S lyžami na potulkách Malou Fatrou

Trasa Prvý sviatok vianočný: Šútovo - chata pod Chlebom - 4x Oštiepková mulda - Kriváň - Snilovský potok - Šútovo

Trasa Druhý sviatok vianočný: Štefanová - Stoh - Grúň - 2x Paseky - Starý dvor

Štedrá večera za mnou. Depka ako hrom. Tieto nostalgické sviatky nie sú moc pre mňa a tak už iba premýšľam čo s ďalšími dňami. Po snehu tu dole v realite ani stopy, ale lyže na mňa proste smutne pozerajú, čomu ja nedokážem nikdy odolať a tak im sľúbim tiež nejaký ten vianočný darček.

Rozsutce, Stoh, Grún i Steny od hornej stanice lanovky na Snilovskom sedle

Prvý sviatok vianočný

Po parťákoch klasicky ani stopa. Všetci sa objedajú dobrotami, ktoré zostali ešte asi z večera a tak ráno skoro v prázdnom vláčiku rozmýšľam čo to dnes bude zač. Po Šutove sa prechádzam napešo a keďže profesionálna deformácia začína naberať na obrátkach cestou kontrolujem mieste priepusty na ceste. Nad dedinou zbadám prvý sneh a tak v domnení že už som v raji obujem lyže. Za prvou zákrutou bolo ale už aj po ňom a tak plackám si to asi kilometer ľadom. Dole svoje plutvičky už nedám.

Ponad Šutovo

Na Zajacovej už snehu habadej a dokonca prechádzam pod generál skratkou a neskôr aj skialpových chodníčkom. Začína po mne pokukovať slniečko. Už som v rozprávke a dolná realita ma nezaujíma. Na chate šupnem parádneho čajíka do seba a poďme makať. Plán bol 2x Veľký a 2x Malý Kriváň ale ako som vyšiel do výšky 1500mnm tak sa plán razom rozplynul. Na zemi 2cm ľadu po Štedrodennom mrznúcom daždi. Ouuukej. Mulda to istí. Na Snilovskom sedle zrazu strašný hrmot na celú Fatru. Pre hmlu dedukujem čo to môže byť a po pár minútach toho istého zvuku to identifikujem ako šúchajúci sa lyžiar z Kriváňa. To sú kráľovské podmienky na tom ľadíku. Ja zhadzujem pásy, keď tu zrazu čo to? Pás síce odlepím ale lepidlo alebo kieho fras na tých Geckach zostal na sklznici. Zalieva ma studený pot. Čo budem robiť celé sviatky? Veeď ani dnes ešte nie je 10 hodín. Napadá mi parťák Julo. Spomínal, že si tiež potrebuje robiť pásy. Možno mi bude vedieť poradiť. Dostal som od neho najkrajší vianočný darček. 3 metre 5 centimetrového pásu. ťažko povedať aký absťák by som bez neho dostal.

Kusok pod chatou pod Chlebom

Prvé známky poľadovice

Nad 1500mnm ľadu už požehnane

Pásy práve dostali smrteľný úraz

Nič. Je 10 hodín a ja bez pásu. Idem sa ale zviesť dolu svahom na sever a potom budem riešiť. Lyže teda na batoh a poďho hore napešo. A takto som to zopakoval 4x. Veď čo budem robiť dole v realite??? Tu si užívam raj.

Po tom ako začnú po mne lyžiari divne zazerať keď už 4x idem okolo vleku, tak sa v domnení, že Kriváň krásne zmäkol, vydám na jeho vrchol. Stretám spústu lanovkárov a kde tu nejakého lyžiara ale aj tí to usilovne otáčali keď už ani pásy im nešli na tých 3 centi ľadu. Ja ich mám na chrbte a tak usilovne sa snažím po vlastných. Vietor od západu duje nenormálne a mám problém vôbec v náklone 20° stáť. Nie, mňa nič neodradí. Ja som premotivovaný lyžiar. 

Steny a Hromové zo Snilovského sedla

Od lanovky

Chleb a Západné Tatry z Veľkého Kriváňa

Malý Kriváň z Veľkého

Na vrchole

Výhľady na vrchole sú nádherné ale nie je čas sa nechať tam fackať pridlho vetrom a tak rýchlo obujem lyže a hor sa na vibračnú dosku. Ešte teraz cítim ako sa mi z toho vyfúkaného ľadu vetrom trasie mozog. Tentoraz škrípem na celú Fatru ja. Snažím sa vyberať južne, osvietené svahy ale asi to moc význam nehralo. Do žľabu sa neodvážim. Nechcem skončiť ako mastný fľak pod nim ak by som náhodou chybu spravil a neostal stáť vkuse na hranách lyže. Pretraverzujem to na SVV vrcholu a miernejším sklonom prejdem až do doliny Snilovského potoka.

Ľad plynule prešiel do škrupiny a nakoniec do poriadnej čľapkanice. Stretám ešte troch lyžiarov pravdepodobne sa tam dostali nejako od chaty, lebo zachvíľku nebolo po ich stope ani zmienky. Plán bol presne opačný dostať sa odtiaľto hore na chatu, lenže všade bolo pol metra gebuzinálneho mokrého snehu, tak si vravím idem dole. Spočiatku paráda v lesíku. Paráda by bola stále keby nezačali pasce v podobe skál a kmeňov stromov. Plačem viac ako tie poje lyžky. Kde tu zahliadnem staré stopy po medveďkovi či akejto lesnej hávede. Možno aj Yeti. Trepem sa lesom vari hodinu dokým nejakým spôsobom trafím cestu na chatu. Ešte pár metrov to ide zvážnicou ale nakoniec lyže na chrbát a poďme poturistikovať.

Užívame si jazdu lesom :)

Odkráčam si to až nad Šútovo, čo sa mi už nechce pre pár kúskov snehu ich obuvať znovu a potom prezujem lyžiarky za tenisky a poďme cupitať ďalej. Po spoji smer Sučany ani stopy a tak po ceste I/18 pekne napešky. Možno aj do správ som sa dostal. Keď sa to dozvedeli rodičia tak ma prišli radšej zobrať. Plán bol dosiahnuť napešo Sučany. Dostal som sa ale len do Turian.

Uzučká zjazdovka , tzv General na chatu pod Chlebom medzi Veľkým Kriváňom a Chlebom z Ratkova

V Sučanoch ešte s Julom odrežem 3 metre pásu a hybaj ich domov pripraviť na zajtra. 

Druhý sviatok vianočný

Ráno letím vlakom smer Žilina. Tam už stepujem a čakám na odvoz z Moravy s parťákmi ultrákmi. Jeden sa pobral zo Štefanovej napešo smer Poludňový grúň. My sme sa s lyžami na chrbte a podaktorý v rukách vybrali na Medziholie. Po snehu ani stopy. TO sa od včera všetko stopilo??? Začínam mať depku kde som to len parťáka vytiahol. Možno až v 900-1000mnm obúvame lyže. Aj to bolo skôr za trest ako na pôžitok.

Pôžitky začali až na Medziholí s krásnymi výhľadmi na Rozsutec. Po včerajších úžasných podmienkach nad 1500mnm prdím na Rozsutec a hneď ideme na Stoh. Ide to nádherne aj keď cítiť trošku škrupinku. Dobiehame a predbiehame dokonca aj turistov ktorí nás stihli obehnúť ako sme dopĺňali palivo. Prichádza výška 1500mnm a s ňou aj už očakávaný ľad. Na pomoc mu prišiel dokonca aj kamarát vietor. Ľad časom tak zosilnel, že nebolo šance sa na lyžiach udržať bez haršajzni. Lyže teda opäť do rúčiek a takto až na vrchol. Tam sa všetci čerti ženili v zostave ľad, vietor, hmla a škerili sa nám do tváre. 

Sedlo Medziholie a Osnica

Zjazdovka na Rozsutci, po snehu skoro už ani stopy

Na Stohu po snehu skoro ani stopy a jedine čo zo zeme trčalo bola tráva oblepená 5 centimetrami ľadu. Prvých 200 metrov nemám šancu a musíme ísť napešo. Ale potom to aspoň trošku vyzeralo rozumnejšie a tak si to púšťam na lyžiach. Lyžovaním by som to asi nenazval ale aspoň sme potrénovali techniku. Pravá lyžovačka začala až v lesíku okolo Chrbátu Stohu. Máme uzučký žliabok, môžeme trénovať. Keď nás to prestane baviť vojdeme do lesíka a snažíme sa netrafiť strom. Ja celý vyškerený, Dalik trošku menej schádzame do Stohového sedla. Prežili sme. Obúvame pásy.

Žliabok ako pre profíkov :)

Užívame :)

Už za stáleho rozhovoru prejde cesta na Poludňový Grún, aj keď veľakrát aj po tráve, ako voda. Tam už kopec ľudí a dokonca aj nejakí lyžiari. Dobré znamenie. Dávajú nám rady do života ako a kade to máme zísť. Áno spočiatku to bolo široké na 2 lyže keďže všade inde boli kamene ale neskôr sa zjazdovka rozšírila a užívame si jazdu snov. Pár oblúkov a sme na oficiálnej zjazdovke. Snehu skoro nič, ale nejako sme popreskakovali z fľaku na fľak až kúsok pred chatu. Bola to nádhera. Konečne ale nefúka. Chvíľu oddýchneme a volíme smer Paseky. Aspoň trošku lyžovačky. Parťákov ocino už zdolal z Grúňa aj Chleb a valí naspäť do Štefanovej a tak príde po nás tam.

Vrátna, tiesňavy

Cestou na Grúň

Zjazdovka pod Poludňovým grúnom

Prejdeme sa opäť asi pol kilometra pešo a sme zase na tom bielom čude. Tentoraz asi tom najčudnejšom. Všade navôkol pomaly už začína všetko kvitnúť a my na bielom hnusnom technickom snehu. Ale čo by sme mali keby neexistoval tento materiál? 3 minúty a sme na Starom dvore. Bombyyyy.

Na Pasekách

Po kraji zjazdovky si tu šupuje zástup skialpov. Wau. Nikde som si nevšimol značku zákazu. U nás na Holiach je takej značky viac ako vlekov. Už s absťákom rýchlo lepím znovu pásy a vybieham za miestnou bušičkou hore. Dalíka počkám hore. Teta v najlepších rokoch valila neskutočne. Tak sme sa trošku popohnali a určite ani nie za pol hodinku sme už stáli opäť hore. Po chvíli za mnou príde bušička a potom za chvíľku aj parťák. Prehodíme pár slov a rýchlo letíme na hranolku. Už sa mi od hladu hmlí pred očami.

Čo to spráskame v miestnom bufete a keď príde parťákov ocino poberieme sa znovu do reality všedného života. Ja naspäť do Vrútek a parťáci na Moravu. Boli to vianoce neskutočných zážitkov. To mimo hôr proste inde nenájdeš :)