázalo sa, čo sa stane, keď túru naplánuje žena. Dolina Kyselu opačným smerom. Akože ja nedbám. Myslím si, že by sme to zvládli. Iné je, že by to asi nebolo príjemné pre tých čo by šli správnym smerom. Ďalšia vec, že keď sme sa priblížili ku vstupu do doliny, zistiť či je tam ozaj zákaz, tak jedná milá teta nám hneď s radosťou zaželala príjemnú pokutu.
To sa už ale v mongolke zobudil predok dobyvateľa Džingischána alebo priamo vlastným menom Temudžína a skoro cyklistka prišla o život. Mali sme čo robiť aby sme po tých stojkách a iných core cvikoch na lavičke Julku nasmerovali správnym smerom od tety. Zase sme raz stále niečo rozprávali a ani sme si nevšimli a boli sme mimo turistickej značky. Hej, z ničoho nič sme sa ocitli na skratke a po pár minútach sme už aj boli na Kláštorisku. Toto miesto som si nikdy nenaštudoval. Ono sú to nejaké ruiny kláštora? ,,čo viem je, že po novou je tam aj pamiatka na nešťastie spadnutého vrtuľníka. Taktiež viem, že sa tam dejú čudné veci. Chvíľku máte topánku na zemi pred sebou a po chvíľke je tá istá topánka na vedľajšom strome. Pozor na to. Pozor si treba dávať aj na deti s kosačkou, aby vám neprešli po hlave.
Pre bežcov ale aj turistov je veľmi pekná modra značka z Kláštoriska pod Tomášovský výhľad. Najprv sa ide po troške do kopčeka, ktorý až taká troška po 5000 výškových metroch nie je a potom sa chvíľu ide strmhlav dolu. Zase raz sa ukázala moja slabosť v závislosti na jedlách a nápojoch. Tentokrát som opäť neodolal Redbulu. Hlavná vec, že hejtujem kávičkárov ako nedokážu prežiť deň bez kávy. Ale ono na mňa pôsobí ten Redbull hrozne besnivo. Vždy som naschvál išiel ako posledný zo skupiny a vždy po troch minútach som ich čakal pod kopcom. Problém Raja je to, že okrem stromov sú na trati aj stovky ľudí a asi aj to že často nemajú títo ľudia pochopenie pre premotivovanú lesnú svorku.
Áno, ešte sme vypučili zopár výškových metrov na Tomášovský výhľad a potom nám trošku preplo. Keďže v Raji je toľko turistov a chodníky sú úzke vymysleli sme chôdzu v Rímskej korytnačke. Ako to funguje? ..Natlačíte sa piati na 1 m štvorcový a takto svorne všetci idete dopredu. Ani sa nenazdáte a budete najslávnejší v celom Slovenskom raji. Možno po chvíľke na vás pošlú aj vrtuľník, že či je všetko v poriadku alebo či ste v poriadku vy.
Tomášovský výhľad. Jedno s najgýčovejších miest na Slovensku. Každému vrelo odporúčam. Majestátne pôsobiaca skala, po ktorej kde tu lezie nejaký fanatik, na vrchu žasnúci turisti alebo v neskorších či skorších hodinách samota ..biela skala robí neskutočné krásny kontrast ku zeleným stromom pod ňou ..za skalou lesík, pred skalou hlboký útes a za útesom obrovská zalesnená Sokolia dolina s najdlhším rebríkom v raji ..po pravej strane Sokolej doliny hrebeň nášho modrého chodníka s vrcholol Čertova sihoť a v stene hory kúkajúca sa na Tomášovský výhľad Čertová diera a na všetko zdiaľky dozerajú Vysoké Tatry. Človeku je až clivo keď musí odtiaľ zliesť zase do všednej reality.
Nás už čaká posledná časť turistiky. 10 km prielomu Hornádu. Prielom Hornádu je krásny chodník ponad a povedľa rieky. My sme niektoré úseky aj pobehali. Opäť raz sme pokračovali vo formácií Rímska korytnačka ale nová vychytávka Prielomu bolo niekoho predbehnúť a tri centimetre pred neho si čupnúť a začať si viazať šnúrky. Keď už sme čupeli na každom piatom metri, tak Jura to tak dožralo, že nás jedného po druhom kopal. Ale my v zápale hry sme si to vlastne ani moc nevšimli :D
Asi by som mal napísať, že nachádzajú sa tam vychytané úseky po stupačkách priamo ponad rieku, niekedy dosť natesno prilepený o skalu. Bolo ťažké na pol metri štvorcovej stupačke držať formáciu. Po ceste sa nachádzajú aj zaujímave zavesené lávky na oceľových "reťaziach" ..áno na reťaziach nie lanách. Písali dokonca, že nosnosť 5 ľudí, žeby to už bolo tak prehrdzavené? ..veď inak ta oceľ musí uniesť aj slona. To ale nebránilo jednému nášmu členovi blbnúť na tých mostoch ako keby bol šialený orangutan práve vypustený do divočiny. Ale dobrá správa. Všetky lávky aj po nás sú na pôvodnom mieste a prešli záťažovou skúškou na 20tich ľudí.
