 |
| Doma v horách.. |
Deň nula: Príprava
Táák. Konečne padla. Je piatok ráno. Rýchlo do postele naspať na celý víkend a večer hybaj ho do Fatričky. Cestou priberám parťáčku Mišku a niečo po pol ôsmej večer začíname šľapať z kempu na Trusalke hore na chatu pod Chlebom. Cestou začína snežiť. Nečakal som to, ale s každej jednej vločky sa teším ako malé dieťa. Lyže obúvame až pri Romane. Samozrejme, že pokračujeme potokom. Snehu pribúda a stopa čo som robil včera s Klárkou je od včera nedotknutá. Presne môžem detekovať dvojo paličiek a krížom krážom cupitajúceho Maxa. Po stope to ide parádne. Včera pri prešľapávaní sme sa celkom natrápili. Ani sa nenazdáme a sme hore. Tam nás už čaká vari pol chaty známych. Idem sa zvítať. Dopadlo to tak, že som skončil v kuchyni na lyžiach. No nemiluj to tam.
 |
| ..a doma na Chlebe |
Večer ujde ako voda a postupne chata tíchne. V apartmáne to celkom vykapalo. Posledná trojka čo ide spať sme asi my traja čo zajtra buntošíme. Teda ja, Klárka a Tomáš. Mne nezostáva nič iné ako sa pobrať do brigádnickej izby ku Ivetke. Celkom som sa bál randálu čo ešte stvárajú tí čo nevedia zaspať v novej jedálni, ale o polnoci to tam Ivetka rozohnala a ani neviem už aj mi zvoní pred pol piatou ráno budík. Rýchlo potichu vyleziem z postele a výlet môže začať.
 |
| Ideme het z tejto hmly |
Vonku pred izbou už stretám obidvoch svojich súputníkov. Zbalíme veci, spráskame škrúdličku a ideme na to. Vonku je trošku nasnežené, ale stále veľmi ľadovo. Hrkotajúc preletíme Generál. Tomáš sa nám hore stráca. Ako kedysi so mnou Saška aj Tomáš odbočil na zjazdovku okolo funkčného vleku. Ešteže sa celkom zavčasu spamätal. Nerozumiem ako sa to stalo. To len tak zbehol z našich stôp? Turistickým chodníkom prichádzame až po Ploštiny a tam odbočíme na zvážnicu. Snehu je málo a nechcem zničiť lyže na nejakom ukrytom kameni pod jemnou bielou snehovou pokrývkou čo za noc napadla. Rýchlo zletíme zvážnicou v snežení skoro nič nevidiac na skládku a kúsok nižšie už aj idú lyže na chrbát. Tomáš parkuje v Šútove, čiže na ránko sa trošku ešte aj prejdeme. V Śútove sme okolo pol siedmej. Niekto ešte ani nevstáva, my už máme Chleb za sebou.
Cestou do Tatier sa vyjasnieva. Nakoniec z toho možno nebude až taká bieda. V Starom Smokovci je priam jasno. Ráno je ale aj poriadna zima. Aspoň prvých pár krokov. Cesta poza lanovku je čistý ľad. Snehu každým dňom ubúda a dávam tomu ešte pár teplých dní a budeme musieť lyže na Hrebienok vynášať. Tentoraz to ale ešte išlo. Rýchlo obídeme kupoly ľadového domu a za chvíľku sme na odbočke do Veľkej Studenej doliny. Ľudí jesto, ale nie je to na nedeľu až tak neznesiteľné. Pod Prostredným hrotom sa to aj tak všetko s nami lúči. My ideme na Strelecké polia. Robíme prvú stopu. Podmienky vyzerajú zatiaľ luxusne. Stále svieti Slnko a dovidno až po vrch žľabu smerujúci do štrbiny za Prostredným.
 |
| ..na hrebienku zatiaľ medvede rozháňajú oblaky |
Ako pristrmuje, začína sa ale šmýkať. Uvidíme ako to teda pôjde. Plán je ísť do Žltej lávky. V asi polke zúženia oddychujeme. Dobiehajú nás otec so synom. Necháme ich ísť pred nás. Nech sa ukážu ako vedia ťahať stopu. My sa vyberieme až neskôr pomaličky za nimi. Vyzerá to ale tak, že oni nejdú do Lávky. Namierili si to do Priečneho sedla. Nedá mi to. Idem skúsiť ja natiahnuť stopu do Žltej lávky. Ako sa ku nej blížim a začína svah strmieť, začína ma poriadne šmýkať. Nezdá sa mi to. Nechcem ani partiu trhať. Začína sa postupne zaťahovať a nerád by som tu nechal Tomáša samého v šírych bielych plániach Streleckých polí. Ruším svoj plán výstúpiť do Žltej lávky a ideme všetci spolu do Priečneho sedla. Postupne sa parťákom vzdiaľujem a dobieham otca so synom. Syn letel dopredu, ale prehodím aspoň pár slov s otcom. Nakoniec sa ho nedokážem zbaviť. Až príliž je urečnený. Vyzerám za sebou Klárku kedy ma konečne vyslobodí od neho. Tomáš je ešte za Klárkou hodne ďaleko.
 |
| Tomáš a Veľká studená dolina |
Počkám teda parťáčku a môžu začať naše spoločné vystúpy na sedla a štíty. Ako dnešné prvé bude Priečne sedlo. V nástupe do krátkeho žliabku dávame lyže na chrbát a veľmi pomalinky stúpame. Nohy sa boria pod škrupinu a dá to poriadne zabrať. Nakoniec spolu so synom ale spoločne prešľapeme stopu až na vrchol. On ide ešte kdesi vyššie smerom ku Širokej veži. Ja čakám vernú parťáčku. Kde tu poriadne odfukuje, ale v tvári sa vždy javí veľmi šťastná. Vždy ju rád vidím na vrchole. Spravíme pár foto a ideme dolu. Prichádza hmla. Ešte ako tak ale vidíme kde pod sedlom stojí Tomáš. zlyžujeme k nemu a spoločne sa pustíme traverzom ku Sivým plesám. Tam teda ale bola už poriadna hmla. Ledva som videl stopu pred sebou. Keby som nevedel čo ma pred sebou čaká asi by som sa bál ísť rýchlejšie. Aj keď niekedy som ani len nevedel vyhodnotiť v tej belobe ako rýchlo vôbec idem.
 |
| Štrbina za prostredným a Strelecké polia |
Postupne hmla stúpa a my opäť čosi vidíme. Obchádzame Sivé plesá a dostávame sa pod steny Javorových štítov. Netuším kade sa najlepšie dá zlyžovať do Generálu. Prichádzame do skalného suťoviska a je problém nájsť vhodnú stopu. Chvíľku trvalo dokým sme sa vymotali, no nakoniec sme predsalen prelyžovali až dolu do dolinky. Klárka viedla :)
 |
| Hore do polí |
Ja som počkal na Tomáša. Začína mi byť poriadna zima. Tomáš vyzerá ale celkom zničene, tak sa snažím pozbierať ešte aspoň náznak tepla v sebe a chvíľku si pred tým ako sa znovu pohneme do kopca oddýchneme. Na chatu to už nie je až tak ďaleko. A ani strmo. Ani sa nenazdáme a sme hore na plániach Rovienkovej kotlinky a vcelku rýchlo sa skĺžeme miernym klesaním až ku chate. Doteraz som netušil, že to ide tak rýchlo. Konečne sme na chate.
 |
| Polia a Žltá lávka |
Rýchlo jesť a piť. Ja zostávam ako vždy verný kapustnici. Na chate ešte celkom dosť ľudí. Predsalen je len cca 2-3 hodiny poobede. Klárka ma neskutočne prekvapila, keď sa ma spýtala či ešte dnes niekde pôjdeme. Jasnee, som pripravený ísť kamkoľvek. To počasie nie je ideálne ale niečo zvládneme a hmly každou hodinou iba pribúda. Už dlhšie ma láka zlyžovať z chaty Výtokom. Vrch nájdeme, no a potom už len kvázi poslepiačky. Počas Slnečného dňa to môže byť veľmi pekná lyžovačka. Myslím, že aj vcelku výhľadová. My máme pod Výtokom problém vôbec identifikovať Generál. No a potom odbočku ku Vareškovému plesu. Každopádne nakoniec sa to ale podarilo.
 |
| Kúsok pod Priečnym |
 |
| V Priečnom |
Začíname opäť stúpať. Klárka si ide svoje. Myslím si, že Klárku nič nerozhodí. Proste ak si nahodí svoj krok zájde s nim aj na koniec sveta. Žiadna zbrklosť. Fascinuje ma to. Ja som skôr hr-br a potom v polke ma dodžubká a môžem ísť domov. Na Vareškovom plese sa počkáme, a potom už spolu bok po boku vystúpime opäť na chatu.
 |
| Tancujeme v škrupinke |
 |
| ..o pár metrov prašanáááá |
Tomáš nás už čaká v kuchyni v trenkách. Sveta žiť. Musím sa ísť už konečne aj ja prezliecť A hlavne vyzuť tie premočené lyžiarky. Večer sa spolu všetci stretáme pri stole. Je tu celkom kľud. Nie je to ako na Chlebe. Má to tu svoje čaro. Za večer nám padla skoro celá fľastička horca z chaty pod Chlebom. No a potom prišla neskorá večera (skoro sme dostali len raňajky). Nakoniec ale máme po dohode jedno aj druhé. Večera geniálna a hlavne véééľa. Ešte teraz si hladkám bruško ako mi to chutilo. No a po večeri poriadny útlm. Ani sa nenazdáme a po ôsmej večer sa jeden po druhom tratíme z jedálne a o deviatej už aj chrápeme.
 |
| Strelecká veža cestou naspäť po lyžbe Výtoku |
A čo naša izba? Neviem akým štýlom sme vyfasovali tú kuticu, ale myslím si, že nič lepšie na chate neexistuje. Boli sme hore na povale za nízkymi dvierkami. Tam na zemi ležalo 5 matracov. Dokonca aj malý radiatorík na sušenie vecí. Mali sme súkromie, ticho. Proste super. Ráno sme sa mohli kľudne pochystať. Nie báť sa, že niekoho pobudíme. Po prichystaní sa, sme len nakoniec pobrali všetko do rúk a zniesli dolu.
Deň druhý: plech na oblohe
Je pred piatou ráno a my už stojíme pri chate. Na sebe mám všetko čo som našiel suché v batohu. Všetko ostatné je obliate energeťákom čo mi praskol včera v ruksaku. Tipujem to tak na -10 stupňov. Dá sa to zniesť. Nefúka. Mesiac svieti ako bláznivý. Pomaličky začíname stúpať smerom do Divej kotlinky. Obchádzame Studené sedlo, sedlo za Kupolou, potom Prielom a stále mierne stúpame. Tomáš začína mať dilemu kde to ideme. Doteraz bol v tom, že sme mali ísť na východ Slnka do Prielomu, nie na Svišťový štít. Ehm.. vyzerá to tak, že včera sme sa teda moc nerozumeli pri tom horci. Cítim z Tomášovej strany nervozitu. Ja som bol doteraz kľudný. Až teraz ma Tomáš zneistil, či to stíhneme hore do východu Slnka. Rátal som na výstup cca 1:15. Seba som odhadoval tak na hodinu. Myslel som si, že ráno budeme všetci oddýchnutí a pôjde to veľmi rýchlo. Bál som sa toho, aby sme tam ešte pred Slnkom nestáli veľmi dlho a nepomrzli. Dolinu som si myslel, že pôjdeme asi trošku rýchlejšie. A hore to už nie je až tak ďaleko. Hore sme zase šli oveľa rýchlejšie ako som očakával. Ja som tam bol veľmi rýchlo a aj fučiaci Tomáš to nakoniec zvládol v polovičnom čase ako sám predpokladal. No mrzí ma, že si to až tak nevychutnal. Nabudúce treba aspoň 1 a pol hodiny z chaty ak sa nechce človek unaháňať. Klárka prichádza chvíľku za Tomášom. Na Klárke rozhorčenie nepoznať. Hore teda nežiarí len to jemné Slnko od východu, ale aj Klárka prichádzajúca zo západu. Dobre je nám tu. Stálo to za to. Som rád, že sme tu všetci spolu. Som rád, že sa aj Tomáš sem hecol.
Na Prielom už ale s nami nejde. Chce si poriadne užiť celý deň. Netlačím na neho. Každý musíme tak, aby nám to chutilo. Lyžovačka so Svišťového štítu bola dosť bieda. Bolo to celé hrboľaté a zmrznuté. Mala to byť najľahšia lyžovačka dňa, ale nakoniec to bolo celkom ťažké. A hore aj celkom strmé. Zvláštne. Každpopádne dlhými traverzmi sme to najhoršie zišli a dole sme si už užívali krásu oblúčikov. Veľmi rýchlo sme opäť pod Prielomom. Pásy ani neobúvame. Hneď ideme napešo. Stopu nevidím, a tak začínam robiť svoju, dokým nenarazím vedľa seba na iné ľudské stopy. Keď pozriem za seba vidím, že stopu sme začali obidvaja robiť približne z tej istej výšky. Vôbec som ju ale dolu vedľa seba nevidel. Každopádne už je dobre. Už sa ide ľahšie. Zo zadu sa nám začína do chrbta opierať Slnko. Je sedem hodín ráno a už máme dnes za sebou druhý vrchol. Sme v Prielome. Chvíľku posedíme, ale nie dlho. Pri sedení ešte nie je najteplejšie a dole na chate nás čakajú raňajky. Tomáš je už tam. My letíme za nim.
Pred chatou pristáva vrtuľník. Včera tu bola pani, ktorá si poranila asi členok. Včera zrejme neboli letové podmienky, no dnes je slnečný deň, a tak ju hneď z rána zrejme berú. Aby potom náhodou vrtuľník nechýbal. Odprevadíme ich spred chaty a ideme jesť. Raňajky klasika. Obložené chlebíky. Dnes som sa už tak neprejedol ako včera, ale aj tak to bolo veľmi fajn. A ten ich čaj! Na nezaplatenie :)
 |
| Gerlach už zaliaty Slnkom |
 |
| Divej kotlinke |
 |
| S Klárkou hore na Prielom |
Po raňajkách nechám parťákov poriadne si vydýchnuť a až potom sa poberieme na druhú časť dnešného výletu do úplných útrob Rovienkovej kotlinky. Tu som ešte nikdy v živote nebol. Pred nami nie sú žiadne stopy. Nového snehu nie je veľa, ale vyzerá to nádherne keď sa môžeme prechádzať nedotknutými snehovými pláňami. Prechádzame okolo Pustých plies a postupne začíname stúpať do Svišťového sedla. Ide do fajn. Snehu je tu celkom dosť. Je úplne iný ako včera, alebo aj ako dnes na Svišťovom štíte či Prielome. Toto je dokonalý prašan. Vrchný centimetrík začína na prudkom Slnku mäknúť. Spravím ešte asi dva cik-caky, no už sa mi to zdá až príliž strmé na lyže. Stále je pod novým snehom kopec ľadu a neviem kedy ma zošmykne. Nechcem ísť ani moc stredom snehovej pláne, a preto volím radšej výstup v lyžiarkach okolo jednej zo skál. Za ňou už vidím aj povrch vyfúnaný miestami na trávu. Okolo skaly je ale zrejme nafúkaný väčší závej. Čo dám vyššie nohu, hneď mi padá aj s kopou snehu dolu. Miesim to tam na jednom mieste ako kapustu. Nie a nie sa dostať vyššie. Trošku si aj zahromžím. Bolo to vari 10 metrov ale dorobil som sa poriadne. Nad týmto úsekom je už zase tvrdšie a už celkom rýchlo sa škriabem kúsok nad sedlo. Tomáš zostal na prvom cik-caku a Klárka je hneď za mnou. Už aj ona nasadila Slnečné okuliare. Od tejto chvíle je pre mňa hrdina Morpheus z Matrixu. Tiež ma okrúhle okuliariky držiace len na nose :D
 |
| Sme tu.. |
 |
| ..a už tu |
Pomaličky sa prezúvame. Jeden druhého povzbudzujeme, aby neskončil na druhej strane hrebeňa. A keď už nie jeden z nás, tak ani nie lyže pri obúvaní. Lyžujeme po jednom. Tomuto svahu už až tak nedôverujem. Fakt sa mi zdá, že je tu toho nového snehu nejako viac. Prvé oblúky robím opatrne. Okolo mňa sa všetko sypé a guľkovatie, ale po piatich oblúkoch si to už užívam. Je to priam dokonalé. Veľmi rýchlo som dole. Skoro mi vybuchli nohy, ale nemohol som prestať dokým som nebol pri plese. Toto bude krásna čistá lajna. Vau, najlepšia lyžovačka dňa. Ide Kláris. Neviem ako sa cítila. Dole ale spomínala, že nebola najšťastnejšia z toho, že tam zostala sama. Každopádne je to úúžasné. Nechcem klamať, ale myslím si, že Klárka pred rokom lyžovala hlavne vo Fatre a aj to len sporadicky vo voľných terénoch nad chatou pod Chlebom a teraz po pár týždňoch v Tatrách zlyžuje hocičo čo ideme. Zachvíľu bude Klárka mňa ťahať po všelijakých kuloároch a strmých červených a čiernych zjazdoch. A vlastne tak to má byť. Jeden druhého musíme ťahať dopredu. Je úžasne nájsť si takéhoto parťáka.
 |
| Druhá časť dňa - Rovienková kotlina |
 |
| Všetci do Prielomu a na Svišťák |
 |
| ..my pokračujeme sami |
No a sme dolu. Tomáš zlyžuje za nami ku plesu. Spolu si robíme piknik. Doslova. Posadáme si po ruksakoch. Lyže zapichneme okolo seba do snehu a vyjedáme. Ani jemný vánok nezavanie. Toto je dokonalosť. Človek by tu presedel vari aj celý deň keby nebol ten deň tak krátky a nebolo tak vééľa toho čo chceme zažiť. Tomáš sa ale ide slniť ďalej. My ideme ešte kúsok vedľa na Hranatú vežu. Stopy po troch lyžiaroch tam už sú. Nebude to teda až také náročné. Minimálne nie výstup. Na Klárku dnes poriadne zabúdam, ale aspoň teraz jej lyže beriem. Presalen ma možno o 2 kilá dohromady na nohách viac ako ja. Lyže idú tak či tak na chrbát a ideme na to. Začiatok je vcelku strmý. No odsýpa to. Ani sa nenazdám a som na hornom plató. Stopa prechádza na ľavú stranu snehovej pláne a pár desiatok posledných metrov prechádzame okolo skál po skoro úplne hrebeni. Obchádzame sprava jednú skalnú vežičku a nakoniec prichádzame až na samotný vrchol. Spätný pohľad na Svišťové sedlo a výrazný Svišťový štít je nádherný. Ale ešte dokonalejšie vyzerá odtiaľto Javorový štít a celá mohutná Veľká Studená dolina. Pod nami pred Javorákom je hrebeň celkom úzky a členitý. Pred nami je hneď Rovienková veža, potom Rovienkové sedlo, do ktorého chceme ísť, následne vidno Kresaný roh a za nim sa nachádza známy Malý Závrat, ktorý je tento rok sústavne rozlyžovaný. Zaujal ma aj fascinujúco zasnežený Rohový hrebeň po Severovýchodnej strane Rovienkovej doliny. Aj tam to vyzerá veľmi lyžovateľné. Ale asi aj celkom prísne zakázané čo viem.
 |
| Hromženie ako pohan; ledva som vyšiel cez toľko čerstvého snehu |
 |
| Tomáš a Hranatá veža |
 |
| Klárkine posledné metre pred Svišťovým sedlom |
 |
| Na hrebeni.. |
 |
| Klárka a Javoráky |
Nič to, kochania stačilo. Poďme dolu za Tomášom. Prvé desiatky metrov sú ľahké a krásne. Perfektná lyžovačka na perfektnom snehu. Ako prichádzame do strmšej pasáže sneh sa zľadovateľ a zoškrupinovateľ. Nie je to ideálne ale lyžujeme. Horšie ako Svišťový štít to nebolo. Tomáš nás už čaká na malom návrší. Zlyžujeme ku nemu a letíme ďalej na chatu. Vyberáme si celkom peknú líniu. Samozrejme stále nič nepolyžované. Podarí sa nám zošúchať, relatívne po rovine, až skoro ku chate. Tam dávame opäť pásy a tých posledných pár metrov vyšliapeme. Sme tu akurát na obed. Je úžasne teplo. Ideme obedovať na teraske. Znovu kapustnica nesklamala. K jedlu na chate nemám čo dodať. Chýba tam trošku mäsa oproti Chlebu ale myslím, že zažili sme celkom príjemný kulinársky zážitok.
 |
| Rohový hrebeň |
 |
| Top lyžba dňa |
Už nám ale nezostáva nič iné ako zobrať z chaty úplne všetky veci a ísť sa pozrieť na posledný cieľ dnešného dňa. Opäť ako včera to bude ťažké s tonou vecí na chrbáte, no nejako to zvládneme. Znovu ideme dozadu do Rovienkovej kotliny a odzadu prídeme ku Ľadovému plesu. Snažím sa ho traverzovať tak, aby sme nemuseli nič klesnúť a dostali sa priamo pod Rovienkové sedlo. Sneh je tu dosť šialený. Na ľadovom podklade to šmýka asi najviac zo všetkých výstupov. Nového snehu je tak do 5cm a je už poriadne zo Slnka premočený. Mám čo robiť bezpečne prísť len pod sedlo. Tam mi už povolia nervy a lyže dávam radšej na chrbát. Ako všade ani tu nie je ten sneh úplne ľadový na kosť. Lyžiarkou sa dá škrupina rozrážať a v stupoch to celkom ide. Stúpame. Som už dobre dožutý a vždy si vduchu odrátavam 50 krokov do následneho oddychu. Za ten čas nepozerám hore. Vždy ma celkom prekvapí ako rýchlo sa blížime ku sedlu. Asi v poslednej štvrtine výšľapu začína sneh pod tým novým tvrdnúť a je celkom problém lyžiarku zasekávať. Začínam mať z toho nervy. Necítim sa moc na to a mačky sa mi teda v tejto strmine nechce nahadzovať. Spravím posledných 20 krokov a končím. Sedlo sa už nezdá byť ďaleko, ale Klárka s otočením pod sedlom neprotestuje. Je možné, že s niektorým s premotivovaných chalanov čo poznám by sme to dali až hore, ale nie je to vlastne jedno? O čo ide? O vlastnú ctižiadosť? Rozhodol som sa. Teraz ma to síce stále trošku žerie, ale čo už.
 |
| To je radosti |
 |
| ..pripime si; spomíname na druhý domov |
Dokým príde Klárka, sa snažím urobiť provizórne depo. Lyžiarkou som aspoň na 1 a pol metra dĺžky vyrobil plošinku v 40° sklone na šírku dvoch lyží. Rýchlo som sa prezul a po prvom oblúku púšťam na svoje miesto Kláris. Oblúk som zvládol, asi to teda pôjde. Trošku to len šmýka po starom podklade. Po pár oblúkoch si ale opäť zjazdík užívam. Klárka ide hneď za mnou. Ide dokonale. Hneď ju od plesa odkláňam za Tomášom do sedielka medzi Ľadovým plesom a Generálom. Nevydalo. Ja som ešte nižšie. Ťapkať v novom snehu bez pásov aj tých pár vyškových metrov sa nám teda nechce. Navrhujem, že si ešte raz dajme pásy.
