December ala v lete na saniach

Celé zle. Ešte stále mám pred očami stredajšie rozhodovanie sa či si na Chleb zobrať lyže alebo nie.

Nakoniec som sa rozhodol ich nebrať a myslím si, že lepšie som sa rozhodnúť ani nemohol. S Ivom prichádzame do Vrátnej už po tme, no na zjazdovke vidno zopár fľakov bieleho. Každopádne čo z toho, keď hore nad Pasekami snehu nieto. To sme sa presvedčili hneď ako sme od Vrátnej, výťahu vyštartovali smer chata na Grúni. 

Cestou na Skalnaté pleso

Snehu ani náznak. Skôr tony bahna. Brodíme sa celkom rýchlo a za pár minút sme na chate. Na zjazdovkách síce sňahu nieto, ale začína nám tráva chrumkať pod nohami. Pána, to som sa ja ešte nanadával hore grúňom. Posledné zľadovatelé zbytky snehu šmýkali ako besné. 

Hrebeň už bol pohodička. Len kde tu šmýkalo. Hm.. hej, je 18tý december. Hej, aj v 1500 mnm nie je skoro ani náznak snehu. Stále čakáme. Kúsok snehu nachádzame až v traverze zo sedla za Hromovým na chatu. A to celkom požehnane. Keď som mal doteraz suché ponožky, tak teraz ich za pár krokov v hlbokom snehu môžem žmýkať. No a koho tu ešte nestretneš. Gabrielitu čo má na šmýkanie sa po snehu tu opachu menom split. 

Deň pred na Solisku

Po chvíli sme na chate a vianočný večierok môže začať. Pozbieralo sa nás hádam desať skalných. Veľmi milý večer pri zdobení stromčeka a vianočnom punči. Toto je presne to, prečo ma to tu vždy tak ťahá. Hory a tí úžasní ľudia :)

Ráno to už až tak ružové ale nebýva. Zase treba kúsok po štvrtej vstávať a hneď ozaj aj cvičiť. Rozbehy do Snilovského sedla dávajú poriadne zabrať, ale potom zbeh sa už dá. Niežeby som si zase trikrát nevykrútil nohu a teraz neojkal, že mám svalovicu na stehnách ako hrom. Nič to ..musím už ozaj tie tenisky zahodiť a začať lyžovať.

Výhľad z Horného Smokovca

Áno, aj keď je stále 15° nedá mi to a v piatok po práci beriem lyže na chrbát, sadám na bicykel a hybaj na stanicu a vláčikom na Štrbské pleso. Verím, že tam ešte niečo z toho bieleho čuda nájdem.

Hneď vystrelím zo stanice a klopkajúc prechádzam okolo plesa ku zjazdovkám. Ľudia si ma obzerajú ako opicu v zoo. Nedbám. Idem si za svojim snom. Pred sebou zbadám iných lyžiarov. Haha, nie som sám. Rýchlo zapnem lyže a už aj šuchtám hore svahom, keď tu zrazu hundrajúci vlekári. Ja viem, žeby sme to nemali, ale ako som mu mal vysvetliť, že ja proste musím? Tak som mu tiež odhundral, že pôjdem po kraji a išiel si ďalej. Potom som dobrých desať minút dumal či vlastne okrem hundrania môžu niečo viac. Zavolať políciu, že prestupujem zákaz? Pokutu mi dať asi oni nemôžu. Z tohoto vnútorného dialógu ma vytrháva až strmejúci kopec.

A už šľapeme; všetci..

Každopádne nebolo to nepríjemne až tak moc. Celkom príjemná zjazdovka na výšľap. Bez výraznejších zmien sklonu. Od dola až hore. A krááásne upravená. Aj ten zjazd bol excelentný. Len dole mi zavadzali ratraky. Nechcel som okolo nich preletieť s čelovkou naplno po práve upravenom svahu. Idem teda krajíčkom a bez čelovky. Nič moc. Nevadí. Necítim sa aspoň až tak previnilo. Znovu hore, ako som plánoval už nejdem. Keby nebol ten konflikt s ratrakistom, tak možno áno. Lebo ten svah bol ozaj parádny a hore ani tak nefúkalo ako hlásili.

Dožutý nad Čučoriedkami

To sa už ale nedá povedať o Hornom Smokovci, kde som bol ubytovaný. Tam hvizdil vietor poza okná poriadne. Som teda zvedavý čo bude zajtra. Hlásia dážď, druhý stupeň výstrahy na vietor na hrebeňoch hôr a ja som si zabudol dokonca aj vetrovku doma. 

Ráno len podojedám posledné zvyšky z batohu, aby ma neťažil a idem ďalej. Smer Tatranská Lomnica. Ozaj fúka. Ani opreť lyže o zábradlie sa mi nedá čo mi ich vkuse váľa. Nestíham ani jednu selfí spraviť so Slniečkom nad Slavkáčom. 

Na plese

Vystupujem a hneď aj búcham lyžiarkami tentoraz mestom smerom ku zjazodvkám na Skalnaté pleso. Snehu vyzerá takto povidne na horách, ale aj na zjazdovke pramálo. No uvidíme pokiaľ sa dostanem. Rýchlo zapínam lyže a už aj ťapkám. Predo mnou si to driape asi nejaký miestny bušič. Ide mi to za nim celkom dobre. Máme dokonca podobné tempo, teda Alienky mu vŕzgajú sústavne asi 30 metrov za nim. 

Preletíme Štartom a postupne sa zjazdovka dvíha. A mňa doslova vyplo. Ehm.. zastal som, že idem spraviť foto a naraz na mňa doľahli poriadne mrákoty. Už, už som si hľadal miesto kde sa idem zložiť. Neviem čo ďalej. Ísť hore? Pozriem mapku. Som len vo výške cca 1270 mnm. Kokos. Veď som ešte nič neprešiel. Bojuj! Snažím sa zmierniť tempo, ale už to nejde. Vypína mi nohy. Ledva ich kladiem pred seba. Fuj. Nechutí mi to. Pri Čučoriedke končí upravený svah a väčšina ľudí to tu točí. Videl som ale, že jedna kočka šla hore. Ja som to mal tiež na pláne. Musím tam teda ísť.

Urobím zo tri strmé obrátky, dostávam sa na rovnejšie plateo a môžem lyže vypnúť. Chýba kus snehu. No som teda zvedavý. Aby som to ešte posledných 300 metrov celé neniesol. Niežeby som aj nebol rád. Zdá sa mi, že bez lyží to ide lepšie. O chvíľu ale už lyže opäť obúvam. Po vrchol boli ešte dve miesta, kde trčalo kopa skál. Smerom hore som to ale nejako už preťapkal aj na pásoch. 

Cca posledných 200 výškových metrov nastal asi vrchol celého tohoto párty počinu dostať sa na Skalnaté pleso. Ratrakom prešli po snehu bez rolby na hladenie, čím spravili v snehu otlačky pásov ako po tanku. Šmýkalo to ako hrom cestou hore a dolu to bolo priam na kotrmelec pri oblúkoch. Trénujeme techniku od začiatku sezóny.

Na vrchole spravím len selfíčko a letím dolu na vlak. Ako vravím, hore poriadna párty. Trikrát som musel kvôli nedostatku snehu vyzúvať lyže, čo tiež nie je extra sláva so zlomenou špičkou na viazaní. Nakoniec to ale prišlo. Od Čučoriedky lyžba ako na svetovom šampionáte obrovského slalomu a dole už čistý zjazd. Až teraz som zistil aká je to dolu pod Štartom rovina. Človek s nenavoskovanými lyžami aby sa bál, že sa tam kdesi zasekne v polke kopca.

Cestou dolu

Prichádzam na spodok a už mi nezostáva nič iné ako nasadnúť na vlak a vrátiť sa naspäť do trópov, ktoré sú vlastne hneď pár metrov od zjazdovky. Po vetre a daždi, ako hlásili, ani stopy, čiže vyšlo to priam parádne. Nakoniec som celkom rád za to, že som sa dostal až nad inverzku na Skalnaté pleso, a taktiež som rád za svoju už piatu a šiestu jazdu na lyžiach tohoto roku. Na to, že nie je nikde skoro ani vločky prírodného snehu, je to priam geniálne. Ale nedbám keby už kydlo aj niečo pravé z oblaku. A to možno už aj príde. Vianoce by mohli byť už vari aj na snehu ;)