Skymaraton Malá Fatra

Dnes sa pokúsim ozaj len v rýchlosti.

Máme práve poriadne chladné dni. Ráno bolo okolo -10°, ale hlásia nádherne slnečno, tak neotáľam a idem sa, aj keď sám, prebehnúť do lesa.

Úžasné scenérie na Suchom

Pohľad na hrebeň Malej Fatry z MFK

 

Z dvoru beriem Maxa a už aj bežíme. S ním to vlastne ani inak nejde. Na nohách nové tenisky, čiže som sám zvedavý čo prinesie dnešný deň. Na Maguru pučíme ako nič aj keď cítim trošku pätu. Myslím si ale, že to sa rozchodí. Každopádne ale už na Suchý sa mi ide nejak ťažšie. Neviem či už náhodou nestárnem. Ale nevzdávam sa. Na chate pod Suchým som z domu vo Vrútkach za cca 2 hodiny a 10 minút. Hodím do seba čaj, chlieb s masťou a už aj letím het do zimy.

Slniečko pri stúpaní na Maguru vychádza prvýkrát

Maxík a Labky :)

Prvýkrát idem dolu po žltej na sedlo Brestov. No proste nádhera. To bol neskutočný bežecký trailík. Ten ešte pokračuje aj zo sedla. Neskôr ale chodníčky vystrieda zvážnica. Vôbec to ale nevadí lebo po strane si vychutnávam nádherné výhľady do doliny Kúr a kopec Prostá. 

Druhýkrát vychádza Slnko na Suchom

Som na Jedľovine. Odbočím doprava popod les rovno do doliny Kúr. Trošku som bol ale zmätený zo značenia. Pobehoval som tam po lúkach hore dolu ako zmyslov zbavený. Dolinu sa mi podarilo trafiť priamo na mostík cez potok až na tretí krát tuším. Ale proste musíte sa držať stále pod lesom.

A za Suchým už aj zapadá

Trailík z chaty pod Suchým smer sedlo Brestov

Dolina Kúr je top. Nechápem prečo sa ešte stále nekoná vertikál Krásňany - Malý Kriváň. To by bol jeden z najťažších vertikálov na Slovensku vôbec. Skoro 1200 výškových metrov dalo poriadne zabrať. Bál som sa asfaltu ale toho po ťažbe je tam už len máličko. Dolina napoly behom, napoly chôdzou ubehla nenormálne rýchlo. Cesta točí doľava, ja pokračujem rovno po štrkovisku asi z nejakých veľkých dažďov. Ale len chvíľu. Potom zahnem vľavo do lesa a prichádza očakávaná strmina. Vybieham z doliny a ocitám sa na bočnom hrebeni s kopcom Príslopok. Už, už si myslím, že som hore, keď spoza kopca sa vynára nové a nové stúpanie. Bola to priam večnosť ale stále sa bolo na čo pozerať.

Krásňany pod dolinou Kúr

Kopec Prostá nad dolinou

Zo sedla je to už známa panoráma hlavného hrebeňa Suchý - Snilovské sedlo. Začínam cítiť deficit energie ale na Kriváň to ešte ide. Od cca 1600 začína byť poriadne ľadovo a z vrcholu si musím v teniskách dávať poriadne pozor. Spomaľuje ma to. Do toho ešte aj fučí. Nič príjemné v cca -5°. Posledné klesanie z MFK bol čistý ľad v tieni. To schádzam už jedine len cez čučoriedky.

Už sme v doline

A už je tu Slniečko opäť

Obchádzam Koniarky keď tu sa mi nad hlavou objaví zrejme orol. Krása. Fotím si ho a letím ďalej. Pozriem sa hore a on je tam stále. Presne na tom istom mieste cca 10-20 metrom nad nami si nás s Maxom stále obzerá. Čo to? Ideme ďalej a stále to isté. Začínam byť neistý. Nerozumiem tomu. Žeby mal zálusk na psíčka Maxíčka. Veď ale to je 30 kilový Husky. Bucham palicami, raz za čas zakričím ale až po sedlo Bublén ide s nami. Až tam ho vidím odlietať smerom za Pekelník.

Malá lúčka pri stúpaní na Príslopok

O pár metrov ďalej

Možno som sa ozaj vystresoval a možno ma zničil zbeh z MFK ale som totálne na šrot. Je zima. Nemám šancu sa zastaviť a oddýchnuť si lebo by ma hneď podchladilo. Na termofóliu nie je až tak zle. Nejako sa pomaly vyškriabem na Pekelník. Zase kopec ľadu a dole už nebežím skoro nič. Nohy nejdu. Šliapem posledné metre na hranu VFK a už len dolu. 

A stále stúpame

To ozaj ideme touto nádherou?

Lenže to bol asi najhorší úsek trasy. Čistý ľad. Viac som trávil času rozmýšľaním kadiaľ sa posuniem ďalšie metre ako samotným chodením. V sedle som už bol tak na kašu, že som nevládal ubehnúť viac ako 300 metrov. Myslel som si, že do chaty to dám bez energy tyčinky ale len ako som si na ňu spomenul už som ju aj vyťahoval. Tá sladká chuť bola geniálna aj napriek tomu že bola tvrda v tej zime ako ľad. Ešte sa trošku poplancem a som na chate.

Už skoro hore

V diaľke MFK

Ledva stojím pri pulte. Som pekne na šrot. Zrejme asi aj z tej zimy. Na prvý vlak by som musel už aj utekať, na ten ďalší mám voľno skoro hodinku a pol. Idem ja teda regenerovať. Za ten čas som dokonca stihol Maxovi možno dohodiť frajerku. Haha, aspoň niekto si bude užívať. 

Na Malom Fatranskom Kriváni pohľad na Rozsutec a Stoh

Pán neba :)

 

Potom sme sa parádne občerstvení pustili behom dolu na vlak. Tá hodinka od chaty tak akurát pre nás. Celé čistého času nám to trvalo 6 a pol hodinky. Som nakoniec nadmieru spokojný a príroda tu u nás je ozaj že top :)