Dobrodružstvá v teniskách: Tour of Spain

Niekto musí raz za život do Mekky. Iný musí prejsť Eufóriu. A tak po neúspešnom prvom pokuse, mám opäť chuť ďalej žiť. Ešte sa mi nepodarilo splniť všetko na čo som sem prišiel na tento svet. A keďže zase pôjdem do krajov teplých a hornatých tak by som to rád prekombinoval asi v skratke takto nejako. Lebo sny sú jedná vec, ale dokým sa nezačne človek reálne zaoberať nejakými cieľmi, ktoré si stanoví, tak z toho nič nebude. Samozrejme ciele by boli na nič, keby ich človek nemal s kým zdieľať a tak verím, že niekoho zlákam so sebou na výlet po kraji maňany, ale aj mnoho ďalšieho :)

Takže pekne zatiaľ v rýchlosti poporiadku po jednom dni:

1.deň

Zo Slovenska sa prepraviť do Benátok. Cesta autom trvá okolo 7 hodín. Bolo by dobre vyraziť skoro ráno v piatok, aby sme poobede už objavovali zákutia Benátok. Máme na to jedno poobedie a na noc sa presunieme do Talianskeho historického mestečka Castellaro Lagusello, s krásnym srdiečkovým jazerom, ktoré síce z vtáčej perspektívy neuvidíme, ale mohla by to byť pre nás prvá noc mimo domova.

Ku nocľahu z Bratisky je to cca 800 km

Začíname :)

2.deň

Hneď kúsok od nás je Lago di Garda, kde už vari každý zavítal. Čo tam pozrieť, aby to nebolo okukané? Na juhu jazera sa nachádza úzky cíp do "mora" s historickým nádychom ale aj krásnymi plážami Sirmione. Naobedujeme sa a valíme pozrieť večerné Monako. Ak tam nechceme utratiť pol rozpočtu na výpravu, tiež nám bude stačiť pár hodiniek v meste a prespať niekde s výhľadom na mesto.

Cesta do Monaka by mala trvať cca 5 hodín a prešli by sme ďalších 400 kilometrov.

3.deň

Tretí deň by sme sa prepravili do Barcelony a tam popozerali (hlavne poobede, večer) krásy tohoto mesta. Doobeda po ceste by sme sa mohli zastaviť na obednú prestávku po troch hodinách cesty v parkoch mesta Marseilles. Je ich tam na mraky. Vyberám tie čo sú čo najviac v historickom centre mesta a pri prístave. Parc Borély, Parc Balneaire du Prado a plage du Prado a nakoniec prístav a park pri Palais des Congres du Pharo. V Barcelone po ďalších piatich hodinách cesty to dáme na pankáča. Veď už som tam bol. Určite chcem vidieť Sagradu Familiu z vnútra.

Z Monaka do Barcelony cez Marseilles by to vyšlo na ďalšich 700 kilometrov trasy. Bude to ťažký deň.

4.deň

Nasledujúci deň sa presunieme len kúsok za Barcelonu do Parc Natural la Muntanya de Montserrat. Tento rok po ceste som videl tie hory z autobusu a nemohol som odolať. Nie sú vysoké ale tak vežičkaté a vyčačkané, že budeme ústa otvárať. Nachádza sa tam priamo v skalách aj kláštor. Dá sa tam spraviť pekný okruh po žltej a červenej turistickej značke z mesta Collbató.

5.deň

Ok, poďme zase o kus nižšie. O hodný kúsok. Až pod národný park Parque Nacional de Sierra Nevada. Dáme si trošku cestovateľský deň, 900 kilometrov a 9 hodín cesty okolo pobrežia Stredozemného mora. Keby sme náhodou nevládali, tak sa môžeme z času na čas hodiť do vody a pokračovať. Spať by som tiež rád na pláži. Možno aj nejaký východ či západ slnka by padol vhod. Spánok navrhujem v mestečku Castell de Rerro na pláži alebo priamo v zrúcanine hradu nad mestom odkial bude nádherný výhľad.

6.deň

Šiesty deň pôjdeme konečne znovu trošku nohy rozhýbať. Dáme si výstup na najvyšší vrch pevninského Španielska Pico de Mulhacen (3479). Štart dáme z mesta Trevélez a spravíme si okruh s cca 2000m+/- po červenej a zelenej turistickej značke. Konečne sa pôjdeme nadýchať trošku čerstvého vzduchu nad 3000 metrov.

7.deň

Na druhý deň budeme zrejme trošku zrobený tak by bolo fajn trošku oddychu. Džibraltár je na to ako stvorený. Rock of Gibraltar má iba niečo cez 400 mnm a je odtiaľ krásny výhľad. Ak by bola chuť a čas tak by bolo fajn zavítať pozrieť aj na chvíľu trajektom do Afriky. Veď si treba trošku užívať.

Cesta na Gibraltár z Trevelézu pod Pico de Mulhácen vyjde na 4 hodiny a 300 kilometrov.

8.deň

A čo ďalej? Čo takto jemne Safari na pobreží Španielskeho atlantiku? UNESCO chránený maličký národný park Parque Nacional de Doňana mi svojimi fotkami učaroval asi najviac. No nezaži to naživo.

Od Gibraltaru sme tam za 2 hodinky.

9.deň

Opäť sa presunieme trošku vyššie. Dnes do parku Parque Nacional de Monfrague. Vymeníme vodné luhy za rieku a jej meandre. Trošku sa nadýchneme aj histórie na miestnom hrade s výhľadom do údolia. Možno by mohla byť možnosť aj prevezenia sa na loďke.

Cesta vyjde na 400 kilometrov a 4 hodiny cesty.

10.deň

Opäť prichádzame do civilizácie. Nachádzame sa v Madride. Neviem čím je Madrid zvláštny okrem futbalu a to, že je hlavné mesto španielska. Neviem ako často sa hrajú v Madride zápasy ale aj keď nie som fanušík futbalu možno by stálo za hriech si isť pozrieť ako to na takom futbale vyzerá v Španielsku. Či? Myslím si, že na jeden deň by sa v hlavnom meste dalo zabaviť.

Cesta nám výjde z parku iba na dve hodiny. Čiže vlastne sme hneď povedľa.

11.deň

Jedenásty deň by sme sa posunuli iba kúsok od Madridu na sever do parku podľa Mapy.cz Parque Nacional de la Sierra de Guadarrama ale podľa googlu jeho južná časť ako keby mala názov Parque Regional Cuenca Alta Manzanares. Načrtol som trošku dlhšiu hrebeňovku vrchmi niečo cez 2000 metrov. Štart na severe od Area recreativa "Las Lagiliinas" cez Pico del Nevero, približne v polke sa napojíme na na žltú turistickú značku ale potom opäť prejdeme asi na neznačený chodník, ale ku koncu sa zase objaví žltá značka, ktorá nás povedie cez milióny skalných vežičiek a jaskýň až sa ocitneme v meste Mantanares el Real so super miestom na prespanie pri priehrade Embalse de Santillana.

Turistika vyzerá na výživných 50 kilometrov ak nie aj viac!! Zvládneme alebo skrátime

12.deň

Tento deň bude dlhá cesta. Musíme sa dostať vlastne skoro od Madridu až do Pyrenejí. Konečne Pyreneje. Cez Pamplonu, aby sme si Pyreneje poriadne užili, od ich Západu až po Východ. Do hôr to bude 600 kilometrov a 7 hodín. Keď ale prídeme do hôr čaká nás tento deň už iba oddych. Obzrieme tri krásne klembové a gravitačné priehrady priamo uprostred hôr, ktoré vytvárajú nezameniteľné prostredie s priezračnou vodou. Zastavíme sa na Embalse de Yesa, potom Embalse de Budai a kúsok ešte vyššie Embalse de Lanuza. Tam by sme aj prespali. Od zajtra nás čakajú tritisícky ;)

Yesa

Budai

Lanuza a náš nocľažník

13.deň

No.. Pyreneje asi začneme z hurta. Pri pozeraní fotiek asi budem oddychovať aj tento deň, Na Mapy.cz som našiel jeden vrchol s príznačným nazvom Infierno (3082). Dokonca ide na neho aj turistická značka. Pohodička nie? Lenže asi nieee. Verím, že aspoň niekomu sa bude páčiť. Ja mám už stres teraz. Ale o pokus to stojí. Veď ma niekto vari naviaže na lano. Či?

Schádzanie opačnou stranou kopca

Schádzanie prednou stranou

14.deň

Ešte večer sa presunieme o pár dolín ďalej na dedinu Torla Odesa. Skoro ráno vyrážame na Monte Perdido (3355). Trasu viem už asi aj naspamäť. Zase som raz pokakaný. Ale už viem o každom blbom úseku. Všetko je naštudované. Budem tam ako doma a ak prejdem za chatou Refugio de Goriz tých pár reťaziek tak to už centrálnym žľabom na vrchol musím dať. Veď posúďte podľa fotiek. Inak nič krajšie som ešte nevidel. Bol by hriech neprísť pozrieť dolinu potoka Rio Arazas. A opäť vravím. Toto by bola lyžovačka v zime!!!!

Torla Odesa

Vchádzame do doliny rieky Rio Arazas

Spätný pohľad do doliny

Pri Refugio de Goriz

Cesta na vrchol

Modrý prúser

Ten žľab musí byť top lyžovačka!!!!

15.deň

Presúvame sa zase o kúsok ďalej na východ. Opäť ešte večer, aby sme ráno už stáli pod horou. Budeme nocovať nad dedinou Benasque pokiaľ nás koniec cesty nezastaví. Malo by tam byť parkovisko, tak by to malo byť ok. Okolo budú burácajúce vodopády, či zrúcanina. Ráno teda vystupujeme na najvyšší vrch Pyrenejí Pico de Aneto (3404). Cesta ma zaujala svojou priamosťou. Žiadne šaškárne. Proste najprv hore dolinou a potom po výraznej pláni až skoro úplne na vrchol. Tu bude určite ešte snehu. Teraz keď sme boli v Andorre z diaľky z Comapedrosy bolo vidno sneh aj na južných svahoch. Z výstupovej severnej strany sú ešte dokonca zvyšky ľadovca. Možno ešte lepšie. Po snehu sa mi zdajú túry ľahšie ako po skalách. Výjdeme až skoro úplne na vrchol kde nastane trošku zrada. Trošku úzky chodníček, ktorý mi pripomína málo našu Vysokú. Ale veď aj pod vrcholom môžem zostať.

16.deň

Navečer hodíme zase rýchly presun na východ na vodnú nádrž Estany de Cavallers. Na konci jazera vyzerá byť podľa fotiek super kameň ako nocľažník.

S prvými lúčmi slnka ale musíme vstávať a ísť hľadať cestu na vrchol Comaloforno (3029). Zdrojov na nete mnoho a teda aj ciest mnoho. Na jednej fotke sa mi pozdáva cesta, že vedie popri stene a následne nejakou lávkou hore ku vrcholu. Podľa druhej a aj podľa mapy.cz ide chodník suťoviskom do sedla a odtiaľ z pravej strany na vrchol. Uvidíme asi na mieste až. Každopádne po Estany Gelat de Comaloforno (cca 2700) by to mala byť brnačka.

Rýchlo zbehneme a letíme na druhú stranu Estany de Cavallers na Punta Alta (3014) a Comalesbienes (2993). Trasa vyzera byť celkom logická a ak tam nebudú nejaké šialené suťoviská alebo obrovské sklony malo by to z pravej strany od jazier Estanys de Comalesbienes ísť ako po masle a dolu by sme šli druhou stranou cez Refugi Ventosa i Calvell. Asi to bude dosť dlhý deň a tak asi zostane dnes na tom istom nocľažníku.

Pic de Comaloforno (3029)

Punta Alta (3014) a Comalesbienes (2993)

Výhľad na Estanys de Comalesbienes z Punta Alta

Estany de Cavallers

17.deň

Ráno vyrazíme smer východ ako každé ráno prejdeme zopár desiatok kilometrov horami až sa ocitneme v meste Tremp. Kusok za ním odbočíme doľava opäť sa trošku pokrútiť do hôr smer mestečko Bóixols. Začnú sa nám ukazovať krásne skalné útvary. Vrchol príde keď dorazíme ku rieke El Segre, na ktorej sa nachádza ďalšia priehrada. Cesta sa kľukatí pod kolmými útesmi z jednej strany a vodnou plochou zo strany druhej. Kde tu musí cesta vliezť až do tunela. Po prechode touto nádherou kúsok za mostom Pont de Peremola vystupujeme a ideme si obzrieť tieto skalné útvary na vlastnej koži. Navrhol som tam malý okruh pomedzi skalky. Večer konečne príchod skoro do môjho "rodiska" Andorry a Ordina.

Panta de Sant Antoni

V okolí mestečka Bóixols

Dolina a priehrada na rieke El Segre

18.deň

Tento deň by som sa rád šiel nadýchať pravého Andorrského vzduchu. Na pláne bude cca 40 km tura ..verím tomu, že asi s 3000m+ a viac prevýšením. Jedná sa o dve 2900ky a jeden nižší kopec ale o to technickejší. Prvý bude Pic de Casamanya (2742), potom Pic de l´Estanyó (2912), Pic de La Serrera. Okruh už mám perom zaznačený v mape Andorry tak sa na to nezabudne.

Casamanya a v diaľke Estanyól

Casamanya (2742)

Estanyól (2912)

Serrera (2913)

19.deň

Predpretekový deň. Aspoň pre tých, ktorý sa idú od ďalšieho dňa prechádzať na Eufórií. Budeme jedine pivko popíjať a poobede ak tak sa zúčastniť briefingu a prezentácie. Všetcí tí čo nepôjdu zajtra pochodovať nám dajú svätý pokoj :D ..verím, že kto nepôjde na Eufóriu, zúčastní sa kratších trás. Alebo nás kde tu príde povzbudiť. Tento deň prebehneme celé Ordino.

20-24.deň

Eufória dels Cims. Spojenie sa s prírodou. Zážitok môže začať.

Foto mám vďaka Marekovi Prachárovi, môjmu parťákovi z tohoto ročníka, ktorého som po dvoch dňoch nechal nakoniec samého.

Pred štartom nám vyhrávajú

Ideme na to

25.deň

Či získame alebo nie veniec slávy v pondelok sa musíme už pomaly brať domov. Prejdeme cez sedlo Pas de La Casa do Francúzka, aby sme poobede už objavovali krásy Ženevy a navečer sa uložili asi pri alebo v mestečku Morges vedľa jazera Lac Léman.

Cesta výjde na dosť dlho. Možno až 10 hodín a vyše 800 kilometrov. V Ženeve budeme teda až na večeru. Po ceste by mali byť nádherné výhľady na Alpy. Celkom blízko bude aj masív Mont Blancu čiže bude na čo pozerať.

Ženeva

Lac Léman

Mestečko Morges

26-27.deň

Oddych v Alpách. Ehm.. prvoplánovo som sa chcel iba vyvaliť kdesi na lavičku v meste s pivkom v ruke s výhľadom na mont Cervin ala Matterhorn, ale asi by som to aj tak nevydržal čiže možno by bolo fajn jeden deň požičať bajky a druhý si ísť vyskúšať trasu Matterhorn ultraks. Veď myslím si, že ak budeme mať Simču v tíme tak nám bude vedieť poradiť. Samozrejme všetko podľa chuti. Možno budem ležať už v agónií.

28.deň

Stále sa posúvame naspäť na východ. Tentokrát za 4 hodinky z Zermattu by sme mali byt vo Vaduze, hlavnom meste Lichtenštajnska. Obzrieme si to tam a ak by sme mali ešte dostatok času mohli by sme buchnuť nejakú miestnu ferratku. Nič vážne. Iba tak na rozohriatie kosti. Aj keď skôr to vidím na oddych na hrade.

29.deň

Najvyšší vrch Lichtenštajnska. To bude zase masaker. Fotky vyzerajú velice zaujímavo. Na nete sa spomínajú dva kopce. Vorder Grauspitz alebo iba Grauspitz (2599) a Hinter Grauspitz alebo Schwarzhorn. No a potom sa orientuj. Nástup na kopec asi každopádne bude v mestečku Valuna. Najkratšia ale asi ťažšia cesta je ísť priamo na juh na Schwarzhorn a pokračovať po hrebeni na Gauzspitz. Ale asi ľahšia aj keď neviem povedať isto sa mi vidí ísť najprv značenými chodníkmi do doliny rieky Ijes a odtiaľ sa vyškrabať na Schwarzhorn z opačnej strany. Najlepšie by to bolo zokruhovať. A ešte lepšie opýtať sa na to miestnych. Myslím si že ale na celý deň máme čo robiť.

Výstup zo severu

Výstup z južnej strany cestou cez Rakúsko a Švajčiarsko

30-31.deň (alt.1)

Mám dve alternatívy týchto dní. Postupne prejdeme do Rakúskeho Tirolska a ešte bližšie ku domovine. Veľmi ma zaujala oblasť Mayrhofenu a Hintertuxu. Tuším sa tam kedysi aj olympiada konala. Minimálne sa tam konávajú svetové poháre v zjazdovom lyžovaní. Už dávno ma to lákalo do týchto končín a tak som tam pridal jeden kopček a druhý deň nejakú peknú cyklistiku. Cyklistiku by sme vymysleli podľa chute na mieste a kopček čo ma najviac oslovil svojou polohou je Hoher Riffler (3231) Tie Riffleri sú dva. To trvalo dokým som na to prišiel. A ja že prečo jeden meria toľo a druhý toľo. My pôjdeme na ten vyšší, tzv. Zillertal. Ten nižší (Verwall) je ak som dobre hľadal už nejaká trojočka lezecká. Čertvie, možno aj ferrata tam ale vedie. Pôjdeme od priehrady Schlegeisspeicher ku chate Friesenberghaus na vrchol. Z danej chaty sa dá inou cestou zísť ku priehrade a vidieť tak toho trošku viac. Po ceste na vrchol sa môžeme, kúsok odbočkou zastaviť na vrchole Peterskopfl. Podotýkam na priehrade je ferrata!!!! Masaker.

Hoher Riffler Zillertal (3231)

Schlegeisspeicher

Ferrata nahor

Schlegeis 131!!!

30-31.deň (alt.2)

Druhá alternatíva sú Vysoké Taury a najvyšší vrch Rakúska Grossglockner (3798). Mňa tento komerčný vrch moc nezaujíma ale ak by sa väčšina spikla proti mojej ferrate na priehrade tak to nejako oželiem.

Výstup by sa začal zrejme od zberného parkoviska v doline rieky Kodnitzbach. Postupne by sme vystupovali až na chatu Studlhutte (cca 2800) Neviem teraz či sa vystupuje ešte v prvý deň až po chatu Adlershutte (cca 3400), ale možno tak by sme sa vyhli zbytočným tlačeniciam na vrchole pri neskorom výstupe. Každopádne nepredpokladám, že toto je túra pre mňa a možno mne by úplne stačil výstup na Adlershutte.

Druhý deň by bol teda skoro ráno boj o vrchol a zliezť až dolu ku autu.

Nuž to teda či sa napokon uskutoční tento variant alebo ten prvý nechávam na parťákov.