Zase raz ďalší týždeň na Chlebe

Máme piatok, ten najlepší čas odísť domov (do prírody). Dokonca aj parťák sa našiel, a tak do toho strašného nečasu nejdem sám. Nečas síce je ale iba tu dolu v realite. V raji bude nádherne. A tak sa aj stalo. Zo Zajacovej sme ešte trošku pomokli zo 300 výškových metrov, ale potom sa dážď premenil na sneh a radosť z bielych vecí všade naokolo sa iba stupňovala.

Cestou na Veľký Kriváň

Hore už máme pravú zimu s 10 a viac cm nového snehu, len parťák je nejaký nešťastný. Na chate sa posilníme pivečkom, trošku sa to zlepší a ešte pred zotmením ideme pozrieť na Chleb. Viditeľnosť mizerná , trošku mám zase trému ísť dole pomedzi skaly, ale keď už v diaľke strácam parťáka tak letím za ním. 

No.. vietor si poprehadzoval sneh na kôpky a tak zjazd bol celkom zvláštny. Kde tu tvrdo. Kde tu ste sa zapichli do záveju. Pod skalami pre žiadnu viditeľnosť sme to hneď stočili do sedielka za Bochníkom. Nafúkane, aj keď nie vysoké dostičky, pod nami pukali v metrových kvádroch. Dostali sme sa ale šťastlivo do sedielka a dolu sa púšťame už iba cez "Oškvarkovú" muldu na cestu "chata - sedlo". Odtiaľ potom rýchlo do tepla na chatu.

Večer sa niesol v znamení veselej partičky z lyžiarskej chaty a v našom čistení asi 5 kíl cesnaku. Ale robota pri horci a v partií ide ako po masle a ani sa nenazdáme už ideme spať. Deň číslo 1 na chate za mnou.

Sobota

Zostával som tu kvôli jedinej veci. Zajtra sa má na pár hodín ráno vyjasniť a potom opäť zájsť slnko do nevidím. A tak z chaty vyrážam úplne sám už o 4:55. Aj tak sa mi nedá spať. Pes Cila sedela na záveji pred mojím oknom a pol noci štekala. A že prečo mám celú osmičku izbu sám. Vonku ešte dosť šero ale hlavne hmla. Čo to? Predpoveď sa posunula a už je po slnku??? Čo už, idem si aspoň zapučiť.

Prvý výstup na Chleb

V Snilovskej doline

Výstup JV muldou na Kriváň

Slnko sa pripravuje na nové ráno

Robím prvú stopu. Všade neporušený prašan po včerajšom celodennom snežení. Cestu už poznám priam naspamäť, a tak výstup nerobí žiadny problém. To sa ale nedá povedať o zjazde. Je ešte dosť šero a hlavne všade bielo. Ledva vidím zimné značenie. Ta biela mi robí závraty a vôbec neviem určiť sklon svahu. Pomaličky, horko ťažko, sa zošúcham po zimnú cestu na chatu pod Chlebom. Odtiaľ ale hmla už ustupuje a ja sa púšťam kolmo žliabkom do Snilovskej doliny.

Som pod JV muldou na Kriváň a začínam šľapať. Ide to, ale nie je to med lízať v tom prachu. Stále prvá stopa. Ale drží to a nie je problém ísť skoro kolmo hore. Len kde tu som spravil nejaký cik-cak. Ako stúpam začína sa hmla trhať. Kúsok pod sedielkom medzi muldami zbadám za sebou krásne krvavé zore. Mám necelých 10 minút do východu. Celý Chleb je obalený asi 30timi metrami oblaku, a tak sa bojím, že či ako budem stúpať na Kriváň mi tento nebude zacláňať.

Ale nič také sa nestalo a užívam si asi to najkrajšie čo nám príroda dáva. Začiatok nového dňa. Za sebou vidím svoju lyžiarsku stopu a pred sebou vrchol. O chvíľu som tam. Ešte porobím množstvo fotiek, ale trošku pofukuje, a tak hneď potom valím Révaykou dolu. Celkom sám a prvý. Vyššie je už prašan trošku ťažší, zlepený do nafúkaných vankúšov a dosiek, ale nižšie je to raj. Ledva sa hýbem v tomto bielom neporušenom mori.

Dnes Révayka iba moja :)

Obujem pásy a idem tentoraz ale cez Snilovské sedlo opäť hore. Ale už sa nepúšťam dolu Révaykou ale JV muldou. Hore zase už tvrdšie, a tak hodím takého papuliaka, že sneh mám asi ozaj všade. Celú rozhoručenú tvár mam oblepenú snehom. Uff.. Nič to, vstávam a letím dolu. Je tu nádherne. Musím aj fotiť. Čo to? Kde mám mobily? Vyzerá, že som ich nechal pri páde na svahu. Aaach. Musím ísť znovu hore tadiaľto. Trošku mimo plánu ale aspoň budú výškové metre.

Našťastie podľa očakávaní boli obidva pekne na kôpke na sebe. Ani nie zafúkané, lebo kde tu už moja stará stopa z rána už bola priviata. Ešte kúsok vyšľapnem a som v sedielku. Tentoraz už nejdem na vrchol Kriváňa ale sa rovno pustím Révaykou. Už je sedem ráno a dve lajny iba moje. Nádherný pohľad po okolí zaliatom Slnkom s haldami prašanu a jedinými stopami tými vašimi. 

To už ale stúpam cez Snilovské sedlo smer Chleb. Chleb je na tom o dosť horšie ako Kriváň. Hrebeň je už skoro na skaly a kosku sfúkany a hrozne hrboľato tvrdý. Celkom ťažko sa po tom šľape. Z poslednej periódy tepla ešte sneh ostal, teraz na to napadol prašan, ale už aj zjazd z vrcholu do "Oškvarkovej" muldy bol dobrý slalom okolo kosky. V samotnej mulde to už bola nádhera. Zletím až do potoka a konečne hore na chatu na raňajky.

Už dve :)

Parťáci sa práve budia a tak posedím s nimi. A o nejakú hodinku ideme hore, ale už spolu.Musíme oprobovať skaly znovu. Na Chleb už aj poslepiačky ale tentoraz už za extrémneho tepla. Slnko pripeká na plné obrátky a sneh začína poriadne mäknúť. Z vetvičiek kosky opadáva všetko ťažko napadané za celý včerajší deň. Zo skál na Chlebe tiež všetko padá a malé guličky snehu vytvárajú medzi skalami obrovské balvany. Každopádne lyžovačka to bola krásna oproti včerajšku. Proste TOPka.

Zjazd pomedzi skaly z Chlebu

Prašan všade, stopy nikde

Zase sa prejeme na chate a znovu na Chleb. Tentoraz ideme hľadať prach. To sa nám aj podarí. Spúšťame sa z vrchola Bochníka cez kosku do riedkeho lesa ku potoku. Nad cestou to bolo nič moc ale v lesíku znovu nefalšovaný skialpinistický raj. Spravíme 4 oblúky a sme v potoku. Prečo to šťastie je tak krátke?

Posledné dnešné stúpanie na Chleb

Ten pocit keď je prach iba Váš

Dnes ešte poslednýktát vyšľapeme JV muldou na Kriváň. Počasie sa začína meniť a prichádza oblak. A aj bolo hlásené od obeda ochladzovanie. Poslednýkrát vidím svoje stopy, tie výstupové začínajú slúžiť aj iným bušičom. Až tak ma hreje pri srdiečku, že som niekomu pomohol. No ale naspäť k zjazdu. Dole ideme rovnako ako hore. JV muldou. Na hrebeni Kriváňu v skoro už čľapkanici, z toho bývalého prašanu naparádu, ale ako sme vošli do muldy prestali mi lyže nejako točiť. Postupne vzniká škrupina. Dokým sme prišli dolu nohy som mal v totálnom ohni. Oblúky dlhé 50 metrov a zapadnuté do škrupiny.Celé zle. Poďme na obed, na dnes stačilo.

