Trojdňová skialp párty v Malej Fatre

Na svojom ihrisku :)

Piatok

Človek natešený z úžasnej predpovede počasia si nahlási dovolenku na predĺžený víkend a ono to ako na protivu zase raz nevyjde. Celý týždeň ukazovali, že má byť škaredo a ono človek sa pozrie na webkameru na chate pod Chlebom a tam sa ľudia opaľujú a keď už konečne hlásia pekne tak sa to musí všetko naopak obrátiť. Ale pekne poporade.

Webka ukazujúca počasie keď nemáte dovolenku

Ráno sa stretám s parťákmi Kubom, Dávidom a Klárou a o pol deviatej ráno už ťapkáme zo Zajacovej smer chata, aby sme Kláre spravili doprovod do práce. Voľba trasy je jasná. Nik nenamieta a tak ideme hore potokom. Tam sa to už ale po milión lyžiaroch poriadne rozšmykalo a tak máme tréning levelu master v priamom prenose. Aj boli trošku potiaže ale zvládli sme aj tento level a za odmenu bol na chate parádny vývar.

S parťákmi do raja

Kubo a Dávid letia ešte na obed dolu za všednosťami reálneho života. Klára ta sa pustila do práce aj v tomto raji a tak čo ja? Ja som sa vypustil do môjho ihriska. Síce dnes bolo dokonale biele. Či zospodu, či zhora. Hmly sa trošku bojím ale nemôžem prepásť ani minútu dovolenky a tak o pár minút už stojím na Chlebe a spúšťam sa pre istotu zatiaľ zimným značením ku Snilovkému sedlu. Ale už pri zimnej trase sa spúšťam dolu pod Révayku.

Rýchlo vyšľapem v hmle ale v stope až do sedielka pod Kriváňom a druhou muldou sa púšťam dolu. Je hmla, ale ako tak vidím hrbole v snehu, a tak pomaličky sa nejako zošúcham až ku prvej kosodrevinke a odtiaľ už na pohodu do potoka. Opäť lepím pásy a hybaj tentoraz na vrchol Kriváňa cez Snilovske sedlo.

Gýčovo na Kriváni

Tam stretám známeho z chaty totálne dezorientovaného. Aj som mu ukázal kadiaľ sa dostane do sedla ale aj tak ma nepočúvol a šiel ževraj kdesi na Pekelník. Ale nakoniec sa šťastlivo po pár hodinách vrátil naspäť. Na Kriváni pribudli fáborky označujúce zajtrajší pretek a tak Révaykou teraz už zlyžovať nebol žiadny problém. Opäť lepím pásy a tentoraz idem zo Snilovského sedla na Chleb. Hmla čím ďalej hustejšia ale už som tu bol za posledné týždne ozaj neúrekom a tak niektoré kosodreviny mi už boli známe a podľa nich som to zlyžoval do JZ muldy a ňou až ku potoku. 

Zjazd v Révayke po značení preteku

Ešte raz nalepím pásy a za pár minút som na chate na asi najúžasnejších parených buchtách aké som kedy jedol. Ok. Mám po kulinárskej seanse, čo teraz? Ešte skoro ísť domov. Vonku stále smutne hmlisto ale aj tak sa nakoniec presvedčím ísť ešte raz hore. Ešte raz si zlyžujem z Chlebu do potoka JZ muldou a odtiaľ vystúpam Révaykou na Veľký Kriváň. Aby bola aspoň jedna pamiatka na tento mordor, tak si spravím selfíčko a letím dolu. Posledné lepenie pásov a som hore. Pozriem na hodiny aaa ..musím letieť na vlak.

To už je taká rutina. Od chaty po vlak v Šútove cca 45-50 minút. Len čo z toho keď ten vláčik aj tak mešká 25 minút. Ešteže na stanici sú tie rozpadnuté schody. Asi by ma museli už iba odtrhávať od perónu primrznutého keby tam neboli. Ale aspoňže cestou na späť až tak často nevymáhavajú peniaze od cestujúcich.

Prvý, poriadne športovo ťažký, deň za mnou.

Sobota

Na druhý deň ráno sa už hmly nekonajú a je nádherná modrá obloha s práve vychádzajúcim Oskarom. Dohodnutý som s pretekármi ísť ich povzbudiť na dvojdňový skialpový pretek K2 v Malej Fatre. Nejakým zázrakom nemusím šľapať z Turian na Trusalku pešo. Ešteže ma človek parťákov na každom kroku :)

Veľký a v zadu Malý Kriváň z Chlebu

Na Trusalke a neskôr na Zajacovej na štarte sa všetci postretáme, ja nabalím do batohu všetko čo sa zmestí, lebo pretekáris sú gramári a bežím hore pred nimi. Ešte pred potokom stretám parťáčku Dominiku, ktorá zavelí do potoka a tak idem hore znovu cez túto ľadovú nádheru. Nie je to tam med lízať ale oproti Generálu je to aspoň divočina. A to mám ja rád. Každú jednu nástrahu potoka sme zvládli a hore máme za odmenu počasie na opaľovanie. 

Pohľad na Západné Tatry

A taktiež na Tatry Nízke

Parťák vertikalista je už tiež v cieli, tak ho priberáme a spolu vystúpime na Chleb. Dnes je plán istý. Musím zlyžovať pomedzi skaly aj keby sa čo robilo. Predtým ale asi milión fotiek z vrchola. Nie každý deň vidno aj sto kilometrov ďaleko. Na druhej strane práve pučia pretekáris do Veľkého Kriváňa. To už ale prestávam vnímať a chcem mať už skaly za sebou.

Cestou na Chleb okolo Bochníka

Západky s pod Skál

Rýchlo dvomi oblúkmi nalyžujeme pod vrcholovú skalu. Uff, vyzerá to dosť strmo. No ale už som tam. Podklad je tvrdý ale dobre drží. Nie je to ako na vybrúsenom Kriváni. Spravíme zo desať oblúkov a sme pod skalami. Tak toto bola paráda. Pridávam do tréningového plánu. Z pod skál už iba šušn po nafúkaných tvrdých vankúšoch a zavejíkoch na chatu. Celkom sme si zaskákali. Pretekári idú jest na lyžiarsku chatu, ja do chaty pod Chlebom.

Pod Skalami

Medzi skalami pod Chlebom

Keď tu zrazu zbadám bratrancov. Vystojím si asi pol rady dokým ma nezlákali na Kriváň. Prečo nie? Jedlo bude musieť počkať. A tak za chvíľku stojím na lyžiach znovu a už aj pučíme do Snílovského sedla. A odtiaľ "skratkou" priamo na vrchol. Veľmi zaujímavé. Takto napriamo som ešte teda nešiel. Na Kriváni spoločná foto a môžme sa pustiť do Révayky. Oproti včerajšku je úplne rozlyžovaná. Na vrchole do hladka, až tak že mi raz hrany zobralo, ale dolu to už bola genialitka. Po včerajšej kôrke ani stopy. 

Na Veškom Kriváni pohľad na ten druhý, Malý

Na druhej strane Rozsutec

Pod muldou sa naše cesty rozchádzajú. Oni šľapú priamo hore na cestu. Ja sa radšej spustím až ku potoku a odtiaľ hore na chatu. Stretávam Turancov. Na chate sa poriadne napraskám. Až tak že ma zadok od sedenia začne bolieť, a tak beriem chalanov a ideme na Chleb opäť. Po včerajšku nohy vôbec nespolupracujú. Tentoraz to bol už ozaj boj. Ale sme na vrchole. Znovu ideme dolu skalami. Treba využiť situáciu, keď sú snehové podmienky aj parťáci.

Ešte raz na Chlebe

No a to jeden parťák bol ozaj šialený. Ten to dal asi na tri oblúky a potom ako zmyslov zbavený letel 5 metrovými skokmi rovno až na chatu. Wow, takto chcem vedieť lyžovať aj ja. Ale nie hneď, nie hneď. Najprv treba zatrénovať. Pri chate pozriem na hodiny a tam za 50 minút odchod vlaku. Rýchlo sa lúčim a letím dolu.

Ešte raz medzi skalami

Zjazd bol celkom parádny. Po dlhej dobe za vidna a bez čelovky. Asi za 15 minút som na vrchu Šútova. Už nesnežilo vari 2 týždne ale snehu je tu stále dostatočne na zjazd až takto nízko. Som spokojný. Ani len vlak nemešká viac ako 10 minút, tak tomuto dňu nemám ozaj čo vytknúť.

Nedeľa

Na ďalší deň je na pláne Malý Kriváň. Pokračuje 2. deň pretekov ale ja beriem parťáčku Niku a my si to ideme užiť bez fučania. Aspoň môžeme poriadne povzbudiť. A keby len to. Beriem aj psíčka Maxíčka a párty tretieho dňa môže začať. V aute narobil Nike poriadny bordel. Ale vyzerá, že aj ona ho má rada :)

Martin fučí do cieľa na Meškalke

V Sučianskej doline sa postretáme, pozvítame so všetkým známym ľudstvom a my sa už aj pomaličky poberieme hore. Začiatok trate prechádza asi 150 metrov strmo lesom. Žiadne také, že na pásoch. Pekne sa vytrápiť na začiatok v lyžiarkach. My za rozhovoru ako na prechádzke v meste. Na hrebeni obujeme lyže a cupitáme do výšin ďalej.

Nad Vendovkou

Na úbočí Malého Kriváňa. Vľavo vzadu koniec vertikálu a posledný výšľap dlhého preteku Meškalka. Vpravo vzadu Suchý a ťavie hrby

Pretekáris zachvíľku štartujú a my sme sa práve ocitli v nejakom rigole na dve stopy pre lyže s poriadne šmykľavým povrchom. Niku tak aj trošku podšmyklo a už už sme čakali že jej všetci pretekári prejdu po chrbte ale nedali sme im žiadnu šancu a už aj boli na zvážnici. Tí prví, na čele s Marekom Litvajom, sa dohrnuli až o dosť neskôr. Ani nejak nefučali. Keďže nám zavadzajú v stope, raz za čas sa im vpichneme do stopy. Na tých pár minút či sekúnd sa nám celkom darí držať sa ich. Ake postupne nás asi popredbiehali všetci a mali sme zase kľud.

Cestou na vrchol

Maxik odfukuje v horúčave

Veľký Kriván, so Západkami a Veľkým Chočom pred nimi

To už zase začali chodiť vertikálisti. Aj keď tých nebolo až toľko. Povzbudili sme koho sa dalo a za chvíľu sa ocitáme nad lesom. Ešte vyššie ako Vendovka. Otvára sa nám celé naše domáce kráľovstvo. Celé naše ihrisko. Pred nami sa majestátne pýši pomník na vrchole Malého Kriváňa a povedľa kopce Mojské a Meškalka. Pri pohľade za seba do doliny až sa zastavuje dych od nádhery. Na pravo od nás sa vypínajú Západne Tatry a trošku viac vzadu Nízke. Na Meškalke už prechádzajú prví pretekári ktorí majú už za sebou dva zjazdy z Kriváňa. Jeden do Studenca, druhý do Západu. My ideme pozrieť na vrchol.

Medzitým na Meškalke

Západne žľaby Malého Kriváňa

Pod vrcholom stretáme Turancov, ktorý vyzúvajú pretekárov z lyži a vycháňajú ich na vrchol posledných 50 výškových metrov s lyžami na batohu. Tak sa tvárime ako pretekári aj my a opakujeme po nich. Nika aj celkom dobrovoľne. Hore spravíme asi tristo ďalších fotiek. Dobre je nám tu. Ani dole sa nechce ísť. Lenže nekonečne nemôže táto chvíľa trvať a my sa dáme na zjazd. Maxa púšťam vedľa seba. Max sa baví vari ešte viac ako ja. Užíva si slobodné behanie bielou krajinou. Prichádzame na Vendovku.

Na Malom Kriváni

Maxa už mám na vodítku ale prichádzajú ku nemu ostatné psy a dakosi sa medzi sebou nemajú radi. Max si vydobíja vrčaním pozíciu a už je zle. Psy sú psy no. A tak sa radšej poberieme. Cestička lesom parťáčku moc nebaví. Ale čo viac si priať na učenie techniky? Všetko zvládame a už sa valíme do cieľa iba siahodlhými zvážnicami okolo Sučianskej doliny. Ešteže mám toho Maxa a keď nás predbehne Nika tak hneď spozornie. To iba zavelím Maxo, chyť ju a on ju nechytá ale predbehne ako strela. Lebo Max neprehráva :D

Keď už je výlet skoro u konca

Ontarko žije :)

Dolu prichádzame priamo na tombolu a guľáš. Ani len preteku sa netreba zúčastniť a mám všetko a ešte lacnejšie. Počkáme na vyhodnotenie výsledkov a letíme už celkom premrznutí z doliny het. Maxa vyprášime z auta von a Nika môže prášiť auto. Program ale stále celkom nekončí. Aby sme zregenerovali všetci po víkende v horách musíme ešte zahrať nejakú spoločenskú hru. Alebo hneď naštudovať celé pravidlá. A tak pol večera sme študovali, pol sme hrali a potom neskutočne príjemne unavený každý zaľahli aby nový týždeň bol opäť naplnený krásnymi zážitkami na víkend a radosťou, že ďalší je tu už za pár dni ;)

Foto: Martin Šramo, Nikola Bartošová, Klára Bridíková