Dobrodružstvá v teniskách: Ochutnávka toho naj čo môže priniesť jarné počasie so snehom na chate pod Chlebom

Myslím si, že dnes je úúúplne zbytočné sa rozpisovať. Aj tak by som písal zase len o tom istom. Išli sme hore, potom dolu a potom hore a znovu dole a takto tentoraz jedenásť krát. Pásy to aj v tej člapkanici napodiv síce na hrane ale zvládli.

Vitajte na našom ihrisku

Pri východe Slnka bolo aj dosť ľadovo, ale ako Slnečné lúše silneli každou minútou kôra mäkla a na obed to už bola skoro úplna voda. Ráno po ľuďoch ani stopy. Kto by povedal, že o 7:30 bude ešte Révayka z Veľkého Fatranského Kriváňa úplne čistá, lyžami nepopísaná. Aj Chlebské skaly ešte pred desiatou boli len pár ľudmi zlyžované. Vyzerá, že Pražáci z chaty si dali teda načas. A to sa dušovali večer ako pôjdu na východ Slnka.

Východ Slnka so Splitboardistkou

Ako ale prichádzal obed začali sa po grúňoch rojiť mravce. Niekedy to ozaj vyzeralo ako na zjazdovke. V chate rada až po záchody. Keď sme náhodou prechádzali okolo cestou z potoka, tak pred chatou som si myslel, že je priam nejaká párty. Ľudia okolo postávali v okruhu 100 metrov od baru. Jaaaj, tie zlaté pracovnotýždenné poobedia v samote a tichu.

A celý deň zjazdov a výšľapov

Ako ale pribúdali hodiny, ubúdalo na svahoch ľudí. Skúšame aj nové zjazdy. Nebudeme sa predsa tlačiť na tej istej časti ihriska. Podarilo sa nám nájsť teda aj krásne miesta na odvrátenej JZ strane Veľkého Kriváňa. Jednoduchý zjazd ale zato pompézny na výhľady a na pôžitok z jazdy. Pred nami sa rozprestieral ako na dlani Malo Fatranský Kriváň. Našli sme tu priam čistú radosť z toho čo robíme.

Hodín stále pribúda a na svahoch sme už skoro úplne znovu sami. Jedine z diaľky počuť miestami nejaké radostné výkriky z jazdy po tomto našom raji. Slnko klesá a na miesta kam sa už nedostanú jeho lúče prichádza opäť zima a s ňou obľúbená ľadová kôra. Posledný zjazd preto volíme po úbočí nasvietenom slnkom. Tie farby zapadajúceho ale aj vychádzajúceho Slnka a snehu sú dychberúce. Ešteže to môžem zažívať skoro každý týždeň.

Na záver ešte chvíľku posedím na svojej milovanej chatičke s úžasnými ľudmi, kde sa dá stráviť nejeden dlhý večer alebo aj celý deň keď počasie nepraje. Nakoniec sa opäť môžem vrátiť do reality všedného života. Našťastie ale plný zážitkov a energie do ďalších dní. Ale hlavne s pocitom, že sa vďaka všetkému tomu čo mám dopriane môžem sem vracať vždy keď to tak pocítim vo svojom srdci.