Ešte chvíľu posedím a letím na vlak. Spravím 3 obluky na Generály a zase čosi zle. Zase neviem robiť oblúky. Generál totálne rozrytý. Všade tade 20 centi jama z iného lyžiara či 100 kilová hruda snehu. Toto bolo ťažké. Tak zle to ešte teda nebolo. Ledva už nohy držím pri sebe. A následná zvážnica detto. Zošúcham sa približne pol kilometra pred skládku a už radšej dávam lyže dolu. Nasleduje útek na vlak. Na stanici stretám známych z chaty ktorí šli napešo a v rozhovore mne ušla cesta ako voda. Deň na chate č. 2 za mnou.

Nedeľa

Ešte v sobotu večer som chcel stihnúť jógu v meste a tak cez noc na chate nezostávam. To idem znovu pučiť až ráno s inými parťákmi. Stojíme na Šútove lebo sme dakosi prehliadli, že už nie je sneh a že aj tak pôjdeme napešo až na Zajacovú. Ehm.. samozrejme už až po skialpovú skratku.

Na skialpovej skratke

Odtiaľ už po snehu, aj keď trošku zľadovatelom po včerajšom oteplení a následnom schladení. V lesíkoch sú prašany stále,ale ako sme vyšli na Generál katastrofa. Všetko pomrznuté. Alex asi ešte presne netuší čo ju čaká smerom dolu ale Láďa celkom zúfa. Ale ešte ideme predsa hore a krásne svieti slniečko. Na chate si dáme kávičku, pivko, tak čo viac si môžeme priať.

Pohľad na zoraný a primrznutý Generál

Vonku začína mordor a tak hrebene, Kriváne ani Chleby sa dnes nebudú konať. Ideme do sedielka medzi Bochník a Chleb a snažíme sa nejako kryť aspoň Bochníkom. Duje ale statočne. Alex pri odinštalovaní pásov z lyží prišla o vrecko. To je tak keď niekto dáva pásy na výlete do vrecka (a ku tomu ešte v Mordore).

Lyžba si myslím celkom fajn. Aspoň pre mňa. Nižšie sme sa trošku borili do krusty ale dalo sa to. Alex má ďalší zjazd, ale aj množstvo nových skúsenosti. Stromčeky, rôzne druhy snehu. Dnes si to užívam asi iba ja. Sme dole a lepíme pásy. Aaaha, Alex nelepia. Ešteže nosím ja svoje rezervné od najsamlepšíeho parťáka Jula čo ma nimi zachránil keď som zdral od lepu tie svoje staré. Po tom ako som dostal nové rejsové, tieto aspoň raz za čas poslúžia v prípade potreby. Ako záchrana sú super aj keď majú šírku 5 cm.

Cestou dole trosku fúkalo

Na chate už nestojíme. Zhodíme pásy a keďže všade je strašne, skúsime zjazd po lyžiarskom svahu. Celkom sa trápime, ale pomaličky výškových ubúda. Pod zjazdovkou to pustíme do lesa, ale iba veľmi opatrne. Spravíme 2 dlhé traverzy a ocitneme sa na zvážnici. Tou sa dostaneme iba na spodok Generálu. No tak toto som teda nevymyslel. Nič to. Poďme sa ľadovým hrboľatým kráľovstvom prebíjať ďalej. Dnes to ide po zvážniciach trošku lepšie ako včera, ale stále nič moc. Na jednej z Križovatiek to Alex už vzdala a o pár metrov už aj my čo sa pred nami už ukazujú skaly. Ďalej už iba na pešky. Ale do Šútova ušiel aj tak čas ako voda a deň na Chlebe č. 3 je za nami.

Pondelok

Na šiestu večer ešte letím na nočnú, a tak mám čas si poriadne rozmyslieť zajtrajšok. Celkom som aj premýšľal ale najideálnejšie riešenie som našiel v tom, že nepôjdem zajtra spať, ale radšej pôjdem od rána hore. Je pravda, že sa vo mne striedali chvíle zúfalstva s radosťou. Ale pri šľapaní to bola vždy radosť. 

Generál pod chatou pod Chlebom

A tak už o ôsmej ráno vystupujem na železničnej stanici v Šútove a prechádzka za snehom môže začať. Už to trvá dobrú hodinku dokým sa dajú pri skládke na drevo obuť lyže. Ale potom už prichádza vysnený biely raj. Aj oblačnosť ustúpila a pred chatu prichádzam už v priam jarnom počasí. Teplomer pred chatou hlási 16 stupňov, vytiahnutá je lavička a predo mnou ten môjmu srdcu milý výhľad. 

Pred chatou

Idem si na chvíľku do vnútra vydýchnuť ale ako zastanem tak ma spanie berie, a tak ešte keď je krásne vyrážam ďalej. Ale už ako som vyšiel z chaty, hore sa začína držať hmla. Ale iba taká decentná. Tentoraz nie je problém z Chlebu zlyžovať, zato sneh je priam nelyžovateľný. Každý oblúk ma stoji raz toľko ako výšľap hore. Dolu do potoka prichádzam totálne zničený. 

Chleb č. 1

Ani hore JV muldou to nejde najideálnejšie. Starú moju stopu zavialo a neviem nájsť tvrdý podklad. Borím sa pri výstupe do krusty alebo ma po naviatom snehu vkuse zošmykuje nižšie. Až od hrebeňa začína byť tvrdo, priam ľad, po ktorom to ide niekoľkonásobne lepšie a rýchlejšie. Na Kriváni sa ocitám pár metrov ak nie centimetrov nad či pod oblakmi. Bolo to krásne divadlo Slnka a oblakov.

Kriváň č. 1

Ale raz to muselo skončiť a ja idem jazdiť kôrku opäť. Na ľade to šlo parádne ale potom v Révayke.. Potom som hromžil dobreže nie na celú Fatru. Ale kde, bol som síce celkom zúfalý, ale treba trénovať. Našťastie som už ale dolu. Tentoraz idem na Kriváň cez Snilovské sedlo. Úplná lahoda šľapať hore oproti zjazdu. Až mám strach čo prinesie zjazd JV muldou. 

Kriváň č. 2

Zase raz to ľadom ide dobre, ale potom začínajú nafúkané rôzne snehové útvary. Snažím sa hľadať ako tak jazditeľný sneh. Zisťujem, že v žľabe je strašne a po ľavej strane ako sme šli v sobotu ešte strašnejšie. Ale zdá sa, že pravá strana je fajn. Vyliezam zo žliabku do začínajúcich kríkov a tam to ide. Spočiatku by som povedal, že tam bol priam prašan. Až nižšie začína kôrka. Aj to ale preraziteľná v oblúkoch. A čo je najdôležitejšie, že mám prvú lajnu. Z najväčšieho strachu z najhoršej kôrky je asi zjazd dňa. Po lesíkoch schádzam až do potoka. 

Oblúky v kôrečke

Ešte raz sa vyštverám cez Snilovské sedlo na Chleb a tentoraz si zajazdím opäť dnes "Oškvarkovú" muldu. Tá ma tiež ešte relatívne dobrý sneh. Myslím si, že stále môže byť a ešte vari aj o dva týždne sa tu budem môcť prevetrať a vyšantiť. Potom asi už budú musieť začať Tatry. Fatrička mi bude chýbať.

Chleb č. 2

Poslednýkrát lepím pásy a silou vôle sa vyštverám z potoka na chatu. Trošku sa prejem a musím letieť dolu na vlak. Už som ale pripravený na tu príšeru Generál, a tak sa to nezdá až tak zlé ako v predstavách. Podľa všetkého už je to opäť vyšmýkané. Aspoň jedna slalomová koľaj. Len netreba z nej vyletieť. Pod Generálom je to na zvážnici už zase o ničom ale na Ploštinách sa pustím lesom. Nie priamo ako sa chodí v zime ale bokom po ľavej strane, všelijakými krkahájmi, aj s jedným zablúdením do neprejditeľnej smrečiny, ale nakoniec som sa dostal na lyžiach až po skládku. Som na seba hrdý.

Odtiaľ už zase iba na pešo až na vlak. Týmto aktom ukončujem 4 dňový záťah na chate pod Chlebom a som zvedavý čo prinesie nasledujúci týždeň. Dnes už skoro po 48 hodinách bez spánku zvládam len večer jógu a potom už fakt zaslúžený spánok.

Foto: Ja, Alexandra Valentová, Marek Slanina