No.. skialpová sezóna je úspešne za nami, teploty sa šplhajú ku tridsiatke, a tak nám nezostáva už nič iné ako behať. Parťák dostal pozvánku na tohtoročný Ultrapunk, 85km, 4000m+ a keďže nenašiel nič genialnejšie ako ja, tak som sa na tomto divokom preteku ocitol aj ja. Zase raz idem do lesa preskúmať iné nové miesta.
Už v piatok sa presúvame aj s ďalším premotivovaným dedkom Daliborom do Handlovej. Ehm.. do Bojníc. Odtiaľ "bagetkou" po regionálnej železnici do Handlovej. Cesta trvala asi večnosť, ale potom neviem ako nazvať tu reštiku, kde mi ešte doteraz nepriniesli držkovú. Veď na pivo bolo treba čakať polhodinku. Tréning psychiky utrákov. Ešteže povedľa kebab sa robil šprintérsky. Takto sme sa všetci pozvítali, v telocvični našli svoje miesta na spanie a o jedenástej pospali.
 |
| Pred posledným spánkom |
Ráno klasika. O piatej prvý budík a je po spánku. Všetko sa začína mrviť a postupne sa vytvárajú rady na záchod. Ja len trošku niečo prejem a už sa nudím ako pes. Neznášam prestoje a už iba prestupujem z nohy na nohu. Prichádzajú ďalší blázni a párty deň môže začať. Pred šiestou nám ešte Rado niečo porozprával a ako odbilo celú vybrali sme sa do krásneho dňa v horách, lúkach a lesoch.
 |
| Ráno na začiatku výletu |
Spočiatku klesáme vari aj celou Handlovou, aby sme potom mohli vypučiť Bralovú skalu. Celkom to ide, nie je teplo, a tak valíme. Do kopčeka dobiehame Jura s Pandou, či Trnavčanov, kecáme. Cesta takto ubieha neskutočne rýchlo a ani sa nenazdáme a sme na kontrole na deviatom kilometri. Je čosi po siedmej ale slniečko sa už začína hlásiť ku slovu.
 |
| Železnica Handlova - Sklené |
 |
| Nad Handlovou |
Stále sa mi ide geniálne. Síce trošku cítim, že mi kraťasy ošuchávajú stehná z vnútornej strany, ale namastil som poriadne a vždy sa mi to trošku deje tak tomu zase až takú pozornosť neprikladám. Parťáci sa jeden po druhom strácajú v lese na záchode. Trnavčania ušli dopredu, Mrkvička a Zemiačik (Panda a Juro) tiež opustili Kajaka na záchode, len ja som mu zostal verný. Prichádzame do Jasenova. Začína kvalitne pripekať.
 |
| Party v lese v plnom prúde |
 |
| Bombyy, gélik zabral |
 |
| Obžieračka na dvadsiatom ôsmom |
S vegeťákmi sa išlo parádne tak ma to ťahalo stále ich trošku ponaháňať. Veď boli pred nami iba pár minút. Ale do kopčeka pod Vyšehrad sme spomalili, a potom sme ich už nevideli. Za Vyšehradným sedlom sa beží po lese neskutočne. Ani až také teplo nebolo. Len niekde sa držal "saunový" vzduch. Lukáš musí šetriť kolená, a tak zbiehame opatrnenejšie. Po nádhernom, aj keď nesmierne dlhom hrebeni sa ocitáme vo Vríckom sedle. Konečne asi na 40tom kilometri stretáme turistov.
 |
| Nad Vyšehradným sedlom |
 |
| Cesta do Vríckeho sedla |
Za sedlom je značenie úchvatné, a tak sa tam trošku premávame lesom. Raz hore, raz dolu. Nejak sme to tam ale vykľučkovali a dostali sa na značku. Ale chodník stále lieta lesom riadne šialene. Značky niekde na každom druhom strome strečkujúc zľava doprava. Až keď sme vyšli na vrchol stúpania, tak sme sa dostali na lúky a zvážnicu. Bolo tu nádherne. Aj keď už slniečko dobre bilo do hlavičky. 4 kilometre pred Fačkovským mi došla voda. Tých 1,5 litra na 50 kilometrov + občerstvovačky bolo ozaj na hrane.
 |
| Cestičky lesom |
 |
| ..a lúkami |
 |
| pohľad na vertikál Fačkovské sedlo po občertvení |
V sedle dáme vývar, prepálené stehienko po tomto, jednom z prvých dlhých behov tohoto roku, namastím chladivým gélom, lebo tuhne ako besné, naložím do seba pol litra Coly, 2 banány, chlieb a poďho na vertikál na vrchol zjazdoviek na Fačkovskom sedle. Užívam si svoje. Lukáš aj všetci ostatní fučia za mnou. Nakoniec to bolo poriadne vydatné. No.. zopár ľudí nás obehlo po značne ktorá nezachádzala až na samotný vrcholček lanovky. Nevadí, my máme o to strmší výlet.
 |
| na občerstvovačke vo Fačkovskom sedle, km 50 |
 |
| pučíííme |
 |
| trošku výškových navyše |
Prichádza krásny otvorený hrebeň Strážovských vrchov. Ale iba na chvíľku. Ako bola stena nahor z Fačkovského, teraz rovnako tak klesáme nadol. Z dola je už ale zase rovina. Síce trošku naklonená na stranu. Nohy nám krútilo vo svahu do jednej strany. Dobrá rozcvčka členkov na 55tom kilometri. Ešte prebiehame vrchom Javorina a odtiaľ už iba pozvoľné dlhočizné klesanie až do Čičmian na kontrolu.
 |
| Pohľad z Homôlky |
 |
| chodníčky |
 |
| cestou na Javorinu |
Na kontrolách už stehienka, ktoré si už z minulého roku nepamätajú zbehy vôbec, ľadujem sprejom. Trošku som uvarený. Jem a pijem čo mi sily stačia. Aj keď už mám poriadne ošuchané stehná stále ma to baví. Vybiehame na Lazovný vrch. Stretáme sa partia asi 3 tímov. Každý ma parťáka čo ho niečo trápi ale všetci bojujú a nie je možné, aby sme do cieľa nedošli všetci. Veď už iba pár kopcov ;)
Z Lazovného vrchu zbeh na pána strmý, a potom hneď stena na Čičerman. Celkom záludnosti. Konečne sa ale cítim ako vo Fatričke. Z Čičermana bolo prvých 20 výškových metrov asi najkrkolmejších na celej trase. Tu už aj ja som rozmýšľal ako sa idem zošuchnúť dolu. Odtiaľto potom zase už iba dlho spočiatku lesným chodníčkom a neskôr zvážnicou až do sedla Obšiar. Pred nami zostáva posledných 14 kilometrov a jeden veľký kopec.
 |
| spätný pohľad na Čičerman |
 |
| Kľak zo sedla Obšiar |
1141 metrov vysoká Magura, ktorá mi pripomínala aj našu Kľačiansku Maguru, nás teda nenechala chladnými. Preverila aj posledný zvyšok našich síl. Už ma začínajú poriadne hnevať odreniny na stehnách, ale teraz to už nemôžem vzdať. Hlavne kvôli parťákovi. Cítim, že už aj krivo dostupujem a niekedy zacítim aj koleno. Mám na totálku rozšľahané stehná, nakoľko behať po lyžiach som začal iba asi pred tromi týždňami a paličky som prenechal parťákovi, aby mu netrpeli kolena, a tak musím zbiehať o hodne rýchlejšie ako on aby som nemusel toľko brzdiť. Veď gpx záznam má a ja to vari nejako na tú lavičku na Boškovie laz trafím. Som tam, sadám a idem piknikovať. Po piatich minútach mi Lukáš volá , že kde je. Došla mu baterka na hodinkách, a práve vtedy ako ich pripínal na externú prepásol odbočku a vydal sa dole kopcom zvážnicou. Ešteže sa spamätal. Aj som rozmýšľal či ho nepočkať na tej križovatke zvážnic, ale veď ma hodiny. Nič to, po 15tich minútach prichádza, mňa už drkoce vo vetre po stromami od zimy, a tak iba trošku vydýcha a ideme ďalej.
 |
| ..v lese |
Posledný zbeh. Na Pánsky háj to klesalo, ale iba tak príjemne. Potom prichádza masochizmus 300 výškových metrov asi na jednom kilometri. Červená značka šla kdesi do polomu ale ako pozerám Mapy.cz tak ide zvážnica strmá aj priamo do Šútovského sedla a tak volíme túto trasu. Podľa prechodeného lístia sme neboli prví čo volili túto variantu. Aj keď našli sa aj šialenci čo šli polomom.
Zo Šútovského sedla po kaplnku sv. Vendelína to už bolo iba psychické trýznenie behom. Aj keď neviem či tá chôdza, ktorá by trvala raz tak dlho, by bola úchvatnejšia. Od Vendelína ešte posledný strmší kilometer a sme pri zoo a po dlhej dobe opäť na asfalte. Práve odbilo osem hodín. Do 14 hodín celkového času nám vlastne chýbalo tých 8 minút čo sa parťák vybral namiesto na Boškovie laz do Kanianky. Ešte posledné 2 križovatky a na tretej odbočíme doľava a sme v cieli. Párty môže pokračovať druhým kolom.
 |
| kaplnka sv. Vendelína nad Bojnicami |
 |
| povedľa zoo |
 |
| konečne Bojnický zámok |
 |
| aj takto niektorým vypadali nohy v cieli |
Pivo, vývar, klobásy, žinčica, borovička, šalát, koláče, Cola a kadečo iného dobrého sa nachádzalo na prehýbajúcich sa stoloch. Okolo nich tí najlepší ľudia pod slnkom, ultráci. To je tá partia ľudí od ktorých sa tak ťažko odchádza a aj preto spať sa šlo až po ukončení limitu pre dobeh a vlastne potom ako v cieli bol už aj posledný účastník. Na chvíľku sme zdriemli, ráno ešte dali spoločné raňajky, dlho predlho sa lúčili a postupne jeden po druhom poodchádzali znovu do reality všedného života.
 |
| ľudia, s ktorými je ultra zábava |
 |
| dopĺňanie paliva |
Bola to super akcia a som rád, že máme ľudí, ktorí sa podujmú urobiť pre nás takéto šialené dobrodružstvo.
Foto: Dalibor Dvorštiak
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára