Veľká Fatra na pankáča + bonus chata pod Chlebom

Parťáci premotivovaní pretekári nevydržali týždeň do preteku a tak som nemal na výber ako dobrovoľník na chate pod Borišovom ísť s nimi si to ešte buchnuť víkend dopredu. Aspoň som aj ja zistil ako to pôjdu a ako moc sa im mám smiať, keď po cca 25km a 2200m+ prídu na chatu.

Pohľad na Veľkú Fatru z Predného Japeňa

Štart je v Dolnom Harmanci a cieľ v Ružomberku. Pre nás Turčanov čistá katastrofa, ale zachráňujú nás parťákovi rodičia a pred pol siedmou ráno už stojíme na štarte výletu v Dolnom Harmanci. Posledné prípravy a ideme na to.

V Dolnom Harmanci

Prvé metre viedli na hrebeň cez kopec Japeň. Ťažko povedať koľko ľudí tu zavíta, ale na vrchole je krásne. Ukazujú sa nám nádherne výhľady na Krížnu a aj samotný hrebeň Veľkej Fatry. Taktiež vidno Majerovú skalu. Na lúkach je chodník dosť zarastený, v lese sú zvážnice. Je to v celku strmé. Budú to mať výživne cez víkend. Na vrchole chvíľku postojíme, pofotíme, zjeme a letíme dolu do Starých hôr na piv. Čuduj sa svetu stretáme turistov. Ejhľa, asi tu predsa len niekto zavíta. 

Na hrebeni Japeňa

Aj takto to vyzerá cestou dole do Starých hôr. Na blúdenie mi to ale neprišlo

V Starých horách teda trojminutová veľká dvanástka a hneď bola radosť šľapať na Majerovú skalu. Je to strááášne dlhý výstup. Priam nekonečný. Ale nám pri vykecávaní to ubieha rýchlo a za chvíľku sme z prvotnej zvážnice preč a už pučíme strmo hore na skalu. Síl ešte na rozdávanie a tak nie je o čom. Na vrchole hľadáme skalu. Na nejaký tretí pokus úspešne. Je to tam opäť nádherné. Určite aj pre ten ťažký výstup odporúčam. Ťažko povedať. Možno výstup z Tureckej je výhodnejší. Ale myslím si, že bude ešte strmší. Začína sa zmrákať.

Majerová skala

Cestou zo skaly idú oproti desiatky ľudí. Priam asi nejaký zájazd Poliakov. Ale boli super, lebo keď videli nás, šialené čudá, tak rýchlo uskakovali z chodníka a teda aj technické úseky sme si celkom užili bez zastavovania.

Medzi Majerovou skalou a Krížnou

Naháňačka začína ..ale kto koho?

Výjdeme z lesa a pred nami dákosi čierno. Trošku sa nad Kremnickými vrchmi zmráklo a aj nejaké dunivé zvuky odtiaľ púšťajú. Na Líške stretáme turistov a pomocou smeru vetra tipujeme postup búrky. Vyzerá, že sa uberá trošku južne od nás a cestuje na východ. Možno nás to teda obíde. Turistom odporúčame pokračovať cez Krížnu na Kráľovú skalu. Vari odhad 3/4 hodiny bol adekvátny ich pohybu. Že keď už zmoknúť, tak po ceste na guláš, ako kdesi v lese bez jedla.

Na hrebeni to vyzerá nádejne

My pokračujeme smer Ostredok a dúfame, že nás to obíde zadkom. Hmm.. len odratávame stovky metrov ako sa približuje ku nám dažďová stena. Asi v polke cesty na Ostredok nás dohnala. Na hrebeni desiatky ľudí. Všetko veľkokapacitný báglisti. Verím, že všetci boli buď na trojtýždennej ceste alebo čučkách, lebo inak tomuto trendu nerozumiem. Každopádne asi každý ináč prežíva hory. No ale v búrke pri toľkých alternatívnych cieľoch zapôsobenia na blesk sa cítim nejako bezpečnejšie. Nebola to silná búrka. Kde tu blyslo, aj to iba v oblakoch. Trošku sa búrka rozkokošila medzi Ostredkom a Suchým, ale keď sme zašli do lesíka tak sa skľudnila. Každopádne naše prvoplánové predpoklady ísť do hôr ako normálny človek bez naháňania sa boli v čudu.

Už nás má

Storm chaser Lukáš

Cestou zo Suchého vrchu

Traverzom obídeme Plosku. Ochutnáme miestnu pramenitú vodu a o pár minút už poriadne zablatení sa ocitáme na chate pod Borišovom. Nakoniec sme ale do nitky nezmokli. Asi sme tú búrku chytili okrajovo. Už to vyzeralo nádejne na tu poslednú nitku, keď začalo znovu pršať tri minúty pred chatou ale aj to sme nejako ustáli. V chate kopec tlačenky. Moje varovanie. Do horskej chaty nikdy nevstupujte keď von prší. Je dosť možné, že sa do nej nevojdete alebo budete obedovať postojačky. My sme asi tak smrdeli, že jední od stola ušli a podarilo sa nám najesť aj posediačky. Vo vnútri zavreté okná a tak tá dusnota sa dala krájať. Sa čudujem, že aj tam sa nevytvoril oblak a nezačalo iskriť. Po pár minútach prestalo pršať a chata sa vyprázdnila. My ešte chvíľu zapíjame búrku.

Borišov z traverzu Ploskej

Nastal čas ísť ďalej a tak opäť pučíme. Opäť do kopčeka. Teraz do Ploskej. Na vrchole asi stovka piknikujúcich ľudí. Áááha, na toto sú tie veľké bágle. Parťák Lukáš sa rozbehne a bežíme. A bežíme. Zastavili sme sa asi až pod Rakytovom. Znovu začína pripekať. Martin sa sťažuje, že Rakytov nám uteká, že zobral nohy na plecia.

Smer Čierny Kameň

A potom to prišlo. Trošku nám udrelo slniečko na hlavičku a na Rakytov sme si pomýlili preteky v behu do vrchu s výletom na horách. Hore som bol dosť na kašičku. Rýchlo dopĺňam sacharidy a pomaly zliezame dolu. Opäť raz nekonečná rovina po Smrekovicu. Na Smrekovici zase plno. Síce trávu a stromy sme ešte videli, ale ľudí tu bolo aj tak hodne. Vchádzame do hotela Granit. Aj takých prepotených nás tam vpustili a dokonca nám dali aj najesť. Ani draho tam nemajú. Dobrá zástavka na hrebeni. Vlejem do seba pivo a kofolu, ku tomu nejaké to kuracie prsíčko, vodu zo záchodu do fľašiek a poďme to pomaly doraziť.

Na Rakytove

Rýchlo na Smrekovicu jesť

Jánošíková kolkáreň padla ako po masle. Bežíme miernym zbehom skoro až pod Malinô brdo. Pred ním bolo ešte zopár hrboľov, ale pri riešení politickej Slovenskej situácie sme sa ani nenazdali a boli sme na vrchu zjazdovky. Prichádzajú posledné topky preteku a nášho dnešného výletu. Zbeh po zjazdovke je iná "malina". Trošku dorobený opäť sedíme na Coca cole a nánuku, ale keďže ešte úplne nepoznáme hodiny, tak čoskoro vyrážame lebo sa bojíme, že neprídeme do tmy.

Cez zjazdovku dolu do posledného výstupu do neba na Sidorovo

Len to už asi o siedmej večer stojíme na Sidorove. Trošku som si pomýlil jeho výšku. Čakal som 991 a ono to má až 1099. Krááásny záver. Ten kto si neustráži sily tak sa bude "tešiť" z tohoto kopca. Schody do neba. Aj po štyroch by sa to dalo výjsť. Za odmenu je odtiaľ úžasný výhľad. 

No a od tohoto momentu už poväčšine iba z kopca. Zotrvačnosťou prebehneme ešte zopár hrboľov ale za polhoďku sme už mimo krásneho trailového koreňového chodníka po špičke hrebeňa na lúkach nad Ružomberkom. Trošku problematické miesto na navigáciu. Inak to je aj pred Sidorovom. Bez GPS je celkom problém nájsť chodník od Vlkolínskych lúk na vrchol. Na lúkach pred Ružomberkom je problém zase sa zorientovať kde je kalvária. Myslím si, že najrozumnejšie je to spustiť sa vľavo na asfaltku a tadiaľ doprava a už iba po asfalte až do mesta do cieľa. Ale, že všetko bude tento rok top vyznačenné čo sa týka týchto úsekov. Pri ostatných treba pozerať a čítať turistické značenie 

V meste ešte treba zo 2x odbočiť, ale inak iba priamo a keď si každý vytýči cieľ kostolnú vežu tak by nemal až tak hrozne poblúdiť aj keby napriek značeniu zablúdil. O pár minút už ležíme pred školou pred kostolom. Trošku ešte okúšame nočný život Ružomberka, ale keď príde parťákova mamina tak sadáme do auta a letíme vyspať.

Na druhý deň ma všetci títo parťáci opustili a teda na beh na chatu pod Chlebom idem sám ako prst. Je to náš beh organizovaný BS Tatran Turany a tak tam nemôžem chýbať. Minimálne pomôcť sa mi patri. Rozdáme štartovné čísla a hybaj hore tiež keď nemám odvoz. Minulý rok po Korune Oravy som toho schopný nebol. Tentoraz na môj údiv po včerajších 55km a 3650m+/- sa mi dnes 3,5km a 700m+ podarilo vypučiť za 38 minút. Neskutočné. Je neskutočné čo všetko ľudské telo dokáže. Som neskutočne šťastný, že mi v tomto nič nechýba a že mám svoj celý fyzický chrám tak úžasný a že mi dovoľuje si behať po horách ako kamzíčkovi. Jedine čo sa treba snažiť je, neprehnať to. Ale samozrejme niekto zase trošku tomu telu aj naložiť, aby vedelo, že je na to, že sa má hýbať.

Chata pod Chlebom :)

Hore klasická chatová kombinácia pivo, kofola, spraviť vyhodnotenie preteku, schrúmať klobásku, vyhlásiť tombolu, trošku aj zmoknúť a hlavne cestou dolu sa zablatiť a večer to ukončiť poriadnym strečingom na yóge. Čo viac si môže priať človek čo má rád hory, dobrých ľudí a pohyb?

Foto: Martin Fízel, Lukáš Hladký