Ochutnávka prvého poriadneho prašanu na Chopku

Je 27.11.2017, mám po nočnej čo značí voľný deň, počasie hlásia gýčovo krásne a tak plán je jasný. S parťáčkou Tinou sa o 11tej stretnúť priamo hore na Chopku.

Pod "Dievčenským" žľabom

Na parkovisku v Jasnej to vyzerá ako v Mrázikovi. Všade zapadané stromy novým snehom. Na parkovisku 20 centi neodhrnutého snehu. Radosť lyže vytiahnuť. 

Ráno v Jasnej

Asi prvýkrát túto sezónu pučím priamo od auta. Len to som zabudol, že dnes idem na Chopok. 900 výškových metrov už do poriadneho kopca, nie ako Martinky, či Chleb, ma poriadne preverili. Ale aj tak 1:15 na lyžiara začiatočníka je moja spokojnosť. Po Tine ani stopy a ja za 35 sekúnd začínam odmŕzať. Hore fučí a aj oblak sa dostavil na pokec a tak rýchlo pásy zhadzujem a idem sa po ľade šmýkať za parťáčkou. Južná strana bola ozaj dosť zapeklitá pre ten ľad. Predsalen slnečná strana.

Snehy na severnej strane

Snehy na strane južnej

A tak som si zbehol 150 výškových a keď po parťáčke ani stopy vybral som sa hore. Skoro napresno sme sa stretli. Rýchlo pásy strhávame opäť a ideme hľadať v hmle "dievčenský" žľab. Asi najľahší na severnej strane Chopku a Derešov. Prašanu aj pol metra ale podklad stále mizerný a tak nie raz zachytávame kosku či skalu. Skaly, po dôkladnej obhliadke jednej, čo som prešiel fakt napriamo vrchom, boli pokryté celé ľadom, čiže ani ryhy na lyžiach nerobili. 

Ale v zjazde sa nedalo poriadne rozohniť, aby sa náhodou nestalo, že jeden z nás zostane rozčapený o nejakú skalu alebo doláme nohy na koske hneď na začiatku sezóny. Po zjazde prichádza ešte zaujímavejšia časť. Vôbec netušíme ako sme sa mali spod žľabu dostať na zjazdovky. Je dosť možné, že všetko to, čo sme krvopotne preliezali v koske, je o mesiac, dva cele vysnežené. Ale to potom hrozne ľudia prichádzajú o zážitky. Po zjazdovke vie lyžovať každý. Ale čo tak skúsiť potok, kosku, či bubny vytvorené zo skál a popadaných stromov?

"Dievčenský" žľab vysnežený, koska a kamene zasypane neurčito

Nakoniec sa nejako preplazíme až na turistický chodník od Mikulášskej chaty a serpentínami vyšľapeme na Lukovú. Ešte 200 výškových metrov vystúpame a poza Konský grúň prejdeme za zábrany ku žľabu "školskému". Tiež jeden z tých ľahkých tu na okolí. Prúser nastal, keď sme vyšli o pár desiatok metrov vyššie do žľabu čo až nižšie ústi do žľabu "školského" Tento má už ale strmosť až do 45°. To by ešte tiež nebol asi najväčší problém. Ten nastal, keď naprieč celým žľabom sme v prevejí zbadali niekoľko centimetrovú trhlinu. Wtf??? Veď pekne primrznuté musí byť. Lenže to už sa asi hýbal nový naviaty prašan. Idem si to odfotiť keď tu mi celá lyže zapadne do už asi 10-15 centimetrovej starej trhliny. A tá už bola hlboká viac ako pol metra. Nie sme skúsení lavínovej problematiky a tak radšej volíme ústup. Aj keď ešte niekoľko hodín som predýchaval svoje rozhodnutie, čo doteraz nie som istý, či to nebol iba strach čo rozhodlo a nie rozum. Ale veď žľab zostáva a času sa tam vrátiť ešte bude túto zimu.

Trhliny v preveji nad "Školským" žľabom

Po zjazdovečke a keď sa dá hlavne tých nezratrakovaných v desiatkach centi prašanu zlyžujeme až do Jasnej. Hlad nás zožiera z vnútra. Pred sezónou aj tu zdochol pes. Ešte horšie ako na Martinkách. Z jednej reštiky nás vyhodili, lebo že za 10 minút zatvárajú. Po inom jedle ani stopy. Jedine 4* hotely. Na hoteli Grand tie hviezdičky celkom svietili, tak sme sa rozhodli pre hotel Pošta v domnení, že tu je tých hviezdičiek pomenej. Do vestibulu vstupujeme s maličkou dušičkou, že či smieme vstúpiť aj my takýto. Na počudovanie áno. Lyže sa ale nemôžu ničoho dotknúť. Vo vnútri je to ozaj nádherne. Ehm.. nazvem to luxusné. Lebo nádherne je aj na chate na Magure, na Holiach, Štefáničke, Kamienke, či Zbojke, Terynke alebo Brnčalke. Uff.. len koľko ideme zaplatiť. Predsalen nie sme horné percento populácie. Ceny nad 10-15 € ..To tu nechcem nechať toľko ..s polievkou 20€ keď som na SVK mi príde veľa, a tak objednávam niečo kuracie za 5€ a polievku za 3. Malé pivo nakoniec za 2,5€. Ok.. Brokolicový krém bol úžasný. Škoda, že doniesli do neho 4 kocky sušeného pečiva. Ako druhý chod som dostal obrovský tanier a na ňom tri frcky zemiakovej kaše a dva medajlonky mäsa. Žasnem s otvorenými ústami. Ešteže v batohu mám tie Horálky a sušené ovocie. Bol som tak rozčarovaný, že som si to zabudol aj odfotiť. Nič no.. chute nezameniteľné a už dávno som nejedol niečo tak lahodné ale, žeby som uhasil to po čo som sem šiel sa teda povedať nedá. Ešteže sa mi počas hodinky tepla podarilo opraviť prúsik na lyžiarke. Lebo už tento posledný zjazd som šiel dolu bez spevnenia lyžiarky.

Takto zohriatí musíme nakoniec opäť do zimy. Sú 4 hodiny a čaká nás ešte raz Chopok. Tina má na druhej strane auto a ja potrebujem výškové. Nasadzujeme konštantné tempo a bez slovka pri svite mesiaca úplne bez svetla čeloviek o necelé dve hodinky sa ocitáme na vrchole. Myslel som si, že je omnoho chladnejšie ale teplomer ukazoval iba -7°. Len ako sme zastali hneď sa telo začínalo ochladzovať. Na batohoch a oblečení všade na nás námraza. Parťáčke aj viazko trošku primrzlo. Po príprave na zjazd sme sa rozlúčili a každý sa pobral na svoju stranu. 

Večerný výstup na Chopok

Zjazd bol skvelý. Síce každých 10 oblúkov som musel stáť čo mi šlo stehna roztrhať ale bol to zatiaľ najkrajší zjazd začínajúcej sezóny. Konečne si začínam veriť. A oblúky sa skáču nie pluhujú. Už len hodiny a hodiny tréningu a pádov. 

Auto na parkovisku je akoby ho niekto oblial. Celé biele od ľadu. Lyžiarky teraz pre zmenu nedokážem vypnúť z viazka ja. Ale nakoniec sa podarilo. Auto sa mi teda nechce oškrabávať a tak iba zapnem motor a fukár a v kľude sa konečne dnes najem. Horáliek. No a týmto úkonom krásny dvojdeň s nočnou v práci za nami. Sobota výšľap na Chleb, potom nočná a dnes 2400m+ na Chopku a po okolí. Lyžiarska sezóna zahájená.

Foto: Martina Belková