Rok 2018 nezačal najšťastnejšie. Už 4tého dňa má zvážala HZS z Martinských holí čo som dopadol na chrbát a už v tej chvíli rozmýšľal akým športom na vozíčku sa budem venovať. Ale v nemocnici nezistili žiadne trvalé následky a tak o dva týždne aj keď ešte stále s malými bolesťami chrbta ale aj tak už stojím na lyžiach opäť. Preležal som tým pádom hluché suché obdobie bez snehu a hneď ako v utorok nasnežilo som musel v stredu okoštovať tento nový sneh.
 |
| Cestou lesmi na Martinky z Vrútok |
 |
| Cestou na chatu pod Chlebom |
Streda
Cez týždeň aj do roboty treba chodiť tvoriť hodnoty a tak z domu vyrážam až poobede. Sňahu nakydalo požehnane a tak lyže obúvam v polke Kolónie Hviezdy medzi domami a hybaj na Stráne lúkami a lesom. Už aj prvý bežkári sa objavujú ale stále mám čo robiť prešľapávať stopu. Po mostík pri lanovke pod Hoľami je to vyše 7 kilometrov čiže nejakú tú hodinku som sa teda zapotil.
Parťáčky meškajú a tak si v rýchlosti ešte odbehnem na delo. Stretám strýca so ženou ale nezdržujem sa dlho. Chytro zhadzujem pásy aby som stihol parťáčky ešte dolu. Skaly ešte trošku pokukujú po lyžiach ale nedáme sa odradiť. Dolu zatiaľ iba jedna parťáčka a tak aby sme tam neumrzli na kosť pomaličky pučíme hore. Všetci traja spolu sme kúsok pod delom. Okrem nás troch sa na chate zbieha poriadna paria. My ešte vyjdeme na rotundu. Čeloviek oproti nám ide viac ako svetielok na vianočnom stromčeku. A to chumelica ako kdesi na severe Ruska.
 |
| Partia na Martinkách |
Na chate sa zbehla celá partia Turčianskych bušičov a tak o zábavu na večer bolo postarané. Odchádzame vari až o deviatej večer. Keďže snehu viac a viac tak síce parťáci ma autom zobrali ale nechal som sa vyložiť na Podháji pri Turci a dal si ešte na záver dňa skoro polnočnú 5ku. Radosť žiť keď sa dá bežkovať už aj okolo Turca.
Štvrtok
Štvrtok akoby streda bola, len raz toľko snehu. Po robote opäť na lúky a hor sa na Hole. Tentoraz beriem so sebou na lyže prvykrát Maxíka. Kydá ako šialene. Ledva pred seba vidím ale na bežkársku 7 kilometrovú prémiu dávam ešte v rýchlejšom čase. Zase parťák mešká.
Schádzam za nim na parkovisko aby som nezamrzol. Cesta krásne vysnežená. Dá sa na lyžiach až po zástavku autobusu. Spolu s parťákom už potom driapeme až na chatu. Ideme už po tme a pre sneženie a vietor máme problém aj cestu a chodník nájsť. Byť tam prvýkrát tak to otočím. Alebo kdesi poblúdim. Vy sme sa cez záveje nejako prebili až hore. Rýchlo šupneme do seba pivo, kofolku a letíme dokým nevychladneme hneď dolu. Dnes rotunda nedobitá.
Nad mostíkom sa lúčim s parťákom a ja pokračujem spočiatku lesom, neskôr lúkami na Záturčie. Na lúkach ani náznak po niečiej stope. Poriadne ma s Maxom vypína sa brodiť 20timi centi prašanu, keď do Vás ešte z boku duje silný vetrisko. Som celkom rád, že sme to prežili až na Sídlisko. Potom už klasika po chodníkoch na križovatku. Na zelenú prejsť cez prechod v lyžiach s huskym psíčkom Maxíčkom a potom už zase iba pokračovanie okolo Turca až domov. Druhý šialený deň za mnou.
 |
| S Maxíčkom na lyžiach |
Nad mostíkom sa lúčim s parťákom a ja pokračujem spočiatku lesom, neskôr lúkami na Záturčie. Na lúkach ani náznak po niečiej stope. Poriadne ma s Maxom vypína sa brodiť 20timi centi prašanu, keď do Vás ešte z boku duje silný vetrisko. Som celkom rád, že sme to prežili až na Sídlisko. Potom už klasika po chodníkoch na križovatku. Na zelenú prejsť cez prechod v lyžiach s huskym psíčkom Maxíčkom a potom už zase iba pokračovanie okolo Turca až domov. Druhý šialený deň za mnou.
Piatok
Piatok znovu do roboty treba ale poobede sa zhrnie poriadna partia a o pol šiestej letíme smer kemp Trusalová. Sme traja lyžiari a jeden pešiak. Ten to ma s nami trošku ťažšie ale zvládal to bravúrne. Cesta na chatu pod Chlebom s touto partiou ubieha vždy ako voda a tak o chvíľu už sedíme hore na pivečku.
Po polhodinke dobehne z dola ešte jeden parťák a potom spolu dávame selfičko pred webkamerou na vonkajšej strane chaty. Mali sme čo robiť sa pred ňu dostať v tých metrových závejoch. Cestou späť si užívame lyžovačku snov. Najprv po krásne upravenej zjazdovke Generálom až po spodok a potom neskutočný prašanový lesík. Jedna dve stopy už pred nami boli ale každý mal možnosť si vybrať svoju novú líniu. Bola to genialita.
Od skládky už klasicky po zvážnici. Dnes netrčali ani žiadne kamene a na lyžiach sa dalo zísť krásne až ku autu v kempe. Po lúke pešiak na lopári išiel skoro rýchlejšie ako my, len dole mu to už moc neťahalo od Zajacovej po kemp a tak ho chvíľu čakáme. Každopádne bol to geniálny nápad ísť hore o šiestej a dolu o deviatej večer.
Po polhodinke dobehne z dola ešte jeden parťák a potom spolu dávame selfičko pred webkamerou na vonkajšej strane chaty. Mali sme čo robiť sa pred ňu dostať v tých metrových závejoch. Cestou späť si užívame lyžovačku snov. Najprv po krásne upravenej zjazdovke Generálom až po spodok a potom neskutočný prašanový lesík. Jedna dve stopy už pred nami boli ale každý mal možnosť si vybrať svoju novú líniu. Bola to genialita.
 |
| O deviatej večer na chate pod Chlebom |
Od skládky už klasicky po zvážnici. Dnes netrčali ani žiadne kamene a na lyžiach sa dalo zísť krásne až ku autu v kempe. Po lúke pešiak na lopári išiel skoro rýchlejšie ako my, len dole mu to už moc neťahalo od Zajacovej po kemp a tak ho chvíľu čakáme. Každopádne bol to geniálny nápad ísť hore o šiestej a dolu o deviatej večer.
Sobota
Sobota, ako vlastne celý víkend, bola v znamení chaty pod Chlebom. Ale v sobotu to bolo aj v znamení poriadnych objemov. Nieže by som sa na niečo chystal ale keď máte vyhradený celý deň na hory tak to vždy vystrelí zaujímavo.
Ráno sa vo vlaku stretám s novými parťákmi Máriou a Martinom, opäť pešiakmi. Spolu vypučíme po Zajacovú, kde stretám ďalších asi 10 známych ale iba chvíľku sa zastavím a letím na čas hore. S časom som bol spokojný dokým som nezbadal tie iné časy ako sa to má chodiť. Nevadí. Hlavne, že nás to baví. Rýchlo strhnem pásy a s úplne drevenými nohami si to valím naspäť na Zajacovú. Po včerajšej zratrakovanej lúke sa asi zľahla zem. Proste zmizla alebo ju zavialo ďalšími desiatimi centimetrami snehu.
Na Zajacovej sa otáčam a idem makať znovu hore. Celkom to ide dokým nepríde na začiatku Generálu vypínak. Asi by som mal čosi vypiť. Predsa len asi nie je celkom normálne ísť 1500 výškových metrov bez jedného glgu vody a žiadnej energie. A tak vlejem do seba aspoň energeťák. To už zase kecám s ďalšími známymi.
Na chate konečne piv a božský vývar a sily sú opäť naspäť. Ľudstva je tam ako keby zadarmo niečo dávali a tak nie som tam úplne vo svojej koži. Idem het. Vo vchode stretám miestneho ale i cezpoľných pretekáris z Bobrovca. Celkom sa ich bojím ale nakoniec sa ku nim pridávam a ideme spolu na Kriváň. predsalen ešte máme za sebou Bobrovčanky ku ktorým by som sa mohol pridať. Ale to je jasné, že ego nedovolí.
Marek nahadzuje tempo snežného skútra. Nechytáme sa za nim. Trošku sme si pofučali a sme hore. Hore vidno nič a tak odfotíme aspoň seba a rýchlo letíme dolu. Ešteže to tu Marek pozná aj poslepiačky a tak Kriváňsky žľab triafame ako za krásneho slnečného počasia. Pod žľabom stretáme baby. Idú hore, my ešte kúsok nižšie do potoka. Nalepíme pásy a letíme za nimi.
Hore znovu podobné podmienky ale keďže sme to zvládli naposledy zvládneme to aj teraz. S pod žľabu naspäť treba ešte trošku pošľapať po rovine aj do kopčeka trošku ale keďže všetci sme si mysleli, že je to iba ten jeden kúsok na stopu tak sme si pásy nedávali. A potom Marek zavelil a sme šli ešte v lyžiarkach napešo asi ďalšieho pol kilometra. Veď sme nejakí atléti. Je pravda, že nám spomínal kto chce nech pásy nalepí. Nič to. Sme na chate opäť.
Ale tentoraz nezastavujeme a letíme spoločne všetci dole.
Ráno sa vo vlaku stretám s novými parťákmi Máriou a Martinom, opäť pešiakmi. Spolu vypučíme po Zajacovú, kde stretám ďalších asi 10 známych ale iba chvíľku sa zastavím a letím na čas hore. S časom som bol spokojný dokým som nezbadal tie iné časy ako sa to má chodiť. Nevadí. Hlavne, že nás to baví. Rýchlo strhnem pásy a s úplne drevenými nohami si to valím naspäť na Zajacovú. Po včerajšej zratrakovanej lúke sa asi zľahla zem. Proste zmizla alebo ju zavialo ďalšími desiatimi centimetrami snehu.
Na Zajacovej sa otáčam a idem makať znovu hore. Celkom to ide dokým nepríde na začiatku Generálu vypínak. Asi by som mal čosi vypiť. Predsa len asi nie je celkom normálne ísť 1500 výškových metrov bez jedného glgu vody a žiadnej energie. A tak vlejem do seba aspoň energeťák. To už zase kecám s ďalšími známymi.
Na chate konečne piv a božský vývar a sily sú opäť naspäť. Ľudstva je tam ako keby zadarmo niečo dávali a tak nie som tam úplne vo svojej koži. Idem het. Vo vchode stretám miestneho ale i cezpoľných pretekáris z Bobrovca. Celkom sa ich bojím ale nakoniec sa ku nim pridávam a ideme spolu na Kriváň. predsalen ešte máme za sebou Bobrovčanky ku ktorým by som sa mohol pridať. Ale to je jasné, že ego nedovolí.
Marek nahadzuje tempo snežného skútra. Nechytáme sa za nim. Trošku sme si pofučali a sme hore. Hore vidno nič a tak odfotíme aspoň seba a rýchlo letíme dolu. Ešteže to tu Marek pozná aj poslepiačky a tak Kriváňsky žľab triafame ako za krásneho slnečného počasia. Pod žľabom stretáme baby. Idú hore, my ešte kúsok nižšie do potoka. Nalepíme pásy a letíme za nimi.
 |
| Pred zjazdom z Veľkého Kriváňa |
Ale tentoraz nezastavujeme a letíme spoločne všetci dole.
Nedeľa
Snehová pokrývka je neskutočná a tak mi to opäť nedalo neísť znovu na chatu pod Chlebom. Tentoraz beriem iných parťákov a spolu už o pol ôsmej pučíme od kempu hore. Na chate konečne málo ľudstva a tak si vychtnávame raňajšiu idylku pri čajíku. Stretávam starých nových známych zo včera večera, ktorí tu prespávali. Kecáme aj vyše hodiny. Ale to už začínam parťákov súriť lebo na Šútove som dohodnutý na výšľap s inými dvoma.
General už rozlyžovaný, v lese už tiež všetko možné polyžované, ale mňa to teda nedrádza. Dokým bude toto biele čudo v akejkoľvek forme bude to paráda. Parťáci samozrejme meškajú. Do mňa hneď zlosť ako môže byť niekto tak nezodpovedný, ale ako prišli a začalo sa šľapať tak bol hneď život znovu krajší.
Tentoraz nejdeme na chatu skratkami ale po Snílovskom potoku. Minule som tu poblúdil. Uvidíme ako to dopadne dnes. Ale cesta je naširoko prešľapaná a tak rozprávkovou krajinou s polmetrom prašanu všade navôkol sa dostávame pomedzi les až kúsok pod chatu na Generál a odtiaľ za 5 minút sme pri chate.
Šupneme do seba pivko, vývar a aj keď počasie ako každý iný deň nevyzerá najlepšie, vyberieme sa na Kriváň. Tentoraz už som vodcom ja a do žľabu zahaleného hmlou sa púšťam prvý ja. Vari ma Marek včera niečo naučil. Zvládneme to bravúrne a pokračujeme stále v zjazde až po chodník potokom na chatu. Boli to prašanové orgie. Málokto si to šibe takto dole. Boli sme tam asi druhí.
Cestou hore prichádzajú problémy. Martinovi nedržia pásy. Dávam mu svoje ale nedržia ani tie. Postupne ide už iba na jednej lyži a nakoniec už iba v lyžiarkach. Určite bude veľa lyžiarov nadávať na rozbitú stopu ale skúste si to ísť v metri prašanu mimo stopu. Hore konečne obžerstvo. Selský tanier bolo nebíčko v papuľke. Ani len dolu sa mi už nechcelo ísť z tohoto raja.
Ale zjazdík to bol opäť vynikajúci a po pár minútach sme boli pri aute. Parťáci ma stihli ešte vyhodiť na vlak na I/18 na zástavku Šútovo-Ratkovo a ďalší krásny deň je za nami.
 |
| Kúsok pred Generálom |
 |
| Pučíme Generális |
Šupneme do seba pivko, vývar a aj keď počasie ako každý iný deň nevyzerá najlepšie, vyberieme sa na Kriváň. Tentoraz už som vodcom ja a do žľabu zahaleného hmlou sa púšťam prvý ja. Vari ma Marek včera niečo naučil. Zvládneme to bravúrne a pokračujeme stále v zjazde až po chodník potokom na chatu. Boli to prašanové orgie. Málokto si to šibe takto dole. Boli sme tam asi druhí.
Cestou hore prichádzajú problémy. Martinovi nedržia pásy. Dávam mu svoje ale nedržia ani tie. Postupne ide už iba na jednej lyži a nakoniec už iba v lyžiarkach. Určite bude veľa lyžiarov nadávať na rozbitú stopu ale skúste si to ísť v metri prašanu mimo stopu. Hore konečne obžerstvo. Selský tanier bolo nebíčko v papuľke. Ani len dolu sa mi už nechcelo ísť z tohoto raja.
Ale zjazdík to bol opäť vynikajúci a po pár minútach sme boli pri aute. Parťáci ma stihli ešte vyhodiť na vlak na I/18 na zástavku Šútovo-Ratkovo a ďalší krásny deň je za nami.
Pondelok
Začiatkom týždňa už asi nikto nevládze a tak poobede vyrážam sám. Je nádherné slnečné počasie. Divím sa že aj cestou nikoho nestretám. Ale prdieť na nich. Ja si to už ako zvyčajne valím z Vrútok lúkami na Stráne pod Hole.
Ako som bol cez deň v robote bez ducha tak teraz som ožil a hore to šlo ako po masle. Aj cez Kalužnú som sa vybral hore. Zjazdovku som vypučil za 19 minút a hybaj sa pustiť po Cečku dolu. Môj už verný kamarát ratrak sa už tiež naháňa po svahu. Céčko vypučím už v prijemnejšom tempe ale v poriadnej kose už za 14 minút a rýchlo letím na chatu sa odmraziž. Ehm.. pivom.
Zjazdík z chaty, po dlhom čase bez hmly, bol geniálny. Aj snehu už celkom dosť a tak sa spúšťam skratkami až do výšky cca 800mnm (2 pod delo). Odtiaľ už klasicky po ceste a pred delom odbočiť okolo chatiek smer Stráne lesom až po dolnú zvážnicu spájajúcu Stráne z Vrútkami. Po nej chvíľku na pásoch na vrchol stúpania a odtiaľ už bez pásov až pod cintorín na Kolónií Hviezde. Ešte chvíľku pocupitám v lyžiarkach a som doma.
Bol to úžasný týždeň strávený v horách. Za týchto 6 dni sa podarilo byť na čerstvom vzduchu približne 33 hodín, nalyžovať 160km a prevýšiť 10000m+.
 |
| Západ Slnka na lúkach nad Vrútkami |
Zjazdík z chaty, po dlhom čase bez hmly, bol geniálny. Aj snehu už celkom dosť a tak sa spúšťam skratkami až do výšky cca 800mnm (2 pod delo). Odtiaľ už klasicky po ceste a pred delom odbočiť okolo chatiek smer Stráne lesom až po dolnú zvážnicu spájajúcu Stráne z Vrútkami. Po nej chvíľku na pásoch na vrchol stúpania a odtiaľ už bez pásov až pod cintorín na Kolónií Hviezde. Ešte chvíľku pocupitám v lyžiarkach a som doma.
Bol to úžasný týždeň strávený v horách. Za týchto 6 dni sa podarilo byť na čerstvom vzduchu približne 33 hodín, nalyžovať 160km a prevýšiť 10000m+.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára