Ako začať? Tento rok mám v tom trošku chaos. Úplne presne sa mi nechce hľadať čo som robil, ktorý týždeň, ale vari na to najpodstatnejšie čo je spísané aj v tomto blogu nezabudnem. Čiže chronologicky to možno nebude sedieť a možno sa mi tam pritrafí aj akcie z iného roku, ale každopádne to bol pecka rok. Som za neho nesmierne vďačný. Takže poďme na to.
Zima a chata pod Chlebom. To bola asi najplnšia studňa zábavy. Minulý rok napadlo toľko snehu koľko som v horách jakživ nevidel. Chata zostávala stále tá istá, len ľudia sa striedali. A okrem iného som mal možnosť spoznať na chate úžasne baby. Po iné roky som Fatru v zime vešmi zanedbával, ale našiel som si ku nej cestu a stala sa z nej obrovská láska.
Do teraz si nedokážem odpustiť, že som to nezlyžoval; odvtedy už schody v podmienke neboli |
Prašany každý druhý deň |
Nedotknutosť.. |
V potoku.. |
Lesíky od Chlebu pod Kriváň |
Tie naj chaty pod snehom |
Čo si môže viac človek priať ako tu naj partiu? |
Generális sa jazdil deň noc |
Na lyžiach priamo z chaty.. |
Zaúčame do prašanov aj Nitru |
LES a SNEH |
Blááázni |
Niet nám rady.. |
S Klárkou zapúšťame prvé oblúky |
Aby sa nepovedalo, že celú zimu som strávil len na Chlebe tu je hneď jedna ochutnávka pár kilometrov vedľa od chaty, Lyžba okolo Osnice. Alebo Poďme zistiť kde sa tu dá natiahnúť trasa preteku.
S parťákmi na Stungovom príslope |
..a na zjazdovke Malá Lučivná |
A čo tak vyskúšať Choč? Myslím si, že aj tie krkaháje čo sme vymietli stáli za to. Ale verím, že raz predsalen padne aj centrál za obeť
Žimerová friistajl |
Snehu namraky |
Trénujemä.. |
Ach.. srdcofka |
Znovu sa ale vrátim ku chate pod Chlebom. Našiel som ďalšie šialené fotky. Sezóna 2018/2019 bola proste šialená. Už chápem prečo ma to minulý rok tam tak ťahalo. Teraz hľadám snehy niekde inde.
Bez komentára; len sa kochať.. |
Heh, dokonca som bol minulý rok aj pretekať. To už sú ti za veci. Nechal som sa zlákať do dvojice s Lenkou na už vyššie spomínané Strungami Osnice. Nevravím, že to bolo zlé. Druhé miesto veľmi potešilo. A aspoň raz v živote sa mi aj podarilo predbehnúť nášho olympionika Matúša.
Aby som bol systematický, tak musím spomenúť aj našu vari jedinú spoločnú prípravu na pretek. Boli sme spolu s Lenkou omrknúť lavínu spod Hromového. Ako bolo mnoho snehu minulý rok, tak aj padali fakt mohutné lavíny. Možnože budeme raz o týchto veciach vravieť svojim deťom. Možnože tu už sami nezažijeme.
Na Úplaze spolu so Stohom a Ruzsutcom |
Minulý rok sa diali veci |
Z Úplazu cez Mojžišové pramene ku vodopádu a na lyžiach až do dediny |
Lenka a ja.. |
..a krásne druhé miesto |
Turiec na Orave |
O nejaký ten víkend zase preteky. Tentoraz K2 v Malej Fatre. Jeden deň Malý Kriváň, druhý deň Veľký. Ja už len ako divák. Kde sa budem ja naháňať. Lenka ta sa do pretekárskej kariéry pustila zhurta. A vlastne aj Lukáš, Matúš a ďalší známi. Pomaly nemám s kým chodiť v zime na pivo.
Pretekáris pučia smerom na skládku cestou na chatu pod Chlebom |
Lenka maká čo to dá; nie je nejako naobliekaná? |
Konečne sa aj oni venujú príjemnejším veciam |
No a už som zase naspäť na Chlebe. Tam sa to proste nikdy nezunuje. Prichádza Marec a po konci zimy ani náznak. Kiež by to tak zostalo aj po budúce zimy.
A snehu stále neubúda. A zase raz ten "hnusný" Chleb. Ja sám nechápem koľko toho bolo nakydané a nami popísené počas minulého roku. Človek sa časom možnože aj naučí čo to odfotiť.
Bokami Západných Tatier, jarná skialpová klasika. Jednoznačne ale mimo pretekárskych radov. Tohoto roku aj s úžasnými parťákmi. Celé tri dni vyšlo exkluzívne počasie. Radosť žiť. A aspoň na konci zimi som sa trošku odtrhol od domoviny. Musím uznať aj inde majú celkom pekne. Už len aby toľko nepieklo. Skoro sme sa vypotili dušu. Bolo to priam na plávky. Niežeby sme tie tiež so sebou nemali. Veď povečeroch sú Kaľameny otvorené..
Čistý záhul bol pretek Chopok 3000+. Áno, znovu som sa dal zlákať do štafety. Nafičaný, že po takejto sezóne všetko zvládnem som si vybral samozrejme najťažší úsek. Skoro som tam ale o nervy prišiel. Aj som mal zálusk tam ísť aj o rok, ale zrejme radšej nie. Niežeby som znovu nemal guráže za kamión, ale po roku chuť pretekať je zase o jedno dno nižšie. Keď tak si pôjdem po nočnej len pre chuť s nimi nejaký ten výšľapík spraviť.
A je pomaly po zime. Prešlo pár dní s tropickými teplotami a snehy rapidne miznú pred očami. Posledné lyžovačky bez siahodlhého nosenia lyží na chrbáte boli približne do polky Apríla. odvtedy som ešte vyše mesiaca lyžoval, ale to už bolo len na pár fliačikoch snehu. Som zvedavý ako dopadne sezóna 2019/2020
No a posledné biele fotky tejto sezóny sme boli pofotiť do Tatier. Prvý deň to bolo v Západkach. Druhý a tretí sme si dali prechod haute route. Počasie nám opäť vyšlo lukratívne. Je koniec apríla a v Tatrách sa zdá, že sezóna sa práve rozbieha. Do ďalšej sezóny som si dal záväzok, že toto si už nemôžem nechať újsť. Tentoraz musím vydržať až do začiatku júna a potom hneď ísť ešte polyžovať pod Monte Rosu v Alpách. Verím, že v roku 2020 sezónu ukončim so snehom až 21vého Júna :)
No a ideme ďalej. Sezóna na lyžiach je ukončená. Ideme opäť do tenisiek. Prvý vážnejší počin bol prechod hrebeňa Veľkej Fatry. Ako je už zvykom, z preteku Ultra Fatra vyhodíme vždy pre mňa nelogický Japeň. Na začiatok to tak úplne stačilo.
Hneď ďalší týždeň valíme s parťákom na Ultrapunku 85. To bol za nápad. Tentorok som sa zaprisahal, že takúto chybu už viac nikdy nezopakujem. Je možné, že tohoto roku lyžiarska sezóna nebude až tak dlhá ako tá predošlá, ale myslím si, že plány budú aj tak úplne iné. Ale človek nikdy nevie. Zatiaľ to vyzerá byť otvorené. Každopádne nerád by som mal opäť po dobehu na niekoľko týždňov nohu v sáčku čo ma ako každý rok chytil Iliotibial.
Nah.. nedá mi to aj keď mi ide koleno odpadnúť. Síce tentoraz to bol len polovičný objem ako pred týždňom, ale aj tak to dáva poriadne zabrať. Do partie priberáme s Lukášom mladú pušku Matúša a parťáčku cestovateľku Alex. Snehu na Máj ešte vo Fatre hodne. Myslím si, že to bol fajn výlet.
Hlohovec - Trenčín. Zase jedna z top šmakocin roka. Človek by nepovedal, že to bude hneď vo štvrtý týždeň od začiatku behania. Ďakujem Kubovi za zavolanie a za spoločnosť. Samého by mi takáto genialna trasa asi len tak ľahko nenapadla. Prevýšení tam namraky nebolo, ale niečo sa predsalen našlo. Alebo keď aj z roviny sa da čo to vyťažiť. A tie lúky a lesíky boli ozaj krásne. Odporúčam. Noha po dobehu opäť v sáčku ale to nevadí. Posledné kilometre zo Soblahova sme dokonca išli stopom, skoro už ako niektorí pretekári na súťaži.
Jeden výlet tohoto roku venujem aj Maxíkovi. No niežeby výlet. Celý pretek. Alebo som len využil jeho danosti? Každopádne sa nám na Dogtrekingu Jánošíkovým chodníkom podarilo vybojovať druhé miesto. Boli to krásne tri dni so psiskami v kempe pri Terchovej. Už len keby sa Max naučil spať aj dnu v miestnosti. No myslím si, že za posledný rok na chate pod Chlebom sa to naučil. Je to môj verný kamarát. Mám ho rád.
Geniálna akcia menom Severný živloplaz. Čo dodať? Už sa okolo toho obšmietam tretí rok. Prvý sme boli skúmať trasu a ďalšie dva roky som bol aj pomáhať priamo počas a aj pred pretekom. Čo ma najviac hnevá je, že tento rok budem mimo tohoto bežeckého sviatku. Svetom vládne Korona vírus a keby aj nie, práve vtedy odchádzame do Talianska na dvojtýždňovu párty dovolenku v horách. Verím tomu, že ale o rok som tam opäť. Toto si len tak nikdy nechcem nechať újsť.
Som naspäť z východu a hneď ďalší víkend letíme do Nízkych Tatier. Už roky mám v pláne prejsť jednú 60 kilometrovú trasu. Parťáci ale trucujú. Nakoniec ma v polke presvedčili to vzdať. Zrejme to bude na moje kolienko tak lepšie. Pamätám si, že bolo hrozne horúco. Asi by som to aj tak celé sám nezvládol. Táto trasa je zakliata. Verím, že sa to už v roku 2020 podarí.
No a prišiel čas opäť na poriadny záhul. Hriňovská stov(p)ka. Asi už nikdy viac. Zrejme mi už stačilo takéhoto trápenia. Čo je to za rozum vyraziť na 100 kilometrov lúk počas 35° teplôt? Dopadlo to tak, že na 80tom kilometri som prespal pol noci a potom ma zobrali polomŕtveho autom do cieľa. Tento pretek ma zošrotoval na najbližších pár týždňov. Iliotibiál v kolene má už prešiel ale to sa nedalo rovnať s tým čo prišlo teraz. Podľa mňa to bol čistý zápal svalov alebo úplný nedostatok elektrolytov. Ledva som vedel chodiť.
Ako píšem. Po Hriňovskej som zničený na šrot, no nepripúšťam si to. Na druhý týždeň bolo v pláne točiť Martinskú ferratu 12 hodín. Prvý zbeh mi dal poriadne zabrať a každý ďalší to bolo už iba horšie. Stretám známych z ultra, tak sa na celý projekt vybodnem a radšej sa idem prejsť s nimi na Minčol. Práve sa tuším konal pretek Strečnianska mašla. Zídeme do Vrútok a ja ešte raz vybehnem za parťákom Kubom na Skalku za Martinkami. On išiel projekt z Považskej Bystrice domov do Martina. Po celom dni mam stehna na šalát a ďalšie dni mi nie je o nič lepšie. S tým "zápalom" alebo čo som to do frasa dostal musím zájsť až ku doktorke. Tá mi dala len Flector a kázala mi oddychovať. Krušné chvíle som vtedy prežíval čo ja idem ďalej robiť.
No a najhoršie bolo o týždeň. Robíme občerstvovačku na chate pod Chlebom v rámci akcie MF100. Celkom problém bol len výjsť hore. Ono nohy pred sa do vrchu sa mi ešte ako tak klásť dá, ale ako odtiaľto zídem? Problém mi robil jediný krok do skladu v chate smerom nadol. Aby toho málo nebolo na druhý deň sme šli spolu s Lukášom a parťáčkou Lenkou na výlet do Vrátnej. Prvý zbeh som šiel v takých bolestiach, že som už vyťahoval telefón, aby som si privolal horskáčov. Nakoniec som sa ale nejako rozbehol. Boli sme na Baraniarkach, keď práve oproti štartoval beh na Poludňový grúň. Tadiaľ sme sa my vracali naspäť na chatu. Dolu som to nakoniec tiež nejako zvládol. No a na druhý deň sa mi zdá, že som už ani do roboty nezašiel pre bolesť.
Stehná pri zbehoch a schádzaní schodov v práci ma bolia ako fras, no stále môžem jazdiť na bicykli. To je jedno, že tento šport som už roky poriadne neaplikoval. Práve teraz nastal ten čas obísť na nich okolo Tatier. Od polky sa mi zdalo, že zadok nado mnou určite vyhrá, ale aj vďaka Lukášovmu neuprosnému povzbudzovaniu a ťahaniu sa mi predsalen podarilo dôjsť opäť skoro na to isté miesto ako som vyrážal. Ja som vyrážal deň predtým a skončil som na Oravskej priehrade. Na druhý deň som pokračoval smer Poľsko a cez Ždiar a Štrbské pleso sme sa vrátili naspäť na Liptov do Liptovskej Teplej. Prvý deň to bola necelá stovka či koľko a druhý 188km. Na niekoľko rokov dám bajku opäť pokoj.
No a sme pri najväčšom výlete roka. Odišli sme na otočku do Dolomitov. Bolo to tuším len 5 dni, ale užili sme si toho neúrekom. Boli sme na ferrate na Maghart zo Slovinskej strany, cestou cez Slovinsko sme zavítali na vodopád Boka. Potom sme boli pozrieť (a ja znovu po troch rokoch) pamiatku na nešťastie na priehrade Vajont. Dve noci sme strávili u úžasných ľudí v Tiers, boli sme na preteku Rosengarten skymarathon, kde sme stretli dokonca elitu Slovenského a českého ženského skyrunningu. A nakoniec sme sa boli pozrieť aj na Marmoládu. Síce nie z jej vrcholu, ale vďaka chybnému rozhodnutiu to bolo z nekonečnej ferraty po bočnom hrebeni ku spodnej stanici lanovky na ľadovci pod jej vrcholom. Boli to úžasné dni plné zážitkov, ktoré by bez takýchto ľudí nikdy nešlo zorganizovať.
Veľmi zaujímavý bol aj projekt po Slovensko - Poľskej hranici. Takú divočinu som teda nečakal. Nuž ale to máš tak keď sa vyberieš do lesa sám o tretej ráno. O štvrtej sa budí celý les a každú chvíľu mi prebehujú po ceste prasatá. Bol som z toho značne vyšokovaný. A keď už aj prišlo vidno, tak začalo sprvu pršať, potom už aj Slnko zasvietilo ale dostal som sa do takej zarúbanej a zarastenej šlamastiky, že som celý výlet z Čadce na východ musel v Novoti ukončiť. Bolo to ťažké ale zároveň aj veľmi krásne Táto túra mi odkryla veľa nepoznaného.
Ďalší týždeň som šiel v rámci oddychu s parťákmi pomôcť na občerstvovačku na chatu pod Borišovom. Koná sa tu už ako obvykle pretek Ultra Fatra. Je to prebeh Veľkej Fatry z Harmanca zachádzkou na Staré hory a následne cez Majerovú skalu, Krížnu a chatu na Borišove do Ružomberka. Ako pred dvomi rokmi aj tento rok sme sa stretli úžasná partia a ešte úžasnejší boli pretekári. Prvé hodiny nás celkom strašíla búrka, ale nakoľko nebol signál, ani sme len nedokázali zistiť či sa pretek náhodou neruší. Ale nerušil. Trošku sme pomokli ale stálo to za to. Večer bola skoro do rána ešte párty v Ružomberku v cieli a na druhý deň sme si v rámci triezvenia ešte vyšli na Veľký Choč. Ďalší vydarený výlet za nami.
Pre mňa top pretek na Slovensku je určite Východniarska 100vka. V roku 2019 som sa na štart už postavil po tretíkrát. A znovu úspešne až do konca a tentoraz aj v krásnom čase. Spočiatku s parťákmi Vladom a Martinom ale potom sa mi začalo ísť tak dobre, že som sa druhú polovicu ako zmyslov zbavený rozbehol sám. A vyšlo to. Niežeby posledných 30 kilometrov roviny po zvážnici nebola ako vždy poriadna depka. Ale to ťa ťahá už vidina gulášu v cieli. A o ľuďoch, ktorých tam každoročne stretnem už ani nehovorím. Na Východe je to proste geniálne.
Týždeň po Východniarskej stovke prichádza druhá top akcia roka. Julkin prechod SNPéčky na čas. Keď pozerám spätne foto a znovu sa vcíťujem do zážitkov z pred roka, tak nedokážem pochopiť. To sa vôbec dá toto? Ešte ako teraz si pamätám, že ja som s Julkou bol iba 7 dní a aj to som niektoré nedokázal prebehnúť s ňou celé Bol som Julkine prvé štyri dni a potom deň 9-11. Julka ukázala neskutočnú mentálnu silu. Toto by nedal ani nejeden chlap a nie to žena. Pre nič za nič to nie je najrýchlejší známy prechod SNPéčky ženy. Julka si super.
No.. ale týchto malých kopčekov hádam stačilo. O týždeň som opäť v Tatrách. Prvý deň ideme dobyť Západky. Moc to teda nevyšlo, no nakoniec bol z toho krásny skymarathon s parametrami okolo 40km, 4000m+ a s kopou krásnych technických miest. Počasie v ten deň bolo hrozne neisté, nakoniec sme sa teda rozhodli nepokračovať z Jamnického plesa ďalej smerom na východ po hrebeni Západných Tatier. Pôvodný plán bol zájsť až na Štrbské pleso. Nevyšlo to tak hybaj v nedeľu predsa len do Vysokých Tatier. Bol z toho nakoniec krásny okruh zo Štrbského plesa na Hincové pleso, pokračovali sme neznačeným chodníkom na Mengusovské sedlo a dolu ku Czarnemu stawu ..no a odtiaľ naspäť cez Rysy a chatu pod Rysmi ku Popradskému a následne ku Štrbskému plesu. Poňali sme to trošku športovejšie a Lukáš ma pekne zošrotoval. No ale zase nás búrka na Rysoch naháňala. Bol z toho nakoniec veľmi efektívne využitý víkend.
Jesenná klasika = Značenie Ponitrianskej stovky. Tento rok už po štvrté. A nikdy to neomrzí. A dokonca ťa ani nikto nenaháňa ako na pretekoch. Škoda len že nikde nijaká občerstvovačka. Tá sa nám vždy ujde až po vyše 10tich hodinách v Žárnovici na kebabe. Verím, že aj tento rok pomôžem ak Rado dá.
Čistý záhul čo som vymyslel nasledujúci víkend. Opäť sme vyrazili smer Západky. Tentoraz s Ivom Pé. Auto nechávame na noc v kemp, my ideme makať. Kemp je na deň pre auto o polovicu lacnejší ako parkovanie povedľa cesty. No krása. Proti noci štartujeme. Na pláne je tuším 72km a 7600m+. Na Otrhance stúpame rýchlo ale pred vrcholmi začína hmla. Chodník kamením vôbec nevidíme. Hľadáme ho každú chvíľku ako ihlu v kope sena. V Račkovej doline sa počasie trošku umúdri, lebo na Hlavnom hrebeni smerom na Klín to okrem hmly bol aj veľmi nepríjemný vietor. Boli sme aj v Jamnickej doline. Odtiaľ stúpame na ˇŽiarske sedlo a začína pršať. V sedle sme už pekne premočený. Prehodnocujeme. Prichystané jedlo máme pri Tatliačke na severe hrebeňa. Fúka tam ako besné a stále prší. Neostáva nám nič len sa cez to prebiť. Znovu stúpame. Tentoraz na Baníkov. Ako sa začína brieždiť, začína sa aj vyčasovať. Na Baníkove je dokonca už regulérne jasno. Len kde tu sa prevalí nejaký mrak. Podarí sa nám zbadať aj moje prvé vidmo. Zbiehame ku Žiarskej chate a po vydatnom oddychu letíme ešte na Baranec. Som neskutočne dodžubaný a to máme "len" 5000 výškových metrov. Do 7600 je to ešte celá jedna tretina. To by som aj tak asi nedal. Ťažko povedať. Hlavne, že sme ďalší celý deň strávili v horach.
Ešte stále neleníme. Sezóna je v plnom prúde. Robím si predĺžený víkend. Už vo štvrtok idem s parťákom Martinom po robote na chatu pod Suchým. Hore cez Jánošíkovo, dole cez Kľačiansku maguru a Kľačany. V Piatok si dávam na čas Martinky a cez víkend poriadne boky Malej Fatry. V sobotu sme okrem chaty na Kľačianskej Magure vymietli Sučiansku dolinu a chatu vendovku a po hrebeni na chatu pod Chlebom a druhý deň sme boli skúmať neznačené severy. Niekde to bolo báječné ako na jednom z hrebeňov za Koniarkami. Prostá už taká úchvatná nebola. Vtedy som bol už aj celkom rád keď sme sa dostali opäť na značený chodník a normálne ako ľudia vyšli opäť na chatu pod Suchým. Trošku sme sa vykecali, niečo hodili do seba a leteli cez vrchol Suchého do Vrútok. človek by ani neveril čo všetko sa dá zvládnuť cez víkend.
A ide to jeden víkend za druhým. A už nestačí len jeden deň. Hneď celý víkend musím tráviť v horách. A tak bolo aj tentoraz. V sobotu idem krásnu trasu v Poľských Tatrách s Lukášom. Keďže Orlia Percz sa mi zdá poriadna nuda, dáme si ju cik-cak zľava doprava cez sedlá. Na pár kilometroch sme nabúchali poriadne výškové. A tie výhľady! Dokonca aj na medvede promenádujúce sa pár metrov od chaty Murowaniec. Dobre to bolo.
Na druhý deň pokračujem v objavovaní nových miest so Zuzkou. Prejdeme sa okolo Temnosmrečinských plies na Chalubinskieho vráta, boli sme v Kozej przelezci, Murowanci, dokonca sme prebehli z Ľaliového sedla do sedla Závory a Zuzka si splnila sen a prešli sme aj Liptovské kopy. Je to krásny ľahký hrebeň s určite úžasnými pohľadmi. My sme ho mali zahalený z veľkej časti do hmly. Nevadí.. Možnože ešte raz tu musím prísť.
Každým dňom sa začínajú skracovať dni a ani teplota už moc nepraje projektom v Tatrách. Tento nasledujúci víkend preto zostávam u nás vo Fatre. A ani sa mi to už nechce preháňať. Prvý deň sa prebehnem zo Strečna na chatu pod Chlebom a v nedeľu priberám parťáka Matúša s Bongom a letíme skúsiť prebehnúť hrebeňmi okolo Fatry. Nad výškou cca 1400 metrov je už skoro súvislá vrstva snehu. Hneď na Kraviarskom zlomím palicu. Ako začíname klesať pribúda mraky blata. Vôbec mi to nejde. Matúš zase sa zdá trošku došťukaný smerom nahor. Prebehneme Nocľahmi, zbehneme na Tiesňavy. Opäť vybehneme tentoraz na Boboty v sedle Vrchpodžiar meníme plány. Zhodneme sa, že dnes to teda na Rozsutcoch, či Stohu alebo Stenách nemá zmysel. Prebehneme teda cez Štefanovú, okolo chaty na Grúni zbehneme ku lanovke a popod ňu sa vyškriabeme naspäť na chatu. Beh začína byť ťažký. Vyzerá, že onedlho budeme mať bielo a budeme vyberať lyže. Ale bude to tak?
Prešiel týždeň a je po snehu. Prichádza babie leto a nejaký ten týždeň ešte bude trvať. Nenechávam to na náhodu a aj keď sám letím do Nízkych Tatier. Z dediny Malužiná pod Čertovicou sa vyškriabem na Veľký Bok, dostanem sa na hlavný hrebeň Nízkych Tatier a letím po ňom až na Andrejcovú. Ide sa mi parádne, len s tým, že mi ide bedro vyskočiť. Z jednej topánky som vybral asi milimetrovú podrážku, keďže už bola na totál rozbitá, ale ako som teraz nerovnomerne dostupoval vyše 50 kilometrov na nohy, odišli mi kĺby. Nakoniec vyhadzujem aj druhú vložku a už je dobre. Som rád, že som si mohol prejsť novú časť hôr, kde som ešte predtým nebol. A poviem Vám, tie výhľady na Vysoké Tatry boli majestátne.
A opäť hlásia krásny víkend. Pripomína sa parťák Ivo. Ani po tých šialených Zapadkách ešte stále na mňa nezanevrel. Ok, niečo vymyslíme. Čo tak nejaké koliečko na Hornej Orave. Čo tak preskúmať opäť hranicu Slovensko - Poľsko. Už dlhé roky sa okolo mňa ľudia rozrávali o Pilsku. Konečne sme na ňom stáli aj my. Zbehli sme sa najesť do chaty na Poľskej strane Pilska a už skoro stále pokračujeme po hranici až na Malú Babiu goru. Cestou prechádzame aj Modrálovou, čo je najsevernejšie miesto na Slovensku. Z Malej Babej gory ešte cez przelezc Brona zbiehame ku ďalšej Poľskej chate a cez Perć Akademików vychádzame na Veľkú Babiu goru. Počasie hore nie je najideálnejšie a preto hneď letíme dolu. Potom už len pár kilometrov zvážnicami krkahájmi ku Hviezdoslavovej hájovni a potom asfaltkami naspäť na štart z inej strany dediny.
Posledný októbrový víkend ma to zavialo s parťáčkou Zuzkou v sobotu do Veľkej Fatry a v nedeľu do Nizkych Tatroch. V sobotu sme šli hľadať skalné okno v Skalnom brde. Nenašli sme. Zato sme sa dostali do oázy nedotknutej prírody. Síce aj tu pod Brdom na skalnej vyhliadke boli stopy po človeku, no samotný výstup dolinou plnou lístia a skalných brál bol úchvatný. A výstup lúkami priamo na Ostredok už ani nehovoriac. Vychádzame na hlavný hrebeň Veľkej Fatry a naraz ľudí ako mravcov. Zbehneme si dať polievočku na Kráľovú studňu a pokračujeme cez Smrekov do Blatnickej doliny. Domov ešte nejdeme. Zabočíme do Juráňovej doliny a pri zapadajúcom Slnku vystúpime na Ostrú. Skoro už po tme dosiahneme vrchol Tlstej a v úplnej tme zbehneme do Blatnice.
V nedeľu smerujeme do Nízkych Tatier. Zvládneme ťažký presun do Brezna a odtiaľ ideme naspäť ku Zuzke domov. Krížom cez Tatry. Na prvom predkopci Diel, ešte pred Tatrami, ma trošku dodžube. Myslel som si, že ma tam hodí o zem, no nejako som sa pozbieral. Výstup na chatu generála Milana Rastislava Štefánika už išiel celkom dobre. Doplnili sme sily a pokračujeme cez Ďumbier na hrebeň Krakovej hole či Tanečnice. Tam sa zvrtla karta a prestáva vládať parťáčka. No bojuje. Prichádzame až do sedla Kúpeľ, kde sa rozhodneme posledný kopec Poludnicu obísť. Prichádzame do Závažnej poruby, kde nasadáme na prvý bus a ideme domov. Znovu to bol ťažký víkend, ale tieto neskutočné trasy za to stáli.
No a už je November. Behať sa dá ale stále a cítim sa poriadne nabitý. Parťákov tento víkend nemám, ale nevzdávam to. Cestujem sám za Ivom do Frýdku, kde nakúpil kopec skialpového oblečenia, prespím a na druhý deň idem na to. Mám pre seba nachystané rôzne varianty okruhu po okolitých kopcoch. Nakoniec z toho bolo rýchlych vyše 70 kilometrov. Na november som so sebou veľmi spokojný, že som to stihol za vidna. A dokonca od začiatku po koniec som neprestal fotiť, čo znamená, že až tak som to zase nehrotil a až po koniec to aspoň ako tak chutilo. Bol to krásny výlet. Na druhý deň som si bol ešte pozrieť mesto a hybaj domu.
O týždeň nám už počasie moc nepraje. Priam by som povedal, že horšie som veľakrát ani nezažil. Znovu sme mali na pláne cca 50 kilometrový prechod. Lenže leje a leje. A fúka a je strašná zima. Na zemi všade blato a aj kopec popadaných stromov. Aj tak som ale rád, že som mohol vidieť opäť nové zákutia Slovenska. Tentoraz Oravy. Nakoniec to nehrotíme a po necelých 40tich kilometrov trápenia v zime to v Dolnom Kubíne ukončujeme. Štartovali sme v Podbieli. Nejaké pokračovanie vari zase o rok.
Hah, človek si myslel, že už je po projektovej bežeckej sezóne a že už ideme lyže vyťahovať keď sa tu ešte jeden pekný víkend vyberiem s parťákom Ivom na prechod okolo Ľubochnianskej doliny. Veľmi vydarená akcia roku 2019. Až mi opäť srdiečko poskočilo, keď som si to pripomenul. Bolo to veľmi ťažké. Hlavne posledné kilometre po tme a po úplne neznámych chodníkoch od Maďarovej, cez Červený grúň až Kútnikov kopec naspäť na štart do Ľubochne cez Hubovú po žltej. Ešte aj tam sme poblúdili a krkahájmi lístim šmykom šli dolu kdesi poza záhradky. No a to nehovorím o vypínačkach na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry po chatu pod Borišovom. Malo to svoje čaro.
No a keď už na Slovensku sezóna behania skončí, my sa vyberieme ešte zabehať si do Maďarska. A opäť z toho bola top akcia roka. Tentoraz sme si to namierili zo Šiah rovno do Budapešti cez tretie najvyššie pohorie Maďarska. Czóványos, najvyšší kopec, meral viac ako 800 metrov. Teda sme boli vyššie ako v Malých Karpatoch. Chodník okolo vrchola smerom na juh (a vlastne aj na sever) mi dosť pripomínal Záruby v Malých Karpatoch. Inak to bola tiež ako v Malých Karpatoch poriadna nuda lesmi. Až pred Budapešťou sme sa ocitli v nádhernom skalnom kaňóne Holdviláh - árok. No a potom znovu trápenie. Ono to trápenie bolo aj tým, že sme vyrážali po dlhej ceste do Šiah o polnoci a nespali sme celú noc. Do Budapešti sme nakoniec nedošli, skončili sme predčasne v jednej z prímestských častí na rezni a pivku. Autobusom sa odviezli kdesi do perdeľe a pešo cez pamiatky okolo Dunaja a kade tade sme zašli až na Budapeštiansku stanicu. A hneď sme mali zase o 5 a viac kilometrov. Presedeli sme pár hodín ako socky na stanici a nocou sa prepravili cez Bratisku domov. Bol to výlet, na ktorý sa len tak nezabudne. Ale inak žeby som to "chcel" zažiť znovu.. Až príliž veľa blata a stromov na mňa.
Sneh už napadol. Veď je začiatok decembra, ale ešte som neodolal jednej akcií. Lukáš ma už niekoľko rokov ťahá na akciu 4mula Choč. Vyspevuje ju do neba ako je to úžasné 4x si z každej strany vybehnúť a zbehnúť hore. Vychádza to na cca 40km a 4000m+. Akcia je na počesť narodenín jedného športovca. Mrzí ma, že si už vlastne ani meno oraganizátora teda nepamätám. Každopádne akcia bola geniálna. Išlo sa mi úžasne a na štarte sme opäť po 8mich hodinách a 55 minútach. Sme tam prví. Mala byť vraj aj aftérka v miestnej krčme. Tam to len krčmár otváral. Ale dnu nás pustil. Pustili sme sa aj po porade do rezňov. Niečo sme nechali aj tých ostatným. Postupne prichádzali z hora aj oni. Nebolo nás ale veľa, max do 10 kúskov. Bola to krásna komorná akcia. Budem vážne rozmýšľať či sa na to nedať aj tento rok 2020.
No a teraz už vážne koniec. Je okolo Mikuláša a my stále beháme po horách ako splašení. je toto normálne? A dokonca po snehu. Základ na lyže ale nie je žiadny, tak nemáme na výber. A hlavne ako každý rok sa koná super akcia "Najtran". Je to prechod z chaty pod Chlebom na chatu na Kľačianskej magure po tme hneď ako zájde Slnko. Nám ale bolo málo a tak sme si to zo 4x predĺžili. Bolo to krásne, aj keď ťažké ukončenie bežeckej sezóny
A je to tu. Prvýkrát v sezóne 2019/2020 vyberám lyže. Úplne prvýkrát to bolo 9.tého Decembra na Martinkách. Viac sme skôr kráčali a znášali ako lyžovali. Ani tá lyžba po hrozne zle zratrakovaných zjazdovkách plných ľadu nebola fajn. Ale už som v tom. Už chcem niekoľko mesiacov len pásy drať. A tak prvý týždeň lietam zo zjazdovky na zjazdovku a skúšam, kde to s prípravami na sezónu vyzerá najserióznejšie.
So snehom to vyzerá v decembri dosť zle. Keď aj čosi napadne, hneď príde silný fohn a je za pár hodín po čerstvom snehu. Týždeň pred Vianocami mi nezostáva nič iné ako ísť vyhľadať aspoň niektoré funkčné zjazdovky do Vysokých Tatier (myslím so snehom, oficiálne zatiaľ nič nepremáva). Nerád by som sa vzdal svojej túžby už vydržať až do jari na pásoch. V rámci nezanedbania pohybu jedine pravidelné stredy na Chlebe musím porušiť toto predsavzatie. A zisťujem, že vo Fatre nieto snehu ani len na hrebeni. Je to zatiaľ fakt že zle.
No a už sa nám to rozbieha. Deň pred Vianocami začína kydať a kydá par dni vkuse. Prvý sneh, aj keď iba s lyžami na chrbte, okúšame na Čebrati nad Ružomberkom. Ďalšie dni do konca roka ešte niečo pošľapeme na zjazdovkách pod Chopkom, potom obzrieme čo pripadlo v Žiarskej doline a nakoniec zavítame aj ku sebe domov na chatu pod Chlebom. Snehu síce pripadlo vcelku dosť, ale základ stále nebol žiadny. Z Kriváňa jazdíme po kosodrevine, z Chlebu zase hneď na začiatku sezóny robím dieru do sklznice. Svoju štvrtú sezónu nakoniec lyže už neprežili. Začiatkom Apríla 2020 mi jedna utiekla dolu z Nohavice kdesi do Žiarskej doliny a zľahla pod ňou zem. Uvidíme čo teda bude ďalšiu sezónu.
No a je tu úúúúplny záver roka, Silvester. A kde by sme ho oslávili lepšie ako u seba doma na chate pod Chlebom. Je to miesto kde som spoznal neskutočné množstvo úžasných ľudí, ktorí mi dokonca aj život zmenili. Ale to je už príbeh verím že hlavne na tie ďalšie roky :)
Fakty a čísla roku pána 2019
Už je pravidlom, že väčšinu času trávim u nás v Malej Fatre na chate pod Chlebom. Snažil som sa na ňu zavítať každý týždeň. Mojím obľúbeným dňom sa stala streda poobede. Úžasné boli stredajšie západy Slnka kade tade po Fatre, ale aj štvrtkové východy Slnka pred prácou. Celé prvé mesiace roka som tu prebrázdil na lyžiach. Inak som sa ako každý jeden rok snažil vidieť kopu nových nepoznaných miest. V sumáre spomeniem aspoň tie o ktorých píšem tu vyššie a na ktoré by som si rád uchoval spomienky až do smrti:
Malá Fatra (okrem mnohých výstupov a lyžovačiek na obľúbené chaty a iné miesta) 18x
- Okolie Osnice na lyžiach
- Strungami Osnice
- Okolo Malého a Veľkého Kriváňa počas preteku K2 Malá Fatra
- Cez dolinu Kúr na začiatku bežeckej sezóny s Matúškom olympinikom
- Prechod Fatrou pred a po preteku s Maxíkom
- Projekt Horu dole Martinkami
- MF100 (občerstvovačka Chleb) + výlet na druhý deň
- Bokami Malej Fatry na pár dní
- Prvý sneh sezóny 2019/2020 (ešte v teniskách)
- Okolo Krivánskej Malej Fatry, vrámci "Najtranu"
- Prvé skúšanie pásov sezóny 2019/2020
- Vianoce na Chlebe
Západné Tatry 8x
- Bokami Západných tatier
- Veľká noc na lyžiach
- Skymarathon Roháče
- Motanica Západnými Tatrami
- Na Rozhraní ZT, VT, Poľských Tatier
- Skúšanie prvého snehu v Žiarskej doline
Vysoké Tatry 6x
- Veľká noc na lyžiach
- Okruh cez Hincové plesá a Rysy
- Na bicykli okolo Tatier
- Na Rozhraní ZT, VT, Poľských Tatier
- skúšanie prvých snehov sezóny 2019/2020 na zjazdovkách pod Tatrami
Nízke Tatry 5x
- Chopok 3000+
- Skyrun Nízke Tatry
- Krížom cez Ďumbier
- Na potulkách v Nízkych Tatrách
- skúšanie prvých snehov sezóny 2019/2020 pod Chopkom
Veľká Fatra 4x
- Skyrun Veľká Fatra
- Ultra Fatra (občerstvovačka Borišov)
- Krížom Veľkou Fatrou cez Ostredok
- Okolo Ľubochnianskej doliny
Chočské vrchy 4x
- Na lyžiach všakovakými krkahájmi
- Aftérka po Ultra Fatre
- 4mula Choč
- S lyžami na Čebrati
Oravská Magura 3x
- S Maxíčkom na preteku Jánošíkovým chodníkom
- Hranicou od Rače po Novoť
- V daždi z Podbieľu do Kubína
Poľské Tatry 2x
- Krížok krážom sedlami Orlej Perczi
- Na Rozhraní ZT, VT, Poľských Tatier
Strážovské vrchy 2x
- Ultrapunk 85
- Cesta Hrdinov SNP
Volovské vrchy 2x
- Východniarska 100vka
- Cesta Hrdinov SNP
Kremnické vrchy 1x
- Ultrapunk 85
Považský Inovec 1x
- Na výlete Hlohovec - Trenčín
Veporské vrchy 1x
- Hriňovská 100vka
Ondavská vrchovina 1x
- Cesta Hrdinov SNP
Čergov 1x
- Cesta Hrdinov SNP
Biele Karpaty 1x
- Cesta Hrdinov SNP
Vtáčnik 1x
- značenie preteku Ponitrianska 100vka
Borzsóny a Visegrády - hegység 1x
- Výlet do Budapešti
Moravskoslezské Beskydy 1x
- Okruh po Morave
Oravské Beskydy 1x
- Ultra skymarathon Babia gora
Nejaké Beskydy? 1x
- Severný Živloplaz
Preteky:
Strungami Osnice
Chopok 3000+
Ultrapunk 85
Dogtreking Jánošíkovým chodníkom
pomoc pri Severnom Živloplaze
Hriňovská 100vka
Východniarska 100vka
Rosengarten skymarathon
Liptovský kŕč
Najtran
Samozrejme okrem pomoci na Severnom živloplaze som bol pomôcť aj na iné akcie organizované SUT. Ako je spomínané v sumáre navštívených miest, bol som pomôcť aj na Malo Fatranskej 100vke, Ultra Fatre a bol som tiež označovať menšiu polovicu trasy Ponitrianskej 100vky.
Samozrejme že som sa zúčastňoval aj na iných, nie len športových akciách, aj keď sa mi zdá, že tento rok toho bolo pomenej. Spomienky na ne mi ušli ako voda v potoku. Nuž, čo si nezapíšeš to už je nenávratne preč. Bol som tuším aj v divadle. Tuším že asi až dvakrát. Raz v Žiline na dermiere komédie Konfety a raz v Martine na Komedia česká o bohatci a Lazárovi. Bol som aj na vyhodnotenie ligy SUT a kade tade inde na určite veľavýznamných akciách.
Veľmi ma potešilo, že Julka Bé mi dvôverovala natoľko, že si ma zobrala ako pacera na skoro polovicu jej FKT rekordu Cesty Hrdinov SNP. Bolo mi cťou.
A v neposlednom rade nesmiem zabudnúť aj na párdňový výlet do Dolomitov. Aj napriek tomu, že celý rok som peňažne dosť krkal a všetku dovolenku som minul už počas prvých troch mesiacov na lyžovačky pod Chlebom, aj tak ma parťák Lukáš vytiahol na chvíľku za hranice. Pribalili sme ešte ďalšie dve baby z Chlebu a vznikol z toho výlet ako lusk. Hneď ako sme prišli sme sa ocitli na vrchole Manghart, s Lukášom sme si odbili povinný pretek nutný na registráciu na tohtoročný Skymarathon Monte Rosa, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou posunie pre Koronu na rok 2021, a taktiež sme boli na úžasnej, nekonečnej ferrate pod Marmoladou. Som rád, že som mohol byť toho súčasťou.
Celkovo mi to teda vychádza za cca zapísaných 11 a pol mesiaca 7100 km, čo je viac ako 1/6 obvodu zeme a spolu skoro 260 tisíc výškových metrov, čo je ako keby človek každý jeden deň v roku šiel zo Zajacovej na chatu pod Chlebom alebo 185x išiel zo Starého Smokovca na Slavkovský štít. Plán mať v priemere za deň viac ako 500 výškových metrov sa nedá splniť. Človek si chodí len kde tu na výlet a je z toho hneď 700 m+/deň. Milujem hory. Som neskutočne vďačný, že zatiaľ to v nich ide všetko tak jednoducho :)
Do konca Februára sme tyč ani len nájsť nevedeli.. |
Chlebský každodenný klasický pohľad |
Hore dole s parťákom po grúňoch |
A snehu stále neubúda. A zase raz ten "hnusný" Chleb. Ja sám nechápem koľko toho bolo nakydané a nami popísené počas minulého roku. Človek sa časom možnože aj naučí čo to odfotiť.
Bokami Západných Tatier, jarná skialpová klasika. Jednoznačne ale mimo pretekárskych radov. Tohoto roku aj s úžasnými parťákmi. Celé tri dni vyšlo exkluzívne počasie. Radosť žiť. A aspoň na konci zimi som sa trošku odtrhol od domoviny. Musím uznať aj inde majú celkom pekne. Už len aby toľko nepieklo. Skoro sme sa vypotili dušu. Bolo to priam na plávky. Niežeby sme tie tiež so sebou nemali. Veď povečeroch sú Kaľameny otvorené..
Depo na Plačlivom |
Pripravujeme sa na povzbudzovanie pod centrálom Salatína |
Štart prvej etapy na Bobroveckej Vápenici, foto su dokrútené jedna radosť, spoločné majú asi len to že sú to všetko Západky |
Pred Žiarskou chatou |
Nervičky v Ypsilonku Príslopu |
..a cestou na samotný Príslop |
Kúsok pod Babkami |
Rege Kaľameny po etape.. |
Cestou do Ypsilonka v Salatíne |
Bokami Brestovej a Predného Salatína |
Medzi Zjazdovkou a Salatínom |
Pod Sivým vrchom s pohľadom na Ostrô a Malú kopu |
Lukáš a jeho kreacie |
Všetci spolu v Liptovskej Teplej |
Cestou do Žiarskeho sedla |
Výšľap na Smrek |
Spolu v žiarskom sedle |
..a cestou na Plačlivé |
Všetci sa hrnú na Tretiu kopu |
Krv a pot do posledného výstupu posledného dňa pretekov pod Príslop |
Všetci Turčania v cieli |
Záhul veliký toto; prvý výšľap pod Dereše |
Tretí výšľap z inej strany medzi Ďereše a Chopok |
Posledné metre na Chopok pred cieľom |
V cieli ja, Lenka a Martin a samostatný Lukáš |
A je pomaly po zime. Prešlo pár dní s tropickými teplotami a snehy rapidne miznú pred očami. Posledné lyžovačky bez siahodlhého nosenia lyží na chrbáte boli približne do polky Apríla. odvtedy som ešte vyše mesiaca lyžoval, ale to už bolo len na pár fliačikoch snehu. Som zvedavý ako dopadne sezóna 2019/2020
Cestou hore |
V Studenci |
Nad vodárenským žľabom zo severu Veľkého Kriváňa |
Medzi Chlebskými skalami |
Posedný sneh na Chlebe |
Severné žľaby Hromového |
Pod Hromovým zo severu |
Malý Kriváň z Veľkého |
Spod Kriváňa |
Z Chlebu smerom na sever |
No a posledné biele fotky tejto sezóny sme boli pofotiť do Tatier. Prvý deň to bolo v Západkach. Druhý a tretí sme si dali prechod haute route. Počasie nám opäť vyšlo lukratívne. Je koniec apríla a v Tatrách sa zdá, že sezóna sa práve rozbieha. Do ďalšej sezóny som si dal záväzok, že toto si už nemôžem nechať újsť. Tentoraz musím vydržať až do začiatku júna a potom hneď ísť ešte polyžovať pod Monte Rosu v Alpách. Verím, že v roku 2020 sezónu ukončim so snehom až 21vého Júna :)
V Baníkovskom kotle |
Cestou na Príslop s Barancom za pätami |
Na Hrubej kope |
Z Hrubej kopy smerom na Baníkov a Pachoľu |
..a pohľad na Baranec so Smrekom |
Cestou do Baranieho sedla |
Výhľad z Baraních rohoch do Veľkej Zmrzlej doliny ku chate pri Zelenom plese a na Belianky |
Ľadové štíty a nový parťáci z Baraních rohov |
Cestou do Priečneho sedla |
Jimmy je dojatý :D |
Ideme na to.. |
Slavkovský štít ako na dlani |
Hrebeň od Slavkovského sedla až po Prielom |
VSD až po Malý Závrat |
Cestou do Prielomu |
V Bielovodskej doline s pohľadom na Vysokú a Rysy? |
Pohľad na druhú stranu |
Gerlachovské spády |
Mlynár nad Bielovodskou dolinou |
Výstup do Východnej Železnej brány |
Pohľad na druhú stranu ku ľadovému plesu a do Zlomiskovej doliny |
Vysoká a Dračie sedlo v Zlomiskách |
No a ideme ďalej. Sezóna na lyžiach je ukončená. Ideme opäť do tenisiek. Prvý vážnejší počin bol prechod hrebeňa Veľkej Fatry. Ako je už zvykom, z preteku Ultra Fatra vyhodíme vždy pre mňa nelogický Japeň. Na začiatok to tak úplne stačilo.
Rozbiehame to |
A kvietky začínaju tiež |
Ultráci = úžasní ľudia :) |
Aj takéto výhľady vidíme na trati |
Zvečerieva sa a Kľak sa zdiaľuje |
Konečne v cieli.. |
S parťákom Jarom sme to zvládli na pána. V čase skoro ako pred rokom |
Nad Zajacovou už jar :) |
Snehu na lyže ešte stále jesto |
Parťáci.. |
Ďakujeme parťákovi Kubovi za úžasnú foto z hlavneho hrebeňa. My letime z sedla Príslop do doliny Kúr |
Hrebienok pod Kľačianskou Magurou |
Dokonalá krása medzi lúkami a lesmi |
Presne načasovanie západu Slnka na rozhliadni na Inovci |
Cieľ dosiahnutý aj trošku stopom :D |
Jeden výlet tohoto roku venujem aj Maxíkovi. No niežeby výlet. Celý pretek. Alebo som len využil jeho danosti? Každopádne sa nám na Dogtrekingu Jánošíkovým chodníkom podarilo vybojovať druhé miesto. Boli to krásne tri dni so psiskami v kempe pri Terchovej. Už len keby sa Max naučil spať aj dnu v miestnosti. No myslím si, že za posledný rok na chate pod Chlebom sa to naučil. Je to môj verný kamarát. Mám ho rád.
Ideme na štart.. |
A už aj v cieli na druhom mieste |
Lukáš s Aischou taktiež druhé miesto |
Všetci spoločne v kempe |
Baraniarky |
A na Kraviarskom |
Geniálna akcia menom Severný živloplaz. Čo dodať? Už sa okolo toho obšmietam tretí rok. Prvý sme boli skúmať trasu a ďalšie dva roky som bol aj pomáhať priamo počas a aj pred pretekom. Čo ma najviac hnevá je, že tento rok budem mimo tohoto bežeckého sviatku. Svetom vládne Korona vírus a keby aj nie, práve vtedy odchádzame do Talianska na dvojtýždňovu párty dovolenku v horách. Verím tomu, že ale o rok som tam opäť. Toto si len tak nikdy nechcem nechať újsť.
Pár foto z občerstvovačiek |
A z trate až po cieľ |
Šialená odbočka z rovnej krásnej cesty priamo do lesa |
Kravičky rozháňajúce pretekárov po trati |
Jurta a hrad Stará ľubovňa |
Cieľová rovinka.. |
Som naspäť z východu a hneď ďalší víkend letíme do Nízkych Tatier. Už roky mám v pláne prejsť jednú 60 kilometrovú trasu. Parťáci ale trucujú. Nakoniec ma v polke presvedčili to vzdať. Zrejme to bude na moje kolienko tak lepšie. Pamätám si, že bolo hrozne horúco. Asi by som to aj tak celé sám nezvládol. Táto trasa je zakliata. Verím, že sa to už v roku 2020 podarí.
Na vrchole Demänovskej hory |
Výhľad na Sinú z Prednej Poludnice |
Na Poludnici.. |
cestou do z Poludnice na Kúpeľ |
Polomy pod Krakovou hoľou |
Poludnica z Krakovej holi |
Okolo sedla Machnaté |
Zo sedla ku Demänovskej jaskyni slobody |
No a prišiel čas opäť na poriadny záhul. Hriňovská stov(p)ka. Asi už nikdy viac. Zrejme mi už stačilo takéhoto trápenia. Čo je to za rozum vyraziť na 100 kilometrov lúk počas 35° teplôt? Dopadlo to tak, že na 80tom kilometri som prespal pol noci a potom ma zobrali polomŕtveho autom do cieľa. Tento pretek ma zošrotoval na najbližších pár týždňov. Iliotibiál v kolene má už prešiel ale to sa nedalo rovnať s tým čo prišlo teraz. Podľa mňa to bol čistý zápal svalov alebo úplný nedostatok elektrolytov. Ledva som vedel chodiť.
Dospávanie pred štartom |
..a už aj pučíme do kopčeka |
Zrána ešte aj miesta s osviežením |
..a dokonca s úsmevom |
Okolo Hriňovej je fakt krásne.. |
..ale nie na preteku |
..nekonečné prehriate lúky |
A už úsmev cez slzy |
No a takto sa vetrajú tenisky v cieli |
Ako píšem. Po Hriňovskej som zničený na šrot, no nepripúšťam si to. Na druhý týždeň bolo v pláne točiť Martinskú ferratu 12 hodín. Prvý zbeh mi dal poriadne zabrať a každý ďalší to bolo už iba horšie. Stretám známych z ultra, tak sa na celý projekt vybodnem a radšej sa idem prejsť s nimi na Minčol. Práve sa tuším konal pretek Strečnianska mašla. Zídeme do Vrútok a ja ešte raz vybehnem za parťákom Kubom na Skalku za Martinkami. On išiel projekt z Považskej Bystrice domov do Martina. Po celom dni mam stehna na šalát a ďalšie dni mi nie je o nič lepšie. S tým "zápalom" alebo čo som to do frasa dostal musím zájsť až ku doktorke. Tá mi dala len Flector a kázala mi oddychovať. Krušné chvíle som vtedy prežíval čo ja idem ďalej robiť.
U nás na ferratke HZS na Martinské hole |
..a cestou za Kubom na Skalku za Martinkami |
No a najhoršie bolo o týždeň. Robíme občerstvovačku na chate pod Chlebom v rámci akcie MF100. Celkom problém bol len výjsť hore. Ono nohy pred sa do vrchu sa mi ešte ako tak klásť dá, ale ako odtiaľto zídem? Problém mi robil jediný krok do skladu v chate smerom nadol. Aby toho málo nebolo na druhý deň sme šli spolu s Lukášom a parťáčkou Lenkou na výlet do Vrátnej. Prvý zbeh som šiel v takých bolestiach, že som už vyťahoval telefón, aby som si privolal horskáčov. Nakoniec som sa ale nejako rozbehol. Boli sme na Baraniarkach, keď práve oproti štartoval beh na Poludňový grúň. Tadiaľ sme sa my vracali naspäť na chatu. Dolu som to nakoniec tiež nejako zvládol. No a na druhý deň sa mi zdá, že som už ani do roboty nezašiel pre bolesť.
Práca na občetstvovačke |
Na výlete po Malej Fatre (pohľad z Chrapákov na Kraviarske) |
Pohľad z Južného vrchola stien a môj domov |
Stehná pri zbehoch a schádzaní schodov v práci ma bolia ako fras, no stále môžem jazdiť na bicykli. To je jedno, že tento šport som už roky poriadne neaplikoval. Práve teraz nastal ten čas obísť na nich okolo Tatier. Od polky sa mi zdalo, že zadok nado mnou určite vyhrá, ale aj vďaka Lukášovmu neuprosnému povzbudzovaniu a ťahaniu sa mi predsalen podarilo dôjsť opäť skoro na to isté miesto ako som vyrážal. Ja som vyrážal deň predtým a skončil som na Oravskej priehrade. Na druhý deň som pokračoval smer Poľsko a cez Ždiar a Štrbské pleso sme sa vrátili naspäť na Liptov do Liptovskej Teplej. Prvý deň to bola necelá stovka či koľko a druhý 188km. Na niekoľko rokov dám bajku opäť pokoj.
Začíname Poľskom |
Oddych v Zakopanom |
Snažím sa o úsmev aj na Štrbskom plese |
..už sa o nič nesnažím |
No a sme pri najväčšom výlete roka. Odišli sme na otočku do Dolomitov. Bolo to tuším len 5 dni, ale užili sme si toho neúrekom. Boli sme na ferrate na Maghart zo Slovinskej strany, cestou cez Slovinsko sme zavítali na vodopád Boka. Potom sme boli pozrieť (a ja znovu po troch rokoch) pamiatku na nešťastie na priehrade Vajont. Dve noci sme strávili u úžasných ľudí v Tiers, boli sme na preteku Rosengarten skymarathon, kde sme stretli dokonca elitu Slovenského a českého ženského skyrunningu. A nakoniec sme sa boli pozrieť aj na Marmoládu. Síce nie z jej vrcholu, ale vďaka chybnému rozhodnutiu to bolo z nekonečnej ferraty po bočnom hrebeni ku spodnej stanici lanovky na ľadovci pod jej vrcholom. Boli to úžasné dni plné zážitkov, ktoré by bez takýchto ľudí nikdy nešlo zorganizovať.
Naša celá cesta od Tarvisia do Bolzana |
..práve s touto partiou |
..a prvý výlet začína |
Krása menom Manghart |
..a už aj cestou dolu |
Obľúbené kvietočky našej biologičky a ochranárky Mišky |
Všetci aj s naším tátošom |
Aspoň ako taký výhľad na vodopád Boka |
Pohľad na nešťastné zosuvy pôdy do priehrady Vajont |
Počas preteku my |
..a baby |
Gratulácia českej víťazke na kratšej trase |
Pred ferratou pod Marmoladu |
Najťažší C/D úsek |
Výhľady boli maňifik |
Niekde to bolo celkom aj vzdušnééé.. |
..a niekde aj celkom zima |
Koniec ferraty na dohľad, už len tak jeden a pol hodiny |
Spätný pohľad na ferratový hrebeň |
Posledný pohľad z hora |
..a ideme sa učiť ako na to po ľadovci |
..ide nám to |
Veľmi zaujímavý bol aj projekt po Slovensko - Poľskej hranici. Takú divočinu som teda nečakal. Nuž ale to máš tak keď sa vyberieš do lesa sám o tretej ráno. O štvrtej sa budí celý les a každú chvíľu mi prebehujú po ceste prasatá. Bol som z toho značne vyšokovaný. A keď už aj prišlo vidno, tak začalo sprvu pršať, potom už aj Slnko zasvietilo ale dostal som sa do takej zarúbanej a zarastenej šlamastiky, že som celý výlet z Čadce na východ musel v Novoti ukončiť. Bolo to ťažké ale zároveň aj veľmi krásne Táto túra mi odkryla veľa nepoznaného.
Pri hali Ryczerzovej |
Žurek s pivkom nesmel chýbať |
Pánu Bohu za chrbtom |
Ďalší týždeň som šiel v rámci oddychu s parťákmi pomôcť na občerstvovačku na chatu pod Borišovom. Koná sa tu už ako obvykle pretek Ultra Fatra. Je to prebeh Veľkej Fatry z Harmanca zachádzkou na Staré hory a následne cez Majerovú skalu, Krížnu a chatu na Borišove do Ružomberka. Ako pred dvomi rokmi aj tento rok sme sa stretli úžasná partia a ešte úžasnejší boli pretekári. Prvé hodiny nás celkom strašíla búrka, ale nakoľko nebol signál, ani sme len nedokázali zistiť či sa pretek náhodou neruší. Ale nerušil. Trošku sme pomokli ale stálo to za to. Večer bola skoro do rána ešte párty v Ružomberku v cieli a na druhý deň sme si v rámci triezvenia ešte vyšli na Veľký Choč. Ďalší vydarený výlet za nami.
Kontrola Ploská, večer pred pretekom |
Posledné raňajky a hybaj do práce |
Odteraz raňajkujú pretekáris |
Popod Ploskú prichádzajú ďalší a ďalší |
A takto pravidelne pre vodu pod chatu |
Po daždi na začiatku preteku dole z chatu celkom párty |
Na druhý deň na Veľkom Choči |
Pre mňa top pretek na Slovensku je určite Východniarska 100vka. V roku 2019 som sa na štart už postavil po tretíkrát. A znovu úspešne až do konca a tentoraz aj v krásnom čase. Spočiatku s parťákmi Vladom a Martinom ale potom sa mi začalo ísť tak dobre, že som sa druhú polovicu ako zmyslov zbavený rozbehol sám. A vyšlo to. Niežeby posledných 30 kilometrov roviny po zvážnici nebola ako vždy poriadna depka. Ale to ťa ťahá už vidina gulášu v cieli. A o ľuďoch, ktorých tam každoročne stretnem už ani nehovorím. Na Východe je to proste geniálne.
No a takto to vyzerá v mojom podaní na pretekoch :D |
Ale čo to sme aj pobehali.. |
A čo to aj popozerali.. |
Na Bokšovskom hrebeni aj poskákali |
A na Kojšovej holi bolo aj celkom sviežo a tma |
Jedna z cieľových roviniek |
Cieľ a kúpalisko Ryba Anička |
S parťákmi bežcami |
Týždeň po Východniarskej stovke prichádza druhá top akcia roka. Julkin prechod SNPéčky na čas. Keď pozerám spätne foto a znovu sa vcíťujem do zážitkov z pred roka, tak nedokážem pochopiť. To sa vôbec dá toto? Ešte ako teraz si pamätám, že ja som s Julkou bol iba 7 dní a aj to som niektoré nedokázal prebehnúť s ňou celé Bol som Julkine prvé štyri dni a potom deň 9-11. Julka ukázala neskutočnú mentálnu silu. Toto by nedal ani nejeden chlap a nie to žena. Pre nič za nič to nie je najrýchlejší známy prechod SNPéčky ženy. Julka si super.
Kdesi na začiatku okolo Dukly |
Vo Svidníku |
Aj na Východe okrem blata, zvažníc a Bongarov bolo niečo |
V centre Zborova |
Úžasné lúky |
Depka na Kloptáni |
Cestou na hnusnú časť Slovenkska, cesta na vrchol Osadník |
Polomami do Uhorianskeho sedla |
Z Homôlky do Strážovských vrchov |
Cestou na Strážov |
Lúky medzi Zliechovom a Vápčom |
Po búrke pri Vápči |
Hmlisté ráno nad Trenčianskymi Teplicami |
V Trenčíne pri Váhu |
Samotár nad Drietomou |
Česká strana SNPéčky |
Mamaty pri Myjave |
No.. ale týchto malých kopčekov hádam stačilo. O týždeň som opäť v Tatrách. Prvý deň ideme dobyť Západky. Moc to teda nevyšlo, no nakoniec bol z toho krásny skymarathon s parametrami okolo 40km, 4000m+ a s kopou krásnych technických miest. Počasie v ten deň bolo hrozne neisté, nakoniec sme sa teda rozhodli nepokračovať z Jamnického plesa ďalej smerom na východ po hrebeni Západných Tatier. Pôvodný plán bol zájsť až na Štrbské pleso. Nevyšlo to tak hybaj v nedeľu predsa len do Vysokých Tatier. Bol z toho nakoniec krásny okruh zo Štrbského plesa na Hincové pleso, pokračovali sme neznačeným chodníkom na Mengusovské sedlo a dolu ku Czarnemu stawu ..no a odtiaľ naspäť cez Rysy a chatu pod Rysmi ku Popradskému a následne ku Štrbskému plesu. Poňali sme to trošku športovejšie a Lukáš ma pekne zošrotoval. No ale zase nás búrka na Rysoch naháňala. Bol z toho nakoniec veľmi efektívne využitý víkend.
Vysmiati na štarte |
Cestou na Salatín |
Spätný pohľad z Pachole na Spálenú |
Roháčske plesá niekde z Kôp |
Cestou na Plačlivé |
Ostrý Roháč a Volovec z Plačlivého |
Reťaz na Roháči |
Z Jamnického sedla |
Krížik na Ráztoke |
Z Hincovho plesa do Mengusovského sedla |
Už skoro hore |
Pohľad z pod Mengusovského sedla na Poľsko; vzadu Belianky |
Cestou na Rysy Czarny staw a Morsie oko |
Na Rysoch.. |
Piknik na Štrbskom plese |
Jesenná klasika = Značenie Ponitrianskej stovky. Tento rok už po štvrté. A nikdy to neomrzí. A dokonca ťa ani nikto nenaháňa ako na pretekoch. Škoda len že nikde nijaká občerstvovačka. Tá sa nám vždy ujde až po vyše 10tich hodinách v Žárnovici na kebabe. Verím, že aj tento rok pomôžem ak Rado dá.
Pod Gríčom |
Na Vtáčniku |
Kláštorská skala |
A konečne vo Veľkom poli |
Magický autobus plný dreva |
Čistý záhul čo som vymyslel nasledujúci víkend. Opäť sme vyrazili smer Západky. Tentoraz s Ivom Pé. Auto nechávame na noc v kemp, my ideme makať. Kemp je na deň pre auto o polovicu lacnejší ako parkovanie povedľa cesty. No krása. Proti noci štartujeme. Na pláne je tuším 72km a 7600m+. Na Otrhance stúpame rýchlo ale pred vrcholmi začína hmla. Chodník kamením vôbec nevidíme. Hľadáme ho každú chvíľku ako ihlu v kope sena. V Račkovej doline sa počasie trošku umúdri, lebo na Hlavnom hrebeni smerom na Klín to okrem hmly bol aj veľmi nepríjemný vietor. Boli sme aj v Jamnickej doline. Odtiaľ stúpame na ˇŽiarske sedlo a začína pršať. V sedle sme už pekne premočený. Prehodnocujeme. Prichystané jedlo máme pri Tatliačke na severe hrebeňa. Fúka tam ako besné a stále prší. Neostáva nám nič len sa cez to prebiť. Znovu stúpame. Tentoraz na Baníkov. Ako sa začína brieždiť, začína sa aj vyčasovať. Na Baníkove je dokonca už regulérne jasno. Len kde tu sa prevalí nejaký mrak. Podarí sa nám zbadať aj moje prvé vidmo. Zbiehame ku Žiarskej chate a po vydatnom oddychu letíme ešte na Baranec. Som neskutočne dodžubaný a to máme "len" 5000 výškových metrov. Do 7600 je to ešte celá jedna tretina. To by som aj tak asi nedal. Ťažko povedať. Hlavne, že sme ďalší celý deň strávili v horach.
Konečne vidno a bez hmly |
Majestátny Kriváň s Baníkova |
Jalovecké sedlo a chodník na Ráztoku |
Kokaské záhrady smerom do Jamnickej doliny |
Počas výstupu na Baranec; vzadu Plačivé a Ostrý Roháč |
Na Baranci s Ivom a Zuzkou |
Už musíme dolu.. |
Posledný pohľad za seba |
Ešte stále neleníme. Sezóna je v plnom prúde. Robím si predĺžený víkend. Už vo štvrtok idem s parťákom Martinom po robote na chatu pod Suchým. Hore cez Jánošíkovo, dole cez Kľačiansku maguru a Kľačany. V Piatok si dávam na čas Martinky a cez víkend poriadne boky Malej Fatry. V sobotu sme okrem chaty na Kľačianskej Magure vymietli Sučiansku dolinu a chatu vendovku a po hrebeni na chatu pod Chlebom a druhý deň sme boli skúmať neznačené severy. Niekde to bolo báječné ako na jednom z hrebeňov za Koniarkami. Prostá už taká úchvatná nebola. Vtedy som bol už aj celkom rád keď sme sa dostali opäť na značený chodník a normálne ako ľudia vyšli opäť na chatu pod Suchým. Trošku sme sa vykecali, niečo hodili do seba a leteli cez vrchol Suchého do Vrútok. človek by ani neveril čo všetko sa dá zvládnuť cez víkend.
S Maxíkom v traverze Suchého pri zapadajúcom Slnku |
Slnko na chate pod Chlebom vychádza |
Pohľad od Pekelníka na Západný žľab Kriváňa |
Hľadanie cesty na Koniarkach |
Už ho máme a je nádherný |
Zľava Stratenec, Biele skaly až po Suchý |
Kríž na Suchom, Ťavie hrby a majestátny Malý Kriváň |
A ide to jeden víkend za druhým. A už nestačí len jeden deň. Hneď celý víkend musím tráviť v horách. A tak bolo aj tentoraz. V sobotu idem krásnu trasu v Poľských Tatrách s Lukášom. Keďže Orlia Percz sa mi zdá poriadna nuda, dáme si ju cik-cak zľava doprava cez sedlá. Na pár kilometroch sme nabúchali poriadne výškové. A tie výhľady! Dokonca aj na medvede promenádujúce sa pár metrov od chaty Murowaniec. Dobre to bolo.
Na druhý deň pokračujem v objavovaní nových miest so Zuzkou. Prejdeme sa okolo Temnosmrečinských plies na Chalubinskieho vráta, boli sme v Kozej przelezci, Murowanci, dokonca sme prebehli z Ľaliového sedla do sedla Závory a Zuzka si splnila sen a prešli sme aj Liptovské kopy. Je to krásny ľahký hrebeň s určite úžasnými pohľadmi. My sme ho mali zahalený z veľkej časti do hmly. Nevadí.. Možnože ešte raz tu musím prísť.
Vodopád Siklawa |
Cestou do Krzyźnej przelezci |
Prvý kilometer Orlej perczi po Granáty |
Pohľad z przelezci nad Buczynowou dolinou |
Dolina pieciu stawow polskich cestou Zawratu |
Koncom dňa na Gesia Szyji |
Pri Nižnom Temnosmerčinskom plese |
Chalubinskiego wrota |
Opäť dolina Pieciu stawow polskich len z iného uhla |
Kozia Przelezc |
Czarny staw Gasienicowy |
Tichá dolina z pomedzi Ľaliového sedla a sedla Závory |
Liptovské kopy.. |
Až po najvyššiu Križnú |
Kriváň so zapadajúcim Slnkom |
Každým dňom sa začínajú skracovať dni a ani teplota už moc nepraje projektom v Tatrách. Tento nasledujúci víkend preto zostávam u nás vo Fatre. A ani sa mi to už nechce preháňať. Prvý deň sa prebehnem zo Strečna na chatu pod Chlebom a v nedeľu priberám parťáka Matúša s Bongom a letíme skúsiť prebehnúť hrebeňmi okolo Fatry. Nad výškou cca 1400 metrov je už skoro súvislá vrstva snehu. Hneď na Kraviarskom zlomím palicu. Ako začíname klesať pribúda mraky blata. Vôbec mi to nejde. Matúš zase sa zdá trošku došťukaný smerom nahor. Prebehneme Nocľahmi, zbehneme na Tiesňavy. Opäť vybehneme tentoraz na Boboty v sedle Vrchpodžiar meníme plány. Zhodneme sa, že dnes to teda na Rozsutcoch, či Stohu alebo Stenách nemá zmysel. Prebehneme teda cez Štefanovú, okolo chaty na Grúni zbehneme ku lanovke a popod ňu sa vyškriabeme naspäť na chatu. Beh začína byť ťažký. Vyzerá, že onedlho budeme mať bielo a budeme vyberať lyže. Ale bude to tak?
Počas prvého dňa cestou zo Strečna na chatu pod Chlebom okolo Malého Kriváňa s pohľadom na Veľký |
Chodník z Nocľahou do Tiesňav |
Pod Snílovským sedlom už snehy |
Prešiel týždeň a je po snehu. Prichádza babie leto a nejaký ten týždeň ešte bude trvať. Nenechávam to na náhodu a aj keď sám letím do Nízkych Tatier. Z dediny Malužiná pod Čertovicou sa vyškriabem na Veľký Bok, dostanem sa na hlavný hrebeň Nízkych Tatier a letím po ňom až na Andrejcovú. Ide sa mi parádne, len s tým, že mi ide bedro vyskočiť. Z jednej topánky som vybral asi milimetrovú podrážku, keďže už bola na totál rozbitá, ale ako som teraz nerovnomerne dostupoval vyše 50 kilometrov na nohy, odišli mi kĺby. Nakoniec vyhadzujem aj druhú vložku a už je dobre. Som rád, že som si mohol prejsť novú časť hôr, kde som ešte predtým nebol. A poviem Vám, tie výhľady na Vysoké Tatry boli majestátne.
Na Veľkom Boku |
A hneď na Zadnej holi s pohľadom na Veľký Bok |
Výhľad na panorámu Vysokých Tatier takpovediac stále |
Na útulni Andrejcová |
Z Andrejcovej cestou do Štrby |
Už som skoro tam.. |
A opäť hlásia krásny víkend. Pripomína sa parťák Ivo. Ani po tých šialených Zapadkách ešte stále na mňa nezanevrel. Ok, niečo vymyslíme. Čo tak nejaké koliečko na Hornej Orave. Čo tak preskúmať opäť hranicu Slovensko - Poľsko. Už dlhé roky sa okolo mňa ľudia rozrávali o Pilsku. Konečne sme na ňom stáli aj my. Zbehli sme sa najesť do chaty na Poľskej strane Pilska a už skoro stále pokračujeme po hranici až na Malú Babiu goru. Cestou prechádzame aj Modrálovou, čo je najsevernejšie miesto na Slovensku. Z Malej Babej gory ešte cez przelezc Brona zbiehame ku ďalšej Poľskej chate a cez Perć Akademików vychádzame na Veľkú Babiu goru. Počasie hore nie je najideálnejšie a preto hneď letíme dolu. Potom už len pár kilometrov zvážnicami krkahájmi ku Hviezdoslavovej hájovni a potom asfaltkami naspäť na štart z inej strany dediny.
Na vrchole Pilska |
Krásna jeseň na hranici s Poľskom |
Modralová - najsevernejšie miesto na Slovensku |
Perć Akademików |
Oravská priehrada s pod Babej hory |
Hviezdoslavova hájovňa |
Posledný októbrový víkend ma to zavialo s parťáčkou Zuzkou v sobotu do Veľkej Fatry a v nedeľu do Nizkych Tatroch. V sobotu sme šli hľadať skalné okno v Skalnom brde. Nenašli sme. Zato sme sa dostali do oázy nedotknutej prírody. Síce aj tu pod Brdom na skalnej vyhliadke boli stopy po človeku, no samotný výstup dolinou plnou lístia a skalných brál bol úchvatný. A výstup lúkami priamo na Ostredok už ani nehovoriac. Vychádzame na hlavný hrebeň Veľkej Fatry a naraz ľudí ako mravcov. Zbehneme si dať polievočku na Kráľovú studňu a pokračujeme cez Smrekov do Blatnickej doliny. Domov ešte nejdeme. Zabočíme do Juráňovej doliny a pri zapadajúcom Slnku vystúpime na Ostrú. Skoro už po tme dosiahneme vrchol Tlstej a v úplnej tme zbehneme do Blatnice.
V nedeľu smerujeme do Nízkych Tatier. Zvládneme ťažký presun do Brezna a odtiaľ ideme naspäť ku Zuzke domov. Krížom cez Tatry. Na prvom predkopci Diel, ešte pred Tatrami, ma trošku dodžube. Myslel som si, že ma tam hodí o zem, no nejako som sa pozbieral. Výstup na chatu generála Milana Rastislava Štefánika už išiel celkom dobre. Doplnili sme sily a pokračujeme cez Ďumbier na hrebeň Krakovej hole či Tanečnice. Tam sa zvrtla karta a prestáva vládať parťáčka. No bojuje. Prichádzame až do sedla Kúpeľ, kde sa rozhodneme posledný kopec Poludnicu obísť. Prichádzame do Závažnej poruby, kde nasadáme na prvý bus a ideme domov. Znovu to bol ťažký víkend, ale tieto neskutočné trasy za to stáli.
Zabudnutou dolinkou cestou z Vyšných Revúc na Skalné brdo |
Lúky od Brda po Ostredok |
Ploská na dohľad |
Ešte posledný pohľad na Skalné brdo |
Spasené lúky pod Smrekovom pri Kráľovej studni |
Večer na Ostrej |
Zadná Ostrá z Ostrej |
Posledné Slnečné lúče na vrchole Tlstej |
Krásne pohľady z pod kopca Diel nad Breznom |
Hrebeň Nízkych Tatier pokiaľ oko dovidí |
Povedľa Ďumbiera |
A už viac menej dole kopcom |
No a už je November. Behať sa dá ale stále a cítim sa poriadne nabitý. Parťákov tento víkend nemám, ale nevzdávam to. Cestujem sám za Ivom do Frýdku, kde nakúpil kopec skialpového oblečenia, prespím a na druhý deň idem na to. Mám pre seba nachystané rôzne varianty okruhu po okolitých kopcoch. Nakoniec z toho bolo rýchlych vyše 70 kilometrov. Na november som so sebou veľmi spokojný, že som to stihol za vidna. A dokonca od začiatku po koniec som neprestal fotiť, čo znamená, že až tak som to zase nehrotil a až po koniec to aspoň ako tak chutilo. Bol to krásny výlet. Na druhý deň som si bol ešte pozrieť mesto a hybaj domu.
Lazy, všade lazy |
Hotel Kysuca na Slovensko - Českej hranici pri Bielom Kríži |
Na Muřinkuvom vršku |
Výhľady pri chate na Kamenitom |
Drevený kostolík sv. Antona Paduánskeho na Malej Prašivej |
A jedna z mnohých krásnych stavieb vo Frýdku |
O týždeň nám už počasie moc nepraje. Priam by som povedal, že horšie som veľakrát ani nezažil. Znovu sme mali na pláne cca 50 kilometrový prechod. Lenže leje a leje. A fúka a je strašná zima. Na zemi všade blato a aj kopec popadaných stromov. Aj tak som ale rád, že som mohol vidieť opäť nové zákutia Slovenska. Tentoraz Oravy. Nakoniec to nehrotíme a po necelých 40tich kilometrov trápenia v zime to v Dolnom Kubíne ukončujeme. Štartovali sme v Podbieli. Nejaké pokračovanie vari zase o rok.
Chvíľka pekného počasia okolo kaplnky sv. Vendelína už nad Dolným Kubínom |
Hah, človek si myslel, že už je po projektovej bežeckej sezóne a že už ideme lyže vyťahovať keď sa tu ešte jeden pekný víkend vyberiem s parťákom Ivom na prechod okolo Ľubochnianskej doliny. Veľmi vydarená akcia roku 2019. Až mi opäť srdiečko poskočilo, keď som si to pripomenul. Bolo to veľmi ťažké. Hlavne posledné kilometre po tme a po úplne neznámych chodníkoch od Maďarovej, cez Červený grúň až Kútnikov kopec naspäť na štart do Ľubochne cez Hubovú po žltej. Ešte aj tam sme poblúdili a krkahájmi lístim šmykom šli dolu kdesi poza záhradky. No a to nehovorím o vypínačkach na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry po chatu pod Borišovom. Malo to svoje čaro.
Veľmi zaujímavé stúpanie na kopu, kopec popadaných stromov |
Prvý vrchol za nami |
V sedle Príslop pod Kľakom |
Okolo Chládkového |
Na Kľaku sa lúčime s parťákom Majom |
Ivo bojuje s poslednými metrami zo Šoproňu na chatu pod Borišovom. V pozadí naše pokračovanie druhou stranou doliny cez Rakytov |
Hneď je lepšie |
Utriasame kapustnicu smerom na vrchol Ploskej |
Ploska za nami, Čierny Kameň pred nami a Slnko pomaly končí svoju púť |
No a keď už na Slovensku sezóna behania skončí, my sa vyberieme ešte zabehať si do Maďarska. A opäť z toho bola top akcia roka. Tentoraz sme si to namierili zo Šiah rovno do Budapešti cez tretie najvyššie pohorie Maďarska. Czóványos, najvyšší kopec, meral viac ako 800 metrov. Teda sme boli vyššie ako v Malých Karpatoch. Chodník okolo vrchola smerom na juh (a vlastne aj na sever) mi dosť pripomínal Záruby v Malých Karpatoch. Inak to bola tiež ako v Malých Karpatoch poriadna nuda lesmi. Až pred Budapešťou sme sa ocitli v nádhernom skalnom kaňóne Holdviláh - árok. No a potom znovu trápenie. Ono to trápenie bolo aj tým, že sme vyrážali po dlhej ceste do Šiah o polnoci a nespali sme celú noc. Do Budapešti sme nakoniec nedošli, skončili sme predčasne v jednej z prímestských častí na rezni a pivku. Autobusom sa odviezli kdesi do perdeľe a pešo cez pamiatky okolo Dunaja a kade tade sme zašli až na Budapeštiansku stanicu. A hneď sme mali zase o 5 a viac kilometrov. Presedeli sme pár hodín ako socky na stanici a nocou sa prepravili cez Bratisku domov. Bol to výlet, na ktorý sa len tak nezabudne. Ale inak žeby som to "chcel" zažiť znovu.. Až príliž veľa blata a stromov na mňa.
Prechod hranice na divoko okolo polnoci |
V polke trasy nie je iná cesta na druhú stranu Dunaja ako trajekt, čakanie využávame to na raňajky |
Najkrajšie miesto na trase kaňón Holdviláh - árok |
Konečne v cieli.. |
Sneh už napadol. Veď je začiatok decembra, ale ešte som neodolal jednej akcií. Lukáš ma už niekoľko rokov ťahá na akciu 4mula Choč. Vyspevuje ju do neba ako je to úžasné 4x si z každej strany vybehnúť a zbehnúť hore. Vychádza to na cca 40km a 4000m+. Akcia je na počesť narodenín jedného športovca. Mrzí ma, že si už vlastne ani meno oraganizátora teda nepamätám. Každopádne akcia bola geniálna. Išlo sa mi úžasne a na štarte sme opäť po 8mich hodinách a 55 minútach. Sme tam prví. Mala byť vraj aj aftérka v miestnej krčme. Tam to len krčmár otváral. Ale dnu nás pustil. Pustili sme sa aj po porade do rezňov. Niečo sme nechali aj tých ostatným. Postupne prichádzali z hora aj oni. Nebolo nás ale veľa, max do 10 kúskov. Bola to krásna komorná akcia. Budem vážne rozmýšľať či sa na to nedať aj tento rok 2020.
Prvý zbeh po výšľape je popri Žimerovej |
Dolu na Lúčkach, obrátka a ideme na druhý výšľap |
A už sme opäť hore.. |
Trošku sňahu na vrchole už jesto |
Po Lúkach, Valašskej Dubovej sme už aj nad Jasenovou |
Cieľ a rezne ..všetko to bolo extrémne rýchle :) |
No a teraz už vážne koniec. Je okolo Mikuláša a my stále beháme po horách ako splašení. je toto normálne? A dokonca po snehu. Základ na lyže ale nie je žiadny, tak nemáme na výber. A hlavne ako každý rok sa koná super akcia "Najtran". Je to prechod z chaty pod Chlebom na chatu na Kľačianskej magure po tme hneď ako zájde Slnko. Nám ale bolo málo a tak sme si to zo 4x predĺžili. Bolo to krásne, aj keď ťažké ukončenie bežeckej sezóny
Okolie sa nám opäť po roku začína belieť |
Na pamätníku neznámeho vojaka na Panošine; je tam pekne |
Vrchol Suchý zdolaný |
S domácimi na chate pod Suchým |
Maxo a jeho hlad |
A je to tu. Prvýkrát v sezóne 2019/2020 vyberám lyže. Úplne prvýkrát to bolo 9.tého Decembra na Martinkách. Viac sme skôr kráčali a znášali ako lyžovali. Ani tá lyžba po hrozne zle zratrakovaných zjazdovkách plných ľadu nebola fajn. Ale už som v tom. Už chcem niekoľko mesiacov len pásy drať. A tak prvý týždeň lietam zo zjazdovky na zjazdovku a skúšam, kde to s prípravami na sezónu vyzerá najserióznejšie.
Jeden s krásnych večerov na zjazdovkách. Na fotke prašany vo Valči |
Keď nikde inde, tak aspoň v Tatrách je nejaký ten fľak snehu |
Vďaka Ti Bože za zjazdovky |
Len pocukrený Lomničák |
Sneh je stále hrôza, ale aspoň nejdem napešo |
No a už sa nám to rozbieha. Deň pred Vianocami začína kydať a kydá par dni vkuse. Prvý sneh, aj keď iba s lyžami na chrbte, okúšame na Čebrati nad Ružomberkom. Ďalšie dni do konca roka ešte niečo pošľapeme na zjazdovkách pod Chopkom, potom obzrieme čo pripadlo v Žiarskej doline a nakoniec zavítame aj ku sebe domov na chatu pod Chlebom. Snehu síce pripadlo vcelku dosť, ale základ stále nebol žiadny. Z Kriváňa jazdíme po kosodrevine, z Chlebu zase hneď na začiatku sezóny robím dieru do sklznice. Svoju štvrtú sezónu nakoniec lyže už neprežili. Začiatkom Apríla 2020 mi jedna utiekla dolu z Nohavice kdesi do Žiarskej doliny a zľahla pod ňou zem. Uvidíme čo teda bude ďalšiu sezónu.
Vítanie snehu a Vianoc na Čebrati nad Ružomberkom |
S bandou pod Chopkom |
A s ďalšími v Žiarskej |
Snehu pribúda.. |
Toto sme tak dĺĺho čakali |
A snehúúú už aj u nás v potoku vo Fatre |
Ide sa vyskúšať prvýkrát túto sezónu Chleb |
Oškvarkova vcelku išla |
A aj takéto zábery sme čakali celý ten čas.. |
Smerom na Kriváň je to neskutočná bieda.. |
..ale západ Slnka na našej chatičke za to stál |
Lyža na začiatku sezóny.. |
No a je tu úúúúplny záver roka, Silvester. A kde by sme ho oslávili lepšie ako u seba doma na chate pod Chlebom. Je to miesto kde som spoznal neskutočné množstvo úžasných ľudí, ktorí mi dokonca aj život zmenili. Ale to je už príbeh verím že hlavne na tie ďalšie roky :)
A je to tu.. nový rok 2020 |
Jedna etapa života sa končí a verím, že tá ďalšia zostane až do konca :) |
Fakty a čísla roku pána 2019
Už je pravidlom, že väčšinu času trávim u nás v Malej Fatre na chate pod Chlebom. Snažil som sa na ňu zavítať každý týždeň. Mojím obľúbeným dňom sa stala streda poobede. Úžasné boli stredajšie západy Slnka kade tade po Fatre, ale aj štvrtkové východy Slnka pred prácou. Celé prvé mesiace roka som tu prebrázdil na lyžiach. Inak som sa ako každý jeden rok snažil vidieť kopu nových nepoznaných miest. V sumáre spomeniem aspoň tie o ktorých píšem tu vyššie a na ktoré by som si rád uchoval spomienky až do smrti:
Malá Fatra (okrem mnohých výstupov a lyžovačiek na obľúbené chaty a iné miesta) 18x
- Okolie Osnice na lyžiach
- Strungami Osnice
- Okolo Malého a Veľkého Kriváňa počas preteku K2 Malá Fatra
- Cez dolinu Kúr na začiatku bežeckej sezóny s Matúškom olympinikom
- Prechod Fatrou pred a po preteku s Maxíkom
- Projekt Horu dole Martinkami
- MF100 (občerstvovačka Chleb) + výlet na druhý deň
- Bokami Malej Fatry na pár dní
- Prvý sneh sezóny 2019/2020 (ešte v teniskách)
- Okolo Krivánskej Malej Fatry, vrámci "Najtranu"
- Prvé skúšanie pásov sezóny 2019/2020
- Vianoce na Chlebe
Západné Tatry 8x
- Bokami Západných tatier
- Veľká noc na lyžiach
- Skymarathon Roháče
- Motanica Západnými Tatrami
- Na Rozhraní ZT, VT, Poľských Tatier
- Skúšanie prvého snehu v Žiarskej doline
Vysoké Tatry 6x
- Veľká noc na lyžiach
- Okruh cez Hincové plesá a Rysy
- Na bicykli okolo Tatier
- Na Rozhraní ZT, VT, Poľských Tatier
- skúšanie prvých snehov sezóny 2019/2020 na zjazdovkách pod Tatrami
Nízke Tatry 5x
- Chopok 3000+
- Skyrun Nízke Tatry
- Krížom cez Ďumbier
- Na potulkách v Nízkych Tatrách
- skúšanie prvých snehov sezóny 2019/2020 pod Chopkom
Veľká Fatra 4x
- Skyrun Veľká Fatra
- Ultra Fatra (občerstvovačka Borišov)
- Krížom Veľkou Fatrou cez Ostredok
- Okolo Ľubochnianskej doliny
Chočské vrchy 4x
- Na lyžiach všakovakými krkahájmi
- Aftérka po Ultra Fatre
- 4mula Choč
- S lyžami na Čebrati
Oravská Magura 3x
- S Maxíčkom na preteku Jánošíkovým chodníkom
- Hranicou od Rače po Novoť
- V daždi z Podbieľu do Kubína
Poľské Tatry 2x
- Krížok krážom sedlami Orlej Perczi
- Na Rozhraní ZT, VT, Poľských Tatier
Strážovské vrchy 2x
- Ultrapunk 85
- Cesta Hrdinov SNP
Volovské vrchy 2x
- Východniarska 100vka
- Cesta Hrdinov SNP
Kremnické vrchy 1x
- Ultrapunk 85
Považský Inovec 1x
- Na výlete Hlohovec - Trenčín
Veporské vrchy 1x
- Hriňovská 100vka
Ondavská vrchovina 1x
- Cesta Hrdinov SNP
Čergov 1x
- Cesta Hrdinov SNP
Biele Karpaty 1x
- Cesta Hrdinov SNP
Vtáčnik 1x
- značenie preteku Ponitrianska 100vka
Borzsóny a Visegrády - hegység 1x
- Výlet do Budapešti
Moravskoslezské Beskydy 1x
- Okruh po Morave
Oravské Beskydy 1x
- Ultra skymarathon Babia gora
Nejaké Beskydy? 1x
- Severný Živloplaz
Preteky:
Strungami Osnice
Chopok 3000+
Ultrapunk 85
Dogtreking Jánošíkovým chodníkom
pomoc pri Severnom Živloplaze
Hriňovská 100vka
Východniarska 100vka
Rosengarten skymarathon
Liptovský kŕč
Najtran
Samozrejme okrem pomoci na Severnom živloplaze som bol pomôcť aj na iné akcie organizované SUT. Ako je spomínané v sumáre navštívených miest, bol som pomôcť aj na Malo Fatranskej 100vke, Ultra Fatre a bol som tiež označovať menšiu polovicu trasy Ponitrianskej 100vky.
Samozrejme že som sa zúčastňoval aj na iných, nie len športových akciách, aj keď sa mi zdá, že tento rok toho bolo pomenej. Spomienky na ne mi ušli ako voda v potoku. Nuž, čo si nezapíšeš to už je nenávratne preč. Bol som tuším aj v divadle. Tuším že asi až dvakrát. Raz v Žiline na dermiere komédie Konfety a raz v Martine na Komedia česká o bohatci a Lazárovi. Bol som aj na vyhodnotenie ligy SUT a kade tade inde na určite veľavýznamných akciách.
Veľmi ma potešilo, že Julka Bé mi dvôverovala natoľko, že si ma zobrala ako pacera na skoro polovicu jej FKT rekordu Cesty Hrdinov SNP. Bolo mi cťou.
A v neposlednom rade nesmiem zabudnúť aj na párdňový výlet do Dolomitov. Aj napriek tomu, že celý rok som peňažne dosť krkal a všetku dovolenku som minul už počas prvých troch mesiacov na lyžovačky pod Chlebom, aj tak ma parťák Lukáš vytiahol na chvíľku za hranice. Pribalili sme ešte ďalšie dve baby z Chlebu a vznikol z toho výlet ako lusk. Hneď ako sme prišli sme sa ocitli na vrchole Manghart, s Lukášom sme si odbili povinný pretek nutný na registráciu na tohtoročný Skymarathon Monte Rosa, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou posunie pre Koronu na rok 2021, a taktiež sme boli na úžasnej, nekonečnej ferrate pod Marmoladou. Som rád, že som mohol byť toho súčasťou.
Celkovo mi to teda vychádza za cca zapísaných 11 a pol mesiaca 7100 km, čo je viac ako 1/6 obvodu zeme a spolu skoro 260 tisíc výškových metrov, čo je ako keby človek každý jeden deň v roku šiel zo Zajacovej na chatu pod Chlebom alebo 185x išiel zo Starého Smokovca na Slavkovský štít. Plán mať v priemere za deň viac ako 500 výškových metrov sa nedá splniť. Človek si chodí len kde tu na výlet a je z toho hneď 700 m+/deň. Milujem hory. Som neskutočne vďačný, že zatiaľ to v nich ide všetko tak jednoducho :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára