Prvý párty týždeň roku 2018 od mesta, cez hory až na úrazovku

Keďže rok 2018 tu máme len raz za živor tak si ho treba patrične uctiť. Nejak sa nám (alebo mne?) to vymklo spod kontroly a pártime už nejaký ten deň.

Prvého sa trošku prespíme. V noci do roboty treba ísť (trošku šoférov popreháňať na dispečingu), zase trošku pospíme a poobedie je v znamení nákupov. Ehm.. Kúpil som krúžky na paličky do snehu a jeden vosk na pásy. Ale čo je podstatné v Adame som vyfasoval nové pásy na lyže a tak natešený letím s parťákom na Malino. 

Keďže na zjazdovke pol milimetra snehu ešte lepím náhradné pásy a po blate sa brodím v nich. Konečne vidím parťáka bežkára a pásy naživo. Ide mu to fayne. Za chvíľku sme pri Majekovej chate a konečne začína aj sneh. Lyžovateľný. A tak ešte vybušíme na vrchol Malina a už aj si užívame zjazd. Je to paráda, len nejaké to pivko či polievočka by sa už zišli. Na hoteli Malina majú plno a večere na objednávku pre ubytovaných hostí a tak skúšame cestou Dáriu. Tá je už úplne zatvorená a tak s maličkou dušičkou ideme na poslednú z možností, na Májekovú chatu. Tiež zatvárajú za pár minút a tak len narýchlo objednáme pivko, keď tu zrazu za nami dobehne barman, že majú pre nás aj hrachovú. Tááá, to je obsluha. Sú proste úžasní.

Keď sa dosýta natlačíme, dáme si Malino ešte raz. Začína snežiť a cesta dolu je riadna šou. Vločky bijú do očí a v čelovke sa každá jedná odráža. Poloslepo zlyžujeme naspäť po Májekovú chatu a odtiaľ už pešky ku autu. Parádny deň za nami.

Je tu tretí deň roka. Konečne do práce. Po nej lyže hneď do servisu a napešo smer Martinky. Tam som pozvaný na chatu ku parťáčke Betke. Kadečo som sa tam priučil. Hrali sme hru osobnosti. Po poldecku a nejakom tom punčíku to bola riadna pecka. Škoda, že zajtra znovu práca. Aj mi bolo dovolené prespať a ísť do práce priamo z holí o štvrtej ráno ale odolal som tejto ponuke a dolu valím s inými parťákmi čo oslavovali na Starej chate.

Cestou dolu z Martiniek na párty do mesta

Schádzame dolu a oslavy nového roku pokračujú v meste. Najprv v Retre priberáme druhých do partie a potom všetci spolu pokračujeme u Kocúra. Pre mňa všetko to novinky, keďže do mesta nechodím, ale pre tých ľudí to stálo za to.

Osudný deň prvého týždňa roka 2018 bol určite ten štvrtý. Konečne mám lyže zoservisované a tak lyže na chrbát smer sneh na Martinkách. Cestou hore Stráňami sa cítim ako keby som mal v batohu kamene. Asi mi to oslavovanie neprospieva. Lenže na prvej skratke za mostíkom stretám parťáčky Alenku a Mirku pri lepení pásov a už je po únave. Hore to pučím už s nimi a na chate si dávame vytúžený zázvorovo-mätový čajík. 

Parťaci na Martinkách

Parťáčky striedam po odchode za parťákov z druhého stolu a po porade sa hor lyžovať. Vypučíme to ešte po hornú stanicu lanovky. Cvakneme sa a letíme dolu. Niekto už po veci na chatu, my ešte pučiť zjazdovky dokým nezratrakujú. Ešte raz si to vyšľapeme na vrchol lanovky, ale dnes to už cítime iba na zjazd a tak po jazde snov po lesíku berieme veci z chaty a ideme het.

S nadšením sa pustíme chodníkovou skratkou z chaty dolu keď tu zrazu je niečo zle. Križovanie druhej cesty s chodníkom. Julo niečo kričí, hm ..asi že je tam ta zvážnica. O chvíľku letím vzduchom a zrazu pleesk o zem. Tvrdo zastanem. Hneď strašná bolesť. Ani neviem čo sa stalo ale kričím na Jula ako zmyslov zbavený. Až následne mi dochádza, že je zle. Chrbát mám v jednom ohni a ledva sa hýbem. Ale hýbem sa, nie? To je dobre, nie? Ale je to strašne náročne. Mám zapnutú jednú lyžu. Musím si ľahnúť. Julo je už pri mne a odopína ma. Chvíľu aj ležím na chrbáte ale strašne to bolí. Začína mi byť zle. Musíme sa hýbať. Musím sa dostať na chatu. Nejak sa pozbieram na štyri, potom aj na dve. Julo sa stará o všetky moje veci. Prejdem 10 metrov a musím na štyri. Strašná bolesť. Vstávaj chlape. Musíme do tepla. Uff, toto nedám. Rýchlo treba pomoc. Julovi vravím, že dnes to po vlastných nedám dole a nech rýchlo niekto so mnou niečo robí. Musím sa rýchlo opustiť, ale ešte musím výjsť na chatu. Julo odchádza na chatu a volá horskáčov. Netuším ako dlho bol preč, ale dokým bol preč tak sa mi podarilo prejsť z kroka na krok až ku chate. Aj cez ten šialený kopec pred chatou. Celý čas som dúfal, že ma tam neprevalí dozadu, lebo to by bol koniec. Cítil som sa ako pri výstupe na Everest. Všetky sily som sústredil na každý jeden krok aby som neurobil chybu. Som hore. 

Sadli sme si hneď doprava do fajčiarskej časti a čakali na odvoz. Strašne zle mi bolo. Každú chvíľu som čakal, že sa dovraciam. Vkuse som počul iba ako vravia, že som bledý. Bolo mi to strááášne jedno len nech už mi dá niekto tú strašnú bolesť preč. Vypytovali sa ma na všelijaké údaje, to ma celkom bavilo. O nejaký čas prišlo auto.

Záchranná akcia z Martiniek

Celkom prúser sa tam po svojich dopraviť. Parádne som stuhol. Za pomoci záchrancov ma podopretého doprevadia ku autu. Vonku strašná zima. Tá triaška ešte len zväčšuje bolesť v chrbte. Ruky ľadové aj keď cestou autom sa mi celkom uľaví. Dole na rampe ma už čakala sanitka. Tam ma položia na nosítka a výsluch čo sa stalo a kto som je tu opäť. Jedine čo mi nervy robí, že všetci sa ma pýtajú či som nepadol na hlavu. Veď komunikujem správne či?

Keď je v sanitke ticho začínam sa nudiť. Infúzia s liekom od bolesti asi zaberá a ja začínam riešiť kde asi sme s pohľadom upreným do stropu. Celkom mi to ide. Záchranár mi potvrdzuje či som na správnej zákrute ako si myslím čo sa nakláňame a brzdíme. V nemocnici je ticho. Vyberú ma zo záchranky a hneď už aj som na príjme. Hneď šaškujeme ako dáme dolu lyžiarky z nôh. Zase či som nepadol na hlavu. Musím sa posadiť čo mi robí zásadný problém. Ale za pomoci to nejako zvládam.

Odchádzam najprv na rtg chrbátu a potom na neurológiu. Na rtg zase musím zdolať kopec kaskadérskych kúskov na stole. Je to kruté. Nuž ťažká párty dnes. Julo volá nášmu kamarátovi neurochirurgovi, že ma ma očakávať. Nie je tam. Ale doktorke odkazuje strašne veci, aby mi spravila :D. Asi si zaslúžim. Začína sa mi vracať nálada, čo strašne bolí. Pri každom zasmiati ma ide rozdrapiť. Postupne zisťujú, že vari s chrbticou ani s inými vnútornými orgánmi asi nič nebude. Aj pre toto sa aj mne uľavuje.

Už je dobre, už selfíčkujeme

Posielajú ma preč so slovami dopujte sa analgetikami a uvidíme čo ďalej, kontrola v pondelok o 4 dni. Julo rozčúlený z parkovania v nemocnici ma už vôbec nevytáča. Netuším čo mi to za oblbovák dali. Trošku som spomalený ale je mi už fajn. Zavezie ma ešte ku naším. Po celý ten čas sa o mňa neskutočne staral. Čo by som robil bez neho? Čo by som robil bez všetkých tých ľudí čo sa o nás takto starajú keď niekedy takto dopadne naše užívanie? Fakt som ozaj za všetko vďačný. Až keď to človek prežije tak si presne vie predstaviť čo sa deje keď počuje húkať sanitku, či letieť vrtuľník. Aj keď asi aj tak najviac je mať okolo super priateľov, čo Vás vždy dovedú do domova.

Noo.. Party sa skončila??? To vari nie. Ale čo teraz?? Julo na druhý deň zburcuje celý Martin (mal som mu zavolať ráno a ja vybitý telefón asi a spím si do poobedia). A tak z ničoho nič vďaka tomuto je večer na svete nová párty u parťáčky Niky. Že sa ide o mňa starať. A tak sa u nej stretne známa partia a kecáme a kecáme. Večer ubehne ako voda a ja nabudený sa už neviem dočkať ako bude ráno.

Ráno dosť zle, ale dňom sa to zlepšuje a tak večer znovu odvoz zabezpečený a keď už nie ako súťažiaci tak aspoň ako fanušík idem pozrieť na Noc tuleních pásov. Asi pol hodinku pred pádom som si dohodol parťáčku do štafety. A tak ma parťáčka už s novým parťákom aspoň na štart zaviezli. Haha.. nech sa trápia oni ..ja ich rád povzbudím. Išli ako pílky ako aj iní známi.  Po skončení sa rozbehla ďalšia burlivá párty ale to ja už iba pozerám. Do tanca mi dnes ešte teda nebolo. 

Pretekáris

Heja, heja, ..stopaaa

Cestou domov si konečne po dvoch dňoch beriem bajk z pred Harmonky. Stále tam je. A dokonca to celkom aj na ňom ide. Ejjj. Zajtra možno aj lyžovať pôjdem. Ale ráno sa zase cítim ako dobitý pes a tak síce som zorganizoval výšľap na chatu pod Chlebom, no ja sa nezúčastním. Toto nedám. Treba si povedať aj nie. Tým pádom končí týždeň radovánok a opäť prichádza realita všedných dni. Konečne znovu do zabehnutých koľají. Síce je krásne si užívať dňom i nocou ale život nie je len o tom. Každopádne som zvedavý čo nové prinesie rok 2018. Jedno viem, že ľudí mám okolo seba len tých najlepších :)