Jarné prázdniny 2021 na lyžiach v Tatroch

 To bola párty! Síce nie úplne podľa predstáv, ale nebolo oddychu od začiatku do konca. Škoda len, že nevydržalo to predpovedané počasie a všetko sa to posunulo skoro o týždeň a aj to, že človek má takú paniku z lavín. No niet div. Celý týždeň bola vyhlásená trojka! Proste chýbal morál, no niečo sme aj tak polyžovali.

 

Pojazdy v Mlynickej doline v pozadí s magickým Štrbským štítom

Pondelok: Pokus o Patriu

 

V pondelok po otestovaní letíme het. Výsledky máme negatívne, tak už tu nemáme čo otáľať. Na obed sme v Štrbe a za pár minút už aj na ubytku. Chvíľku si vydýchneme, no poobede ešte letíme smer Štrbské pleso. Na autobuske stretáme chlapíka, ktorý nám zverí svoje "tajomstvo". Vraví, že je tu jedna cesta, ktorou sa dá dostať z plesa až do Lieskovca priamo na lyžiach. Dnes to už ale skúšať nejdeme, no bola by pecka nájsť to do budúcna. Nemuseli by sme sa vôbec spoliehať na spoje.

Začíname..

..a užívame si posledné Slnko na niekoľko dní

No čo ..ideme ešte ďalej? Ladovô jesto

Slunce zapadáá

Na pleso sa dnes autobusom dostávame až okolo tretej. Naše prvé kroky v Tatrách vedú na vrch Patria. Je najbližšie a píšu, že je úplne nenáročný. Pred Triganom bočíme doľava do lesa. Krvopotne húsenkovou stopou pomedzi pne sa prekĺzneme až na jeho okraj. Ten postupne strieda koska. Rýchlo naberáme výšku a okolo seba máme čím ďalej tým viac bielej. Podklad je vcelku ľadový. Po víkendovom vetre som si nie moc istý ani stabilitou snehu. Čo ak nájdeme na nejakú nafúkanú dosku? Cca v 1950 mnm sa už necítime vôbec isto. Ideme dolu. Na čo to budeme hrotiť. Na prvý deň stačí. Aspoň prídeme naspäť za vidna.

Fajnovô

Predné a Štrbské Solisko v posledných lúčoch svetla

"NA" Štrbskom plese

Lyžovalo sa to zle. Lyže sa mi miestami prebárali do kôry. Každú chvíľku som sa už videl ako sa kotúľam dole ľadovým svahom. Klárik išla dolu úplne nebojácne a nechápala čo vymýšľam. Miestami sa mi darí jej spraviť aspoň krásne foto pri zapadajúcom Slnku. Nakoniec to nižšie už medzi koskou bolo celkom príjemné. Ani sa nenazdáme a sme opäť na turistickom chodníku. Ten ale hneď opúšťame. Dolu sa zvezieme zvážnicou, ktorá nás vyvedie priamo pod novu rozhľadňu. Ale čo teraz? Ako sa vyhnúť kamienkom a prísť na lyžiach ku železničnej stanici čo najbližšie? Vchádzame do bežeckého areálu a po jednej z trás sa dostaneme až ku plesu. Keď vidíme stopy naprieč plesom už nič iné ani nevnímame. Za chvíľku sme tam aj my. Spravíme si zopár foto a ani sa nenazdáme a sme na druhej strane. Urobíme nákup, počkáme na autobus a za chvíľu sme doma.Večer si dáme ešte gulášik od Klárkiných rodičov a vínečko a prvý krásny dovolenkový deň máme za sebou. Poďme chytro spať :)

 

Utorok: Vo Furkotskej + 2x chata na Solisku

 

Ráno zisťujeme, že východ Slnka máme priamo v posteli. Len čo z toho, keď my už sme z postele a aj s izby dávno preč. Musíme využiť posledné Slnečné lúče. O pár hodín ma začať kydať. Na pleso prichádzame už ale aj tak do značne zamračenej oblohy. Dnes sme to šli z Lieskovca na pleso skúsiť po "tajnej zvážnici" priamo na pásoch. Možnože aj preto tá rýchla zmena počasia. Času ubehlo viac akoby sme šli autobusom. No chlapíkom ospevovaná trasa je ozaj tutovka. Tú si ešte za celý týždeň isto poriadne zamilujeme. Už len musíme vychytať posledné metre pri plese okolo zubačky. Tam sme ešte celkom blúdili.

Ránečko zo spálne

My dnes hneď vyrážame ďalej rovinami bližšie ku Kriváňu. Plán bol ísť navštíviť Krivánske Zelené pleso. Ten ale stroskotal už viac menej na prvých vločkách padajúcich z oblohy. Čo by sme tam robili v hmle a v snežení? A ani po rovine sa nám moc nechce pobehovať. Chceme ísť radšej asi vrchy zdolávať. Bočíme teda priamo do Furkotskej doliny, kadiaľ sme sa mali vracať. Po žltoznačenom chodníku sa rýchlo dostávame nad les. Tú to celkom poznám aj keď je hmla. Ešte pred rázcestníkom Škutnastá poľana točíme doprava. Neviem či to bola ideálna stopa, ale o chvíľku sme na chodníku na Solisko. Chodník je miestami dosť ľadový a mám celkom strach o Klárik. Tá ale každú nástrahu s prehľadom zvláda a o chvíľku sme pri lanovke. Zima je stáť. Rýchlo teda zlepujeme pásy a ideme sa polyžovať.

Ešte chvíľku je vidieť hory

..no už zachádzajú. Bude snehu!

Zjazdovka je totálny ľad. Keby aspoň rovný. Ale v ňom sú kadejako vyryté ornamenty oblúkov lyžiarov vari aj z predošlej sezóny. Postupne sa ale zjazdovkou nejako zošuchame až dolu. Dnes je to zatiaľ nič moc. Ideme na obed dolu do Lieskovca. Cesta dolu je parádna oddychovka. Ani nejak extra oblúky netreba robiť. Len sa tak vezieme vyše štyri kilometre a zrazu sme doma. Už len pár metrov prekráčame po obci a už aj chystáme obed. Bola to ale len taká rýchlovečka. Hneď po ňom ideme ešte raz hore.

Vo Furkotskej už sype

..točíme na Solisko

Tentoraz sa na pleso ale odvezieme autobusom. Na večer by sa malo aspoň ako tak vyjasniť, ideme teda ešte raz skúsiť Predné Solisko. Možnože tentoraz sa pošťastí. Zjazdovky rýchlo ubúda. Alebo je možné, že je to len tým, že som s Klárik. Pri nej ten čas vždy tak letí. No ale žeby na chate bolo nejaké krajšie počasie? Moc sa to nedá povedať. Aj keď miestami nad svojimi hlavami vidno modrú oblohu. Nič to... Aspoň výškové metre sme dnes nabrali. Môžeme ísť dolu.

Ideme dom..

..do zajtra chceme veľa snehu

Opäť ten istý ľad ako na obed. Nedbám, ja si to vcelku aj užívam. Len Klárik je to trochu proti srsti. Dnes síce bežkárskym areálom prechádzame, no cez pleso už nejdeme. Teraz po vidne si pri brehu Klárik všimla, že po plese je prechod zakázaný. Pol plesa teda obchádzame po jeho pravej strane v smere od Soliska. Cez nevýrazný hrboľ sa prehúpneme na červenoznačený turistický chodník a popri Grand hoteli sa spúšťame po bývalom železničnom násype pod hotel Panoráma. Žeby tu cez leto boli aj koľajnice? Nevedno. Každopádne v súčasnej dobe je táto odbočka nakríž už zasypaná práve hotelom Panoráma. Ten obchádzame z pravej strany povedľa jeho základov. Krížom cez sneh sa dostávame na druhú stranu Zubačky a už po známej jedinečnej zvážnici sa po vybavení obchodu vraciame domov ako asi bude bývať pravidlom počas celého týždňa. Hneď spráskame večeru a poberieme sa do postele. Ešte nás do konca týždňa čaká dlhý program.

 

Streda: Malá studená dolina (Teryho chata)

 

Streda je jasná. Musíme si trošku oddýchnuť. Pôjdeme kuknúť teda na jednu z tatranských chát. Sadáme do náhradnej autobusovej dopravy a na plese prestúpime na TEŽku. Dnes sa nechávame odviesť až do Starého Smokovca. Je fajn tu byť po tak dlhom čase. Vari či to nebolo naposledy aj minulú zimu čo som tu bol. Alebo som tu bol aj v lete? Rýchlo prechádzame mestom a pri dolnej stanici pozemnej lanovky na Hrebienok dávame na nohy lyže. Rýchlym krokom sa presúvame zo Smokovca na Hrebienok. Cesta poza lanovku je na lyže príjemná a odsýpa veľmi rýchlo. Zanedlho sme medzi "medveďmi" pri kupolách ľadového domu na Hrebienku.

S úsmevom do nového dňa

Tie obchádzame sprava a poza budovy sa opäť dostaneme na červenoznačený turistický chodník. Následne stúpame magistrálou až nad Rainierku. Schádzame ku Studenovodskému potoku a po červenej značke pokračujeme ďalej až ku Zámkovského chate. Ideme stále po príjemnej cestičke bez nehoráznych stúpaní. Je to tu ako stvorené na oddychový deň. Dokonca aj za Zámkou je to stále fajn. Nad ňou sa nám otvárajú úchvatné scenérie Malej Studenej doliny s dominantami doliny Prostredným hrotom a Žltou vežou. Na zimnej rovine pred Hangom dobiehame nosičov. Ako na zavolanie nám vstúpili do záberu objektívu. Snehu je tu napodiv málo, no vari sa bude dať ešte niečo zlyžuvať aj na Veľkú noc.

Cestou do Malej Studenej doliny

Prostredný hrot na dohľad

Hangy už ale zabrať dávajú. Na pár milimetroch snehu na ľadovom podklade lyže kvalitne podklzuje. Dávame ich teda radšej na chrbát. Pomaličky z krôčka na krôčik sa približujeme ku chate. Počasie sa začína meniť. Začína snežiť. Podľa predpovede by malo do zajtra pripadnúť do 30 centimetrov nového snehu. Tešíme sa z toho. Ani sa nenazdáme a sme na chate. Rýchlo letíme na jedno orosené. Už sú to vari mesiace čo sme niečo také kdesi mali. Dobrý ľudia sa ale aj v čase korony stále nájdu. Na chate posedíme možnože aj hodinu. Ťažko sa odtiaľ odchádzalo.

S nosičmi pod Veľkým Hangom

Strmô..

..a ťažkô

..ale aj krásnô

V Malom hangu sa lyžovalo celkom fajn. Ľudia strašili, že to nebude dobre, no užili sme si to. Dokonca aj vo Veľkom hangu sa dala nájsť pekná línia pomedzi skaly. Odkedy sme prišli na chatu stíhlo už napadnúť zopár centimetrov nového snehu. Rýchlo letíme dolu chodníkom a za chvíľku sme na Zámke. Tam sa už nezdržujeme. Ani úzky chodník ku Rainierke nebol zlý. Ľudí cez týždeň je máličko, tak si užívame Tatry sami. Od Rainierky trošku vyšľapeme po odbočku na Zbojku napešo, ale na hrebienok už pekne korčulujeme. Nevzdávame to. Obchádzame chatu na Hrebienku zospodu a okolo sánkarov sa spústime naspäť do Smokovca. 

A dokonca aj dobre a chutne :)

Dnes to bol príjemný deň. Aj keď do Lieskovca na lyžiach nejdeme. Z dvomi plnými igelitovými taškami jedla by to asi šlo len veľmi ťažko. A znovu je tu večer a znovu sa môžeme tešiť na ráno. Za chvíľku máme pol dovolenky za sebou a po meteorológmi sľubovanom Slnku zatiaľ ani stopy. Nevadí.

 

Štvrtok: Veľká Studená dolina (Zbojnícka chata a aj čosi iné)

 

A nevyzerá tomu inak ani na ďalší deň. Ráno ku sebe priberáme aj parťáčku Sašku a spolu ideme autobusom a opäť aj TEŽkou do Smokovca. Len o hodinu skôr. Cestička zo Smokovca nám je už dôverne známa. Len s tým rozdielom, že od včera pribudlo asi 20 centimetrov nového snehu. A každým jedným výškovým metrom je ho viac a viac. Dnes to bude paráda. Rýchlo prechádzame Hrebienkom a letíme v ústrety Veľkej Studenej doline. Rainierku obchádzame vrchom a hneď sa napájame na modroznačený chodník ku Zbojníckej chate.

Krásny ďalší deň v Starom Smokovci

Aj táto skialpová túra je ideálna pre začínajúcich skialpinistov. Po asi pol hodine vychádzame z lesa von a pred nami sú už  len šíre pláne riedkej kosodreviny. Na manévrovanie je tu miesta neúrekom. Hory sú dnes z veľkej časti zahalené do hmly. Čo by som dal za to vidieť Kresaný Roh, Javoráky, Svišťový štít, či Slávkovskú kopu. Ale sťažovať sa nemôžeme. Aspoň že nám napadalo snehu. V Bráne začína trochu pofukovať. Nechápem Sašku ako to zvláda len v terme. Kokes, ja by som už umrzol na kosť.

Dnes Veľká Studená dolina

Nad Bránou preberám velenie. Musíme sa čím skôr dostať z tohoto vetra. Stáčam doľava a začínam výraznejšie stúpať ku Vareškovému plesu. Zimného značenia tu nie je toľko ako pred rokom, no je to vždy lepšie ako v Malej Studenej doline. Viditeľnosť nie je ideálna, no dovidieť možno aj na vzdialenosť 100 metrov. Popri Vareškovom plese bolo zopár ťažších úsekov. Miestami boli úplne zaľadnené miesta. Všetci sme to ale zvládli s prehľadom. Od plesa je to už potom ale zase len viac menej široka rovná plán krížom cez Dlhé pleso. Až pred chatou sa znovu strmšie stúpa. To zvládneme ale za pár minút a opäť si dávame niečo pod zub. Dokonca aj tu nám dovolili zostať vo vnútri. Je fajn mať vo vlastných radoch konexie. 

Chata pred nami ..v nedohľade

O chvíľku už ale na pive

Znovu vysedávame na chate vyše hodiny. Potom už ale balíme všetky svoje švestky a letíme kúsok nad chatu. Obchádzame Starolesnianske pleso a krížom cez šíre pláne skál a snehu sa dostávame až pod Malý Závrat a Zbojnícky hrb. Samozrejme si ich musíme len domyslieť. Pre hmlu sme radi, že vidíme pod vlastné nohy. Nad "Generálom" zhadzujeme pásy a letíme dolu. Je to totálna pohodička. Miestami až tak, že ani netušíš a letíš vzduchom. V hmle vôbec nevidno vetrom narobené záveje. Šús bol plný prekvapení. Človek netušil kedy ho nejaká fujara vystrelila do vzduchu. Bavilo ma to náramne. Ani sa nenazdáme a sme opäť v Bráne. Pod ňou ešte spravíme pár oblúčikov a potom vchádzame do kosky.

Zjazdujeméé

Koska je príjemná. Rýchlo ňou prechádzame a v spodnej časti prechádzame z turistického chodníka na Húpačky. Je to krásny lyžiarsky chodník medzi lesom. Je to kopec zákrut a bubnov. Proste dokonalosť sama. So Saškou schádzame až ku Rainierke. Nám to s Klárik ešte ale nedá. Ideme ešte raz hore. Prúser najsamväčší je len to, že potrebujem nutne na záchod. Čo teraz? Jedno miestečko som si ale predsalen našiel cestou naspäť hore. Obrovská skala za mohutnými popadanými kmeňmi stromov bolo vécko snov. Myslím si, že sa to tam ujme. 

Hore ideme ešte raz ..zdá sa že Slnko s mrakmi bojuje

Potom už rýchlo vychádzame nad les a aj pod Bránu. Plán je jasný. Ideme skúsiť vyšľapať Strelecké polia. Ako sa ale ku ním blížime chytá ma hisák. Bude to bezpečné? Napadlo ohromné množstvo snehu. Čo ak sa to niekde zrúti? Čomu ma už človek veriť, keď už aj vo Fatre padajú lavíny vari aj na Generáli? Pred nami už stopu niekto ťahal, no nepresvedčil ma. Skúšam stopu ťahať čo najviac po kosodrevine, ale tá raz skončí. A čo potom? Nakoniec ťahám stopu rovno do sedla za Prostredným. Nemyslím si ale, že zájdeme ďaleko. A tak aj bolo. Vošli sme len po vstup do dlhokánskeho žľabu. Sklon vyzerá byť fajn. To by som vari aj zlyžoval. Vlastne veľa veci sa dá zlyžovať, keby bol morál pred lavínami.

Krááása ..len trojka :/

No ten ale nie je. Točím naspäť. Viac ja nedám. Klárik je na mňa nafučaná. Stále čosi plánujem a nakoniec z toho nikdy nič nie je. Veľmi ma to mrzí. Tak veľmi by som sa chcel cítiť neohrozene! No nejde to. Dokonca dnes púšťam Klárik aj do zjazdu prvú. Ta si to žliabkom pod Streleckými poliami valí ako guľa. O pár minút sme opäť pod Bránou. Ešte je pár minút do západu Slnka a obloha sa začína vyjasňovať. Nepotiahneme ešte nejakú pol hodinku nahor? Rýchlo šliapem nad Bránu. Klárik sa ale začína trápiť. Mňa trápi len nelepiaci pás. No vidím vzadu, že aj Klárik sa technicky trápi v šikmom traverze. Na dnes bude asi stačiť. Musíme si ešte nechať sily na nastávajúce dni. Nie že na druhý deň už nebudem mať milovanú parťáčku.

Prostredný hrot z Brány vo VSD

Nad Bránou to teda balíme. Fotím v zapadajúcom Slnku krásne do červena nasvietený Prostredný hrot a v diaľke vidno taktiež sa z hmly predierať aj Kresaný roh. O hodinu bude vari už aj úplne pekne. Necháme si to tu ale na inokedy. Už ani lyžba dolinou nemala to čaro ako ráno. Nevládzeme už. Nutne si musíme oddýchnuť. Zošmýkame sa teda naspäť cez Húpačky nad Rainierovú útulňu a na pásoch prešľapeme ešte na Hrebienok. No kto by to korčuľoval v 30tich centimetroch nerozlyžovaného prašanu? Až tam opäť zhadzujeme pásy a letíme na vlak v Starom Smokovci. Na Štrbskom plese ešte na chvíľku zavítame do obchodu a do Lieskovca sa ešte aj dnes necháme naposledy zviesť autobusom. No od zajtra už len na lyžiach. Som teda na to zvedavý. 

Posledný pohľad hore Generálom na Kresaný roh a hybaj domov oddychvoať

Dnes už máme poslednú noc na svojom ubytku. Musíme sa poriadne vyspať. Čert vie čo nás bude čakať za zážitok zajtra.

Piatok: Štôlská dolina

 

Po včerajšom dni si musíme dať znovu trošku oddych. Čo ideme vymyslieť? Jeden z plánov bola aj Zlomisková dolina. No ale čo tam? To by bolo celkom na dlho. Poďme skúsiť radšej  prejsť z Vyšných Hágov do Lúčneho sedla a odtiaľ po hrebeni cez Tupú až na Ostrvu. Odtiaľ sa už dákosi spustíme dolu.

Vyšné Hágy a Končistá na dohľad

Dnes spíme dlho. A nie len to. Ráno sa sťahujeme ku Saškovcom. Nám už vypršala lehota ubytka. Presúvame sa teda ku parťákom. Oni si tu byt prenajali rovno na mesiac. Chvíľku pokecáme, no na obed letíme na spoj. Ledva-ledva stihneme prípoj na Hágy. Dnes šiel autobus neskôr a boli to celkom fofry. No stihli sme to a za pár minút už aj šľapeme hore dedinou. Okrem obrovského komplexu liečebného domu je tu len pár domčekov. Po žltoznačenom chodníku sa presúvame do lesa. Klárik má dnes výpadok energie. Veľmi sa trápi. Moc ma to mrzí. Najradšej by som to otočil. Len prečo mi to Klárka sama nepovie. Prečo mám vždy rozhodovať za ňu. Čo ja viem čo cíti vo vnútri, keď to sama nevie?

Stúpame, no moc nám to dnes nejde

Asi po 300 výškových metrov si na jednej čistinke dávame oddych a dúmame čo ďalej. Pred našimi očami jemne padá sneh. Okolo nás prefrčia tri kusy lyžiarov. Vravia, že boli na Kline a že to bola tutovka. No.. uvidíme kde my zájdeme. Klárik sa postupne dostáva z agonie. Dokonca sa zhodneme na tom, že ešte chvíľku skúsime pošľapať ďalej. Les pred nami je miestami poriadne krkolomný. Máme čo robiť sa prebiť cez neho len smerom nahor. Konečne ale začína rednúť. Postupne sa dostávame do pásma kosodreviny.

..ale zlepšuje sa to

Nespúšťame oči zo stopy. Každým zdolaným výškovým metrom máme viac a viac energie. Nad lesom sa to zapáčilo už aj Klárik. Kosky okolo nás je stále mnoho ale hádam to pôjde dolu trošku aj zlyžovať. Koska časom redne. Postupne vychádzame na rovnejšie plató. Pred nami sa zjaví Klín a po pravici sa postupne do hmly zahaľuje nádherná Končistá. Začína fúkať a nepríjemne aj snežiť. Rád by som šiel asi podľa pôvodného plánu do Lúčneho sedla. Čert vie v tomto počasí ako by bolo na Klíne. Približne v mieste Tatranskej magistrály traverzneme svahy Klínu a vojdeme do Štôlskej doliny. Začína výrazne snežiť. Klárik to tu opäť prestáva baviť. Prichádzame ku hrubej skalnej suti. Presne na miesto kde som to točil naposledy s parťákmi. Kúsok by bolo asi nutné prejsť po kameňoch a to človeka odrádza. Končíme teda aj dnes. Nevyzerá to hore príjemne. Padá hmla a fúka. Dávame teda pásy dole. Dufam teda, že aspoň odtiaľto sa polyžujeme.

Posledné mette pod Klinom..

..a hybaj ho dolu

Lyžovačka Štôlskej doliny je čístá lahoda pre začiatočníkov a pohoďákov. Už len pivečko a Slniečko ku tomu chýbalo a dalo by sa to točiť aj celý deň. Problém tejto doliny je len v tom, že v mieste zídenia do lesa je prúser. Nutné je z doliny naspäť vytravezovať na žlotoznačený turistický chodník. Podľa starých stôp sme sa ale my trafili celkom správne. Dokonca ani zlámaný les nám nenarobil väčšie problémy. Dolu v lese bol už sneh mäkký a pomalý. Miernym klesaním po zvážnici sa dostaneme až naspäť do Hágov. Myslím si, že fajn výletík. Už len keby nám aspoň raz to Slnko vyšlo.

Šmakocina

Chvíľku musíme počkať ešte na TEŽku. Tu predošlú sme skoro zrazili na rázcestí. Asi sme sa mali chytiť jej speťákov a ísť povedľa. Dnes už konečne nejdeme na nákupy a ani nie sme na smrť vyšťavený, a tak dolu do Lieskovca ideme na lyžiach. V snežení to ubieha veľmi rýchlo. Na zemi pribúdajú opäť nové centimetre. Aj keď dnes toho už moc napadnúť nemalo. Večer si ešte so Saškovcami pozrieme Harry Pottera a letíme spať. Zajtra bude opäť ťažší deň a berieme so sebou aj parťákov. Veď nech aj oni pričuchnú aspoň trošku ku Tatrám na lyžiach.

 

Sobota: Predné Solisko a Mlynická dolina

 

No a je tu sobota. Predposledný deň dovolenky. Konečne hlásia v predpovedi nejaké Slnko. Dnes ideme len tu za roh. Dnes sa autobusom odvezieme len na Strbské pleso a ideme na to. Každopádne vyrážame už pred ôsmou a priberáme aj Saškovcov. Tentoraz oboch.

Och ..toto sme čakali celý týždeň

Stúpame s pohľadom do Mlynickej doliny

Na plese je gýčovo nádherne. Nič nenechávame na náhodu a hneď aj stúpame zjazdovkou hore do výšin. Klárke robím hneď niekoľko spektakulárnych foto s Mlynickou dolinou, či s hrebeňom s Tupou a Končistou. Užívame si poriadnu dávku Slnka. Na chatu sa dostávame v dobrom čase. Ešte sa to tu až tak nehemží ľuďmi. Saškovci s nami odmietli pokračovať ďalej na vrchol ku krížu. Zlyžujú si zjazdovku naspäť a stretneme sa potom v Mlynickej doline. Ja som ale plány tiež dosť pomenil. Nápad s Bystrou lávkou ma už dávno opustil. Stále je vyhlásená lavínová trojka a z lávky smerom do Mlynickej doliny je to celkom lavínozný svah a ešte aj v zlej orientácií. Klárik je opäť na moje plány nahnevaná. No čo.. to som ja.

Raj..

Ku krížu na Prednom Solisku ideme teda bez Saškovcov. Spočiatku to ide na lyžiach, ale miestami to poriadne kĺže, tak keď vidíme, že chalan pred nami to vzdal a ide pešo, budeme ho nasledovať. Rýchlo ho dobiehame. Nie je to med lízať v prebárajúcom sa snehu vyše kolien medzi skalami a koskou. Miestami sa prestriedame a na vrchol nakoniec dosiahneme. Povedľa nás šiel ešte jeden chlapík hore až na lyžiach, no na čase mu to asi nič nepomohlo. Myslím si, že ja on sa musel poriadne vytrápiť.

Medvede už vystrkujú hlavy spod snehu

Predné Solisko bude za chvíľku naše

Dokým sme vyšli hore padla hmla?! Zase? To už ozaj nemyslia vážne. Veď poriadne nevieme ani ktorým smerom sa máme vydať. Po spravení zopár foto kúsok zídeme pod vyfúkaný vrchol a keď už je na zemi o čosi viac snehu ako skál lyže dávame na nohy. Nebolo to labúžo lyžovanie, ale kto má rád pri spúšťaní sa logické hádanky a taktiku určite by si to užil. Konečne sme ale zase pri chate. Tam je už ľudí ako maku. Ledva sneh vidno. Moc sa tam teda nezastavujeme. Letíme za Saškovcami do Mlynickej doliny. Ale kade?

Vstup do raja snehu

No lavínová trojka mi dáva zabrať

Zletíme vyše polovice hornej časti zjazdovky a zastavíme sa na jej ľavom okraji. Frirajd pomedzi kosodrevinu tu vyzerá lukratívne. Len si už nájsť tu správnu líniu. Ani sa moc nepripravujem a letím do toho. Sneh je po oteplení v tejto výške už poriadne ťažký. Po pár oblúkoch mám celkom dosť, no zmákol som to až po spodok. Teraz si už len počkám na Klárik. Dnes cítim, že to bude ešte parádny deň. Kúsok sa musíme predierať lesom, no za chvíľku sme na žltoznačenom turistickom chodníku ku vodopádu Skok. Ideme teda hore.

Cestou nad vodopád Skok

Snehové prérie okolo Plesa nad Skokom

Ľudí je tu požehnane. Cestou hore nám to ale až neprekáža. To sa ale nedá povedať o Saškovcoch. Ti to pri prvých náznakoch tlačenice otáčajú. Ževraj sa idú radšej slniť na Štrbské pleso?! Nechápem ale dobre. My ideme hore. Oblaky sa nad nami stále držia, no v závere doliny sa predsalen popod ne prediera Slnko. Prichádzame až pod vodopád Skok. Čo ďálej? Zopár ľudí práve lyžuje dole širokým svahom zo sedla nad Skokom. Ideme tam? Iní ľudia lyžujú zase zo sedla nad Širokým žľabom. Cik-cak stopa hore vyzerá fajn. Skúsme ísť tam. No výjdem len kúsok do strmšieho svahu bez kosky a už zase dostávam hisák. Ci pána. Buď som celkovo na tom strašne zle alebo je to ozaj tou lavínovou trojkou? Sám tomu nerozumiem. Snažím sa ísť čím vyššie, no zase musím Klárik oznámiť že to točíme. Tá je už zo mňa nenormálne sklamaná. So mnou si teda v Tatrách moc nezalyžuje. Som z toho zúfaly aj ja. Neviem čo s tým mám robiť.

Oddych pod Satanom..

Pár oblúkov ku vodopádu som si ale užil. A vari aj Klárik. Ale čo teraz? Poďme ešte na skok nad Skok. Dúfam, že to zvládnem, veď tam už išlo toľko ľudí. Stopa je natiahnutá traverzom priamo ponad vodopád, tak ako aj v lete. No len vtedy nemá nikto pocit, že preletí s tonami snehu až pod vodopád. Je to nepríjemný úsek ale dá sa to prejsť. Zrejme je lepší výstup po pravej strane od vodopádu. Aspoň tak sme to ťahali ako prvú stopu minulý rok s parťákom Kubom.

..a pohľad do záveru Mlynickej doliny

..či pod Štrbský štít, Hlinskú alebo Capiu vežu

Dnes sme to zvládli ale aj tadiaľto. Predsalen tu už pred nami dnes prešlo pešo asi 20 a viac ľudí. Klárik sa toto miesto ale vonkoncom nezdalo. Sme ale hore. A nad tým ako pôjdeme dole ešte nebudeme uvažovať. Teraz prechádzame dlhočiznou rovinou cez pleso nad Skokom. Štrbský štít sa nám rýchlo približuje. Oblakov je stále mnoho, no miestami stále cez ne preblysuje pár lúčov Slnka. Oproti nám letí partia lyžiarov. Kade sem prišli? Nešli práve od Bystrej lávky? Nevedno. Nevedno ani to, kde to vlastne my ideme. Pomaličky sa ale asi otočíme. Na dnes stačilo. Veď aj tak sa na nič necítim. Radšej nech nám zostanú ešte nejaké sily na zajtra. Snažím sa nájsť perfektné miesto na piknik. Vidím ho priamo pred sebou. Po zúžujúcej sa snehovej pláni stúpam vyššie a vyššie. Až teraz pri skúmaní mapy som zistil, že sme boli priamo na chodníku na Satan. Sadám si na jednu vyvyšenú skalu a čakám na svoju lásku. Pred nami aj za nami je celá Mlynická dolina. Pozerám sa na vrchol Veľké Solisko, ako aj na na Štrbský štít. Medzi nimi v doline je krásne lyžovateľný vysnežený svah od Capieho plesa a viac vpravo zase svah od Kozích plies. Všetko krásne veci na lyžovanie. No zase až na budúce. Nebudeme predsa jeden druhého hnevať. Klárik to hrdinský dobojuje až za mnou na skalu. Chvíľku si dáme oddych. Čakáme na Slnko, no to spoza oblakov silou mocou nie a nie výsť. Už nám začína byť aj zima. Musíme ísť dolu. Zajtra bude mať Slniečko poslednú šancu, tak si to vari všetko nepokazí!

Lyžujemä

Letíme dolu miernym svahom a nakoniec úplnou rovinou priamo cez Pleso nad Skokom. Nejdeme presne tak ako sme šli hore. Skúsime to zísť po tej druhej strane od vodopádu. Tí chlapi čo sme ich stretali oproti smerom hore šli tade tiež. Zdá sa, že sme našli to miesto zostupu. A vyzerá že to tadeto pôjde. Som rád. Sneh je tu geniálny. Nie som si úplne istý či je to bezpečné ale drží nás to parádne. Bola to luxusná lyžovačka. Aj keď už len tí traja čo tu boli pred nami to poriadne rozlyžovali.

Lyžúvačka povedľa vodopádu sprava

Zjazdovky za Patriou

Pod Skokom vstupujeme najprv do kosky a potom do lesa. Sneh je tu už príšerný. Totálne premočený a na mnohých miestach chytá škrupinu. Nepovedal by som, že vôbec lyžujeme, ale baví nás to. Teraz poobede nám už oproti ani toľko ľudí nejde. Prichádzame ku zjazdovkám. Čo ale ešte s načatým dňom? Poďme ešte kúsok hore. Iba esíčko nad prvú zjazdovku zo Živej panorámy. Naspäť pôjdeme trošku špeciálnejšie. Spustíme sa až ku najväčšiemu zo skokánskych mostíkov a dole ideme priamo jeho doskočiskom. No ale a poviem Vám, je to poriadna strmina. Veď ale treba nám aj strmáky trénovať. My sme tam narobili oblúkov na milú Jarmilu. Ale ten z rána čo sme videli jeho obluky to dal na pána hádam dole na tri. Z diaľky sa to ale nezdalo až tak strmé!

A nakoniec mostík

No a teraz už len na ubytko. Znovu obchádzame pleso a spúšťame sa až do Tatranského Lieskovca ku Saškovcom. Večer vznikla nemalá hádka o tom kde čo zajtra pôjdeme. Nakoniec skoro ráno vstávam len ja. Ku ostatným sa pripojím až po východe Slnka na Patrií. Odchod spať je teda už pred deviatou. Teraz sa už ozaj cítim ako doma. 

Nedeľa: Východ Slnka Patria a dokonalá rozlúčka s Tatrami Západná Volia štrbina

 

Ráno mi odchádza spoj z Lieskovca o 4:52. Na zástavku si musím dať ale aj nejakú časovú rezervu, keďže autobus často chodí aj o 5 minút skôr. Neraňajkujem. Napraskal som sa do prasknutia už včera večer. Iba si v tichosti zbalím veci a letím preč. Len s Klárik sa rozlúčim. 

Slnko nad Spišom vychádza

Patria a Baštový hrebeň

Zjazdovka na Malej Bašte

S pohľadom na Tupú a v pozadí Končistú či Klín

O piatej je na Štrbskom plese ešte úplná tma a tichúčko. Rýchlo sa presúvam na červenoznačený chodník na Trigan. Kilometre značne ubúdajú a ani sa nenazdám a už aj chodník opúšťam a vchádzam do lesa. Na druhej strane Mlynickej doliny sa mi zdá, že niekto pri chate na Solisku je. Alebo, žeby to celú noc svietila chata? Postupne sa začína brieždiť. Nad lesom už pomaly môžem vypínať čelovku. Kosordrevina pomaly mizne. Po ľadovom povrchu spred  týždňa už ani stopy. Veľmi rýchlo stúpam, aj keď sa stále snažím to nehrotiť. Ešte má čaká celý deň na lyžiach. Nad sebou zbadám zrazu ľudí. Sú to ľudia? Zdá sa že sa to hýbe. To by koska asi nerobila.

Pohľad z Patrie na Nízke Tatry a Predné Solisko

Mlynická dolina v prvých lúčoch Slnka

Pohľady na všetky smery

Pomaličky ich začínam dobiehať. Prechádzam inklinované miesto z pondelka a stúpam nad výšku 2000 mnm. Tak vysoko sa mi podarilo za celý týždeň v Tatrách výjsť až včera na kríž na Prednom Solisku. Dnes ale prekonávam aj to. Dnes ma už nič nezastaví. Aj títo ľudia predo mnou mi v tom dodávajú odvahu. Každopádne vôbec sa mi to nezdá až ak zlé ako v pondelok. Sneh je dobrý a pod vrcholom ho zase nie je až toľko aby som sa ho bál. Dvojica si v jednom zo skalných polí necháva svoje lyže a na vrchol idú pešo. Urobím podobne. Možnože to bola nakoniec ale aj škoda. Bolo treba preniesť len pár metrov a za tým už bol zase krásny biely svah. Každopádne som hore. Východ Slnka ma zastihol už pár minút pred vrcholom, no užil som si ho aj tak na parádu. Bolo krásne vidieť prebúdzajúci sa Baštový hrebeň do nového rána. Dokonale krásny bol aj pohľad do Mlynickej a Mengusovskej doliny. Ba čo ..aj do Zlomiskovej. Je tu proste nádherne. A nádherný je aj Liptov a Spiš podo mnou. Dovidieť krásne aj na "malinké" Nízke Tatry oproti. Hore som si posedel a pofotil vari aj zo 10 minút. Už by sa mi ale patrilo ísť aj dolu.

No a nastal čas odchodu

Dobré to bolo ..len nevládačka

O chvíľku som tam..

..ale ešte chvíľku tutok

Nelyžuje sa mi vôbec dobre. Nevládzem. Niežeby to bolo ťažké. Veď to isto nie je horšie ako naše Hromové. Len mi dákosi nohy ešte z rána nefungujú. Alebo je to tými 900 výškovými metrami na vrchol? Nad lesom si ešte raz na chvíľku teda sadnem a nechám sa hladiť Slnečnými lúčmi. Dnes to bude vari ozaj už geniálne krásny a gýčový deň. Je sedem hodín ráno a Slniečko sa už poriadne opiera do svahu.

Ojóój, nové dobrodružstvo pred nami

Volia kotlinka sa blíži

A za nami pohľady na krásny Baštový hrebeň

Keď si oddýchnem letím za parťákmi dole na pleso. Znovu ako v pondelok využívam zvláštnu zvážnicu od Triganu nad zjazdovky. Nemusím sa aspoň toľko tlačiť na chodníku spolu s prvými turistami. Prechádzam dokonale upravenými bežkárskymi traťami a pár sto metrov ku stanici už idem s lyžami na chrbáte. Na zástavke si stihnem len pásy nalepiť a už aj moji vystupujú z autobusu. Klárik sa na mňa hnevá, že som ju nezobral na východ Slnka. No ale ja neviem. Sama sa mohla rozhodnúť. Máme tichú domácnosť. Saškovci si tiež celkom potichučky šľapocú. Opäť ideme na Trigan. Odtiaľ ale pokračujeme ďálej po turistickej značke až na Popradské pleso. Vôbec si to ale takéto nepamätám cez zimu. Veď teraz sme šli veľakrát priamo šikmým svahom. Vždy keď sme tu boli minulý rok, bol chodník dokonalé prejdený a skôr sa šlo zle na lyžiach ako pešo, čo tu bolo tak málo snehu. Teraz si to napešo vôbec ani len predstaviť neviem. Snehu pod Patriou bolo mnoho a poriadne sa topil. Z boku sa na nás často gúľali obrovské snehové gule nabalené z odpadnutého snehu z vetvičiek kosky. Pred nami sa zjavuje dokonalý pohľad na Volí chrbát kde máme namierené. Samozrejme Saškovci ďálej už nejdú. Hnevá ma to. Mali tak dokonalú možnosť pričuchnúť ku tejto Tatranskej nádhere. No ale každý milujeme čosi iné. Beriem to tak. Na Popradskom plese sa teda lúčime. Oni si idú vybavovať obchody na internete ku plesu, my sa ideme udobriť na miesto kde to s nami vari celé začalo. Miesto kde som zobral Klárik do Tatier prvýkrát :)

Volovec pred nama

..a diaľnica za nama

Stačilo, treba oddýchnuť. Nedá sa na to pozerať

Pri žabích plesách s pohľadom na Rysy

Cesta lesom do Mengusovskej doliny je rýchla. Trvá len pár minút a sme v zovretí nádherných skalných stien. Po jednej strane máme celý Baštový a po druhej strane Popdradský hrebeň. Pred nami je dlhá hranica s Poľskom od Mengusovských štitov až po Rysy. Presne v strede do voľného priestoru sa pyšne týči Mengusovský volovec, ktorý rozdeľuje dolinu na Hincovú a Voliu kotlinu. My dnes pôjdeme doprava do Volej kotliny. Výšku naberáme jemne. Po odbočku nad Žabím potokom je to plytké aj v lete, no hneď po odbočení chodník strmo stúpa. My ale nejdeme úplne presne ako v lete. Stúpame viac menej okolo Žabieho potoka. Červenoznačený turistický chodník vychádza nad Žabie plesa po ich pravej strane. My sa dostávame nad ne z druhej strany. Pred nami sa rozprestierajú obrovské biele pláne. Sklony sa často striedajú. Chvíľku strmšie stúpame, potom ideme viac menej po rovine. Za nami sa čím ďalej tým viac vypína Baštový Hrebeň z jednej strany a z druhej strany zase úchvatné Rysy, Ťažký štít a Vysoká. Je to tu nádherné.

Rysy, Ťažký štít a Vysoká ..to sú naši traja králi

Klárik Ťažký štít, Vysoká a 7 Popradských Mníchov

Cieľ sa nám priblížil

Už len posledné stúpaníčko, pomééé

A stále stúpame. Už sme priamo pod Mengusovským volovcom. Pamätám si tu z minulého roku vypadnutú lavínu. Veľa ľudí práve tadiaľ lyžuje dolu. Výstupovka však vedie po pravej strane skalnej stienky. My ideme tade a zase vychádzame o stupienok vyššie. Na inú obrovskú bielu pláň a pred nami je posledné finálne stúpanie do Západnej Volej štrbiny. Volovec nechávame po svojej ľavej strane. Pred nami je zopár ľudí. Jední práve s vreskotom lyžujú nadol. Pár sekúnd na to začínajú z pravej strany skákať do snehu zo skaly kamzíky. Letia krížom cez Voliu kotlinu a rúbu si to priamo hore na Volovec. To vážne? Nechápem ako je možné, že ani jeden z nich nezhučí dole. Až mi je zle na to pozerať. Veď sa ani neistia. Takto sa poza nás prehnalo asi 10 kamzíčkov. Potom už zase pokračujeme za svojim cieľom.

Počko si vychutnávajú aj parťáci z hôr

A rovno si to šinú direkt na Mengusovský Volovec

Ale ani nám nie je zle v Západnej Volej štrbine

Volovec z hora..

Je nenormálne teplo. Slnko sa opiera o svah. Dnes sa ale cítim celkom bezpečne. Je to tým, že je tu viacero ľudí? Alebo ozaj ten sneh je lepšej konzistencie? Miestami zo snehu trčia aj skaly. Možnože aj to ma upokojuje. Neviem. Každopádne hore výjdeme s ľahkosťou. Je tu nádherne. Vidíme ponad celý hrebeň Volovca. Pred nami je celý Baštový hrebeň od Patrie až po Hlinskú vežu a vrcholky hôr pokračujú až po koniec Hrubého hrebeňa vľavo od Hlinskej doliny. Kôprovský štít je zahalený Hincovou vežou priamo pred nami. Vidíme až dole do Liptova. A vidíme kopec ľudí čo si to tu valí za nami. Je to tu spektakulárne a ľudom sa tu viditeľne páči. Prichádzajú za nami ďalší ľudia. Mali by sme sa prestriedať.

Klárik, koniec Baštového hrebeňa až po časť Hrubého hrebeňa

Belianky na dohľad

Lyžba bola celkom fajn. Síce bolo cítiť, že sneh so Slnkom si žijú svojím životom, ale ešte to šlo. Vo Volej kotlinke sme na pár oblúkov. Zlyžujeme bezpečne po ľavej strane aj popod Mengusovský volovec a potom si už len užívame šíro-šíre biele pláne Mengusovskej doliny. Bola to tutovka týždňa. Lepšie sme to vari ani nemohli ukončiť. A opäť so svojou láskou a s úsmevom na tvári. Ani nevieme ako a sme dole. Ani zjazd ku Popradskému plesu nebol zlý. Užívame si to každým jedným dúškom. A na Popradskom plese doslova. Kúpime si čapáka a kofolku a vyvalíme sa ku plesu. Slniečko hreje celou svojou silou. Úplne cítime ako nám ohára tvár. Vari hodinku tam len tak sedíme a kecáme. Je úžasné mať takúto osôbku vedľa seba. Som rád za celý čas strávený s Klárik.

A ideme dolu; striedanie s ostatnými

Pod Mengusovským Volovcom..

..so zjazdovkou za nami

No ale asi už aj domov nám treba ísť. Saškovci su už na byte pár hodín. Nebol na plese internet. My teda balíme tiež všetky naše švestky a necháme sa unášať lyžami, sklonom a ideálne upravenou cestou z Popradského plesa až ku TEŽke. Samozrejme sa mi museli na rovine ešte nohy zamotať a bauchnúť som musel priamo pred húfmi ľudí. Rýchlo som sa teda na pivo vyhovoril a letel preč. Od TEŽky ešte dávame na chvíľku pásy. Po bočnej ceste vyšľapeme ku Štrbskému plesu a už za použitia všetkých našich vychytávok sa ešte naposledy spustíme ku svojmu ubytku u Saškovcov v Tatranskom Lieskovci. Dáme si s nimi ešte poslednú kávičku, ešte raz naposledy sa pozrieme za seba na nádherné Tatričky a letíme na vlak do Štrby.

A je koniec ..letíme dolu

Bude mi to tu chýbať. Ale veď my sa tu ešte vrátime. Ak nám to Igor dovolí, tak vari ešte na Veľkú noc. A keby aj nie. Môžeme byť radi aj za to, že sme tu mohli byť teraz. Život je krásny už len tým, že máme okolo seba tých správnych ľudí. A to ja mám. Veď zase sme dostali nabalené aj od našich rodičov, keď sme prišli do Vrútok. No a potom prídeme na byť. Do treskúcej zimy. 17 stupňov je síce málo, ale Láska zahreje a tá je pri mne stále. Čo viac si teda priať od života?