Bicyklom srdcom Malej Fatry (ch. pod Suhým, pod Magurou a aleternatívne aj cez Martinky alebo ch. pod Chlebom)

Posledné dni na mňa prišli bolesti členka a tak som vymenil tenisky za tretry, bicykel a huskyho Maxika a vydal sa po starých chodníčkoch z časov minulých kedy som sa ešte venoval cyklistike do našich hôr v okolí Vrútok. Beriem parťáka Lukáša a môžeme vyraziť.

Rozcvička :)

Spomínaná alternatíva v nadpise cez Martinky môže byť v celku výživná ale pri pomyslení na krútenie sa serpentínami zo Stráni na vrchol, keďže asfaltami nechodíme, ma tak demotivovala, že som sa rozhodol tento úsek vynechať. Ono minimálne za zmienku stojí, že na Martinkách je chata a teda občerstvovačka ako sa patri a potom po vypučení aj posledných výškových metrov na vysielač Vás bude za odmenu tešiť nekonečný hrebeň spočiatku síce koskou ale neskôr lúkami s výhľadmi na každý smer od Žiliny až po Západné Tatry ak je viditeľnosť. Neskôr lúky vystrieda trail v lese, chvíľu si treba vyšplhať na Minčol ale potom zase krásne chodníčky až po sedlo Saračníky kúsok od Polomu.

Makáme po zvážniciach

My sme sa na danú alternatívu napojili práve na Saračníkoch. Keďže som slabučký, tak volím variantu cez Vrútky, okolo kempu doprava do lesa a potom po zvážniciach po zelenej cyklotrase až na vrchol. V lesoch je zvážnic neúrekom a dá sa na nich jazdiť celé týždne. Kde tu je nejaká rúbaň odkiaľ sa nám naskytajú ďaleké výhľady do Turca. Až úplne pred sedlom zahľadneme stranu Žiliny a vlastne sedlo je znamením, že sme už na druhej strane Malej Fatry. 

Výhľad nad Piatrovou po zelenej turistickej značne smer Saračniky na Lipovec

Keď už sme tu a je dobrá viditeľnosť trošku odbočíme na vyhliadku a pamätník na Polome. Pozrieme či v lome makajú a vraciame sa na sedlo Javorina so spleťou rôznych turistických značiek a my sa vyberieme po červenej smer Strečno. Spočiatku ideme rozbitou zvážnicou na sedlo Rakytie ale tam sa odpojíme od cyklotrasy a nasledujeme červenoznačený chodník smer Strečno. Skratka popred Rakytie nie je až tak strmá, až následná zvážnica na drevo je už strmšia. Treba mať nejaké skúsenosti na bicykli alebo si to obísť po cyklotrase a naskytnú sa Vám aj nádherné výhľady na hrad Strečno a Váh pod Vami. Cesta ide priamo vo výseku elektrického napätia, čo dobre vidno aj z cesty autom. My teda strmo zbiehame do Strečna. 20 km za nami za 2 hodinky. Maxík ide parádne. Som na neho hrdý.

Na Polome

Prejdeme lávkou do Nezbudskej Lúčky, chvíľku musíme prejsť po asfaltke do Varína, ale následne odbočíme doprava na cyklotrasu smer chata pod Suchým. Cesta je výživne strmá. Kedysi dávno som tadiaľto šiel, pamätal som si, že to bude strmé ale keďže Saračníky sa mi zdali nejaké dopohody čakal som také niečo aj teraz. Nie.. Je to stále strašnéé, Ale na chatu pod Chlebom to rozhodne nemá. Toto bola priam vyleštená cesta oproti Chlebu. V cca 900mnm trošku klesneme a potom to všetko ukončí 800 metrov cesty do neba. Sme slabučkí a tak niektoré časti tlačíme. Ale pred chatou sa už opäť tvárime ako nejaké legendy z Tour de France a až po dvere chaty to vypučíme v sedle.

Sedlo Rakytie cestou do Strečna

Samozrejme lejem do seba jednu 14tku a kofču, ku tomu pridávam parené buchty. Max stále ako nový a tak za odmenu dostane jednu buchtu tiež. Rozlúčime sa s osadenstvom chaty a vyberieme sa hladať "poľovnícky" chodník do doliny Hoskora.  Samozrejme ako asi pred piatimi rokmi aj teraz sa strácame. Neviem prečo, ale stále mám ten pocit, že chodník ma zliezať do doliny až niekde pri Pliešeli. Až teraz mi bolo vysvetlené, že vlastne z červenej turistickej značky smer Strečno od chaty treba zbehnúť doľava hneď pod chatou za lúčkou. A tak sa brodíme haluzím, štrkom, balvanmi a lístim priamo cez les. Strmosť dosahuje 40° ..myslíme na lyže. Bajk nosíme na chrbte alebo ho používame ako brzdítko v strmom svahu. Skôr mi to pripomínalo Spartan race ako bike trip. Nevadí. Cestu si nájdeme alebo nenájdeme.

Cesta žľabom do doliny

Po hodinke úžasnej lesnej nedotknutej džungle sa konečne ocitáme 300 metrov výškových nižšie na potoku Hoskora. Dopĺňame energiu ktorá šla úplne dole. Z tejto doliny je krásny výšvih na chatu pod Kľačianskou Magurou. Schádzame zo 2 kilometre dolu dolinou aby sme odbočili doprava ku posledným chatám. Keby sme šli správne "poľovníckym" chodníkom tak by sme šli opačným smerom zvážnice v doline Hoskory a napojili by sme sa až nad chatami. Opäť raz strmšia cesta ale nebolo to až tak strašné ako na Suchý. Cesta sa po niekoľkých 100 výškových metrov vyrovnáva a už iba pozvoľna stúpa do sedla Príslop pod chatou Magura na žltoznačenom chodníku smer Panošina. ešte asi vo výške 800mnm si treba dať pozor na križovatku zvážnic a vydať sa po ľavej strane hrebeňa. Lebo cesta vedie aj hrebeňom, aj po pravej strane hrebeňa. Čert vie kde tieto zvážnice končia alebo kde sa na čo napájajú.

Cestou na Kľačiansku Maguru

Od sedla príslop už iba 10 minút a sme na chate. Dopĺňame tekutiny, trošku porozprávame s miestnymi bušičmi a vydávame sa dolu. Bolo mi poradené ak idem po chodníku skúsiť chodník okolo lyžiarskej chaty pod lúkou po hrebienku. Bola to nádhera. Doteraz som netušil že tu niečo také máme. Aj na chôdzu by to možno nebolo zlé. Len aby ma tam nejaký zjazdár nezramoval. My všetko spolu s Maxíkom zvládame. Lukáš ide naokolo zvážnicou. Stretáme sa skoro presne na krížovaniach chodníka so zvážnicou. Za necelú polhodinku sme na mostíku nad Kľačanmi. Posledné štyri kilometre asfaltu. Pre Maxíka to už muselo byť utrpenie. Predsa len sme si dali cca 52km a 2100m+. Vo variante s Martinkami by to mohlo byť cca 65km a 2700m+ ..to už celkom fajne. A keby stále niekomu bolo málo tak môže z Magury odbočiť ešte čo je pod chatou zvážnica do Sučianskej doliny tam urobiť okruh okolo nej výjsť nedajbože ešte na chatu Vendovka a potom po zvážniciach klesnúť až do Trusalky a odtiaľ hore na chatu pod Chlebom a keď sa mám už poriadne rozohniť tak ďalej by sa dalo pokračovať smer Snilovské sedlo a tam už strácam trošku prehľad ale buď cez Chleb a Poludňový Grúň alebo cez Vrátnu na chatu na Grúni, odtiaľ do Štefanovej a hore do Medziholia a následne dlhým zjazdom až do Lučivnej pri Párnici.

Diviak po výlete (konečne leží)

No ale naspäť..

Prvý výlet cez chaty máme za sebou. Na druhy deň vyrážam už len sám na chatu pod Chlebom.

Niekto pridal celý natešený cestu na chatu pod Chlebom po požiarnej ceste. Vraj jediná, ale my cyklisti poznáme aj cestu zo Zajacovej priamo hore. Je to síce strmé ale dá sa to výjsť. Ta požiarna cesta je síce krásna. V tom vlhku čo som tam mal, to fakt vyzeralo ako v džungli. Popod kolesá behali Salamandre a zase tam kde nebolo až tak vlhko Hraboškovia. Bolo to tam ozaj nádherné ale ta cesta bola príšerná. Po predošlom dni som bol dosť mizerný a toto ma už dorazilo úplne. Tá cesta síce nebola strmá ale tak rozbitá, že radšej by som šiel tou strminou ako som doteraz chodil ako toto. Myslím si, že táto varianta je ešte ťažšia ale zase krajšia a dotyk divočiny je tam zaručený. 

Pohoda na chate

Nejako sa tých asi 10 kilometrov dotrasiem až na chatu. Niečo vypijem, pokecám so včerajšími novými známymi z chaty pod Suchým a poberiem sa dolu. Chodník išiel ako po masle aj keď niektoré úseky ešte stále treba doladiť ale inak som bol so sebou celkom spokojný. A o chvíľu som už bol aj na Zajacovej. Klasicky sa vyberiem na Trusalku po žlto značenom chodníku. Jedná sa o kameňami vyloženú zvážnicu. Trošku vytrasie ale na techniku ako stvorená. Keď tu zrazu plééésk o zem. Bicykel kdesi za mnou. Som celý doudieraný. Chviľku sa spamätávam ale hneď sa snažím vyskúšať všetky končatiny či sa hýbu. Z lakťa čosi vyteká ale hýbať ide ..ľavý bok ma bolí ale nie je to nič strašné. Koleno tiež trošku pobolieva. A kurnik, ďalšia diera na nohaviciach. Hm.. asi to bude podobné ako lakeť. Len neviem posúdiť keďže diera je malá a nevidím pod gate. Zatlačím si na koleno prstami a z dierky vytečie prúd krvi. Uups. Čo teraz? Koleno zatiaľ funguje. Adrenalín zaberá. Treba sa rýchlo dostať aspoň do civilizácie, najlepšie až domov. Veď to bude skoro stále z kopca.

Kontrolujem bicykel. Hmm.. brzdové lanko roztrhnuté. Nie.. iba sa vyvlieklo z uchytov keď spravil volant 360tku. Sedlo nakrivo. Všetko rovnám do správnej polohy, nasadám a idem dolu. Už teda o poznanie pomalšie. Skoro nič ma neboli. Zídem do Trusalky. Koleno začína pobolievať. Už mám cícerok cez pol píšťale. Nič, nezastavuj a poď. Nejako som sa dovalil až do Vrútok.

Doma pozriem kolienko. Rozseknutá koža nad jabĺčkom, ale celkovo koleno vyzerá v poriadku.  Ide sa na pohotovosť? Po porade sa rozhodlo, že áno. Cítil som sa trošku aj hlúpo, že som tam prišiel s odreninou ale keď som sa vykladal na operačný stôl, tak asi to nebolo až také zle rozhodnutie. Niečo mi tam porobili. Nakoniec z toho boli nejaké stehy, dren a tržná rana cca 5cm. Teraz na druhý deň to začalo tak šialene bolieť ako už dávno som také niečo silné neprežíval. Nuž som zvedavý čo mi povedia zajtra na preväze.

Nuž a takto som teda ukončil víkend, beh a bajk a asi aj iné pohybové aktivity naposledy ja. Asi je čas na oddych..

Vari sa o pár dni ale vidíme opäť na kopcoch :)

Foto: Lukáš Hladký