Zo Žiliny na Kriváň a pivko na chatu pod Chlebom

Fatry mám už pokrk a preto sme nakoniec skončili na Kriváni. Ale plány boli úplne iné. Mali sme ísť zo Žiliny cez Kysucké vŕšky, ktoré mali neskôr vystriedať Oravské, s navštívením Kubínskej hole a dolu na vlak do Kubína. Ale..

Spočiatku sme mali vyraziť iba dvaja. Ja a parťák Paľo. Až posledný večer pred štartom sa pridáva aj stály parťák Lukáš. Postupne sa vo vlaku do Žiliny všetci postretáme a hneď ako vystúpime vyrážame smer Budatín.

Paľo (prvýkrát s nami) sa trošku diví, že bežíme. Ale pridáva sa ku nám a za pár minút sme už na červenej turistickej značke smer Dubeň. Pri Váhu ešte hmla, ale ako výjdeme pár stoviek metrov vyššie, ocitáme sa nad oblakmi a ukazuje sa nám krásny slnečný deň s inverziou pod nami. Slnko preblysuje pomedzi kríky a stromy. Chodník ja krásny a suchý. Ako sa vyteperíme na vrchol hrebeňa nedá nám to stále trošku nepobehnúť.

Na Dubni nad Žilinou

Za nejakú hodinku a pol sme už v Zástraní. Pred nami sa majestátne týči kopec Straník. Zase odolal mojím nájazdom a zostal nezdolaný. My pokračujeme po červenej značke ponad Kotrčinu Lúčku a neskôr Horný Vadičov. Fascinuje ma ako sa tu hrebeň kľukatí a v každej zákrute je učupená dedinka. Máme krásne počasie a očarujúce výhľady do dolín. V pozadí sa ukazuje Malá Fatra. Najprv Martinky, ktoré neskôr zmizli za rohom Suchého vrchu a potom už bolo vidno iba celý hrebeň Krivánskej Fatry.

V lesoch začalo byť mokrejšie. Čertvie či to bolo ťažbou alebo tieto stromy ozaj toľko vlahy v sebe držali. Postupne sme sa prebili až pred sedlo pod Zlieňom. Nechávame sa opäť zlákať aplikáciou Mapy.cz a za pár metrov sa ocitáme v húštine. Snažíme sa držať smer značky na gps a lomíme sa kriakmi. Myslím si, že aj napriek tomu, že sme boli evidentne na tomto mieste mimo chodníka, tak sem teda veľa ľudí nezavíta. A predošlý úsek zo sedla Jalovec po Maguru bol tiež šialene značený a nemať gps, tak bez nadľudských navigačných schopnosti nemá nikto šance. A všade okolo Magury samé blato..

Značenie za Jalovcom, predchádzala tomu lúka bez chodníka a náznaku odbočky zo zvážnice

Pred miestnym kopcom Magura

Nakoniec sme sa ale prebili chrastím až na sedlo pod Zlieňom. Za desať minút sme boli na Zlieni a odtiaľ sme sa pobrali po zelenej smer Lutíše. Naskytá sa nám nádherný pohľad na Fatru s dominantným Rozsutcom a kostolíkom či kaplnkou v strede lúky. Na chvíľku ešte vojdeme zase do rozbahneného lesa ale o chvíľu sme už opäť na lúkach a pod nami sa už rozprestiera rozťahaná obec Lutíše.

Kaplnka nad Lutíšami

Parťák Paľo začína cítiť nohy. Nám bez vody tiež nie je všetko jedno. Miestneho dedinčana sa pýtame či tu majú nejakú reštauráciu alebo aspoň krčmu na uhasenie smädu. No, ževraj oni sú chudobní Veľmi milý pán. Cítim sa ako na pravej dedine. Pozeráme autobusy pre Paľa. Ako zázrakom ide za 5 minút. Ten ďalší by išiel až o 4 hodiny. My čosi schrúmeme a po prekalkulovaní, že sme bez vody a voda nebude na Kysuciach a Orave ešte ďalších 40 kilometrov sa rozhodujeme plány trochu aktualizovať.

Trošku blatka keby bol snäd už neuhasiteľný

Po štátnej ceste sa presúvame na sedlo Lutíška, kde opäť nastúpime na zelenú turistickú značku smer Vyšné Kamence. Ujo z dediny nám povedal, že tam je najbližšie jedlo. Aj keď teraz, keď pozerám mapu, asi tým, že jedlo je za kopcom možno myslel aj dedinu Kubíková.

Vojdeme do lesa, pár stoviek metrov prejdeme po príjemnej zvážnici, keď nás apka opäť posiela do húštiny. Naokolo ide síce zvážnica ďalej ale vari pôjdeme po značke turistickej a nebudeme robiť niekoľkokilometrové obchádzky. Lenže.. Dostali sme sa do rúbaniska. Nakoniec sme šli asi polkilometrový úsek medzi zvážnicami polhodinu. Nevieme síce kde bola značka ale podľa máp hikingu, značka išla po zvážnici. 

A takto si my žijeme

Vidíme zelenú značku. Podľa mapového podkladu by sme mali teraz ísť tou najpravejšou zvážnicou na koniec doliny a potom prudko okolo potoka dolu. Po kilometri zisťujeme, že sme nad chodníkom na nejakej inej zvážnici. Ako pozeráme chodník pod seba do doliny, tak pozeráme, ale vidíme jedine nahádzané stromy. Vracať a hľadať chodník sa nám nechce a tak meníme plán a po cyklotrase sa presúvame na teraz modro značený turistický chodník smer Terchová. Tam bude vari ešte viac jedla. Lenže už tu blúdime aj tak dosť a stále sa to predlžuje. Modrý chodník nachádzame hneď a ním sa spúšťame rozbitou zvážnicou na sťahovanie dreva až nad Terchovú. Už dávnejšie, keď som prechádzal Terchovou, som si všimol, že nad obcou vyrástla nová rozhľadňa. Lenže zamietol som ju s tým, že kto sa kedy vyberie z Terchovej na sever a nie na juh do Fatry? Tentoraz sa nám nečakane postavila rovno do cesty. Porobili sme zopár fotiek a už sme aj rabovali Lidl. S polovicou rozjedených veci sadáme do reštiky a prosíme o polievku s pivkom. Hádžeme do seba všetko čo máme po ruke. Len kto sa teraz postavi?

Dolina nad Vyšnými Kamencami

Výhľad z rozhľadne nad Terchovou

O druhej poobede sa vydáme po Jánošíkovom chodníku smer Malé Nocľahy. Či od Tiesňav, či od Obšivánky je to nádherný chodník. Cesta do neba. Bombíme koľko sily stačia. Vydýchame sa a pokračujeme na hrebeň Sokolie. Je tu nádherne a konečne vidíme už aj vrchol nášho posledného stúpania. Aj keď neviem či to bol najpríjemnejší pohľad. Zostúpime do sedla Príslop nad Starým dvorom. Stretávame ľudí. Počas celej trasy sme tento živočíšny druh streli iba párkrát. Od Príslopu to bolo zaľudnené viac. Baraniarky som ešte vypučil, ale začína ma vypínať. Dole do sediel sa pre bolesť z pokazeného kolena po páde na bicykli šuchcem ako korytnačiak. Lukáš ma zachraňuje kofeínovým gélom. Pravdupovediac asi iba zmiernil moju agóniu.

Bralá na Jánošíkovom chodníku

Pohľad na hrebeň Baraniarok a aj hlavný hrebeň Malej Fatry zo Sokolia

Na Kraviarskom je už ľudí požehnane. a čím bližšie a vyššie na hrebeň tým ešte viac pribúdali. Stretáme aj zhovorčivejších ľudí a tak sa mám aspoň komu posťažovať čo sme to za odroda človeka, čo si samá takto nakladá a ešte to aj tak milujú. Na Pekelníku sme si aj mysleli, že počkáme parťáčky čo sme obehli na Chrapákoch, lenže po desiatich minútach, čo sme ich videli stáť pri stĺpiku sedlo Bublén, sme stratili trpezlivosť a pobrali sa to dokončiť. Lukáš ešte vybehol na Kriváň a ja, nohy ťahacúc za sebou, som sa snažil zatiaľ doplaziť do chaty pod Chlebom. Ešte pred chatou ma stihol predbehnúť.

Výhľad na Turčiansku kotlinu z Kriváňa

Na chate dopĺňame energie dvomi pivkami a šošovicou. Nejeden by tu po takom krásnom dni zostal. Bolo na mále ale tra bolo sa ponáhľať na posledný spoj do toho bežného života a tak asi po hodinke sa kotúľame smer Zajacová a Šútovo. Po Lukáša prichádza oco a mňa aspoň prevezú na križovatku pri Krpeľanskej priehrade. Rozlúčime sa a zase môžeme ísť žiť tieto naše šedé životy v konzumnej spoločnosti :D

Bol to úžasný slnečný deň s ľuďmi, čo sú rovnako šibnutý ako ja a aj napriek tomu, že sme neplnili plány do poslednej bodky vyšlo to na jedničku a možno ešte lepšie ako keby sme pokračovali na Kubín. Bolo to super a každú chvíľku hocikde v prírode vrelo odporúčam. :)

Foto: Lukáš Hladký