Týždeň sa blíži ku koncu tak nezaháľam a v piatok valím hneď z roboty s parťáčkou Alex do Jasenskej. Keď už, tak nech polyžujem aj niečo iné ako len zjazdovku na Martinkách. Na druhej strane dovalí sa aj parťák Miro, ktorý nám tvrdí, že stojí po lyžiarskom na základke tento rok prvýkrát na lyžiach a tak som si myslel, že idem na neho trošku dohliadnuť.
 |
| Východ Slnka na chate pod Chlebom |
Na svahu štartujeme približne o štvrť na štyri. Máme tým pádom nejaké 4 a pol hodinky do zhasnutia. Alex beží na lanovku ja na pásoch povedľa zjazdovky. Prvých 5 otočiek dávam v rýchlom tempe a trošku trénujem aj lepenie a zhadzovanie pásov. Lenže potom Alex vypnú vlek a tak skončíme na pivečku.
 |
| Lyžujeme do nepríčetna |
Po druhom parťákovi ani stopy a tak keď opäť zapnú lanovku idem už v kľudnejšom tempe pokračovať. Až na 8mi výšľap sa pridávam ku Mirovi. Ten ide ako raketa. A že začiatočník. A potom to príde. Vidím ho ako prvýkrát zjazduje. Ide rýchlejšie ako polovica lyžiarov na svahu. Toto je nováčik? Si robíš srandu však? Máme tu talent. Alebo Miro len zreje do dokonalosti? ;)
 |
| Pučím s Mirom |
A tak do ôsmej pošľapeme, ešte aj pivko jedno vypijeme a takto príjemne unavený sa nakoniec keď už všetko vypnú poberieme het. Ja ešte pre bicykel do roboty na Správu ciest v Martine a hybaj ho ešte s lyžami na bajku domov do Vrútok.
 |
| Pred vypnutím svetiel |
Trošku cez noc pospíme a ráno čím skôr na východ slnka na chatu pod Chlebom. Pred šiestou ráno už stepujeme na vrchu Šútova pripravený vyraziť. Deň hlásia nádherný a tak veríme v krásne východy slnka. Zore vyzerá nádherne aj keď nad nami sa drží mrak. Na začiatku Generála sa ku nám pridáva parťák Majo čo ho obraciame naspäť po zlyžovaní. Za pár minút sme hore, Majo ide rýchlo dolu aby stihol dokým sa doma zobudia a my ideme na piv. Aa, keby len piv, ešte aj hemendex si na ráno šupneme. Predsalen nás čaká dlhý deň.
 |
| Dobre ránko |
 |
| Veľký Kriváň cestou do Snilovskeho sedla |
 |
| Rozsutce a Stoh zo Snilovskeho sedla |
 |
| Chleb zo Snilovskeho sedla |
Pokračujeme smer Snilovské sedlo a následne hrana Veľkého Kriváňa. Sneh je miestami vyfúkaný, inde je polomokrý so škrupinou na vrchu. Celkovo sa to zdá všetko dobre previazané. Je lavínová dvojka a tak sa jeden po druhom postupne púšťame do žľabu. Slnko presvituje cez kúdoly hmly. Iba na vrchole nebolo nič vidno ale potom sme už videli presne kam ideme.
 |
| Z Hrany Veľkého Kriváňa na Malý Kriváň |
Každopádne úplne najistejší sme si neboli ale za pár minút sme boli dolu. Pred nami nižší kopček. Bočný hrebeň z Pekelníka a tak na chvíľu lepíme pásy a hybaj hore. Za nami sa spúsťa iný lyžiar. Ten ale nejde z hrany ale priamo z Veľkého Kriváňa. Tiež je úspešne dolu. My už sme hore a užívame si krásne svahy pod Malý Kriváň. Aj keď iba nakrátko.
 |
| Na bočnom hrebienku s Pekelníka |
 |
| Spätný pohľad na zjazd z Veľkého Kriváňa a hrebienka |
Opäť nalepíme pásy a hybaj ho hore bočným hrebienkom na Malý Kriváň. Pred nami ide stopa a tak ju nasledujeme. Chodník to poriadne strmý. Každých 10 metrov serpentína. Esíčkovali sme sa takto zo 200 výškových metrov. Keby nebol naokolo riedky lesík asi by som sa tadiaľto neodvážil. Sklon bol určite okolo 40°. Na predvrchole sa to zmiernilo ale zato zmizla vegetácia a terén začal byť zľadovatelý a vyfúkaný. Mám z toho celkom nervy, ale pomaličky sme sa dostali až na hlavný hrebeň.
 |
| Učíme sa.. |
Hrebeň bol vyfúkaný do špicata. Cez leto je to jednoduchý chodník, v zime pre tých čo sa boja výšok a tobôž idú na lyžiach je to celkom výzva. Ešteže som nič nevidel po stranách okolo. Prichádzame na Malý Kriváň. Chvíľku pokecáme s miestnymi a vyberieme sa dolu na Západ Kriváňa.
 |
| Na hrebeni |
 |
| Malý Kriváň |
Hmla je celkom slušná, aj keď sa zdá že Slnko je blízko lebo preblysuje pomedzi oblaky raz za čas. Nevieme presne kade sa spustiť dolu, ale nakoniec aj po tom ako sa trošku zlepší viditeľnosť a vidíme až do doliny, sa odvážime ísť aj my. Zisťujeme ale že sme kus v pravo od žľabu a že musíme trošku doľava doň, aby sme nešli strmým svahom po strane. Aspoň tak aby sa to dalo zlyžovať. Každý sme zo 30-50 metrov od seba. Parťák si to púšťa doľava. Ide to. Keď tu zrazu za nim vidno dieru. Čo to dofrasa? Hýbe sa s ním celý svah. Úplne ticho ide v lavíne. Kua. Zle je. Snaží sa vylyžovať doprava. My s Kubom stojíme zrejme v pravo nad žľabom a na chvíľu je tak hlboko pod nami že ho nevidíme. Potom oveľa nižšie ho už znovu vidíme. Stále je hore. Stále ho vidno. Len nestratiť kontakt. Stále sa hýbe. Už by to mohlo skončiť či? Zase zachádza a nevidno ho. Hmla raz bola raz nie. Kubo sa spúšťa za nim ja volám horskáčov. Počujem iba jeho škrípanie lyží po ľadovom podklade po odtrhnutí naviatej dosky. Ako volám hmla opäť zmizne a ja vidím obidvoch dolu. Je to asi 400 metrov na dĺžku. Počujeme sa. Vyzerá, že parťák je v poriadku. Normálne chodí. Nezostal zasypaný. Kontaktujem a odvolávam záchranárov. Rozklepaný rozmýšľam čo ďalej. Obidvaja sú v poriadku. Idem dolu? Na čo? Nebude bezpečnejšie ísť radšej hore a stretnúť sa niekde? Volám im, že nech idú dolinou dolu a že sa stretneme v Sučianskej doline na ceste.
Lyže dávam na chrbát, ale až teraz ma začína chytať strach. Parťák sa odtrhol asi 10 výškových metrov 30-50 metrov odo mňa. Teoretický som tiež na nejakej doske. Do snehu sa zabáram poriadne. Snažím sa čo najrýchlejšie dostať ku niečomu čo vyzerá ako tráva alebo kamenný podklad. Narazím na ľad. Až ma skoro prevrátilo v lyžiarke. Nečudo, že sa to celé na takomto podklade šmyklo. Terén sa začína zmierňovať a približne po 100 výškových metroch som opäť na Kriváni.
Vidím tam nejakého lyžiara a tak idem za nim. Že pôjdem s nim dolu cez Vendovku. Musel som to dať všetko zo seba von. A tak som sa trošku vyrozprával ale stále v šoku. Po chvíľke idem teda s nim. V sedle pri Meškalke sme už znovu pod hmlou a ja chcem vidieť či odtiaľ nevidno odtrh. Vidno iba severnú stranu na ktorej som stál ja s Kubom, ale nie vrch odtrhu. Nižšie vidno ako sa pridávali iné odtrhy. Zrejme to ale trhlo naraz a našťastie parťák zostal na vrchu lavínového poľa. Vidím ich na druhej strane svahu v miestach s čo najmenej snehom. Čooo?
Toto som ozaj nečakal. Voláme si. Snažím sa pozerať na nich keby náhodou čosi ale nakoniec aj tak prišla hmla tak som išiel za nimi na Malý Kriváň. Museli tam vybehnúť riadne rýchlo, lebo ako som vyšiel hore boli tam už aj oni. Priam by som povedal, že sa tam teleportovali. Každopádne ako sme si všimli z Kriváňa, tak to nejako všetkých turistov v tej hmle tiahlo do žľabu aj keď vyzerá, že chceli ísť po hrebeni. Ale asi sa všetci dosť skoro spamätali.
Asi 15 minút prehováram ostatných, že ideme dolu cez Vendovku do Sučianskej doliny, nie naspäť po hrebeni. Na lyžiach. Čert vie ako to vyzerá pred Bublénom. Určite sa ide hrebeňom nie traverzom, ale aj tak. Alebo pri zjazde ku prameňu pod Malým Kriváňom. Chvíľku sa zastavíme na Vendovke ale moc sa tam necítime ako domáci a tak sa poberieme dolu. Nepoznáme tu miestne zjazdy a tak iba klasicky po turistickom chodníku. A potom šialená cesta dolinou. Asi nekonečne dlho na nekonečnú. Ale zišli sme na lyžiach skoro po most ponad derivačný kanál a tak po stanicu to už nebolo nič hrozné.
 |
| V Sučianskej doline |
Pred stanicou si dávame prípitok na nový život, ja sa poberiem na vlak do Vrútok a ostatní dvaja páni do Šútova pre auto. Myslím si že sme prežili pre nás veľmi dôležitý deň. Deň, ktorý možno aj do budúcna bude rozhodovať o našich ďalších krokoch.
 |
| Chvála Bohu |
V nedeľu po nočnej už iba po troške sa vyspať a aby som úplne na lyže nezanevrel išiel som sa prevetrať na Martinské hole. Asi posledný deň čo sa to dalo zlyžovať dolu. V pondelok sa rapidne oteplilo a sneh v meste mizol priam pred očami. Asi prichádza po dvoch týždňoch zase trošku útlm. Myslím si, že aj ho aspoň mne trošku aj treba. Aspoň načerpám nových síl do ďalších dobrodružstiev :)
Foto: Jakub Kubačka, Lukáš Hladký
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára