Na Chlebe už ako doma..

Ok, mám depku. Pravdupovediac mal som. Cez týždeň som začal chodiť už iba napešo na Maguru čo ma lyže už vôbec nelákali. Po toľkých dňoch na lyžiach a bez behu to spôsobilo poriadne pálenie stehienok pri zbehu. Dokonca sa mi zdá, že aj psíček Maxíček už bol po treťom dni nejaký kľudnejší. Jeho som tiež dosť zanedbával keď boli snehy.

JV žľab z Veľkého Kriváňa

Sobota

Ale je tu víkend a pred víkendom nové sneženie a tak už mi očká opäť zasvietili a hybaj pozrieť na chatu pod Chlebom a okolie. Po dohode ma do auta pribalí parťák Martin a letíme smer Šútovo. Keďže každý mal povinnosti dlho a iný zase odmietol účasť kvôli hokeju tak sme vyrážali až o pol jedenástej!!!

Cestička potokom

Martin sa ma čosi napočúval dnes. Je nádherné počasie ale mne vkuse niečo vadí. Sám seba nespoznávam. Ale to najhoršie zo všetkého boli všetky tie davy ľudí pred nami. Síce na krásnom chodníku potokom pod Kriváň stretneme len zopár lyžiarov, aj tak mám podozrenie pre haldy na svahu. Bolo to tak. Ako sme sa vynorili z lesa a zbadali Veľký Kriváň, bodiek na bielych plániach bolo neúrekom. Celkom rýchlo ale bezbolestne sme sa vyštverali až na vrchol. Ani moc nefúka, ale po pár fotkách sa nám tam stáť nechce keď vidíme tie zjazdy a tak sa pridávame ku ostatným tiež, aby to nebolo aaaž tak moc rozlyžované.

Nad lesom

Volím zjazd hrebienkom ponad Revayovú muldu, čo nebolo až tak najideálnejšie riešenie. Podklad bol tvrdý, vyfúkaný starý sneh a kde tu neviditeľné snehové vankúše. A tak sa mi dvakrát podarilo otočiť sa vzduchom čo mi lyže zastali na nejednom z nich. No čo, prvý zjazd som si teda neužil. Poďme to skúsiť opäť.

Vypučíme Revaykou do sedla pod Kriváňom a otočíme na juh do JV žľabu do potoka. Tento nie je až tak polyžovaný a je tu viditeľne viac snehu. Lyžujeme ako grázli. Aspoň na tie naše amatérske možnosti. Martin, ako sa tvári, že nevie lyžovať, ide ako raketa. Užívame si slnečnú prašanovú párty. O pár minút, priam sekúnd, sme v potoku a lepíme pásy na cestu do chaty.

Zastavujeme. Pripijeme si na prvé dva zjazdy, doplníme energie a ešte ideme skúsiť Chleb. Ideme si spraviť svoj prvozjazd a prvovýstup na lyžiach. Priamo od chaty, popod skaly sa za pár minút vyhúpneme na vrchol. Martin má nebojácne myšlienky zlyžovať pomedzi skaly alebo zo sedla pod Hromovým na cestu na chatu ale ja mám stále blok. A predsa len je trojka.

A tak volíme zjazd smer západ do potoka. Je to asi to najkrajšie čo sa mi zatiaľ podarilo zlyžovať tu na okolí. Vau. A hlavne to nie je tak komerčné ako už spomínaná Revayka. Prachu tu už bolo ozaj požehnane a po rýchlych chvíľkach šťastia už opäť lepíme v potoku pásy na výstup na chatu. Tam už ale nezastavujeme. Rýchlo prezujeme a ideme domov. Ale tým sa toto lyžiarske šialenstvo ešte vonkoncom nekončí. Svah je priam geniálne zratrakovaný. Whááát. O tretej poobede? Pušťáme sa do najkrajších oblúkov sezóny až po koniec Generála. Tam zisťujeme, kde je pes zakopaný dokonalej zjazdovky. Asi 10 výškových metrov pred spodkom stretáme práve schádzajúci ratrak. Proste geniálne načasovanie prvej stopy po menčestri.

Potom už klasika. Geniálna lyžba lesíkom až na cestu pri skládke a skoro bez skál až na Zajacovú a následne až ku autu nad Šútovom. Toto mi rozhodne nebude chýbať lebo zajtra sa vidíme na chate znovu :)

Nedeľa

Som po nočnej ale toto šialenstvo ma teda nedokáže nechať chladným a tak iba vymením parťáka za Filipa a letím potokom hore zo Šútova s nim. Počasie už ale tak ako včera nepraje. Je ako tak vidno ale ako výjdeme nad les tak začína fúkať a tam kde bolo včera 10 centi prašanu je teraz aj pol metra. Uuuha. Len aby to už dnes bolo bezpečné. Nemám v tej čím ďalej hustejšej hmle z toho úplne najlepší pocit. Ako sme ale vošli do Révayky tak snehu bolo menej a skôr to bol ten včerajší. Ten nový asi nafúkalo len na návej nad žľabom. Točíme opäť už v sedle pod vrcholom a ideme do juhovýchodu. Zlepíme pásy, pozrieme pred seba a tam iba bielo. Aaaha.

Zopár fotiek počas desiatich minút nádhery :)

Filipa nechcem pred seba púšťať, kedže ako viac nalyžovaný sa cítim zodpovedný ale idem do tej prázdnoty neskutočne pomaly. Čo viem zo včera, tak nie je tu nič strmé alebo inak nebezpečné ale no ..no som posraný. A tak o chvíľu je už Filip predo mnou a za nim keď už viem aký je približne sklon sa pustím veselšie. O chvíľu pribúda inakšia biela na zasneženej koske, neskôr už aj kríky vidno a tak si to už púšťam a zase sme pri potoku a lepíme pásy na cestu do chaty. 

Parťák začína trucovať, že už som mnou ďalej nepôjde. Tu ako vo sne sa objaví z Generálu záchrankyňa Klaudia s priateľom. Spolu posedíme na kofolke a gulášiku a keď už nedokážem obsedieť tak beriem nových parťákov hore a Filip ešte posedí s novým parťákom z potoka. Po ceste na Chleb včerajšou cestou už ani stopy. Nuž čo, ideme šľapať. Beriem prvú stopu. Spočiatku ideme mierne ale následne treba cik-cakovať. Trošku parťákom uchádzam. Keď prídu bližšie tak zbadám, že im úsmev zmizol z tváre. Vyzerá, že minimálne Klaudií som urobil celkom adrenalínový výlet. Predsalen na lyžiach nestoja každý deň. Ale bravúrne sme každú otočku zvládli a za polhodinku sme boli na Chlebe.

Ledva vidíme samých seba a kedže parťáci sa necítia na zjazd žliabkom v takomto počasí do potoka, tak volíme ísť po turistickom značení do Snilovského sedla. Tam stále nič nevidno a tak po zimnej trase pokračujeme naspäť na chatu pod Chlebom. Ale ako sme prišli po kríženie žľabu tak sa trošku hmla zmiernila a tak som ich nalákal na haldy prašanu. A bolo to ozaj peckáá. Neskôr sa hmla stratila už úplne a parťáci a ešte viac ja si sneh užívame asi najviac ako sa len dá. Bola to jedna z top jázd za ten rok čo chodím takto po svete mimo zjazdovku. 

Dole nasadíme lyže, vyšľapeme na chatu a ideme niečo do seba pučiť. Ehm.. ja skôr do seba vliať tentokrát. Aaa tak už od nadšenia iba kecám, kecáš, kecáme, júúúj dobre je nám tu. Ale raz to muselo prísť a my sme sa dali na zjazd do reality všedného života. Zjazdik to krásny, priam báječny ale ten dojazd na parkovisko pri kempe na Trusalke bolo ako ozajstné prebudenie sa do reálneho života :D 

Sme tam. Víkend za mnou ale mne to nedá, a keď v pondelok vidím ako je opäť nádherne, tak hneď z roboty nabalím lyže a valím vlakom smer Šútovo.

Pondelok

Trošku meškáme a tak vystupujem až tesne pred pol štvrtou. Dnes to bude pretek so západom slnka. Plán je stihnúť ho na Veľkom Kriváni. Ale už vtedy som to videl dosť zúfalo. Len kráčanie po dedine za prvým snehom mi trvalo neskutočne dlho. Nad dedinou štartujem až po neuveriteľných 27 minútach a už je 15:52. Západ slnka na Martin ukazuje dnes 17:08. Mám hodinku a štvrť na 6,5 kilometra a prevýšenie 1150 m+. Už sa opúšťam.

Pohľad na Chleb zo Šútova

Už tomu neverím, ale nech aspoň čo najvyššie výjdem do tmy. Čas na Zajacovú ma tiež teda neohúril. Celkovo aj cítim dosť nohy po víkende, ale myslím si, že asi stále tá technika po rovinách pokuľháva. Na Zajacovej je 16:16. 50 minút, haha.

Nič to, idem ďalej. Idem stále rovno, neodbočím doprava po ceste ale pokračujem Snilovským potokom. Zopár lyžiarov si to už pustilo aj tadiaľto dole a tak všetko, celú stopu, na totál zničili. Veď čo, po mne potopa. Zisťujem, že cez deň tu muselo poriadne slnko pripekať, lebo povedľa sa už vytvárala škrupina a celkovo stopa bola niekde čistý ľad. Ale bolo pekne vidno, že keď som bol v hlbšej roklinke kde sa slnko nedostalo bol ešte krásny prašan.

Pohľad na Západné Tatry a pred nami chatu pod Chlebom

Vychádzam nad les na odbočku na chatu. Pomedzi stromy vidím na úbočí Chlebu neskutočné krásne večerné lúče. Ešte teda slnko nezapadlo. A ja, že sa v tej doline trajdám už roky. Idem teda ešte ďalej skúsiť. Hodiny nepozerám. Ešte dlho sa ide dolinkou, už bez stromov, ale z jednej aj druhej strany sú svahy a tak nedovidím na Chleb, aby som videl pokiaľ už vyšiel tieň od Slnka tvoriaci sa od hrebeňa Kriváňa. Až keď som vyšiel skoro ku Révayke sa za mnou objaví Chleb opäť. Bol osvetlený ale nezdá sa mi žeby to už bolo priame slnko.

Od Rozsutca až po Chleb

Už netuším kde presne som pozrel na hodiny ale tuším mi vtedy už ukázali 17:14. Určite to bolo niekde na začiatku Révayky. Už to teda nebude priame Slnko na Chlebe. Nevadí. Aj tak som nečakal, že potokom prejdem tak rýchlo a ešte za vidna by som mohol stihnúť na Kriváň. 17:22 som v sedielku pod Kriváňom medzi dvomi jazdenými žľabmi do potoka. Fotím to čo zostalo po západe Slnka. Je tu každopádne nádherne. Ale zima.

Pohľad na Martinky v diaľke

Po pár minútach sa beriem dolu. V Krivánskych žľaboch bol už síce sneh tvrdší ale našťastie nebola škrupina. Vychutnávam si celú Malú Fatru iba sám. Dnes je to tu moje. Idem tým južnejším žľabom. Po rýchlom výšľape mám nohy ako v ohni. Každú chvíľku prestavkujem a kde tu aj ešte pofotím. V dolnej časti žľabu bol už aj vypadnutý malý splaz z lavej strany čo sa na hrane medzi žľabmi vytváral už niekoľko dni počas sneženia navej. Čert vie či tomu niekto dopomohol. Nechce sa mi veriť, že by to spadlo spontánne.

Priamo v doline po zlyžovaní žliabku na protisvahu smer Chleb už poriadná škrupina. Mám čo robiť sa nejako ešte došuchtať ku lesu kde lepím pásy a idem si dať poslednú výškovú stovku na chatu. To už ale s čelovkou.

Pred chatou stretám dvoch bušičov. Dole sa vybrali bez čelovky. Toto ozaj obdivujem. Ale tak čo, ja už mám slabý zrak. Generál parádny. Dolu už zase trošku tvrdý ale ako by parťáci Turanci povedali: "Treba trénovať a vedieť lyžovať na hocičom". Prebehnem lesíkom, potom zvážnicou, potom vybehnem na lúky nad Šútovom, kde si zapretekám s jeleňmi a možno aj inou háveďou z lesa, ktorú som len počul v kríkoch lámať haluze a za pár minút som dolu. Dnes takto narýchlo, aby som stihol aj spoj naspäť. Čiže celkový skialp čas na Kriváň a naspäť do Šútova 2:15 a nejaký ešte ten čas prechádzky ku vlaku. Každopádne takto to bolo asi poslednýkrát a nabudúce už domov až o dve hodiny neskôr posledným vlakom. Predsalen už aj západ Slnka ma bude čakať dlhšie každým dňom :)

Na chate pod Chlebom

Foto: Martin Fízel, Klaudia Kalmarová