 |
| Cesta na Hranatú vežu |
 |
| Pod vrcholom.. |
 |
| Chillíík.. |
S nimi ešte potom lahodne, rýchlo vybehneme oproti na Zbojnícky hrb. Tomáš už pásy nedáva a spustí sa dolu rovno zo sedielka. My rýchlo letíme za nim. Generál je rozbitý na padrť. Oblúky sa po tak úžasnom dni na nerozlyžovaných zjazdoch robia veľmi ťažko. A na tom sklone to mne ani nešmýka. Strmšie pasáže Generálu beriem obrovskými oblúkmi nech hraním tu oračinu čo najmenej. Ku Tomášovi v bráne prichádzam so stehnami na šrot. Klárka za mnou ešte aj s úsmevom na perách. Doteraz to nechápem. Tento zjazd mi dal poriadne zabrať.
 |
| ..kochačky |
 |
| ..už sme skoro tam |
 |
| Od Svišťového, cez Vysokú, Rysy až do Poľska |
Odtiaľto ešte pár peknými oblúkmi zlyžujeme pod Strelecké polia a Prostredný hrot, a potom pomedzi kosku rýchlo zbehneme dolu na Húpačky. Tie si nenormálne užívam. Sú totálne ľadové, ale cestička je dokonale klopená čiže je to poriadny tobogán. Za chvíľku sme pri mostíku odbočujúcemu na Zámku.
 |
| Sme tááám |
 |
| Ja a Malý Javorový |
 |
| ..a radšej bezo mňa |
 |
| Veľká Studená dolina na dlani |
Dnes mám super parťákov. Ani jednemu sa nechce korčulovať. Čiže lyže dávame na chrbát a pekne pomaličky vytrasieme revúce stehienka. Už som aj skoro zabudol ako včera ráno letela práve na tomto úseku Klárke moja lyža dolu do lesa z chodníka. Tie moje pocity si doteraz pamätám. Nič to, ideme ju hľadať, aspoň to nebude také fádne. Lyže sú spotrebný materiál a tie moje sú už dávno po spotrebe. Aspoň by mi Klárka kúpila nejaké nové ultra ľahké ..alebo ultra lopaty do prašanu?
 |
| Svišťové sedlo a Hranatá veža za nami. Poďme jesť |
 |
| Tulene Tatranské |
 |
| ..a naspáť |
Konečne Hrebienok. Z jednej porcie hranoliek sú razom tri. Nám už jedná nestačí. Klárka zistila, že pri mne sa nenaje a Tomáš asi tiež vyhladol. No a jasné, že ku hranolkám aj víťazná dvanástka. Kiežby sme ešte túto sezónu tento zvyk víťazného obeda alebo večere ešte veľakrát zopakovali :)
 |
| Nezdolané Rovienkové sedlo |
 |
| Kúsok chýbalo |
 |
| ..lyžba nakoniec dobrááá |
 |
| Pohľad zhora.. |
Posledné kilometre ideme opäť už len po starej zjazdovke do Smokovca. Po včerajšom ľade ani náznak. Odmäk ešte viac prehĺbil výmole v snežnej ceste pre sánky, a tak po pive skáčem opäť poriadne na hulváta z jedného hrbu na druhý. Ešteže nechodia ľudia. Každopádne krásne ukončenia dňa. Je dosť možné že po Smokovec sme už túto sezónu lyžovali posledný krát. Sneh pred očami mizne a v spodných častiach už zlovestne vykuká zopár skál. Zatiaľ sme ale ani jednu nechytili.
 |
| Lyžujemä |
 |
| Klárka a Malý Závrat |
Sme pri aute. Prebalíme kto čo potrebuje a čo sa komu chce a letíme do divočiny bežného života. Ďalšie krásne dni s úžasnými ľuďmi sú za nami. Je úžasné nájsť človeka, s ktorými život chutí. To je ako keby lúka bola vždy plná kvetov, život je plný farieb a priam sám život vtedy žiari šťastím.
 |
| Veľká Studená dolina, Slavkáč a ja na hrbe |
 |
| Výlet končí, čauteee |
 |
| Čistota musí byť |
Foto: Klárka Bridíková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára