Zimička sa ku nám opäť vracia :)

Týždeň pred Vianocami to vyzerá priam beznádejne. Po snehu už nie je vo Fatrách ani stopy. Zostali nám posledné fľaky na zjazdovkách. Nádejne vyzerá až predpoveď na 23. Decembra. Snehu ešte nieto, ale už som stihol poruchať viazko, a tak v tento deň nádeje na nový sneh idem do Ružomberka rýchlo opravovať všetok nešvár, aby som nestratil ani minútku, keď už nám konečne napadne biely prášok. 

To prvé čo napadlo sme sa so Zuzkou rozhodli prebádať hneď v ten deň. Po oprave beriem lyže na chrbát a hor sa na Čebrať. Sneh túžobne očakávame, ale ani náznak zmeny. Stmieva sa a jedine čo je blízko nás viditeľné sú nekonečné pláne blata pod nohami z dažďa, ktorý tu celé hodiny panoval. Už už sme na vrchole, keď sa začína les konečne belieť. Cítime sa naraz ako v rozprávke. Úplne ako niekde v inom svete. Hneď je život krajší a úsmev na perách širší. Pod nami sa rozprestiera "naša" Vianočná výzdoba. Rozsvietený celý Ružomberok a okolité dediny. Je to tu nádherné. Vlastne ako vždy v lese mimo bláznovstvo tohoto sveta. 

Už len trošku tepla a menej vetra chýba, a tak nám nezostáva nič iné a nachvíľu opäť zostúpiť do údolia. Nevadí. O pár dni budeme zase doma.

Hľadanie snehu a Vianoc na Čebrati

Hneď po sviatkoch ideme skúšať biely koberec do Jasnej. Vlastne načo sa trepať až hore, keď snehúú už skoro v Mikuláši. Auto odstavujeme na Lúčkach a ideme na to. Okrem Zuzky sa pridávajú parťáci Lukáš a po vari roku aj Kubo. Zostava , ktorá veští len to naj. 

Cesta snehom ubieha rýchlo. Ratraky práve rozhŕňajú nafúkané kopy snehu a pripravujú ďalšie zjazdovky. Zatiaľ po nás nekričia a pekne sa obídeme. Dnes už nefúka ako naposledy, aj keď ako výjdeme pod Konský grúň čosi zavanie. Nie je to víchrica, ale pri vládnucej hmle a -5° je to aj tak dosť nepríjemné. Kubo dáva zo seba všetko a Lukáš asi mrzne, a tak sa celkom v tej hmle roztratíme. Lukáša stretáme schovaného na Rotunde, ale po Zuzke ani stopy. Povedal som jej, že sa stretneme na Kamienke. To som ale vtedy netušil, že bude zavretá. Idem ju teda chytro hľadať, ale už ju vidím vracať sa naspäť varujúc si svoje lyžky s horami v rukách. Celkom to tam hore bolo vyfúkané a šmykľavé. Ale už sme v Rotunde všetci. Už len na pretekára Matúška počkať.

To sme si najprv museli poriadne dlho počkať na obsluhu. Dosť zvláštne na to, že káva stojí 3€ a malé pivo 3,5. Čert to vem, aspoň sme sa zo dve hodinky ohriali. Každopádne až taký dojem vo mne Rotunda nezanechala ako rozpadávajúca sa chata pod Chlebom.

Vonku zima ako v tanku. Matúš hreje ruky v trenkách. Sa čudujem, že tak aj nelyžoval. Lyžba reálna len okolo zábrany, čo nedokážem rozlíšiť zem od oblohy. Verím, že predo mnou nevyrastie naraz nejaký biely hrboľ. Som tak dezorientovaný, že radšej na odbočke na Konský grúň zastanem a počkám parťákov. Už to vidím ako sa tam všetci postrácame. Nechcem, aby sme potom museli pokrikovať na celú Jasnú a hľadať sa. Nakoniec prilyžuje Lukáš aj Matúš. A všetci sa čakáme na Lukovej. 

Konečne začína svitať. Ehm.. odchádza biela slepota a objavuje sa obzor medzi nebom a zemou. Lyžovačka už parádna. Dokonca aj na práve upravovanom spodnom svahu nad Lúčkami. Hrče rozťahovaného snehu ratrakmi dáva zabrať. No ale neužívaj si to. Na hladkom to ide každému. Za pár minút sme pri aute. Postupne sa porozchádzame, aby sme sa zase o dva dni stretli.

Snehy v Žiarskej

So Slnkom

Tentoraz to už inak nevidím ako konečne zájsť aj do voľného terénu. So Zuzkou priberáme Tomáša a o deviatej už ťapkáme hore Žiarskou dolinou. Snehu jesto, pribúda každou minútou. Šľapeme od parkoviska a o hodinu sme už aj hore na chate. Prázdno. Je desať hodín a sme na chate sami?? Medzi sviatkami? Fascinujúce. Užívame si to plnými dúškami miestneho nápoja. Ej, keď už som zabudol čo mi to Slnko nabralo. 

