Hola Tenerife

Rad by som v skratke zhrnul všetko to čo sme zažili na Kanároch, ale ako sa poznám až také krátke to nebude, keďže v poslednej dobe som veeľmi moc rozpísaný ..ale to by bolo zase na iný celý dlhý článok :) ..rozhodol som sa teda, že celý tento náš trip rozdelím na tri časti ..prvá bude o Kanárskom ostrove  Tenerife ..druhá o Kanárskom ostrove La Palma a nakoniec pre podobných šialencov do behu ako my reportík z vertikálu a ultra Transvulcania

Táákže Holáá Tenerife :)

Deň prvý

Ráno už totálna klasika ..keď sa ide zažiť niečo výnimočné treba vstať čím skôr ..3:30 budík ..rýchlo v strese dobaliť a poďho s Bobčou a Kubom do Krakowa ..nakoniec s môjho záujmu o expresnú prehliadku Krakowa nič nebolo ..ešteže so mnou nikto nechcel ísť, lebo v takom Mordorovom počasí by to aj tak bolo o ničom ..v Krakowe sme si zo tri hoďky posedkali na letisku ..zvítali sa s ďalšími členmi osádky v zložení Miška, Simča a Juro ..ktorý vlastne tiež sedeli na letisku tri hodiny, ale na druhej strane haly :D Pre polovicu z nás to bolo prve stretnutie sa lietadlom :D ..všetci nás stresovali, že tamto a hento ..ale podľa mňa je to viac v pohode ako šoférovanie auta :D ..a to som ešte nevedel aké cesty budú mať tam.

..po šiestich hodinách v spoločnosti prúdového motora sme sa ocitli na Kanároch. Už z lietadla sme si mohli všimnúť aká je to krajina. Tie ostrovy sa zdali úplne suché ..celé čierne od lávy a celé popretkávané horskými hrebeňmi či výraznými špicatými sopkami alebo hlbokými kalderami ..nakoniec po dvojtýždňovom preskúmaní to až také nebolo, ale o to to bolo viac fascinujúcejšie.

 Lepšie ubytovanie sme ani nemohli mať. Ubytovanie od Slovákov za minimálny peniaz a 4 parenice. Akože ubytko bolo malé ..ale myslím si, že 3 postele ..kuchynka ..pekné sociálne zariadenie a ak by niekto potreboval aj televízor pre troch, ktorý sa tam aj tak chodia iba najesť vyspať a umyť uuuplne stačí.

Po vybalení sme sa už po tme vybrali pozrieť na naše malé mestečko Costa del Silencio ..zašli sme aj prvykrát ku oceánu ..samozrejme to bolo v noci, tak sme s našimi navigačnými schopnosťami neprišli na pláž ale na útes ..bol to neskutocný pohľad ..pred nami nekonečný oceán ..pod nami skaly a voda ktorá na tých útesoch burácala ..taký silný príboj som videl zatial iba v nejakých dokumentárnych filmoch a toto mal byť iba začiatok ..pláž sme nakoniec nenašli ..iba rebrík po útese dolu do vody :D ..žeby na Kanároch sa takto kúpalo? ..ako praví Slováci sme jedlo boli nakúpiť do miestnej Jednoty ..ehm ..mercada Super Dino. A ako praví Slováci sme ho nakúpili za tri plné igelitky a dalsie 2 demižóny vody k tomu ..miestni nám odporúčili vodu radšej kupovať ako črievka trénovať ..pivo majú lacne ..aspoň tam v Super Dino :D ..no a prvý deň za nami :)

