Na Chlebe snehu ešte stále dosť

Po troch týždňoch sa z roboty zase dá trošku povyraziť aj cez týždeň, a tak hore na chatu letím už vo štvrtok večer. Priberám parťáka Lukáša a Aishu a potokom sa škriabeme hore. Všetko je poriadne mäkké. Stopy aj keď niekto spraví, na druhý deň sú už celé stopené. Len tie jamy od chodcov dole už zrejme nikdy nezmiznú. Každopádne cesta patrí všetkým.

Tieto rána na chate..

Hore už aj znovu trošku nasnežilo a verím, že zajtra bude parádna lyžovačka. Už o pol šiestej stojím pred chatou odhodlaný si to poriadne užiť. Miestami je aj dosť ľadovo, ale to mne moc nevadí. Čo je horšie, že už pri druhom výšľape som zničený ako cigánska hračka. Celú noc som strávil na záchode a celkom poriadne to cítim aj na výkone. Asi sa dnes nebude konať 4000m+. Okrem teda fyzickej slabosti ma totálne ničí aj tento pocit nevyužitia krásneho nakoniec slnečného dňa. 

8.3.2019 cca 6:00

Už po 1200m+ som totálne na šrot. Na chate sa dám trochu dokopy a dobojujem svoje 9 zjazdové koliečko okolo chaty. To ma už na totálku vypína. Dve hodiny sa na chate spamätávam. Každý ďalší výšľap by bol pre mňa zničujúci. Nič to, na dnes stačilo. Musím aspoň trochu zregenerovať, aby som si užil víkend. Večer mám ešte nočnú, tak to aj tak je regenerácia biedna.

8.3. 2019 cca 6:30

Na nočnej som už prichystaný, a tak o šiestej ráno letím domov už len pre lyže a hybaj do Šútova naspäť. Celkom, že prituhlo. Po čľapkanici už ani stopy. Tentoraz napredujeme do lesa na Zajacovú po hrboľatom betóne. Stretám sa so záujemcami o lyžiarky, keď tu som prišiel na to, že v tých reklamovaných nemám papuče. Pána beka, to ešte bude roboty. Mňa už vari porazí z toho Adam športu a prístupu niektorých zamestnancov. Nič to, poďme si prevetrať hlavu.

už znovu pripadlo na 180 ;)

Konská hriva

Na chatu sme sa rozhodli ísť hrebeňom VFK. Po nočnej som nečakal takéto bomby. Lukáš začal pučiť a už nebolo na výber. Stále nám svieti Slniečko a hlavne nefúka. Fúkať začalo až okolo výšky 1500 mnm ako sme vyšli z lesa a každým metrom sa to neskutočne zhoršovalo. Dobiehajú nás Mišo a Matúš Ef. Tí sa ešte pokúsili výjsť až hore, ale dozvedeli sme sa, že to nakoniec tiež vzdali. My sme Konskou hrivou zlyžovali šmykom do potoka a dnes bolo po lyžovaní.

Chleb náš každodenný

Do Snílovskej doliny

Časom sa už počasie len zhoršovalo a každý kto prišiel z vonku, tak prišiel so slovami, že na Kriváň či na Chleb sa nedalo prebiť. Vietor vraj ľudí až zhadzoval. Nedalo mi to a veril som tomu, že ešte sa aspoň poobede von dostaneme. Lenže partia bola veselšia a veselšia a vonku bola len väčšia a väčšia tma. Začína dokonca aj snežiť. Na dnes teda stačí. Už len kontrolujeme koľko napadlo. Po nočnej som aj tak poriadne vybitý. Zatvorí sa bar a hybaj rýchlo teda spať. Verím, že aspoň zajtra to teda nakoniec výjde.

Z hora je život krajší

Budíme sa pred šiestou ráno. Pár minút nám trvá dať sa dokopy, ale už po šiestej ráno máme možnosť pozerať sa na krásne divadlo prebúdzajúceho sa Slnka do nového rána. Krvavočervená obloha bola fascinujúca. Nič nenechávame na náhodu a letíme hore.

Cestou zo skál

Prvý výstup volíme na Chleb. Hrebeň cez Bochník je stále čistý ľad. Zrejme o pár stupňov ešte väčší ako pred dvomi dňami. Hore už ale trošku snehu zostalo, čo nebolo vetrom odfúknuté. Každopádne nedodávalo to moc istoty vidieť na aký podklad ten sneh napadol. Na Chlebe vietor dul stále poriadne. A to z rána mal byť najväčší kľud. Rýchlo zhodíme pásy a letíme het. Ideme sa pozrieť medzi skaly. Lenže ako sme vyšli na hranu tak ma tak vietor zasunul dopredu, že istota bola fuč. Vietor si so mnou začína robiť čo chce. Lukášovi vravím skalami nejdeme.

Pár foto lavíny pod Hromovým

Otočime to teda a lyžujeme bokom Oškvarky do potoka. Spočiatku tvrdo ale čím sme nižšie tým je sneh dokonalejší. Bola to geniálna lyžba. Na 10tý Marec čistý raj. Teraz teda na raňajky nejdeme. Lepíme pásy a ideme vyskúšať Kriváň. Máme krásne slnečné počasie. Všade kam sa pozrieš sú len neporušené prašanové svahy. Hore južnejšou muldou sa kocháme svojimi výšľapovými cik-cakmi. Pred sedielkom volím radšej výstup ľadovými úsekmi. Stále sa mi nezdá ten sneh na ľade. Aj keď v týchto miestach vari v živote doteraz nič nepadlo. Ani v sedle medzi muldami to s vetrom ešte nevyzerá beznádejne, preto volíme pokračovať až na vrchol Kriváňa.

Top zjazd okolia :) ..od skál až ku mne

Stále sú miesta vyfúkané, ale aj miesta s čerstvým snehom. Je neporovnateľné šľapať po jednom a druhom podklade. Ani na vrchole nás vietor nejde uchytiť. Lyžba dolu bola geniálna. Volím dlhé otvorené rýchle oblúky. Pri nečakaných prechodoch ľadovými poliami to bola riadna sranda. Len tak hádzalo na tom. Užívam si zjazd keď tu trochu nižšie škrupina. 10-20 metrov ešte prejdem striedavo na ľavej-pravej lyži, ale potom pleeesk hlavou o zem, kotrmelec a už aj sedím v snehu zapichnutý lyžami do snehu. Znovu raz prilba pomohla.

Po ľade na Chleb

Nejak sa pozviecham a dokončíme každý svoje oblúčiky na nedotknutom podklade. Preveľká škoda toto pádom zničenie si vlastnej stopy. Parťáka ešte raz prehovorím na Chleb. Tentoraz už hore fučí tak, že ma vietor vyzlieka. Bojím sa, že pásy mi uletia až ku Šútovskému vodopádu. Máme čo robiť prezuť sa. Rýchlo sa ľadom zošucháme do Ošvarkovej muldy a v spodnej časti si znovu vychutnávame nafúkany prašan.

Prašany pod Kriváňom

Z potoka už iba hore na chatu a konečne vytúžené raňajky. Popri tom pozrieme na nete ako pučí naša skialpová špička vo Švajčiarsku. Dnes mali na programe šprinty. Samozrejme, že najviac nás zaujímal náš Matúš. Ale gratulujeme aj Laure, Mariane, Kubovi, aj Borisovi. Počas prvého dňa majstrovstiev sme dopadli celkom parádne. Uvidíme čo predvedú nasledujúce dni.

Na vrchole

Samozrejme nám s Lukášom stále nestačí, a tak berieme so sebou Matúša Ef. a spolu si dáme najlepšie prašany na okolí. Naše pánske lesíky. Ďalej nešpecifikované ;)

Matúš beží naspäť na chatu, ale my ideme znovu na Kriváň. Opäť to celkom ide aj napriek vetru. Už cestou hore sa začína ale zaťahovať a začína padať sneh. Dokým vyzujeme pásy je za nami poriadna hmla. Dole sa kĺžem len po pamäti. Lukáš vravel stále, že nevie kde je. Stále neviem či si robil so mňa srandu či ozaj. Niežeby som si bol ja nejak istý, ale niektoré ľadové polia cestou mi boli známe a hlavne krivky terénu, keď sa dal rozlíšiť, ma vždy celkom zorientovali. Do južnejšieho žľabu do potoka ideme už ale len podľa najbližšieho stromku. Až cca v polke začíname čosi vidieť. Sneh bol celkom ťažký. Robila sa kôra, ale do potoka sme zlyžovali.

Jazdenice z bočného hrebeňa VFK

Hore na chate sme ešte chvíľku pokecali, ale potom sa znovu pobrali do reality. Lukáš s dvomi batohmi, ja s Marekovým 30 kilovým. Nohy mi skoro vybuchli. Na Generáli 20 centi mokrého snehu. Oblúky ma v tom totálne zabíjali. V lese ma zase batoh tak prevážil, že nezostalo nič iné len sa hodiť o zem. A mal som čo robiť zdvihnúť sa. Konečne sme ale na zvážnici. Začína tu dole pršať. Po lúke pred Šútovom už omdlievam od bolesti stehien, ale nakoniec som konečne na konci snehu. Marekovi šupnem aspoň lyže do ruky a hybaj na párty ku rodinke úžasných. 

Len naša Révayka

Ani neviem ako sa to stalo. Proste Lukáš mi vraví, že máme prísť na obed. Nakoniec namiesto synov majú doma bandu bláznov milujúcich hory a maxi vlčiaka Samsona. Táto rodina znovu prekonáva moje očakávania. To ti bolo papaníčko. Jelenie pečienky? Proste to musíš zažiť. Nakoniec ale aj toto muselo skončiť a postupne sa rozchádzame. Lenka so Samsonom do jedného auta a ostatní do druhého. Mareka vyhodíme na stanici vo Vrútkach na dlhu cestu až do Belej nad Cirochou, potom ukončím cestu aj ja a Lukáš ma konečne auto iba pre seba. 

Parťák v Snilovskej doline

A opäť hore

Uff, bol to ťažký predĺžený víkend. Ešte stále sa neviem moc z neho spamätať. Každopádne už teraz sa neviem dočkať kedy budem prášiť na Chlebe opäť.

Foto: Lukáš Hladký