V tretine cesty sa nachádza Letanovský mlyn. Oáza medzi kameňmi. Majú tam všetko. Pivo, radler, kofola, káva, čipsy, sladkosti, džúsy ,,proste všetko čo potrebuje turista. Spravili sme si tu asi hodinový chillik a pobrali sa ďalej. V druhej tretine sa nachádza odbočka do Kláštornej rokliny. Pre našu pomalosť som ju zase nevidel. Ale myslím si, že to bude jedná z najhustejšie prechádzaných roklín. je krátka a na vrchu sa nachádza Kláštorisko s občerstvením. My pokračujeme teda ďalej. Stále sa striedajú úseky rovinaté s chodníkom prerasteným koreňmi velice nabádajúcim na beh. Potom zrazu strmý chodník sťa by do neba a následný skok opäť ku rieke. Kde tu nejaké stupačky ponad rieku. Proste ďalší veľmi zaujímavý chodník pre turistov každého druhu. Dokonca sme stretli rodinu s asi 5 ročným chlapčekom ako to pučil istený na lane :)
Od hrdla Hornádu sa už išlo po civilizácií a o chvíľu sme sa ocitli na Podlesku. 9 hodinová túra nám trvala 9 hodín. Ale pozabávali sme sa ako nikdy. Dobreže ešte teraz nemám svalovicu na bruchu od smiechu. Slovenský raj je podľa mňa jedno z najidealejších pohorí na Slovensku pre rodiny (aj s deťmi), teambuildingy a pre premotivovaných ultráčov, ktorý depkárčia, že sa blíži voľný sviatočný deň bez žiadnej známej či neznámej akcie.
Nás už čaká posledná časť turistiky. 10 km prielomu Hornádu. Prielom Hornádu je krásny chodník ponad a povedľa rieky. My sme niektoré úseky aj pobehali. Opäť raz sme pokračovali vo formácií Rímska korytnačka ale nová vychytávka Prielomu bolo niekoho predbehnúť a tri centimetre pred neho si čupnúť a začať si viazať šnúrky. Keď už sme čupeli na každom piatom metri, tak Jura to tak dožralo, že nás jedného po druhom kopal. Ale my v zápale hry sme si to vlastne ani moc nevšimli :D
 |
| Meranie sa kto je väčší.. |
Asi by som mal napísať, že nachádzajú sa tam vychytané úseky po stupačkách priamo ponad rieku, niekedy dosť natesno prilepený o skalu. Bolo ťažké na pol metri štvorcovej stupačke držať formáciu. Po ceste sa nachádzajú aj zaujímave zavesené lávky na oceľových "reťaziach" ..áno na reťaziach nie lanách. Písali dokonca, že nosnosť 5 ľudí, žeby to už bolo tak prehrdzavené? ..veď inak ta oceľ musí uniesť aj slona. To ale nebránilo jednému nášmu členovi blbnúť na tých mostoch ako keby bol šialený orangutan práve vypustený do divočiny. Ale dobrá správa. Všetky lávky aj po nás sú na pôvodnom mieste a prešli záťažovou skúškou na 20tich ľudí.
V tretine cesty sa nachádza Letanovský mlyn. Oáza medzi kameňmi. Majú tam všetko. Pivo, radler, kofola, káva, čipsy, sladkosti, džúsy ,,proste všetko čo potrebuje turista. Spravili sme si tu asi hodinový chillik a pobrali sa ďalej. V druhej tretine sa nachádza odbočka do Kláštornej rokliny. Pre našu pomalosť som ju zase nevidel. Ale myslím si, že to bude jedná z najhustejšie prechádzaných roklín. je krátka a na vrchu sa nachádza Kláštorisko s občerstvením. My pokračujeme teda ďalej. Stále sa striedajú úseky rovinaté s chodníkom prerasteným koreňmi velice nabádajúcim na beh. Potom zrazu strmý chodník sťa by do neba a následný skok opäť ku rieke. Kde tu nejaké stupačky ponad rieku. Proste ďalší veľmi zaujímavý chodník pre turistov každého druhu. Dokonca sme stretli rodinu s asi 5 ročným chlapčekom ako to pučil istený na lane :)
Od hrdla Hornádu sa už išlo po civilizácií a o chvíľu sme sa ocitli na Podlesku. 9 hodinová túra nám trvala 9 hodín. Ale pozabávali sme sa ako nikdy. Dobreže ešte teraz nemám svalovicu na bruchu od smiechu. Slovenský raj je podľa mňa jedno z najidealejších pohorí na Slovensku pre rodiny (aj s deťmi), teambuildingy a pre premotivovaných ultráčov, ktorý depkárčia, že sa blíži voľný sviatočný deň bez žiadnej známej či neznámej akcie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára