Huty (Biela skala, horáreň) - Podbanské (ZT) + rozcvička na bicykli v Strážovských vrchoch

Deň č. 1: Rozcvička

Trasa: Púchov - lesmi do Visolaji - Pružina - Sádočné - lesmi do Čičmian - Zliechov - Košecké Podhradie - Lesmi pod Mojtín - Beluša - Púchov

cca 86km, 1700m+

Na tento víkend nám zahlásili babie leto a tak by bol hriech to nevyužiť. Už som dohodnutý na nedeľu na prechod Západných Tatier, ale čo budem v sobotu doma sedieť? Aby som všetko stíhal a zvládal, nastupujem vo Vrútkach na vlak už o 4:54 a pred pol siedmou za svitania sa vyberiem do Lesov Strážovských vrchov a okolia.

Ochutnávka Roháčov

V akcií na Ostrom Roháči

Zisťujem, že cesty osamote majú tiež čosi do seba. Konečne človek vníma prírodu a nie sa zabáva ďalšími ľuďmi. Hneď z ránky ako som vošiel do lesa som stretol asi na troch miestach menšie stáda jeleňov, či zlietavajúce operené dravce z konárov stromov. Bol to nádherný pohľad. Už dávno som si tak nevychutnával ráno. Takto lesmi, kde tu ozaj bez náznaku cesty, som sa dostal do dediny Visolaje.

Po asfaltovej ceste som odbočil na Pružinu. Od Pružiny vedie cesta smer Rajec, len sa začína poriadne zúžovať. Konečne sa necítim ako na hlavnej ceste. Vychádzam do menšieho aj keď riadne strmého sedla nad Čelkovou Lehotou. Pofotím geniálne výhľady a zbehnem do Sádočného pod kopec. Ešteže tak, prsty na nohách si už ani necítim a tom mám na tretrách dvojo ponožiek aj návleky. Tento deň som na cencúľ. Nech už nakydá sňahu a ideme lyžovať. Aj keď aj babie leto má čosi do seba.

Sedlo na Briestenným

Zo Sádočného točím doprava, prejdem poza dedinu a hybaj ho okolo cintorína do kopčeka. Kopček to poriadny. Začal riadne zhurta, ale postupne sa vyrovnáva. Na nových ložiskách stredového zloženia idem ako píla (zatiaľ). Ocitám sa pri rozkokošníku jaskyňa Kortmanka?? Nehľadal som ju, ale tuším to tam bolo napísané. Krížom cez les som prešiel na druhú stranu hrebeňa asi 10 výškových metrov od cesty a tam hneď asi 50 metrov podo mnou bola zvážnica do Čičmian. Možno to je aj prepojené. Nemám mapu lesných ciest. Každopádne pred sedlom (alebo jaskyňou Kortmanka) bol exkluzívny asfalt z peňazí EU o čom hovorila aj obrovská tabuľa.

Do sedielka pri jaskyni Kortmanke

V Čičmanoch nastal čas na oddych. Niečo cez tri hodiny za mnou. Je ledva desať ale keď vstávate o tretej už teraz máte obed. Dobíjam sa do prvého penziónu a prosím o jedlo. Polievky už majú. Konečne vlievam do seba čosi horúce a na teraske pomaľovanej drevenice sa vyhrievam na silnejúcom jesennom slnku.

V Čičmanoch

Na obede

Po odchode ešte pofotím dedinu a hybaj do sedla a do Zliechova. Zase kopec asfaltu. Trošku začínam cítiť v nohách, ale až do Košeckého Podhradia tlačím do pedálov čo sily stačia. Myslel som, že pofotím aj hrad Košeca len jaksi ho nevidno z cesty. Tak upúšťam zo svojho zámeru a valím až možno 3 kilometre pod dedinu kde odbočujem doprava na lesnú cestu. Zisťujem aj tak, že z hradu stojí asi jeden a pol múru. Možno niekedy keď sa tade budem ponevierať napešo.

Na prehliadke dediny

Popod Strážov do Zliechova

V lese mechanizmy makajú s drevom jedna báseň. Obchádzam ich a už nerušene a už dosť v depke pučím dlllhou zvážnicou smer sedlo Mraznica. Je to krásna lesná cesta. Po strane sú aj zvyšky starodávneho zvodidla čo ma dosť zaujalo. Na čo kedysi slúžila táto cesta? Keď výjdem konečne na sedlo som aj celkom rád. Mám už dosť nakúpené po 1700 výškových metroch.

V pozadí slabúčko vidno Vršatec

Do sedla Mraznica

Ako čerešnička na torte bol počiatočný traverz zo sedla na normálnejšiu cestu. Asi v metri bahna plnej traktorovej koľaji. Ešteže som si skoro na konci všimol, že kde tu sa povedľa nachádza aj prešľapaný chodník. Ale ukončenie bolo už rýchlym lesným zjazdom dolinkou až na asfaltovú cestu do Mojtína.

Na sedle Mraznica

Tam točím doľava a už iba smer Púchov. Na to aký som už nevládny nahadzujem ukrutné tempo a po ozaj pár minútach som cez Belušu a Dolné Kočkovce naspäť v Púchove. Čo som sklamaný, že na novučičkej stanici som nenašiel ani náznak teplého jedla a piva. Alebo som zle pozeral?

Bol to krásny jesenný deň zaliaty slnkom a aj napriek tomu, že sám, užil som si ho poriadne naplno. Už iba čakať čo prinesie zajtrajšok :)

Deň č. 2: Projekt Krížom cez Západné Tatry

Ani neviem už koľko sa mi podarilo pospať hodiniek, keď tu počas hlbokej noci mi zvoní budík. Mizerere. Nič no ..ideme projektiť. O 3:30 už sedím v aute smer Podbanské. Od Liptovského Petra, kde som asi polhodinu stál na semafóre pred opravovaným mostom, sa za mnou hneď po zelenej vyvalilo auto a nie a nie sa ho zbaviť. Ešte aj na to parkovisko v Podbanskom so mnou šlo. Zisťujem, že to parťáčka Tina. Je 4:58. Presní sme ako hodinky.

Presúvame sa do jedného auta a valíme smer Huty, horáreň. Hľadáme parkovisko na 100 áut, ale jedine čo tam je, je asi širší výjazd z poľnej cesty. Vari nás neodtiahnu alebo nezrolujú lesné mechanizmy. Drkoceme od zimy. Rukavice netuším samozrejme kde mám. Opäť sa Tinka musí o mňa postarať a berie dvojo. Verím, že pre seba samú.

Prejdeme pol kilometra a začíname kúriť. Po zime ani stopy. Stúpame v pomaly miznúcej tme priamo do neba. Len ten jas slnka sa dákosi schovával za Sivým vrchom. Ako sme vyšli nad les všetko zbelelo srieňou. Pod nohami nám prašťala zmrznutá zem. Keď zafúklo, bolo čo robiť kĺbiky rozhýbať. Ale ako praví ultráči sme naľahko ale za to maximálne rozumne naobliekaní, tak aby sme nepomreli :D

Pod Sivým vrchom vchádzame do skalného mesta. Ponad naše hlavy sa týčia rôzne skalné útvary a my sme ako malí obyvatelia tohoto studeného sveta. Hlavy otáčame každým smerom, až dokým nevystúpime na vrchol. Ako blesk z neba nás zasiahne horúce slnko. Konečne okrem toho chladného studeného dotyku skál sa oprel do dnešného dňa aj dotyk slnka. V pozadí vidíme kopec snehu. Nemalo byť po týždni babieho leta krásne suchučko??? Na druhú stranu sa týči do Oravy tieňový kúžeľ Sivého vrchu a v diaľke vrcholček Babej hory nad hustou Oravskou inverziou.

Skalné mesto pod Sivým vrchom od horárne Biela Skala

Slnko nad Oravou vychádza

Po hrebeni :)

Kochania by už stačilo, poďme si užiť prvý zbeh po reťaziach. Po pár minútach opäť stúpame a za chvíľu sme pri kríži na Brestovej. Naskytá sa nám jeden z najkrajších pohľadov na celé Západne Tatry. Pred nami sú všetky vrcholky až po Bystrú. A keby len to. Za ňou kúšťok vykúka Kriváň a po ľavici celé Vysoké a Poľské Tatry. V Poľsku vykúka spoza Červených vrchov majestátny vrcholček Giewontu. Za nami už smutne stojí na ocot maličký Sivý vrch. 

Oravská priehrada a vrcholček Babej hory úplne vzadu

Na Brestovej

Tatry, moja láska

Prebehneme na Salatín. Pozerám do každej štrbiny kade o pár mesiacov idem zlyžovať. Juuuj, trasie ma, kde je konečne kamarát sneh. Na Salatíne po približne 10tich kilometroch chvíľku piknikujeme a obzeráme krásny chodník cez Skriniarky a Spálenú na Pachoľu. 

Hrebeň Skriniarok a Spálena

Dvojvrchol Salatína, Brestova vpravo a Sivý vrch vľavo 

Skriniarky ani po druhý raz nesklamali. Nádherná jesenná nedeľa a celé Roháče sú jedine naše. Kde tu nejaký Poliak prebehne. Sneh sa začína topiť a mimo skál sa tvorí nepríjemné blato. Ale to my už pomaly prechádzame zo Spálenej na Pachoľu. Luxusný chodníček priamo vrcholkom skalného hrebeňa. Po vegetácií ani stopa. Cez zopár zasnežených miest a reťaz prechádzame až na vrchol Pachole, ktorú veľa ľudí na putovaní hrebeňom obchádza traverzom. Konečne spoznávam tým pádom kríž z jej vrcholu. Fotky všetkými smermi. Stretám známych z výletu na Martinskú ferratu z pred pol roka čo sú kamaráti mojich kamarátov :D

Na Pacholi

A konečne ideme na to. Zbehneme do Baníkovského sedla a o chvíľu stojíme na vrchole Baníkova. Najkrajšia časť je priamo celá pred nami ako na dlani. Ostrý hrebeň Baníkova zaistený reťazami sa prelína s trávnatými úsekmi cez Hrubú kopu a potom opäť pokračuje hasičskými kolmými retiazkami cez tri kopy. Sme v Smutnom sedle. Otázka znela: Koľko nám bude trvať cez Plačlivô, Ostrý Roháč a na Volovec? 1:40??? Čooo. Sme sebou nadšení aj keď asi na olympijsky rekord by to nebolo. Užívame si každú jednu skalku. Na Roháči priam eufória. :)

Na Baníkove

Hrubá kopa

Pod Plačlivým

Plačlivô?

Smutná a neskôr Roháčska dolina, sedlo Zábrať, Rákoň Volovec

Žiarske sedlo a Smrek a nakoniec Baranec z Plačlivého

Poďme na Roháč

:)

Vypínak č. 1 začína cestou na Volovec, ale tam čo ide to nahádžeme do seba a môžeme valiť ďalej. Cez Deravú do sedla pod Hrubým vrchom letíme ako rakety. Možno až príliš rýchlo. Tých skoro 300 výškových metrov stenou do oblohy to potom nebol už med lízať. Aj keď prvý s posledných 3 kopcov obludiakov máme hrdinsky za sebou. Chvíľku technicky klesáme ale potom sa hrebeň vyrovná a valíme znovu. Končistý vrch považujeme za krtinec a už aj letíme do Račkového sedla. Toho Slovenského. Poliaci ho majú až za Klínom pri pohľade z tejto strany.

Roháčske plesá

Slovenský Matterhorn s Jamnickým Plesom od sedla pod Deravou

No a tam to prišlo. Depky sa stupňujú. Trošku som išiel rýchlejšie. Hore na Kline nádherne ale zima. Začínam primŕzať. Po chvíľke prichádza aj Tinka trošku už s pohnutým svedomím načo sem vlastne šla. No musíme s tým niečo urobiť. Toto nevyzerá dobre. Strmo dolu po suti to už nejde ako kedysi. Rozvážne vážime každý krok. Konečne sa zbavujeme tieňa pána Klína a od Gáborovho sedla až po Bysté sedlo sa začína mäkkučko opäť opierať o trávnatý svah slniečko. Konečne zase príjemne teplúčko.

Pohľad z Bystrého sedla na traverz na Bystrú

Na Bystrom sedle dopĺňame energiu. Aspoň toľko koľko sa dá. Po chvíľke majstrovania dobabranej palice ale zistíme, že zima je opäť tu a trasúc sa teda rýchlo zbalíme a valíme posledných 300 výškových metrov. Napočudo celkom rýchlo aj napriek početným snehovým úsekom. Slnko pomaly klesá a v červenajúcich sa lúčoch sa Západne, Poľské a Vysoké Tatry zdajú ešte krajšie. Priam sú neskutočné. Zase nás vyháňa zima, aby sme dali čo najlepšie výkony. Strmo dolu schádzame do Pyšného sedla. Krásny výhľad je či na Poľskú stranu ku Smreczinskemu stawu a Hale Ornak ako aj na Slovenskú stranu do Kamenistej doliny. Celkom Lákavo vyzerala neznačená Veľká Kamenistá ale na dnes stačilo. Bystrá už vrhá strašidelné večerné tiene a tak ideme skúsiť dobehnúť za vidna.

Pohľad na Tatry z Bystrej

Veľká Kamenistá, vpredu, biele Červené vrchy a holý Kriváň vpravo

Kotlová vzadu, vpravo sa odkláňa cez Grúň kamenná Nižná Bystrá

Nižná Bystrá

Ale rozkokošník píše tri hodiny. Nedôverujeme mu a rozbiehame sa. Prichádza čosi nekonečné ale stále 5x lepšie ako Tichá dolina po asfalte. Aj nohy sme si pri šmatľavosti stihli vykúpať v potoku. Dolina bola tak dlhá, že sme ešte na posledné asi 2 kilometre museli vytiahnuť čelovku. Ehm.. Jednu. Ja stále nenosím. Už skoro rok. Papuliaka sme nehodili a úspešne sme sa dostali do cieľa.

Minulotýždnový Temniak, Kresanica a Malolučniak

Bystrá

V cieli

Rýchlo jesť. Na moje zdesenie bolo Svištie hniezdo zatvorené. Jediné svetla boli v nejakom Permoníkovi či čo. Každopádne úžasné, že nás smradľavých nenechali zomrieť od hladu, ale ta pomalosť a či chaos a za tú cenu aj celkom slabota kuchyňa mňa dosť sklamali. Keď mi prišlo opäť zle na odpadnutie a ľahol som si na lavicu tak ma dobreže nevyhodili. Toto malo teda hodne ďaleko od pravej horskej atmosféry aj keď z vonku sa mi to zdalo presne to čo hľadáme. Nuž buržoázia už prišla aj sem. Veď im ide ku chate asfaltka.

Každopádne bol to nádherný jesenný deň v horách. Taký ako už dávno nie. Po dlhom čase som videl všetko kde som bol. Žiadna hmla či vetry. Proste úplná dokonalosť :)

Západné Tatry sú dokonalosť. Už teraz rozmýšľam nad týmto:
Podbanské - Kotlová - Bystrá - Pod Klínom - Volovec - Chocholowska polana - Krowi žleb - Trzydniowiański wierch - Gáborovo sedlo - Hala Ornak - Pyšné sedlo - Podbanské

Foto: Martina Belková