Po vari hodine je čas vyraziť aj vyššie. Stopa je ako tak viditeľná. Zdá sa mi, že okolo nej sú popichané asi tri paličky. Boli tu už dnes? Alebo to je stopa zo včera? Každopádne haldy ľudí sa tu ešte nehrnú. Ešteže máme ten vietor a sneženie. Fajn bude vari aj po sviatkoch. Teším sa na výlety počas pracovného týždňa. 

Ešte stále vysmiati nad chatou

Tomáša začína žuť. Snažíme sa so Slnkom prešľapávať stopu, ale snehu je tam ozaj hodne. Pod Homôlkou nás obieha Kubo Šiarnik. Po chvíli sa ale vyzúva a po pár oblúkoch ho nieto. Že to nejde síliť až do sedla. Radšej si ešte kdesi inde skúsi poťapkať. My stále bojujeme a ani sa nenazdáme a sme hore. So Zuzkou nám začína byť celkom zima. Tomáš vyzerá byť zase celkom v ohni. Asi to bola fuška pre neho na prvý záťah z Bratislavy. 

Na dnes stačilo. Letíme dolu. Aj keď neviem či sa to tak dá nazvať. Niektoré miernejšie úseky ak by sme nešli po výšľapovej stope, tak sa v haldách prachu ani nepohneme. Tomáš sa po páde ledva stavia na zadné. Najväčšia sranda začala ale až v úzkom chodníčku pomedzi kosku a stromy pod Terasou. Celkom si to užívam. Skoro ako moje hrany. Tie dostali zabrať, ale kamene vyzerá, že už sú kvalitne obrúsené. Kontrola lyží na chate dopadla celkom obstojne. 

Sňahúúú

V sedle

Na chate zrejme začali nejaké výpredaje. Rada až po dvere. Po rannom kľude nezostala ani stopa. Toto nemá zmysel, letíme hneď dolu. Ľudí na ceste ako bránok na obrovskom slalome. Baví ma to obchádzať ich. Konečne mi začínajú lyže chutiť. Stačilo len trošku zájsť mimo zjazdovku.

Zase sa každý rozpŕchneme svojim smerom a o dva dni idem na to opäť. Tentoraz už bez vernej parťáčky. Dnes idem s Chlebskými bušičmi Lukášom a Matúšom. Plán je jasný. Potokom vyliezť na Kriváň na východ Slnka. Ťapkáme na pásoch už od križovatky medzi Zajacovou, Šútovom a Trusalkou. Od Zajačky snehu celkom dosť, ale stále trčí kopa uvoľnených skál z kamenného záhozu. Na Romane snehu raz toľko ako na Zajačke, tak nechoď do potoka. Je rozhodnuté.

Prosííím trošku tepla

Prvých sto metrov krásna snehová idylka. No a potom začali kamene. Celkom technické úseky aj pre samotného Kiliana. Skáčeme na pásoch z kameňa na kameň. "Vôbec" nám to nežuje pásy. Lukáš asi 40x nahrieval svoje jediné. Ja aj Matúš sme mali našťastie náhradné. Postupne ale snehu pribúda a podmienky sa menia. Teraz ten čo ide vpredu je priam torpédoborec zaborený pol metra v snehu. Samozrejme druhý v rade musí byť pes Bongo a za ním stopa ako po rýpadle. Ideme fučiac ako ježkovia. Hlavne ten vpredu. Nohy každú chvíľu vyťahujeme z pod konárov. Snehu namraky, škoda len, že bez základu.

Postupne vychádzame z lesa pod Oškvarkovú muldu. Východ Slnka je už asi polhodinu za nami a všade samá hmla. Poďme teda asi radšej na kávu. Stopy na chatu sa chytám ja. Porobíme pre druhých zopár bránok, aby mali na koho/čo spomínať. Ku tomu aj nejakých tých milión dvesto otočiek. Nech trénujú. A ani sa nenazdáme a sme priamo pri chate. Vari priamejšie sa ani nedalo. Som na seba neskutočne hrdý ako som to trafil.

Ťažko na bojisku, ľahko v boji :D

Bránky

Na chate nás čaká robota a baby. No nechodievaj tu. Vždy ťa milo privítajú. Spráskame kapustnicu a letíme kontrolovať svahy aj vyššie. V poriadnom fučáku sa vyškriabeme čučkami a koskou na Bochník a užívame si jazdu Oškvarkovou muldou. Genialitka. Po skalách ani náznak. Bude to mordor, ale ideme vyskúšať aj Kriváň. 