Deň druhý

Ráno sa zobúdzame asi až o desiatej, čo sme boli takí zničení zo včerajšej cesty ..to som vtedy ani len netušil, že takto bude vyzerať pravidelný ranný stereotyp ..prvý deň ešte jeden na druhého zvaľujeme koho je to vina :D ..keď vstaneme, nikomu sa nič nechce tak poďho po raňajkách do nášho bazéna kúsok od bývania ..teplučka slaná voda ..čo viac si priať po prebudení? :) ..na polhoďku sme sa vyčliapkali a takto posilnený sme začali hľadať bajky na prenájom ..baby vyfasovali 2 bajky pre babky s nosičom na nákup a my sme dostali staré ..hm ..bolo to niečo také ako u nás Olpran :D ..retiazka sucha od sopečného prachu ..prevody rapkajúce ..aspoň po našej jazde púšťou určite :D ..poviem to takto ..o to väčší zážitok. Vydali sme sa teda z Costa del Silencio do Los Cristianos ..chceli sme si ísť pozrieť pláž Playa de Americas ..vybrali sme sa samozrejme nie po asfalte, ale priamo krížom po púštnych cestičkách

 ..okolo nádherného pobrežia s krásnym majákom a útesmi(aké nečakané na Tenerife) 

..okolo banánovníkových plantáži(prvý priamy stred s bananovníkom :D ..teraz by ma už asi otravovala taá rastilina ..teraz si poviem ..aha jabloň :D )

banániky sú zakryté sieťkou aby ich nespalilo :)

 ..úchvatnou vyprahlou krajinou. Až sme nakoniec cez Palmar došli cez obrovsky kopec do Los Cristianos ..skoro sme tam dúšu vypľuli :D ..Playa de Amerikas nás už vôbec netankovala ..utekali sme na prvú pláž čo sme uvideli ..bola to veľká playa s celkom žltým(aspoň na Kanárske pomery) pieskom povedľa prístavu. Keďže sme už ani nevideli od hladu vybrali sme sa najsť niečo špecialne domáce na zjedenie. Skončili sme v reštaurácií Bahia. Miška s Bobčou nevymýšlali a išli po šalátikoch, ale my ostatní sme sa neubránili specialitám španielskej kuchyne aj keď cena na týždeň jedla u nás. A to sa mi nepodarilo dať si Homára ..50€ mi je prednejších ako zážitok a pôžitok ..som zo seba znechutený. No ..ja s Kubom sme mali Paella de la casa. Boli tam nejaké lastúry ..kalamáre ..krevietky malinke a iná morská háveď. Už dávno som nejedol niečo tak delikatesné :) ..španielska a morská kuchyňa si ma doslova podmanila.

Po tejto kulinárskej seanse s plnými bruchami sme šli trošku ochutnať aj vodu pána Atlantického oceána ..inak vedeli ste, že existuje niečo také ako studený Kanársky prúd? ..ale na vode sa to podľa mňa až tak moc neprejavilo ..podaktorých sme zasypali do piesku a urobili zopár gýčových fotiek

 ..a potom to prišlo ..opäť na našich rachotinkách bajkoch cez ten obrovsky kopec domov ..ale našťastie s vetrom o preteky :) ..večer sme si ešte vybavili auta a teda hybaj trošku oprášiť vodičské schopnosti ..keď už doma nejazdím tak radšej v šialených španielských dedinách :D ..čiže naspäť pre ne do Los Cristianos. Chlapik Dano Slovák nás upozorňuje na miestne pokutové vychytávky a na miestnych vymáhačov pokút za rýchlosť ..za neobídenie cyklistu jeden a pol metra od neho ..za nezastatie na prechode ..samozrejme miestni aj tak jazdia ako grázli, čo sme chytro zistili a chytro sa aj naučili :D ..no a potom to prišlo. Boli sme v Los Cristianos ..bola tma ..boli sme niekde proste totálne mimo a zistili sme, že nám nejde gps ..ako teraz naspäť domov? ..sme jazdili po meste ako zmyslov zbavený ..na každom kilometri majú tri kruháče ..ale tak nakoniec sme narazili na správny smer a predsa sme dorazili až ku nám do Costa del Silencio. Som rád, že som ešte stále tu. S mojimi vodičskými skúsenosťami, čo sa dajú na prstoch rúk spočítať za tých hm.. 5 rokov ..hneď si sadnúť sam do auta na Kanároch s nejakými španielskymi dokladmi čo keby ma zastavili policajti tak aj tak neviem čo by som im chcel ponúknuť :D ..zážitok nezabudnuteľný a pre isté veci u nás nereálny :D ..ale už máme dovezené 2 auta ..a máme druhý deň za nami :)

Deň tretí

Deň tretí začal exkluzívnou príhodou kedy Miška zabuchla švábovi pred nosom dvere. Zabuchla ich tak, že cela posádka domčeka zostala bezdomovcami :D ..dokým im teda údržba strediska neprišla rozobrať dvere, mohli sme byť iba pri bazéne. Plávky boli jedine veci čo im zostali :D ..keď sa šťastlivo vrátili naspäť domov, pobrali sme sa po východnej strane ostrova do Arico Viejo ..prvykrát sme videli niečo iné ako Pico del Teide, pláž, palmy a banánovníky ..a bolo to opäť raz neopisateľné.

Cesty sa kľukatia cez hory ..vlastne cesta tam vyzerá všade tak, že vodič robí s volantom stále ich miestne cvičenie na ruky s názvom doľava, doprava, doľava, doprava a tak asi tisíc tristopätnásťkrat ..kedže na Kanáre sme neprišli len šunky váľať, tak v Aricu, par metrov od cesty sme zašli do miestneho Barranca (kaňónu) ..kde sme trochu popučili lezenie. 

Ešteže sme toho vášnivého lezca Kuba zobrali so sebou :) ..opät čosi nové ..lezenie na skale ..vypučili sme 2 päťky ..Kubo by si isto dal aj osmičky bez istenia a aj nejaké bouldre ťažšie, len mal to s nami začiatočníkmi ťažké ..škoda, že už nevyšiel druhý deň na lezenie 

..liezť sa tam dá všade na hocičo ..len niekedy si treba dávať pozor aby hora nespadla na vás ..má často schopnosť pohybovať sa cestou gravitácie po dotyku :D Neviem síce ako vyzerajú lezecké oblasti na slovensku, ale toto bolo neznesiteľne krásne (áno viem, opakujem sa, a to je iba začiatok a už mi došla slovná zásoba). Vtedy sme ešte nevedeli čo nás čaká ďalej. Strávili sme tam pol dňa a pred západom slnka sme sa pobrali ďálej na sever ..vyprahla krajina sa tiahla až po mesto Santa Cruz de Tenerife, kde ako keby niekto šmahnutím prútika vymenil krajinu ..za mestom obrovské strmé zelene hory ako v peru. Cesta z diaľnice sa zmenila na prechod priesmykom ako kdesi v Himalájach. Nič podobne som doteraz nezažil a to čo som zažil sa ku tomu ani nepribližuje. Pri už polotme bol oceán pod nami úchvatný ..ešte väčšiu atmosféru tomu pridávala nasvietená obrovská zaoceánska loď pri prístave ..prešli sme na druhu stranu ostrova ..myslím si, že tie hory sa v kráse iba stupňovali ..hlboko pod nami bolo vysvietené malé mestečko Taganana, kde sme sa mali dostať 

..po chvíli sme boli už na pobreží a ešte chvíľu a boli sme v raji. Raj sa nazýva Playa de Benijo. Zažil som najkrajšiu večeru môjho zatiaľ úžasného života ..večeru na pláži s mohutným šumom oceánu ..skalnými útesmi trčiacími z vody ..a s úúplne najlepšou partiou ako som mohol mať :) 

..na pláži sme sa nevedeli dokochať úchvatnej hviezdnatej oblohy, ale nakoniec sme sa predsa len pobrali spat na vrchol útesu ..spánok v spacáku za šumu vetra a vody :) ..počas tretieho dňa sme sa previezli cca 115km a spravili 2200m+ a zažili sme prírodu skoro všetkých krajín sveta.

Deň štvrtý

..v noci nám začalo trochu aj pršať, čiže sme sa museli presunúť do auta ..v aute to bolo ale dosť strašné teda hneď ako dážď prešiel sme boli opäť von v spacáku.

Ráno som vstal ako prvý. Ešte za svitania. Zobral som mobil a šiel fotiť krásnu pláž Benijo. 

Vo vychádzajúcom slnku vyzeralo toto miesto ako miesto kdesi na konci sveta alebo kdesi v raji. Opäť sme si urobili raňajky na pláži a po nich sme sa pobrali ďalej. Opäť cez nádherné hory ..tentoraz podobajúce sa džungli ..úúplne vlhké lesy s bujnou vegetáciou. Dokonca aj hmla bola taká silná, že človek aj cez deň videl len na par metrov (A takýchto hmiel bolo počas týchto našich dvoch týždňov nakoniec viac, v noci to je celkom prúser na aute :D ). Pred San Cristobal de la Laguna sa naši parťáci z druhého auta rozhodli, že pôjdu ďalej po diaľnici ..nie sa stále krútiť serpentínami takto po horách a v hmle. My sme sa vydali ďalej. Prechádzali sme cez ďalšie ešte vyššie hory. Cez krásne borovicové lesy. Ako sme sa presúvali na juh ostrova tak z mokrých džunglových lesov sa stali  suché borovicové. Po prejdení hranice 2000 mnm les zmizol a hmla pokračovala ..ale potom to prišlo ..prišlo to, čo už asi nikto neočakával ..vyšlo slnko a s ním oceán inverzie. Vyšli sme až do neba. Na jednom odpočívadle sme museli zastať a fotiť ako zmyslov zbavený. Poznáte ten pocit, keď sa nachádzate v raji? ..ak nie tak treba ísť pod Pico del Teide. To ticho tam bolo ako vo vákuu ..ani štebot vtáčika ..aj auta čo prechádzali okolo ako keby žiadny zvuk nevydávali ..no proste bez zažitia to človek nevymyslí ani neopíše. 

Ešte sme pozreli zdiaľky observatória a priestor na cvičenie španielskych vojakov, aby nás nikto náhodou nevyhostil z ostrova :D . Cesta z 2300 mnm na nulu do Puerto de la Cruz mala tiež svoje čaro. Od 2300 po 2000 slnečno až peky

..od 2000 po 1000 dážď, zima, hmla

..a nižšie opäť vylepšovanie počasia a na pláži opäť peky. Od tohoto miesta sa naše skupinky nie a nie nájsť. Či v Puerte (trošku odbočka ..v Puerte sme si všimli tento kôš :D

ešte v Los Cristianos na obede v Bahii sme stretli chlapíka, ktorý nám chcel silou mocou vyspevovať a keď dospieval tak nám vraví, že prečo jeme toto Shity food, že treba prísť na Krisna fiesta sundays :D ..každý zaplati twenty, twenty, twenty ..čo je ževraj ešte nejaká akcia a možeme jesť nebeské jedlo priamo od Krišnu :D ) ..no a potom po ďalšom 1000 m priesmyku do Los Gigantes sme sa stratili opäť. My sme prišli priamo na miesto, ku prístavu ..pričom ostatní prišli na opačný kraj mesta a potom asi 10 km šli za nami po pláži pešo v domnení, že sme za rohom. Los Gigantes je nádherný útes vysoký minimálne 200 m ..pod ním je krásna čierna pláža ..no neurob si na takomto mieste kávičku

..nakoniec dorazila aj druhá skupinka našej výpravy a pomaly sme sa vydali na cestu domov. Ešte mi nedá nespomenúť putovanie za stromom z názvom El Drago. Nakoniec sme ho našli ..bola to asi nejaká stará čudná borovica ..ťažko povedať ..posúďte sami čo to je ..ale časom sme zistili, že takýchto stromov po ostrove rastie viac.

Večer sme ešte museli odovzdať auta a zase raz sme šli spať o polnoci. Na ďalši deň Pico del Teide ..úúplne bez jedla, bez vody ..nevyspatý ..ráno ešte ideme hľadať obchod, ale aj zástavku ..no bude to šialené ..deň štvrtý za nami

Deň piaty

Zástavku sme síce našli, ale autobus moc ani nie ..a keď už aj niečo prišlo, tak Kubo zistil, že nemá potvrdenie na ubytovanie pod Teide, tak sme nič nestihli. Miestni nám poradili, aby sme šli do Los Cristianos a odtiaľ sa vyviezli ďalej. Tak sme aj urobili ..hneď ako sme prišli do Los Cristianos išiel aj bus pod Teide (podotýkam jediný aký tam chodí a stihli sme ho ledva, šťastie ako už dávno nie) ..no ale my ešte stále bez jedla a vody a to bola už posledná možnosť ..Bobča s Kubom ešte stihli vbehnúť rýchlo do obchodu oproti zástavke ..zobrali vody koľko len to šlo ..taktiež schmatli nejaké prvé po ruke šmaky a utekali naspäť ..to už autobusár čakal a určite si vravel ..no zase títo nezodpovední turisti :D ..dobre, že sme neplatili pokutu za zdržovanie. Cesta ubehla rýchlo a od niečo pod 2000 mnm bola už len modra obloha. Inak každý deň na Tenerife je dole pri pláži polojasno polooblačno od 1000-2000 mnm hmla a niekde (ako napríklad včera) až taká, že dážď a nad 2000 mnm inverzia ..a takto každý deň. Hneď po vystúpení sme mali vedľa seba veľmi známy pohľad na Teide s nejakým ich kývavým kameňom.

Miška si ešte odbehla na vecko (aké nevídane :D ) ..a možeme vyraziť hore. Cesta išla celkom hladko. Chodník išiel stále po sopečnej sutine a štrku ..raz za čas po tvrdej lavovej hornine a lavových prúdoch. 

Do 3000 mnm sme išli v krátkych tričkách ..jediný problém bol voda. Tam také niečo neexistuje :D ..aj jašterice, keď človek odpľuje drahocennú slinu, majú rozum a snažia sa ju vypiť. A o tieni už ani nehovorím

 ..všade naokolo iba skaly a štrk rôznych farieb ..po ceste sa nám ešte začali ukazovať nejaké zvyšky snehu (áno aj na Kanárskych ostrovoch mávajú sneh :) ..ani sme sa nenazdali a boli sme na vyhliadke vo výške niečo pod 3500 mnm ..tam sme sa ako hady vyhrievali na lavových kameňoch na slnku asi hodinu

 ..prišiel nás pozriet aj SBSkár z lanovky ..že, aby sme stihli poslednú kabínku lanovky ..no čo, my sme prišli pešo a pešo pôjdeme aj ďalej (inak bez zaplatenia lanovky alebo prespatia na Refugio Altavista je vstup na vrchol zakázaný, neviem ale ako silno strážený) . Na vrchol sme sa vybrali ehm ..tiež ale neznačeným chodníkom cez jedno ešte poriadne snehové pole (pre Jula aj na zlyžovanie :D ), a haldy štrku ..ale to takého štrku, že spravíš krok a čakáš či sa nezastavíš až pri oceáne.

 Nakoniec na samotný vrchol sme vyšli po nás nazvanom „Slovíkovým kuloárom“ ..prvotina jedného nášho člena za ktorým sme išli ako za vodcom aj my :D ..na vrchole obrovský gýč ..spravili sme každý asi milión dvesto rovnakých fotiek

 ..zaujímavé, že ešte stále sú tam sírne pramene ..ani najsilnejšia vajcovka tak nesmrdí ako tam síra ..cítili sme sa ako v petardovom obchode ..ale keby niekomu bola zima tak sa v tejto síre dalo celkom zohriať. Cesta dolu trvala ešte asi hodinku a boli sme na chate. 

Čo sa týka výšky ..nikdy sa mi nechcelo veriť, že môže človeka ovplyvniť (no možno hej, ale že až tak?) . To čo sa tam ale mne dialo a hlavne potom pri zostupe ..teraz neviem či som dostal úpal alebo či to ozaj bola horská choroba, ale mal som takú bolesť hlavy ako asi nikdy predtým ..ostatní zase ževraj v noci nemohli skoro vôbec spať (a to sme spali vo výške iba mierne nad 3000 mnm ..presne v 3260) ..ja som ale asi zase od tej bolesti zaspal ako babätko :D 

Deň šiesty

..ráno sme chceli ísť ešte raz vybehnúť na Teide na východ slnka ..chata sa ma aj tak ževraj opustiť do piatej rana ..zvláštne pravidla a ešte zvláštnejší chatár ..aj tak sme vstávali až o šiestej ráno a v kľude sa pobrali na vrchol ..čakali sme možno aj väčšiu zimu ..pri chate bolo ráno 2°C ..keď sa človek pozrel na nebo uvidel krásnu jasnú oblohu so všetkými možnými i nemožnými  planétami, hviezdami a aj samotnú mliečnu dráhu ..bol to pohľad na nezaplatenie ..tento druhý raz na vrchol sa išlo už oveľa jednoduhšie ..dobreže sme to tam nevybehli ..žeby pomohla aklinatizačka na chate? ..za nejakú hodinku sme teda boli opäť vo výške 3718 mnm a čakali v síre na východ slnka ..keď sme sa nehýbali bola poriadna zima ..vlastne na vrchole aj v máji na Kanároch asi mrzlo ..východ slnka z tej výšky s pohľadom na oceán zahalený miestami do inverzie bol neskutočný, či skutočný? :) ,.bol jedinečný a pravdupovediac neopakovateľný ..bolo to opäť niečo čo sa slovami, ani fotkami, ani ničím iným nedá opísať ..to treba proste iba zažiť

..na druhej strane hory sa po východe slnka začal formovať tieň od sopky ..ževraj jeho dĺžka podľa odborných kníh dosahuje 200 km

 ..inak Pico del Teide je tretia najväčšia sopka na svete, keď rátame, že od dna oceánu má cez 8000 metrov a taktiež je to najvyšší vrch Španielska. Keď sme nasali do seba už dosť síry a cítili sme sa ako petardy mohli sme isť naspäť ..chata samozrejme o deviatej zamknutá ..človek sa musel spoľahnúť iba sám na seba ..nikoho netrápilo, keby náhodou niekomu prišlo zle, či potreboval vodu alebo by sa potreboval schovať pred zimou alebo by musel riešiť nejakú inú nepríjemnosť ..po ceste dolu z chaty na Montaňa Blancu sme stretli asi 20 bežcov ..tam behá asi každý druhý Kanárec ..postupne sa nám ukazovali zaujímave úkazy sopky ..znovu lavové prúdy ..pod nimi takzvane sopečne vajcia.

Skoro celá cesta dole naspäť do kaldery vyzerala ako jedná veľká púšť ..všade bol samý žltý jemný štrk

..chvíľu sme šli dolu v kaldere po asfaltke a ocitli sme sa na Telefériko, odkiaľ štartuje lanovka ..na tomto mieste sa skončila pre dnes spoločná púť našej skupiny ..jedni išli stopom do Los Cristianos na pláž a Ja s Bobčou a Kubom sme v prvom rade išli nakúpiť 3 bagety za 12 € a 2 l vody za 8 € ..lebo s jedlom sme boli už iba na pár omrvinkách a s vodou na zopár kvapkách ..bolo to až také zle, že sme skoro chodili po žobraní. Takto posilnení a vybavení sme sa ešte vybrali naprieč lavovým jazerom v kaldere na jeden kopec z hrebeňa kaldery  z názvom Guajara s výškou niečo cez 2700 mnm ..a takto nejako to vyzeralo keď sme sa pozreli z kaldery za seba a uvideli sme to, kde sme ešte pred pár hodinami stáli :)

..teraz ale zase raz nejaké iné kamene ..tento raz to bolo niečo biele ..skoro ako u nás vápenec alebo do červena ladený travertín ..no bolo to niečo takého sfarbenia ako Gran Cannon. Kubo zase raz neodolal a šplhal sa po všetkom čo uvidel :D

Z vrcholu bol nádherný pohľad na Teide. Odtiaľto nás čakal ešte krátky prechod hrebeňom kaldery a následne zbeh 2000 výškových metrov na cca 15 km ..prešli sme niekoľkými vegetačnými pásmami ..najprv to boli skaly, do ktorých sa ale postupne vnárali borovice ..niektoré boli široké aj meter a pol

..vyzeralo to tam tak, že tam z času na čas bývajú požiare, lebo veľké množstvo borovíc bolo ohorených a dokonca niektoré boli aj duté s vypáleným vnútrom ..pomedzi borovicové lesy bol nádherný chodníček vyukladaný kameňmi ..ako sme klesali, tak ku boroviciam sa pridávali aj iné, menšie rastlinky ..trávy, kvety, kríky ..a úúplne dole začalo pásmo kaktusov ..prechádzali sme cez jeden Barranco (ešte raz a naposledy pripomínam  kaňón alebo roklina) . Tu sme po prvykrát uvideli po šiestich dňoch tečúcu vodu ..mne sa zdá, že oni sťahujú všetku vodu z vysokej nadmorskej výšky pomocou aquaduktov ako kedysi Rimania ..aj tie jednotlive stavby boli tak isto krásne ako mali Rimania v tých skalách a útesoch ..točili sa tam okolo rokliny, aby pomaly strácali na výške ..normálne niekde sa dokonca jednotlivé aquadukty krížili v rôznych výškových úrovniach

..inak rozmýšľal som ..nevadí to prírode, keď všetku vodu miestni obyvatelia sťahujú do potrubia? ..na úplnom konci nášho dnešného putovania sme sa dostali v rokline na miesto z názvom Ortic. Kubo bol totálne bez seba ..bolo tam asi 300 bouldrov a ďaľších možno 200 lezeckých ciest ..poväčšine tých ťažších pre Kuba ..aj keď niektoré tie bouldre by zvládli aj ako my, začiatočníci. Na tomto mieste som sa už ozaj cítil ako niekde v Colorade.

 Počas tejto túry sme ale trošku zistili, že naše nohy nezvládajú skaly a teplo (no minimálne moje S-labky nezvládli Pico del Teide a odniesli si obrovskú dieru v ľavej prednej sieťke) ..po týchto 45 km ma pálili nohy ako po 100 km ..v Ortizi sme teda stopli hneď prvých lezcov. Tak, a Kubo bol opäť bez seba ..môže sedieť povedľa miestnych bušičov. Viezli sme sa nejakým 8 či koľko miestnym starým autom, ktoré sa išlo rozpadnúť a skôr som si myslel, že nás predajú na orgány ako žeby nás zaviezli na zástavku. Ale čuduj sa svetu ..podarilo sa a sme im za to vdační. V autobuse sme si zase random sadli ku miestnemu vyznávačovi pána diktátora Franca ..a skoro sa strhla bitka medzi ním a jednou černoškou ..mali sme tam aj jedného natrundžaného Kanárskeho mlaďasa a takto v debate so Španielkou Bobčou, ktorú chcel každý za ženu, cesta ubehla ako voda. O desiatej večer, celý špinavý, sme ešte tlačili od hladu kebab a cestou naspät opat od Slovaka Dana sme požičali auta, aby sme mali na La Palme čo robiť. Večer bola ešte rozlúčková aftérka s Tenerife s polnočným kúpaním v bazéne ..a keď sme sa dosýtosti vyblázneli mohli sme ísť spať ..a šiesty deň za nami

Deň siedmy

Posledný deň na Tenerife bol v znamení mohutného oddychu. Je pravda, že po aftérke sa šlo spať až o druhej ráno ..všetci stavali po deviatej ..samozrejme okrem mňa ..ja už o siedmej. Popísal som zopár zážitkov a dojmov a potom už aj vstali ostatní ..pobalili sme si všetky svoje švestky a pobrali sa do áut ..ešte predtým sme všetci išli svorne na bazén ..bolo to jedine miesto kde bolo wifi ..po štyroch dňoch konečne aspoň mala dávka facebooku :D ..skoro sme sa odtiaľ nedokázali odlepiť ..jááj ..táto dnešná mládež ..a na čele so mnou :D ..nakoniec sme sa ale pobrali a za pár minút už aj ležali na pláži v Los Cristianos ..vymočili sme sa v oceáne, konečne na siedmy deň vychutnali plážový život ..no aspoň na chvíľku ..lebo podvečer sme už utekali do prístavu ..náš ďalší plán bol presun loďkou na La Palmu ..čo sa týka vybavovania lodných lístkov, tak sme tam strávili  polhodinu života a to sme mali pomoc od miestnych Slovákov ..nakoniec sa všetko podarilo vybaviť a my šiesti aj spolu s dvomi autami sme sa nalodili na vééľku loďku 

..no možno to nebola najluxusnejšia zaoceánska loď ..ale myslím si, že tých 700 ľudí by sa tam zmestilo ..hneď pri parkovaní lode sa stala taká vec, že kapitán to asi trochu neodhadol a nabúral do móla tak, že odtrhli nárazník rozmerov asi 3 x 3 metre z poriadnej ocele :D ..Kapitán vybehol z lode a chytal sa za hlavu ..paráda tešíme sa na cestu s ním ..aspoň budeme driftovať oceán a bude adrenalín :D ..nedá mi nepridať aj dokumentárny videozáznam ku tejto udalosti :D 

..inak ako ukotvili loď jeden z námorníkov doslova skočil po tie kusy nárazníka ..plával na tej kryhe ocele a pripevňoval ho na vytiahnutie ..to už nie je zdokumentované ..to som iba s otvorenými ústami až po zem sledoval ako sa ten námorník pre dobro veci hodil do vírov motora :D ..parkovanie auta do lode bola celkom zábava ..ako nás strašili, že rampa na loď je ťažký manéver, tak Kubo aj Juro to zvládli ľavou zadnou (ani nás nemuseli vyťahovať z vody) ..natlačili sme sa dnu ku ďalším autám a išli hore ..priestory na sedenie boli obrovské a priestranné

 ..sadli sme si na koniec lode ..bol tam zaujímavý pohľad na prúdy vody z vrtule ..a hojdanie mohlo začať ..spočiatku to bolo iba také jemne vlnkovanie ..neskôr sme v oknách strácali až horizont . škoda bola to, že okná boli úúplne špinavé ..mohli by ich aj častejšie umývať ..keďže my sme mali okná špinavé, išli sme hľadať tie čisté ..a nakoniec sme ich aj našli ..boli vo VIP zóne na úplnom predku lode s preskleným čelom 

..neboli tam žiadne zábrany, ani plno, ani vyhadzovači, tak sme sa tam na polhodinku s Bobčou nasačkovali a vychutnali si nádherný západ slnka popri ostrove La Gomera 

..keď nás to tam omrzelo, išli sme tam kam patríme ..na chvost lode ..samozrejme celí natešení z hojdania sme tam poskakovali a šaškovali tak, že nejednému cestujúcemu sme skoro na kolenách pristáli pri väčšej vlne a pozerala po nás cela loď, ak nie aj tie ryby v oceáne ..cesta trvala asi tri hodiny ..ako sa zotmelo polovica našej expedície pospala a na niektorých členov dokonca prišli aj menšie mdloby :D ..na záchodoch to vyzeralo ako na bojisku ..všade kde sa človek pozrel vsetci vracali :D ..ľudia vyzerali ako kôpky nešťastia ..po lodí sa na kažkom druhom stolíku nachádzali takéto vrecúška 

..od nás sa nikomu nepodarilo niečo polotuhé nechať na lodi ..na La Palme sme vykľučkovali zo Santa Cruz de La Palma a za pár minút cez desať kruháčov, tunel a množstvo serpentín sme sa dostali na naše nové ubytko v Lodero. Ale to už bude zase iný príbeh :)

Na ukončenie ešte pridávam jeden rádiový hit, ktorý nám pravidelne vyhrával v aute ..samozrejme okrem opery, hovoreného slova, futbalových zápasov a iných výchytávok na nezaspanie v aute po nociach Alvaro Soler - Sofia