Ako sme slávili 1. výročie

No nijak. Ako mi ale Klárik vraví, my si ho oslavujeme každý jeden deň v roku. Niežeby sme ale nechceli ešte čosi výnimočnejšie. No nie je proti nám už len Igor, ale dokonca už aj počasie. Pôvodný plán bol ísť niekde prášiť do Tatier, ale to nám korona opatrenia nedovolili. No ale ani na Chlebe to nebola tentoraz úúúplna sláva. Je polovica marca a sneh sa začína rapidne topiť. Ba čo viac. Výjdeme na chatu a začína tuším aj pršať. Ešteže sme zobrali so sebou medovinu, Keď nič iné aspoň sa opime s kamošmi. 

Ach, tieto začiatky dňa

Celé to už bolo poriadne dávno. Nepamätám si všetky detaily. Jedine čo viem, že ráno sme chceli výjsť na východ Slnka na Chlebe. Ešte na Bochníku to vyzeralo nádejne, no potom prišiel oblak a bolo vymaľované. Ledva sme našli vrchol. Keď sme vstávali bolo ale ešte úúúplne jasno. Poslepiačky zlyžujeme do potoka a výjdeme nafučaní na počasie na chatu. Dnes to nebude gýčová dovolenka po roku spoločných zážitkov. Namiesto toho si šupnem aspoň 4x Generál.

Chvíľku to vyzeralo nádejne..

..no potom sa prvý víkend zatiahlo až pokým sme neodišli

Takto vybehaní ideme dole. Ešte stále je zimné obdobie a ja stále zarezávam aj na nočných službách. Klárik si pozve ku nám parťáčku Mišku a keď už so mňa nič nemá, aspoň spolu poklábosia do štvrtej rána. Sa divím, že som ich nenašiel hore keď som sa vracal z roboty. No prvý víkend vyšiel celkom rozpačito. Uvidíme čo o týždeň.

A nie a nie prekuknúť

..čo to ale prisnežilo

..medzi stromami celkom fajn

A hybaj na raňajky

Znovu ideme na Chleb. Kde inde keď všetko máme zatvorené. Tentoraz už ale službu nemám a tak odchádzame v piatok a budeme až do nedele. Večer si chvíľku posedíme a letíme spať. Na zajtra máme veľké plány. Prisnežilo a chceme to dôkladne využiť. Vychádzame z chaty opäť s prvými lúčami Slnka. No opäť ich vôbec nevidno. Okolo nás sa prevaľujú kúdoly hmly. Lyžujeme teda len v lesíkoch nad chatou. Raz si dáme zjazd spod zimného značenia na hrebeň do potoka. Potom z Bochníka do potoka a nakoniec sme porylovali aj nedotknuté Pánske. 

Na Veľkom Kriváni na obed tiež dosť sivo

Potom si dávame chvíľku oddych na chate. Ja beriem ale lyže na nohy o čosi skôr ako Klárik. Chcem isť vyskúšať na čas chata - skládka - chata. Netuším už presne ako to dopadlo, ale zda sa mi, že to mohlo byť okolo 43 minút. Jediné čo viem, že som to isto chcel ísť pod 50. No a potom už ideme opäť hore nad chatu. Konečne sa vyčasuje. Dokým sa ale vychystáme sú tu oblaky opäť. Dáme si teda znovu Pánske a 2x sa vyškriabene aj na Kriváň. Nebola to veľká sláva. Skoro nič sme zase nevideli. Z potoka ešte raz vyťapkáme na chrbát Chlebu a spustíme sa krížom cez zimné značenie do Snílova. Čas znovu pokročil a my ideme zase čosi na chatu zožuť.

No poobedie stálo za to..

Na Chlebe aj v druhej polke Marca celkom bielo

..a stále dosypáva

Podvečer ideme do terénu poslednýkrát. Vyšľapeme na Chleb a z chrbátu smerom na Snilovské sedlo sa spustíme pod Chlebský kotol na sever. Snehu je tu namraky. Je to dokonalý neporušený prašan. Hľadáme si najideálnejšiu stopu. Lesíky pred nami ale začínajú hustnúť a postupne máme čo robiť sa cez ne poprebíjať. Nakoniec sa predsa len ale vynoríme pri chatke pod Stenami a Hromovým. Je to nádherné miesto. Veľmi som túžil sa o neho podeliť s Klárik. Po roku sa mi to konečne podarilo :)

Nádherné žľaby Stien a Hromového

Cestou späť na Kriváň..

..a hybaj na večeru

Chvíľku si oddýchneme a letíme na Oštiepku za Ivom. Priblížne sme sa aj zladili v čase. Akonáhle máme pohľad na zjazdovku, zbádáme ho len pár minút pred nami. Počká nás a spolu šľapeme popod lanovku krížom cez zjazdovku v ústrety Veľkému Kriváňu. Dnes si už dáme len posledný zjazd. Na dnes stačilo. Nohy už poriadne oťaželi. Tento rok to bol asi najdlhší ski výlet. Z potoka sme už štandardne za pár minút na chate.

Ehm, na vínko :D

Môžeme opäť sláviť výročie. Podľa foto čo som našiel v mobile sa dnes opäť vínko popíjalo. Ba čo, aj chata sa nám začína pomaly meniť. Zo stropu trčí prvá z mnohých rúr čo pôjdu z podkrovia. Večer na chate ušiel ako zvyčajne veľmi rýchlo a opäť vyrážame ráno na vzduch veľmi skoro. Tentoraz to ale isto výjde. Síce je zima ako na Sibíri, ale tie Slnečné lúče stoja za to. Presne ako sa vyšvihneme nad Chlebské skaly, vynára sa spoza horizontu červený, žiarivý a hrejivý kotúč. Spolu zo Západkami a nekonečným množstvom kopčekov pred nami to vytvára dokonalú kompozíciu na fotenie. Ešte stále mám pred očami to hrejivé teplo Slnka. Bolo nám velice príjemne.

Mrazivé ráno

..ale Oskar bude za chvíľku hriať

..a je to tu

Keď sa nabažíme toľkej nádhery vyberieme sa do sedielka v Chlebe a šupneme si to tade rovno na sever do Chlebského kotla. Snehu je tu pomenej. No akonáhle opäť vojdeme do riedkych lesíkov už si len užívame prašanové šialenstvo. Priblížne podobnou cestou ako včera s Klárik sa dostaneme ku chatke pod Stenami a Hromovým. Všade všetky svahy sú tu skoro úplne nedoknuté. Ideme to teda opäčiť aj pod Hromové. Ivo robí stopu. Veď má sily za tri kone. Nech sa trošku vybije. Robíme asi milión a tri cikcaky. Za nami sa postupne objavuje za hrebeňom Stien majestátny Rozsutec. Spolu s previevajúcim snehom vo vetre na hrebeni to vyzerá úchvatne. Ani sa nenazdáme a sme hore, presnejšie v sedle pred Hromovým.

Strmšie pasáže pod Chlebským kotlom a sneh ala tutofka

Úžasné biele pláne

Pod Hromovým opäť ..ťaháme stopu

..a nebolo to vždy len med lízať

Nebudeme vymýšľať. Dolu pôjdeme približne výstupovou trasou. Od tohoto momentu som si tento zjazd zamiloval a odvtedy sme tam boli už s Klárik veľakrát. Predsa len aj ten sever skrýva nádherné zákutia. Opäť si na chvíľku oddýchneme pri chatke. Dnes je stále poriadna zima. Teplé oblaky, proste vždy strieda chladná modrá obloha. V tieni kde nezasvieti Oskar je to na drkotanicu zubami. Stúpanie na Kriváň nás ale celkom úplne zahreje. Od chatky je to poriadne dlhý výšľap, ale keďže sa nemáme kde ponáhľať, tak to príjemne vždy aj tak ujde rýchlo ako voda. Na juhu v Révajke to už nie je ale ono. Sme zhýčkaní na dokonalý neporušený prach a tu je rozlyžovaná kôra? Stačilo. Ideme za babami na chatu.

Cestou do sedla pred Hromovým zo severu

Rozsutec ukazuje svoju majestátnosť

Bude to spektakulárna lyžba

..ale pred sebou máme ešte posledné tvrdé metre výšľapu

Tento víkend sme si úplne vynahradili to čo sa dialo minulý týždeň. Síce stále to nie sú Tatry, ale s Klárik keby som bol aj na konci sveta, všetko dáva zmysel. Veľmi ju ľúbim. Som neskutočne vďačný za tento náš prvý spoločný rok života. Za každý jeden zážitok v prírode. No s ňou som šťastný všade. Aj za štyrmi betónovými stenami bytu.

Nasávame energiu do zjazdu..

..a už sme opäť v dovolenkovom domčeku

Ešte raz tam hore ku lanovke..

..a ide sa domov

Poobede sa už len rolúčime s osadenstvom chaty a letíme dolu. Ešte stále to šlo až po skládku. Tam už ale musíme dať lyže na chrbát a do Šútova už len po svojich. Ešteže sme si navykli na koniec zimy na autobusy. Je to príjemnejšie ako sa terigať domov vlakom a ešte aj ďalším autobusom. Bolo to fajn. Sme doma a môžeme rozmýšľať čo ideme plánovať na tento rok. Sneh sa rapidne topí a my nevieme či lyže už zbaliť a či ešte vydržať. No to zistíme až nabudúce. Lyže ešte ale pre istotu zimovať nebudeme.