Matúšovi sa v potoku ozaj zapáčilo, a tak už v ňom brodi aj oficiálne. Nem dobrý nápad šľapať presne ponad potok. Ja volím radšej čučky. Mám čo robiť každý druhý krok vyťahovať špičku lyže spod kôrky nad čučkama. Vchádzame do Krivánskej muldy a snehu začína ubúdať. Po chvíli trčí už aj tráva. Super. Nebudeme musieť brodiť. Po chvíli ale začína starý ľadový podklad, skaly, a úzky žliabok. Po pár razoch zakliesnenia sa medzi skalami a vari aj v jame medvedej som bol, keď mi už aj posledné suché pásy strhne, vypínam lyže, palice dávam na zápästia a lyže do rúk a hybaj za Matúšom a Bongom. Lukáš to už dávno múdro otočil. 

Majstri kosiči čučoriedok

Na zbere kosodreviny

Premýšľam nad tým, ako úplne chápem ľudí, čo si pre vyčerpanie volajú horskáčov. Vlastne a chce sa už aj mne samostatne pokračovať? Matúš sa stráca predo mnou v hmle a ja by som si rád sadol a sedel. Veď je tu tak fajn. No ale hneď v zápätí precitnem a trmácam sa skalami v lyžiarkách vyššie a vyššie. Dole ma ani len nenapadlo ísť. Skál a kosky začína ubúdať. Pribúda čučiek a pred sebou vidím prepadanú stopu Matúša. Tu je 10 cm snehu a dve čiary od lyží v čučkách. Užívame si to.

Konečne sme na  vrchu muldy. Z čučiek prechádzame plynule do koskového zamrznutého poľa. Už už čakám kedy na pásoch do nich zaryjem nos. Vchádzame do Révayky a ejhľa, tu už niekto lyžoval. Už nás stihli predbehnúť Mauric s Bobou. Zostali po nich krásne pokosené čučky. Ideme za nimi. 

Vyčasuje sa..

Oškvarková..

Cestou dolu nachádzame po ľavej strane v smere zjazdu kúsok snehu. Volám za sebou aj Matúša. Konečne sa nám podarí urobiť pár oblúkov. Ukončujeme to ale poriadnymi šutrami. Lyže si dali opäť zabrať, ale sklznica stále odoláva. Ideme vyšľapať na cestu. Do potoka ďalej to nedáva zmysel. 

Odtiaľ už len rýchlo zlyžujeme na chatu a znovu búúúm. Chata je na prasknutie. Ako mne chýba tá stredajšia pohoda, keď tu bývame sami. Pokecáme ale s kopou známych. Prichádza aj parťáčka Lenka s parťákom. Poďme aj im ukázať čo to tu už máme. 

Rôzne prašanové kreakcie..

Na Pánske treba asi tak ešte meter snehu. Koska je stále dobreže nie vyššia ako my. Ideme teda po zimnej na Chľeb. Verím, že to bude lyžuvateľné. A tak aj bolo. Škoda len, že viditeľnosť stále skoro nula. Zlyžujeme západne svahy Chlebu a zvážnicou sa napojíme na Oškvarkovú muldu. Znovu neskutočné prašany. Užívam si to až tak, že ma zo sna vyhodí poriadny šuter. Otočí ma vo vzduchu a už aj sedím zakliesnený v snehu. Pfúú, no tak toto neviem či lyža rozchodí. Nejak sa doťapkám ku potoku. Pozerám lyžu a tam diera jak hrom. Hrana vyhnutá, ale vcelku. Ajajaaaj, táto daň za prvé prašany. už sa len chlácholím tým, že predsalen majú za sebou 2400 kilometrov. Možnože postupne bude ozaj treba zháňať nový set. Len keby to všetko tak drahé nebolo.

Pred..

..a po

Vyťapkáme znovu hore na chatu a už len oddych. Rozlúčime sa s parťákmi a my ideme čistiť cibuľu. A bauch. Ešte aj tým tupým nožom si zarežem do prsta. Dnes keď na to spätne pozerám mi "išlo" riadne. Vtedy som si také niečo vôbec nepripúšťal. Stále som mal krásny deň. Len sa mi vkuse zdalo, že som si niekde niečo zabudol. Hej, vari to bola ta hrana a sklznica v potoku alebo možno pol prsta v cibuli? Inak si myslím, že som si odniesol odtiaľ kopu spomienok. 

Po cibuli ešte na stole schrápeme asi hodinku a pri zapadajúcom slnku ideme dolu. Generál rozbitý ako hrom. Baví ma to tak či tak. Spod Generálu už radšej len po ceste a od skládky pešo. Nevadí, za pár minút sme pri aute v Šútove. Lukáš ma odvezie na bus do Kráľovian a odtiaľ si už každý ide svoje. 

Ide sa domov

Obhliadka výbavy na stanici

Tretí týždeň tejto sezóny na lyžiach. Už to začína byť závislosť pribúdajúcimi centimetrami bieleho prášku. Je to radosť žiť. Teším sa na túto zimu :)

Foto: Lukáš Hladký, Zuzana Staníková, Tomáš Beliansky