Trištvrte roka som chodil po lese po tme. Niežeby som čakal, že sa konečne ozve nový majiteľ mojej predošlej čelovky, ktorú som stratil po ceste z chaty pod Kľačianskou Magurou, ale postupom času som si zvykol aj na tmu. Veď aj sám slávny bežec Killian trénuje po tme aby prispôsobil oči, ale hlavne cit v nohách na terén. A tak keďže som mal vtedy ešte prácu na dolniakoch nebol problém po nociach behať poľom aj bez svetla. Cez víkendy v Tatroch tiež nejako nechýbala, čo teraz spätne nedokážem pri tých zimných krátkych dňoch pochopiť.
Ale je tu nová sezóna skialpu. Práca sa opäť presunula do srdca medzi Fatry a lyže nemôžu len tak zúfalo stáť v izbe po pracovnej dobe. Lenže poobede o 4tej tma a lyžovať bez svetla si už moc normálne vysvetliť neviem. A tak týždeň pred posunom času som už tŕpol či nemenovaný internetový obchod bude schopný mi ju do tohoto osudného dňa doručiť. Stihol to.
Zatiaľ som stihol polyžovať iba 2x, z toho jedenkrát ako normálny človek po vidne, ale ten druhý raz stál za to.
Na cestu hore svahom je asi úplne jedno akú čelovku vlastníte. Vari nepučíte do kopca tak rýchlo, že svetlo zostáva za Vami. Zato dolu svahom je treba poriadne bomby alebo potrebujete poriadnu guráž. Moje prvé zoznámenie bolo vcelku rozpačité. Na Martinkách tma ako v rohu a do toho poriadna hmla a sneženie. Ťažko teda riešiť dosvit. Keď si dáte maximum tak iba sami seba oslepíte odrazom svetla na hmle a snehových vločkách. Ale asi teda svieti poriadne keď sa sami oslepíte. Jazdil som tak, že som sa snažil aspoň orientovať popod vlekové lano a svetlo si zapol čo najslabšie, aby som aspoň čosi videl. Na čelovke je aj červené svetlo a blikačka. Možno niekedy skúsim v hmle túto variantu aj keď moc neverím, že bude mať takú silu, aby som niečo pred sebou zahľadel. Asi treba v nečase sedieť doma. Alebo sa vyhrať s podmienkami a užiť si kopec dobrodružstva.
Okrem lyží som ju už dosť prevetral napešo, nabeho. Ako som už spomínal tak hore kopcom stačí úplne najslabší mód ak nechcete pozerať čertov okolo seba v lese. A dolu pri zbehoch ak zapnete maximum tak to je čistá radosť. Ak nie ste v hmle tak svetla je až až a v pohybe sa nemusíte vôbec obmedzovať. Samozrejme existujú aj oveľa silnejšie čelovky ale keď zoberiem pomer svetelný výkon, váha tak toto je geniálne. Nemusím ťahať so sebou v ruksaku kilovú batériu a čo je úplne naj tak, že dá sa ku čelovke dokúpiť batery pack a po vybití akumulátora vložiť do čelovky tri AAA baterky, ktoré síce idú iba na 60% výkonu ale môžete ich meniť dookola a nemusíte byť v depke, že raz o svetlo prídete. Možno sa dá dokúpiť aj akumulátor. To som ešte nehľadal.
 |
| Vyhodíte akumulátor a vložíte baterry pack |
Na bajku je tiež postačujúca aj keď tam si viem predstaviť ešte aj viac svetla. Zopár výtlkov a neviditeľných jám som už trafil. Aj keď možno niektoré diery sú ozaj po tme neviditeľné (možno aj za vidna), súhra tieňom je silná čarodejka. Ťažko povedať ako by si s týmto poradilo ešte silnejšie svetlo. Každopádne za ten mesiac som sa už aj nadávok napočúval, čo som ževraj niekoho oslepil svetlom aj keď vždy sa snažím svietiť mimo cestu, tak podľa mňa to sú iba závistliví ľudia. Iní zase iba skonštatujú ako dobre to svieti. Asi je teda predsa len silnejšia ako ľudia sú zvyknutí.
A čo by som ešte napísal? Čelovka Petzl Reactik+ je vybavená aj bluetooth rozhraním vďaka ktorému si môžete podľa ľubovôle nastavovať svoje profily svietivosti na appke v mobile. Vždy sa dajú nastaviť 3. Čiže ak chcete aby Vám vydržala čelovka toľko a toľko hodín, tak si to tak nastavíte a mala by toľko aj vydržať. Myslím si, že je to celkom presne. Minimálne to mám odskúšané na maximálnej svietivosti. Každopádne podľa mňa toto zase nie je výhoda pre ktorú by som túto čelovku uprednostnil pred inou. Tou prednosťou je určite svietivosť, ľahkosť a spratnosť hlavne na dlhé behy a myslím si, že postačí aj na lyžovanie. Okrem možnosti nastavenia profilov je cez bluetooth možnosť aj nastavenia svietivosti priamo z mobilu v reále, tzv. live. Ako len chcete, aby silno svietila, tak si nastavíte. Čo je problém, že aby to fungovalo musíte mať vkuse na mobile zapnutý bluetooth a tiež appku. Inak appka celkom nič moc. Seká ako na PC z 90tých rokov.
No a prečo sa vlatne nazýva reactik??? Vybavená je svetelným senzorom, ktorý sníma intenzitu svetla pred čelovkou a podľa toho nastavuje svoju silu. Čiže ak pred Vami niekto beží nedajbože v reflexnej veste, alebo keď zasvietite mobilom na stenu, strom, či mobil tak sa svetlo stlmí a rozšíri do priestoru a naopak, keď pred Vami je iba ďaleký voľný priestor bez odrazu svetla tak sa kužeľ svetla zaostrí do diaľky čo píšu až okolo 100 metrov. Veľmi dobrá funkcia to, ale ešte úžasnejšie je, že pri niektorých nevyhnutných prípadoch sa dá prejsť aj do režimu constant. Takýto prípad nastane, keď idete na bicykli a oproti Vám Vás oslepujú auta. To potom nieže Vás oslepia auta, ale senzor vyhodnotí situáciu ako dostatočne nasvietenú a stlmí svetlo na minimum. A potom čakáte slepí čo sa bude diať. Samozrejme po prejdení auta za sekundu máte pred sebou plný dlhý kužeľ svetla. Ale vravím v takomto prípade sa to dá vypnúť.
Každopádne zatiaľ mám ako píšem skoro na všetko pozitívne reakcie a som veľmi spokojný. Aj keď je to síce iba moja druhá čelovka a celkovo som určite nevyskúšal viac ako 5 rôznych druhov svetiel. Ale načo možno aj do budúcna rozmýšľať nad inou keď toto je taká paráda? ;)
Foto: Internet
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára