Veľkonočný pondelok v Západných Tatrách

Aj keď chcem písať o veľkonočnom pondelku, tak nedá mi nesponenúť aj to čo sa dialo už v nedeľu. Vlastne celé sviatky som bol dosť v depke z počasia. Stále iba lialo a vonku sa mi ani prst nechcelo vytiahnuť. Ale na štvrtý deň som už neodolal a poobede keď prestalo pršať sa vybral na chatu pod Chlebom.

Pod Hrubou kopou ..pohľad smer Smutné sedlo a prostredný Grúň

Snehu čím ďalej menej. Dnes, 1.4.2018 to bolo v túto sezónu už poslednýkrát od a po skládku. Generálom prešiel práve ratrak, tak smerom hore to ide ako po masle. Na horách výstraha 2. stupňa pred vetrom a ako som vyšiel z lesa tak ma ovalilo v plnej sile. Už pred chatou som rozmýšľal o rozumnosti terigať sa ďalej, ale ctižiadosť nepustí.

Púšťam sa do mordoru. Hmla je jedna vec, druhá je ten vietor. To všetko dopĺňajú kusy povrchu vyšmýkaného do ľadu striedajúce sa s naviatymi vankúšmi, ktoré sa dosť trhajú. Snehu je ale málo a všade naokolo trčí minimálne koska ak nie aj tráva a tak o lavíny strach nemám. Po pár vnútorných monológoch či to neotočím som aj tak hore.

Posledný raz od skládky, 1.4.2018

A dole ako? Pred seba nevidím nič. Ledva dýcham pre vietor ale cieľ je jasný. A tak zapínam všetky zmysly a vďaka koske sa prebíjam nižšie a nižšie. Uvidím zimné značenie do Snilovského sedla ale nepúšťam sa po ňom do chaty ale ešte si to idem zlyžovať do potoka. Vietor v doline ustáva, hmla trošku vystúpila a ja si užívam aprílový prašanik. Len na chvíľu. Znovu od potoka stúpam hore na chatu.

Tam pokecám so známymi ale ďalej to už nesílim a iba sa 3x spustím Generálom, aby som nazbieral výškové metre a potom rýchlo letím na vlak. Poslednýkrát sa mi pomedzi stromy, skaly a polámané konáre podarilo zlyžovať až ku skládke. Lyže dávam na chrbát a na peško domov. Ako tréning môže byť. Zajtra si ale idem ale už užívať.

Západné Tatry

Ráno po ôsmej sa stretám s Jurom a Simčou v Liptovskom Mikuláši a letíme smer Žiarska dolina. Počasie zatiaľ vyzerá všelijako. U nás v Martine ešte aj snežilo. Tu je dosť pod mrakom a hlavne fučí stále ako besné. Dolinou vďaka dobrým ľuďom prejdeme ako strela a lyže obúvame až na štvrtom kilometri. Začína sa vyjasňovať.

Cestou do Žiarskeho sedla

Nádherné snehové krivky :)

Okolo chaty iba prefrčíme a chceme rýchlo zistiť aké sú podmienky v Žiarskom sedle. Pred nami je nejaká stopa. Vietor ju ale statočne zasypáva a v už teraz krásne nasvietených horách dodáva zvírenému snehu adrenalínový výzor. Kde tu sa pred nami zjaví menší vortex ako ťahá sneh do vzduchu. Pred sebou zbadáme skupinku ľudí. To sú tí čo nám prešľapávajú stopu. Dobehnúť sa nám ich podari až v sedle.

Baranec a zvírený sneh

Pohľady do Žiarskej doliny

V sedle sa čerti ženia. Vietor fúka tak, že niekedy máme problém sa udržať na nohách. Fúka priamo zo Žiarskej doliny, a tak len ťažko sa dá vôbec zo sedla pohnúť dolu kopcom, čo nás zatláča naspäť. Až pár stoviek metrov nižšie sa ukľudňuje a slniečko začína ozaj pripekať. Užívame si neporušený prašan. Tie nekonečné biele pláne v pozadí s majestátnym Barancom boli úchvatné. A aj preto nemáme v pláne len tak ísť odtiaľto preč.

V Žiarskom sedle

Cestou naspäť

Na rozcestí medzi Žiarskym a Smutným sedlom sa trošku posilníme a letíme skúsiť teraz Terasu a možno aj čosi viac. Tu pre zmenu okrem nás a našich známych dnes nebol ešte nik. Pred nami sa otvára výhľad na Hrubú a Tri kopy. Smutné sedlo vyzerá byť celkom fajn. My teda ideme vyskúšať tam. Ostatní cez Lúčne sedlo na Hrubú kopu.

Majestátny Baranec

Cesta na Terasu, v pozadí Hrubá a Tri kopy

Razíme si cestu do Smutného sedla

Nuž len zrazu sa v prašane brodíme po vrch lyžiarky. Z Terasy sa to zdalo byť celkom vyfúkané. Snehu ale narastajúcou výškou iba pribúda. Toto je apríl? Kde len pozrieš haldy prašanu. Trošku už síce začína mäknúť na silnejúcom slnku ale vietor ho stále ukladá nový a zároveň ochladzuje. Asi 70 výškových metrov pod sedlom pod najstrmším úsekom ale radšej končíme naše prešľapávanie. Predsa len je tu dosť nového snehu na celkom tvrdom podklade. Lyžovať sa tu bude dať aj o týždeň. 

Mravčeky stúpajúce smer Hrubá kopa

My smer Smutné sedlo

Snehu bolo ozaj veľa, lebo moje "piškótky" 64mm, zapadali priam 20 centi do snehu a zo snehu trčali len špičky. Cítil som sa ako pri lyžovaní na vode v malej rýchlosti. Nuž, veď ale ja nie som lyžiar. Ja mám iba rád hory a výškové metre.

To čo po nás zostalo

Mravčeky po bielych plániach postupujú ďalej

Dole na Terase sa rozhodneme ešte vypučiť za našimi ku kamere pod Hrubou kopou. Myslím si, že si to prešľapávanie museli ozaj užívať keď robili také plytké traverzy. Asi po sto otočkách sa ale dostaneme až hore. Po parťákoch už ale ani stopa. Jedine dve vykopané sondy pod hrubou kopou. Rozhodli sa ísť ešte vyššie. Nám už na dnes stačí a len sa spúšťame neporušenými svahmi v prašane dolu.

Šľapeme ku kamere pod Hrubou kopou, v pozadí Príslop

Nižšie je už sneh vlhší a až tak sa neprebáram. Pomedzi stromčeky má to nesmierne baví. Parťákov zrejme tiež lebo len pár razy predýchame pálenie stehienok a za pár minút sme pri chate. Poviem to tak, bola to jazda snov a hneď by som šiel hore znovu. Niektorí sa tam aj chystali. My ale už dáme iba na teraske chaty polievku so zaslúženým pivkom a poberieme sa domov. 

Ešte raz pohľad na majestátny Baranec

Chodníček popod Hrubú kopu do Lúčneho sedla

Možno dnes trošku pofukovalo, ale nakoniec sa nám ukázali hory v plnej nádhere s jarným slniečkom a hlavne s kopou neporušeného prašanu. Kto dnes nebol môže ozaj banovať :)