Veľká noc 2021

Čas letí ako voda. Ešte pred nedávnom sme slávili Vianoce a už je tu Apríl. Celú zimu sa javila táto sezóna na lyžiach ako zabitá, ale teraz na jar sa nás nie a nie pustiť. Som z toho nadšený.

Tam kde to tak milujeme

Z Chlebu ku Malému Kriváňu a späť

Preto s Klárik už v stredu pred Zeleným štvrtkom letíme hore do nášho zimného sídla pod Chleb. Lyže síce obúvame až pri lavičke pod Generálom, ale čo tam po tom. Zajtra sa budú brázdiť jarné firnové žľaby. Na chate sme si ešte chvíľku večer pokecali s babami, no potom už hybaj ho snívať o zajtrajšku.

Ideme si za bielym práškom..

..našli sme ho

Ráno vyrážame klasicky smer Chleb, no nie v klasickom čase. Dnes sa východy Slnka nekonajú. Nespomínam si už že prečo. Proste na našom prvom vrchole sme boli až okolo deviatej. Žeby sme nechávali odmäknúť sneh? Každopádne sme sa aspoň pred náročným dňom poriadne nafutrovali. Konečne sme teda na Chlebe a ideme to tu poriadne pobrázdiť.

Cestou na náš prvý vrchol - Chleb

Pod skalami

..a posledné výškové metre pred nami

Prvý zjazd išiel popod bočné Chlebské skaly do Snilovského potoka. No sláva sa nekoná. Sneh je už dosť pomalý a pod nim sa nachádza kopec kameňov žralokov. Klárik sa to nepáči. Mám čo robiť ju vôbec presvedčiť ísť ďálej. Nejde sa nám síce najľahšie v prvo aprílovej páľave, no metríky postupne odsýpajú. Ani sa nenazdáme a sme nad Krivánskymi žľabmi a o chvíľku sme aj na jeho vrchole. Klárik stretá svojho učiteľa telesnej výchovy zo strednej školy. Aký je ten svet malý aj počas korony. Telocvikár valí dolu smerom na Snilovské sedlo, my ideme skúsiť Kriváň zo západu.

Rozsutec, Steny aj Hromové už skoro bez snehu

Chleb a náš krásny Turiec

..ideme ďalej; Kriváň nás už čaká

Na vrchole musíme pár metrov aj zniesť, až potom nachádzame ako tak dlhé snehové pole. Po dvoch týžňoch čo sme tu boli snehu zmizlo neúrekom. Zrejme sú to posledné dni zimy. To sme ale vtedy netušili, že lyžovať sa budeme ešte aj o mesiac. Snehovým poľom valíme popod skaly nad západný žľab. Tam ale z každej strany sneh končí. Čo teraz? Nejak sa vyškriabeme naspäť na hrebeň a napešo zídeme na hranu Kriváňa. Tam už lyže na nohy nedávame. Prejdeme sa pešo až pod Pekelník. Sadnem si na skalu a čakám dokým Klárik nevybehne na vrchol dlhočízneho snehového slýža spod Pekelníka až dolu pod Kriváň. Ideme na to.

Naša cesta z Chlebu pod Kriváň

Klárik na našom ihrisku

Snehu ubúda, no na Malom Kriváni sa to zdá byť dobre

Lyžovačka ako lusk. Sneh je už poriadne nahriaty, ale stále to ide dokonale. Bola to lyžovačka snov. Prežil som toľko radosti ako skoro nie za celú zimu. A tie nádherné výhľady z neokukaných uhlov na Fatričku. Som rád že sme tu. Začína sa nám to tu páčiť. Pod Pekelníkom lepíme pásy a krátkym výšvihom sa dostávame na koniec jeho bočného rebra. Odtiaľ je nádherný pohľad smerom naspäť na Veľký Kríváň, no taktiež aj na Malý Kriváň pred nami. Zdoláme aj ten dnes?

Za snehom čo najvyššie kde sa dá; bude to lyžúúvačka

Spätný pohľad na vrchol Veľkého Kriváňa. Prvý zjazd po snehovom poli popod skaly nám nevyšiel

Pár oblúkmi zlyžujeme ku potoku Studenec. Okolo je kopa medvedích stôp. Snažíme sa nimi nerušiť, nasadzujeme pásy a pomaličky začíname stúpať majestátnou dolinkou popod Koniarky ku Malému Kriváňu. Spočiatku je stúpanie mierne, no potom terén pritvrdzuje. Klárik prestáva vládať. Snažím sa teda robiť stopu čo najplytšie. Klárik nevládze, no aj tak sa na červenú turistickú značku dostávame v luxusnom čase. Vari už po trištvrte hodine sme tam.

Ideme na to :)

Na trávičke si dávame chvíľku oddych. Až potom sa rozhodneme spustiť smerom naspäť. Na Malý Kriváň ani do Belských žľabov sa nebudeme dnes už púšťať. Možnože raz nabudúce. Zjazd centrálnym žliabkom do doliny pod Koniarky bol ale opäť luxusný. Snehu je tu ešte stále kopec. Užívame si zimu plnými dúškami. Ani sa nenazdáme a sme opäť pri potoku Studenec. Opúšťame pôvodnú stopu a zamierime do jednej z doliniek smerujúc pod sedlo Bublén. 

Veľký Kriváň za nami..

..a Malý pred nami

Postupne naberáme výšku a opäť máme za sebou nevídané pohľady. Vyzerá, že sme si vybrali správne. Dolinka na konci strmie, no stále si dokážeme nájsť aj nejaký ten fľak snehu, ktorým sa dostávame zase o kus vyššie. Miestami prelíname staré stopy iného zablúdeného lyžiara z dávnych čiac alebo zase križujeme stopy zablúdeného macíka. Išlo to veľmi rýchlo a ani nevieme ako a sme opäť pod Pekelníkom. Tentoraz ale zo strany od sedla Bublén.

Cestou pod Malý Kriváň so stopami po našom poslednom zjazde

Už len pár výškových metrov

Kúsok od červenej turistickej značky

A už letíme späť

Na Pekelník sa už nejdeme pekliť. Chvíľku musíme lyže preniesť čučoriedim, no potom už Pekelník dlho traverzujeme severom. Prichádzame viac menej presne na miesto nášho zjazdu pod Kriváň zo západu. Stále sa držíme na severnej strane hrebeňa, kde sú ešte posledné zvyšky snehu, a tak na pásoch cez hranu Kriváňa vyjdeme až na jeho vrchol. Posledný dnešný vrchol teda máme za sebou. Na teraz stačilo. Poriadne rozmačkaným snehom v 20tich stupňoch sa dostaneme do Snilovského potoka. Úplne vyhraté ešte ale nemáme. Ešte raz na chvíľku musíme dať pásy na lyže.

Bolo to TOP

..dolinkou zo Studenca do sedla Bublén

Výškové aj výhľady pribúdajú

Pohľady kúsok pod sedlom

Výytup však netrval vari ani desať minúť a sme na ceste medzi chatou a sedlom. Zhodíme pásy a letíme na chatu na guláš. Hodinku si oddýchneme na chate, no potom nám už nezostáva nič iné ako letieť naspäť do civilizácie. Od chaty to už moc o lyžovaní nebolo. Ledva schádzame Pierkom pod Padák. Odtiaľ už musia ísť lyže na chrbát. Nuž, ale čo tam po tom? Veď už si ani nespomínam či to bolelo a či nie. Len si myslím, že som mal v lyžiarkach na zástavke potopu. Ale tam to všetko vyriešili suché ponožky a tenisky z batohu. Dobre nám bolo.

Sme hore; Už len mierne do kopca a sme opäť na Veľkom Kriváni

Cestou popod Pekelník zo severu

Najvyššie v Malej Fatričke; Odtiaľto už pôjde viac menej len smerom dolu

Večer si ešte nos stihneme vyšpárať na koronu a aj do Lidlošu stihneme. Cestou domov sa spúšťa vietor a ledva zavreme za sebou dvere a začína prvá hrmavica sezóny 2021. Leto sa nezadržateľne blíži. No a čo teraz? Pred nami je celá Veľká noc.

Veľká noc v Strážovských vrchoch aj vo Fatriške.

Piatok ubehol ako voda. Vlastne ani neviem čo sa vôbec dialo. Jedine viem, že som si bol doobeda zabehnúť nejaké výškové metríky na Martinkách. Keďže snehu je ale vo väčších nadmorských výškach stále dosť, točil som len okruh "posledné chaty na Stráňach - cesta pod Kalužnou". Celkovo som si dal rýchlych 1700m+ a som nadmieru spokojný. Možnože ešte ozaj nie som do starého železa. 

Bomby na Martinkách; Výškové pribúdajú každou sekundou

V piatok poobede ideme ku naším a v noci cestujeme do Ilavy. Po veľmi dlhej dobe opäť za Klárkynými rodičmi. Celý víkend sa viac menej flákame. Tuším ani počasie neprialo na inú aktivitu. A keby aj.. Keďže sme už vari tri mesiace neboli spolu, tak nebudeme hneď utekať do lesa. Na chatu v Iliavke prídu aj deti s Kubom a Peťou. V nedeľu si s nimi spravíme kratší výlet ku Roháčom. To úplne stačí. Prežili sme spolu 2 krásne dni, no a v noci letíme späť do Fatry.

Všetci spolu na Kečke..

Keďže noc sme prežili vo vlaku, ráno spíme až do obeda. Radosť žiť, keď stíhaš len jesť a spať. No a poobede ešte aj do lesa zájsť. Teraz na výlet berieme mojich rodičov. Ehm.. alebo berú oni autom nás? My sa vždy len privtreme. Plán je ísť od chaty Lysec na Kečku a späť. Som zvedavý akú majú naši kondičku. Už sme spolu nikde neboli roky. No a išlo im to ozaj parádne. Ani neviem ako a sme nad strminou na lúkach okolo smerovníku Mažiarky. Odtiaľ je to viac menej prechádzka po zvážniciach traverzujúc Jasenskú dolinu. Len chvíľku sa treba ešte kľukato a strmšie prebiť zase o stupeň vyšie na Bukoviny. To sme už ale na hrebeni a ani sa nenazdáme a máme pred sebou Kečku s nádhernou lúkou a krásnou učupenou chalúpkou. 

..pozdravujeme

Na vrchole sme moc ani nestáli. Nie je tam ani smerovník a celkom tam aj nepríjemne studeno fúka. Chvíľku prestávku si dávame až kdesi pri spomínanej chatke. Dole nám to už ide ako po masle. Ocina síce trošku začína bolieť bedrový kĺb, ale dobojuje to statočne. Prichádza zmena počasia. My sme síce ešte mali krásne, no začína sa už zaťahovať a čím dalej tým viac neprijemnejšie fúka. Všetko sme krásne zvládli. Bol to veľmi príjemný deň s rodičmi a mojou láskou. Ešte ale musíme niečo vymyslieť na zajtra.

Prespíme u našich a zajtra ideme na výlet do Fatry. Presne si už nepamätám pôvodný plán, ale čo viem tak sme ho skracovali. Dnes je už dosť sychravo a poriadne sa ochladilo. Od možnože 500 mnm bol nový sneh. Whááát. Teraz 6tého Apríla.

Na Mažiarkach..

Berieme Maxíka a cez Dolné Vrútky a po lúkach poza Karvaša a Bláhovca sa dostávame na Piatrovu. Pokračujeme ďalej hore po modrej turistickej značke. Asfaltka končí a my si razíme cestu novým popraškom snehu. Pred nami šiel jediný človiečik. Na skládke pod Diaľnou sa maká. Máme strach či nám lesom nezhučí okolo ucha dolu svahom poriadne poleno. Traktoristu obchádzame a rozhodneme sa pokračovať ďalej traverzujúc Diaľnu až pod Minčol hlboko do doliny potoka Javorina, namiesto výstupu na jeho vrchol. Pred sebou máme čerstvé stopy medveďa. Idú pred nami veľmi dlhý čas. Po ňom tu už dnes síce bolo nejaké auto a vari aj jeden človek napešo. No ale kde môže byť ten maco? V závere doliny začíname počuť pilčíkov. Vracia sa oproti nám aj ten jediný turista. V závere doliny prechádzame na jej druhú stranu a už nejaký čas nemáme ani medvedie stopy. Nuž ale prejdeme len pár minút a stopy sú tu opäť. Chlopák asi prebehol skratkou cez potok a pokračoval ďalej po tejto strane doliny. Asi sa chcel len vyhnúť pilčíkom. Nie som si moc istý, kde môže byť. Po chvíľke vidíme ale ako sa stopy vybrali strmo do lesa. Nejaký čas ešte aj pobežíme, aj keď skôr preto aby sme nezamrzli od zimy. Dnes je ozaj neskutočná kosa.

..a cestou naspäť ku chate Lysec

Keď si už ako tak cítime prsty, konečne môžeme opäť kráčať. Pretíname hneď viacero zvážnic. Niektore sú mi známe, iné netuším kam vedú. Človek ani netuší koľko rôznych možností na beh, turisticku, či bicykel sa dá v hociktorej hore nájsť. Každopádne my sme už radi, že sme v sedle za Hradišťom.. Dnes nám to nejde moc podľa predstáv. Poslednými zvyškami snehu strmo zbehneme do Lopušnej doliny a okolo chaty Storočnica a ujka, ktorého tu maju všetci "radi" prídeme až na Kolonku. Sme zachránení. Už len posledné 2 kilometre po asfalte. 

6tého Apríla nám pod Minčolom opäť nasnežilo

Vo Vrútkach sa snažíme ešte ísť sa otestovať na koronu, ale keďže máme so sebou aj psíčka Maxíčka a je tam rada, tak to necháme na potom. Chvíľku ešte pobudneme u našich, no poobede ideme konečne po pár dňoch domov. Do nášho spoločného pelešku. Užiť si len samých seba. Bola to veľmi pekná, vydarená veľká noc. A už je utorok večer, čiže ďalší víkend je už priam za rohom. Čo nám prinesie tentoraz???