Na výlete po Malej Fatre

Noha po Ultrapunku nefunguje stále. Neviem moc čo mám s tým robiť? Ísť aj cez bolesť? V stredu som bol vo Fatre po víkende prvýkrát, ale zbeh z chaty pod Chlebom bolo dooosť veľké trápenie. A na druhý deň koleno tak tuhé, že som ledva stihol dobehnúť z roboty na autobus. Parťáka Kuba som musel na víkend tiež zrušiť. Mali sme ísť na výlet z Hlohovca do Trenčína, ale keďže u mňa o behu ani chýru ani slýchu, tak to ruším. Namiesto toho volím radšej Fatru. Každého s kým plánujem ísť ale upozorňujem, že tentoraz to s behom nebude mať ozaj nič spoločné. Koleno mi nepovoľuje dostatočne vystrieť nohu. Uvidíme teda čo z toho nakoniec bude.

Výlet začína :)

V Šútove sa stretávam s parťáčkou Alex a spolu s Maxom ideme na chatu pod Chlebom. Samozrejme prichádzame pár minút po deviatej a už je oheň na streche. Na chatu sme vošli priamo do upratovacej hodinky. Vypýtame si teda iba kofolku a ideme ku Maxíčkovi na lavičky. Veď Slniečko nám svieti. A čakáme na našich ďalších parťákov, ktorí letia z Párnice. Po hodine čakania je už ale von taká zima, že sa presunieme dovnútra. Parťákov sa nie a nie dožiť. Prichádzajú až po 4 hodinách od ich štartu. Šmaríme ešte do seba vývar, pivko a vravíme si že ideme het. To ale naraz do chaty nabehne olympionik. Pána. Zase pýta Jupík. Trenky v batohu má ešte čisté, vyzerá, že sa málo snažil cestou hore. Preoblečie sa do Dynafit setu a napodiv sa nám ho podarilo prehovoriť na spoločný výlet. Ani len netušil do čoho ide.

My čakáme

Oni očúravajú Fatru

Ale aj niečo behajú..

Alex letela napred. My spočiatku ako normálni ľudia, ale už pri stúpani na hranu Veľkého Kriváňa sa to začínalo zvrhávať. Trošku ešte oddýchneme popod Koniarky, ale na Malý Kriváň to vo veľkom vypukne v hlave u mňa. Dávam do toho všetko. Hlavne prvý výšvih po strmé snehové pole. Dnes sa tam nik z nás neváľal. V stredu ževraj išiel dolu Kubo. Potom sme trošku zmiernili, ale na samotný vrchol si to zase užívame. Dobiehame Alex.

Vývar na Chlebe musí byť

Celý deň je neskutočne nádherne. Ráno krásna inverzia a teraz máme úplne teplý slnečný deň. Škoda by bolo dnes presedieť doma. Spravíme spoločnú foto na najvyššom mieste dnešného dňa, Malom Fatranskom Kriváni a pomaličky zostupujeme. Na sedle Priehyb sa s nami lúči Kubo. Ten ide po hrebeni na Suchý a dolu do Turca sadiť rastlinky. My zlanárime olympionika na skratku na chatu pod Suchým cez dolinu Kúr. 20 minút hore dolu :D

Pán Malý Kriváň a kopec svahov na lyžovanie ešte stále

Pučíš, pučím, pučíme

Cesta klesá a klesá a Matúšovi sa to prestáva zdať. Už si myslí, že sme kdesi v mínuse pod hladinou mora. No dnes asi parťáka Koyša na chate pod Suchým nestihneme. Modro značený chodník zo sedla Priehyb do doliny Kúr je bežecká chuťovka. Šialene dlhý trail len málo chodeným chodníkom Vám ponúka divokú prírodu a nádherné výhľady na Malú Fatru. V strmším partiách pri schádzaní do doliny, keď idete sami, máte každú chvíľu pocit, že na Vás vyletí nejaký domáci medveď. Mám to tam ale aj tak rád.

Na malom Fatranskom Kriváni

Spolu na hrebeni, vďaka za foto Kubo :)

V ústi doliny odbočujeme doľava na žltú značku krátkym výšvihom na lúky nad Krásňanmi. Dáme krátky piknik. Matúša zachráňujeme od pomalej smrti smädom. Chudák čakal, že bude o hodinu na chate pod Suchým a z ničoho nič sa ocitol pod Malou Fatrou. Ale po krátkom dobití batérií už znovu letíme hore. Pod Jedľovinu sa až nedostaneme. To už Lukáš silou zmenil a skrátil trať. Som rád, že to už neurobil v polke doliny. Všetko sú to krásne chodníčky. Škoda by bolo prísť o len kúsok z tejto trasy. 

Zábava graduje

Postupne teda začíname stúpať na chatu pod Suchým. Ubieha to neskutočne rýchlo. Dvakrát križujeme zvážnicu, ktorou by sme sa dostali už spomínanou skratkou aj do polovice doliny Kúr a po pár serpentínach sme v sedle Brestov. Odtiaľ je to už na chatu pod Suchým po rovine. Ale stále poriadne ďaleko. Cestička je krásna, ale kľukatí sa možno aj tri kilometre okolo hrebeňa s kopcom Kopa. Postupne sa naša štvorčlenná partia roztrhá a na chatu prichádzame po jednom. Maxo si na chate tiež po dlhej dobe užíva vodu. Konečne pije aj s prameňa pred chatou. Chvíľku posedíme pri ňom, ale znovu prichádza zima, a tak zalezieme do chaty. Pivko dalo ešte jedno pivko a už bolo veseló. Ehm.. skôr by som tam už zostal navždy. Konečne sa ukázala aj chata pod Suchým ako miesto s úžasnými zhovorčivými ľuďmi nie len za okienkom. Dokonca ešte aj Max dostal na rozlúčku prasačie ucho. 

Foto do rodinného albumu :D

Už poriadne zničení, opití, ale stále šťastní, že môžeme behať po horách ideme ešte zdolať Suchý. Stretáme sa s ľuďmi, ktorých sme stretali pri zostupe do doliny Kúr. Oni išli vtedy práve hore na hrebeň a teraz sa cez Suchý vracali naspäť. Celkom boli vyžutí z toho prečo ideme znovu hore. Nuž, nám to chutí takto skratkami. Na vrchol to bol ešte pekný záhul. Parťáci majú stále tempo ako diviaky. Dnes to ide ako po masle.

Cestou z Magury

Postupne sa zošmýkame dolu zo Suchého do sedla a ešte stále v dosť veľa snehu a cez pár popadaných stromov prebehneme až na chatu pod Kľačianskou Magurou. Placky nedáme. Že až od šesť kusov a viac. Zase pol chaty nejdeme zožrať. Dáme teda len po kofole. Užijeme si večerné lúče a konečne aj teplo pred chatou a takto nabití energiou už aj na nasledujúce dni pustíme sa hrebienkom dolu na lúky nad Kľačanmi. Úžasný výlet sa nám končí. Matúša berú autom naspäť do Turian, Alex to s nami ešte pretrpí cez celé Mexiko až do Vrútok a s Lukášom ešte dáme víťaznú kofolku a kebab na stanici a tiež ide už aj on het naspäť do Ružomberka. A ja s Maxíčkom domov. No čo dodať? Čo viac treba k dokonalému dňu ak nie pár skvelých ľudí a nádherné kopce?

Foto: Lukáš Hladký, Alex Valentová, Jakub Dudáš