Trasa: Spálená - Brestová - Salatín - Hlboká dolina - Baníkov - Žiarska chata - Žiarske sedlo - Jamnická dolina - Jamnické sedlo - Volovec - sedlo Zábrať - Ťatliaková chata - Smutné sedlo - Tri kopy - Hrubá kopa - Baníkov - Roháčsky vodopád - Roháčska dolina - Spálená
cca 45km, 4700m+
 |
| Najfotogenickejšia časť roháčov (Z ľava Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé) |
Tento projekt pôvodne ani nebol plánovaný ale postupne ma začínajú nadchýnať trasy, ktoré sa dajú zvládnuť za svetla, s dňom dokonale využitým na danom území. Skúšam pridávať čo je ešte reálne ale moc viac sa v priebehu 12tich hodín už mne zažiť nedá ako sa teraz podarilo.
 |
| Kúsok od Príslopu nad Žiarskou dolinou |
Po dlhom čase stávam v projektovom čase 3:00, aby som mohol už o šiestej stepovať na štarte pod zjazdovkami v Spálenej doline. Po ceste prší a na Zverovke moc rozdiel nevidno. Síce neleje, ale z oblohy stále niečo malé padá. Všetko je totálne mokré. Nuž, tvrdohlavosť nepustí a keď som už tu prišiel, musím niečo popučiť. Vari ale s rozumom, aj keď som cítil, že dnes ma to do hôr ťahá o kus viac ako len pomocou rozumu.
 |
| Ochtunávka počasia smerom pohľadu na Liptov |
Ešte povedľa zjazdovky stretám jednú pani. Asi čučoriedkárka. Pozdravím sa ale dnes asi všetkým jazyk vyrezali. Drvivá väčšina turistov vyzerá v horách ako keby ich išli rezať. Už som mal zopárkrát vytknuté od starších turistov, že my teniskový sa iba stále naháňame a nič si z tých hôr neužijeme. Neviem ja behám po horách s radosťou nie len v srdci ale aj na perách.
 |
| Vietor, dážď, kraťasky, hmla, pocitová pod nulou, úsmev na perách |
No nič. Tetu som obišiel a dostal som sa do 4 hodinovej samoty. Po chvíli padla hmla a zostal som úplne sám so sebou, možno spolu so zopár vetvičkami kosky. Hore sa pridal ku mne pán vietor a doniesol so sebou aj mrholiaci dážď. Nenadávam na nich. Veď oni sú tu doma ešte viac ako ja. Spolu nejako dobojujeme až na Salatín ale tam si vravím, že ich opúšťam a letím dolu do Hlbokej doliny. Vietor sa tlačil za mnou a na mokrej tráve a štrku do mňa zozadu tak dul, že som mal v tej strmačine celkom problém ubrzdiť.
 |
| Na Brestovej |
Zbeh do doliny nič moc. Asi tu veľa ľudí nezablúdi. Vchádzam do uzučkých chodníkov lemovaných metrovými trávami a malinčím. Ak som nebol doteraz mokrý tak už hej. V topánkach to len tak čvachtá. Ale to najhoršie mám teda za sebou a teraz potok nepotok, môžem si užívať terény bez obmedzení. V lese ešte chvíľku prudko dolu ku smerovníku, otočka, a naspäť hore na hrebeň do Baníkovho sedla.
 |
| Prudká obrátka a opäť hore |
Znovu všetko zarastené. Ako vystúpujem z lesa začínajú sa ukazovať nádherné scenérie. Vyzerá, že nízka oblačnosť z hrebeňa pomaly ustupuje. Chodník je krásny ale neskutočne dlhý. Kľukatím sa spočiatku trávou, neskôr koskou a nakoniec strmými trávnatými svahmi. Ako sa blížim k hrebeňu zase ma víta vietor. Na sedle sa pridáva opäť aj dážď. Rozmýšľam čo ďalej. Pokračovať som mal cez Kopy do Smutného sedla ale v tomto mordore pri pocitovej teplote pod nulou v kraťaskoch by to bolo čisté bláznovstvo. Mením trasu a letím z Baníkova na Žiarsku chatu.
 |
| Hory sa začínajú ukazovať v plnej nádhere |
Niektoré úseky ma celkom prekvapili. Nečakal som tu nič technické a niekde mi trošku aj lepilo. Možno to bolo aj tým, že široko ďaleko nikoho. Ale potom to začalo. Začali sa jeden po druhom objavovať Poliaci. Najprv celkom turistickí (samozrejme bez chuti žiť), potom mladí, ktorí to asi moc s kondičkou nepreháňali posledné roky a nakoniec celééé autobusy. Zastal som a okolo mňa sa hrnula asi 30tka Poliakov s dáždnikmi v ruke. Nemám nič proti dáždnikom na turistike, dokým sa neiskrí, ale ako do frasa mienia prejsť na Baníkov s plnými rukami?
Ale o päť minút už riešim čo všetko idem vyjesť na Žiarskej chate. Ako správny bežec si dávam kapustnicu s klobáskou a bravčový rezeň s hranolkami. Ej ako by som dostal vysvetlené keby toto niektorí videli. Nuž nie všetko je o číslach a výkonoch. Minimálne u mňa keď sa jedna o papaníčko. Zalejem to kofolkou a už sa ani postaviť neviem. Bolo to geniálne. Odporúčam domácim tam chodiť na nedeľný obed, tak ako som aj ja spravil.
 |
| Žiarska dolina |
Ešteže cesta na Žiarske sedlo nie je až tak strmá. Aj keď mám čo vygrgávať. Konečne stretám aj ľudí a tak radosť vyletníčiť. Aj počasie sa začína umúdrovať. Zo Žiarskeho sedla chvíľku zletím ku pliesku a nedokážem sa vynadívať na nádhernú panorámu hôr z každej strany. Za mnou po ľavej strane Ostrý roháč, ktorý plynulo prechádza do hôľneho hlavného hrebeňa Západných Tatier a postupne prejde do hrebeňa Otrhacov. Prichádzam ku okraju ľadovcového kotla a podo mnou hlboko prehlboko strmý les. Koookos. To idem až tam dolu? Neskutočne strmý zbeh. Zopár krát mi aj nohy vystrelili dopredu (ešteže dopredu). Zastavujem sa až na výške 1300 mnm v Jamnickej doline. Pod prístreškom svačinkujú nejakí turisti. Ja sa otočím okolo stĺpika a letím hore.
 |
| Nádherný prebeh Kokavskými záhradami a diera do Jamnickej doliny, v zadu hrebeň Otrhancov |
Znovu strmo hore z tejto jamy. Nie nadarmo sa tam jeden rozkokošník volá Na Jame. Vychádzam traverzom hlavného hrebeňa zase do kotla, tentoraz pod Volovocom. Obchádzam Jamnické pleso, pofotím Slovenský Matterhorn Ostrý Roháč a o chvíľku som na Jamnickom sedle. Začínam toho už mať dosť ale na Volovec to vytlačím ešte celkom rýchlo.
Volovec je úžasný kopec na výhľady a dostupný skoro pre každého turistu. Netreba mať ani horolezecké sklony ako na iných kopcoch v Roháčskej doline. Určite stojí za navštívenie. Poliaci sú si toho vedomí a bolo ich tu desiatky ak nie stovky. Ako som prešiel za Rákoň, tak po turistoch skoro ani stopy. Všetko chodí hore z Poľskej strany. Nedbám aspoň si môžem rýchlo užiť zbeh zo sedla Zábrať na Ťatliakovú chatu. V serpentínkach stretám iba pár ľudí.
 |
| Pohľady z Volovca |
Za to na chate je ľudstva neúrekom. Na kofolu čakám dobreže nie pol hodiny. Myslím si, že Ťatliačka je neskutočné miesto na občerstvenie. Priamo medzi horami a plesom za chatou. Aj život si tam viem predstaviť. Aj obsluha milá, len povedzme si to narovinu. Nezvládajú to tam s takými hordami turistov Poliakov :D. Asi tak ako nezvládajú naše Tatry už taký prílev turistov. Nuž ale čo keď každý chce vidieť a zažiť to krásne čo môžem ja či Ty?
 |
| Posedenie na sedla Zábrať |
Po polhoďke sa vyberám na posledný kopec (alebo hrebeň) do Smutného sedla. Mraky sa pobrali za niekym iným a nad nami vykuklo slnko. Musím to využiť a dokončiť aj túto časť Roháčov. Na Smutné sedlo vybieham prekvapivo rýchlo. Plán bol ísť dlhšie. Aspoň bude viac času na hrebeň. Tu sa už toľko ľudí nenachádza ako na Volovci. Nuž idem na to aj sám. Veď mám za sebou tento rok Andorru. Nemôžem sa báť takýchto malých výšok. Uff, ale tie kôpky ma celkom zneróznili. Zdá sa mi, že je to so mnou a s výškami čím ďalej horšie. Ale kto to kedy videl montovať na skalu také voľné reťaze? Presne som si pamätal jednotlivé úseky ako som ich prežíval keď som tu bol tuším pred piatimi rokmi. Aj na samotný Baníkov je krásny chodník hrebeňom. Každopádne aj takto pokakanému sa mi podarilo stiahnuť čas z 2:15 na 1:00. Aj keď verím tomu, že niekto to dá aj za 40 minút.
 |
| Smutné sedlo |
 |
| Baranec |
 |
| Pred Baníkovom |
Na hrebeni sa opäť zatiahlo a z Baníkova výhľad opäť žiadny. A tak keď pozriem hodiny vravím si čo tak neskúsiť zletieť z tadeto do Spálenej do hodiny a štvrť aby som zmákol celkový čas do dvanásť hodín? Nožičky už neposlúchajú tak ako na začiatku a tým pádom zbeh zo sedla bol v celku dezolátnom skalnom teréne tak vhodný na papuľu. Pár krát som kvalitne vystrečoval členky. Ak nemáte desiatky ba aj stovky kilometrov nabehané v ťažkom teréne, tak do Tatier určite, práve pre toto, patria turistické topánky.
 |
| Posledných 1000 výškových metrov smerom dolu |
A zbeh nemá konca kraja. Chvíľku sa ešte pristavujem pri vodopáde si oddýchnuť, ale potom zase bežím až na dno Roháčskej doliny. Ale to vonkoncom nie je všetko. Ešte cca 3 kilometre asfaltu. Rozbieham sa. Ľudia sa čudujú, ja tiež. Ale vnútorný boj je jasný. Načo chceš kráčať keď ti nohy idú? Neopúšťaj sa. Prebehnem ešte lesíkom ku parkovisku a som v zdravý a celý naspäť.
Prežil som jeden z najkrajších dni v horách a jeden z mojich top projektov. Budem sa zrejme opakovať častejšie ale som neskutočne šťastný za to, že mám všetko čo mi treba aby som mohol behať ako kamzík :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára