Hore dolu Generális

Raz Ti mi tak napadlo čo tak neskúsiť 24hodinovku na lyžiach. To som ale skoro hneď zmietol zo stola či mi nešibe a naraz z toho bola 12hodinovka. Predsalen zatiaľ sú skúsenosti minimálne. Ako sa ale blížil víkend D tak postupne aj mizol sneh. Po minulotýždňových snehových orgiách už ani stopa a je ohrozený už aj dojazd na Zajacovú. Vysielam parťáka Maja na prieskum ale aj tak mi to nedalo a spolu s Kajakom tam letíme pozrieť už v piatok poobede my.

Náš podporný tím :)

Už o štvrtej poobede stepujeme na štarte na vrchu Šútova pripravený na výstrel. Po Zajacovú to nesílime a vlastne ani potom len keď tie kopce my máme tak radi tak sa do toho zahryzneme poriadne a s chuťou. Ani sa nenazdám a spravím si druhý najlepší čas. Iba o tri minúty horšie ako osobák a to parťkák išiel s poriadnymi závažiami. Nie je o čom, je to bušič ;)

Hore to pivko istí. Cesta smerom hore skontrolovaná a tak ešte treba skontrolovať cestu nadol. Padla aj trochu hmla ale generális poznám už ako svoju posteľ a tak zase zablúdim na lyžiarsku chatu. Po tme sa mi zdá nereálne trafiť tu úžinu po obrovskej lúke pod chatou. Je pravda, že som si to celkom púšťal smerom nadol ale ísť neosvetlený smerom hore stredom lúky??? Toto nech sa každý čo najskôr odnaučí lebo nie že sa niečo stane mne. Lež ako dopadne ten koho zrolujem. Vždy po strane a osvetlený poprosím. Áno a ja trošku pomalšie zas.

Doma som už o siedmej a teda je dosť času aj čosi pospať pred projektom. Pred šiestou som už vo vlaku a 6:30 vyrážame do nepoznaného. Na pláne je nakoniec prvýkrát zdolať na lyžiach 4000m+. 

Začíname pri svite mesiaca

Nad Zajacovou

Prvý výstup bol s príjemým úsmevom a krásnym východom slnka. Síce nie priamo s červenou guľou ale prebúdzajúca sa príroda do nového rána bola úchvatná. Mali sme krásnu inverziu a celkom čistý vzduch. Na chate nás čakali po ťažkej noci miestni Turianskí bušiči. Vypili sme s nimi Chlebský čaj a hybaj dolu prvýkrát.

Druhý raz to šlo tiež ako po masle. Aj keď už niečo bolo cítiť. Ale inak nič výnimočne sa neudialo. Tentoraz sa na chate nezastavujeme ale hneď valíme dolu. Opäť si užívame skoro Manchastrovo zratrakovaný ranný Generálik a následne dnes celkom tvrdý lesík. Na druhý raz konečne zisťujeme aj ako máme preletieť kamennou zvážnicou pod skládkou smerom dolu. Treba sa len pustiť po pravej strane a až na konci pred zákrutou brzdiť čo sily stačia.

Zratrakovaný Generális

Slniečko pomaly vychádza

Vysmiati po prvom výstupe

Tretí raz prichádza prvýkrát depka. Ani jeden to ešte ale na sebe nedáme znať. Ešte aj veľké plány máme, že dnes by to možno aj na 5000 výškových šlo. Ale prišiel Generál a ja už hľadím iba na lyže a dopredu radšej ani nepozriem koľko mi toho ešte chýba po chatu. Ale v autopilote to celkom prešlo. Dávame si prvú väčšiu pauzu.

Ja spráskam jaterničku, klobásku, asi 6 krajcov chleba, feferónky, baranie rohy, chren či horčicu, ešte to zalejem čajom s kofolou a mám čo robiť aby som sa rovno postavil nie to ešte raz toľko prešiel. Ako som čakal tak cestou dolu sa niečo utriaslo ale hore som teda v top forme na štvrtý raz nebol. Dolu sme ešte stretli partiu bušičov kamarátov, a tak sme trošku aj pookriali na duchu, ale hore nám to aj tak nejde ako sme očakávali. Ale nejako sme sa tam znovu raz dostali. Bez zastavenia zbehneme dolu.

Generális

Piaty raz bola teda agónia. Sily ako keby sme hore na chate nechali, zjazd nám už poriadne rozbíja stehienka a mám čo robiť aby som Kajaka prehovoril ísť ďalej. Ale samého ma tam nechce nechať v tak zúfalom stave a tak ideme hore znovu. Vééľmi pomaličky ale myslím si, že isto. Pred Generalisom šupneme ešte do seba energeťák s banánom a nejak to dobojujeme až po chatu. Dokonca aj tak s časom pod jednu hodinu. Tam nás čaká banda. Tí nám teraz dodali asi najviac síl. Aj tie vypálené slivky ale o čomsi vypovedali. Bušiči šli pomaličky dolu, ale prehovorili sme ich aby ešte aspoň raz Generála šupli a takto nás podporili. My zbiehame opäť po Zajacovú.

Posledný šiesty raz to bolo už asi v tranze alebo čo ale išlo sa celkom dobre. Tuším znovu čas okolo 50-55 minút. Som nadmieru spokojný a máme čo robiť prehovoriť sa neisť to ešte siedmykrát, Ale na to už morál nebol. Na Generáli stretáme našich už zjazdovať. My si to ale ešte musíme vypučiť až hore. Tam už nezastavujeme a letíme za nimi. Predsalen nepôjdu kamikadze skalami dolu ale budú si niečo musieť niektorí aj pošľapať napešo. Tak aj bolo. Dobiehame ich na Zajacovej. Baby odtiaľ napešo, my na lyžiach až skoro do Šútova. Lúčim sa s parťákom, ktorý mi pomohol zase posunúť svoje hranice o kus ďalej a ostatní všetko Turčania sa poberieme ešte osláviť dnešok do cukrárne v Sučanoch. Tam sa tak napráskam, že doma už nedokážem druhý ani tretí obed zjesť. Bol to super deň.

Deň kedy sme boli raz hore a raz dole

Aftérka v cukrárni

V nedeľu som ako mechom bachnutý. Ledva sa držím na nohách ale keď parťák projektista vraví, že dnes dá 2000 m+ tak ja musím tiež. S parťáčkou Alex vyrážame smer Valča. Alex sa ide polyžovať a okúpať s Turčianskymi nánukmi a inými tučniakmi, medveďmi či naháčmi a ja teda trošku pošmochtliť na pásoch.

Po dvoch výšľapoch po tom hlúpom technickom snehu som mal takú depku, že som si dal hot-dog za 2,1€. Ešteže potom som uvidel na lanovke sediacu vysmiatu Alex. Na vrchole priberáme ešte ďalšieho parťáka a spolu sa poberieme rýchlo preč od zjazdovky. Trošku sme sa boli prejsť hrebeňom. Cesta to pekná ale kto by to potom šiel naspäť a tak po necelých dvoch kilometroch sa otáčame a ideme znovu do kraja depky.

Na potulkách nad Valčianskou zjazdovkou

,

Alex a ostatní sa teda šli kúpať a ja šľapať. Po zjazdovke už ísť aj kvôli bezpečnosti nechcem a tak hľadám cestu lesom. Prvýkrát idem skoro po hline namiesto snehu ale vždy lepšie ako oproti idúcim lyžiarom na svahu. Zošmýkam sa po ľade na zjazdovke dolu a ešte si to takto aj keď už po snehu otočím ďalšie dva razy. Mám 5 výstupov. Na dnes úplne stačí. Poďme jesť.

Konečne zase jedlo :)

Parťákom otužilcom zostal jeden voľný lístok na guľáš a tak som ich mal rovno dva. Alex si zase kúpila dva lístky do tomboly a vyhrala jedno vínčisko. No nekúp to. Pokecali sme s úplne super ľudmi a takto príjemne unavený sa pobrali po akčnom celom víkende každý domov. No povedzme si na rovinu. Nie je radosť žiť v Turčianskej kotline a ešte aj v kruhu tak skvelých ľudí? ;)

Foto:Lukáš Hladký, Alex Valentová, Juraj Krajčí