Po krátkej ale výživnej sezóne prišiel čas na rozlúčku. Niekto si povie, veď už sneh nie je mesiac, možno iný zase to tak skoro? Veď v Tatrách ešte snehu habadej. No, ale treba sa venovať aj iným veciam. Teraz začínajú prípravy na Slovinské Alpy a do toho sa ešte postavíte na ČSOB maratón v Bratislava tak Vám koniec sezóny vychádza na polku marca. No čo už..
Rozlúčiť so snehom som sa bol ako inak počas tohoto roka v Tatrách. Teraz tých vysokých. Po mesiaci snívania o sedle Malý Závrat prišiel čas na neho.
 |
| Pohľad zo sedla Malý Závrat do Rovienkovej doliny |
Po dlhom čase už ideme pučiť len vo dvojici s Kajakom. Ostatní zavelili koniec sezóny už skôr alebo sa odpratali lyžovať do zahraničia. Nedbám, len nech trpia potom pri fotkách.
Kajak konečne berie svoj tank a tak hneď tankujeme aby sme aspoň 100 km prešli na jednu nádrž a hybaj mimo diaľnic do Smokovca. Podľa mňa oveľa zaujimavejšia cesta je cez Podbanské smer Štrbské pleso až Smokovce. Ale každý ako mu to chutí a nám keďže sme nemali diaľničnú známku, to chutilo takto.
V Smokovci parkujeme na svojom súkromnom mieste. Všetko nahádžeme na chrbát a v speedcrosskoch sa poberieme na Hrebienok. Až tam prezúvame do lyžiarok a hybaj šľapať. Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa na stúpaní vľavo od Generálu. Na Slnku sme sa vyprážali ako sviatočný rezeň. Sneh sa hneď lepšil, ale ako sme vošli do tieňa tak nastali ľadové orgie. Bez šance šľapať aj polovičný sklon oproti normálu. Striedame sa v šmýkaní sa po svahu. Jeden chybný krok a dokým vo svahu nedáte hranu lyže idete dolu. Aj rýchlosť hneď naberáte. A tak si vyšľapeme, šmykneme sa dolu a zase hore. Ale nakoniec sme prekonali zapeklitý úsek a už len príjemná prechádzka okolo Dlhého plesa a sme na chate. Od Nového Smokovca na chatu za 2 hodinky.
 |
| Vzadu zľava pod masívom Javorového štítu sedlo Malý Závrat |
Rozmýšľame, že tu pobudneme trošku dlhšie nech sa sneh trochu natopí, lebo na tom ľade nezídeme nič. Pivo na chate došlo. Nosiči nestíhajú točiť kolá čo sú ľudia tak smadný. A tak kupujem radlera, Coca colu a keď sa objavuje nosič hneď mu odpijem pol litríka zo sudu. Ku tomu šošovičky a takto naliati sa poberieme na Malý Závrat. Hore už vidíme nejaké bodky. Ale nejako dlho tam stoja. Žeby tam bol ľad a čakajú na podmienky? Ale keď už začneme vystupovať zistíme, že to je asi najmäkší sneh v celých Tatrách. Slniečko sa na to opieralo priam kolmo. Na okolitých skalných stenách pukali ľady len taká radosť. Každú chvíľu po bokoch odpadávali malé úlomky ľadu. Pôsobilo to desivo, ale ani jedná dráha pádov nevychádzala naším smerom tak sa nebolo čoho báť.
 |
| Rozmočená cesta do sedla |
Nakoniec sa spustili tí čo tam vybehli prví. Sneh im od lyží odskakoval ako voda. Hore je poriadna kaša. Sklon sedla podľa odborných informácií na internete dosahuje 45°, ale dalo sa to výsť hore na pásoch. Síce sme serpentínkovali každých desať metrov a otočky nás priam zhadzovali. V tej kaši sa pred vrcholom začínalo pod nami všetko zošmykávať. Konečne sme boli v sedle.
 |
| Slavkovský stít zo sedla Malý Závrat |
Na opačnú stranu sedla som po prvýkrát uvidel Rovienkovú dolinu. Zopár maniakov šľapalo aj odtiaľ. Určite tam musel byť ľad, lebo nemyslím si, že na ten smer niekedy zasvieti slniečko. Ale inak to vyzeralo vyjditeľné a za prašaniku možno aj pre mňa zijditeľné. Asi ako Priečne smer Terynka.
My sa chytro nachystáme a valíme dolu dokým je ešte ako tak sneh a nie voda. Jednému bušičovi spravíme vážne fotky pri zjazde a ja Kajakovi ešte vážnejšie video a krásnym zjazdíkom sme za pár sekúnd pri Ľadovom plese, kde nám po riadnom rozbehnutí a po prejdení do menej nasvietenej zamrznutej strany dobreže dušu z tela nevytriaslo. Po ľavej strane sme sa vyhli zopár splazíkom asi z predošlého dňa a vydali sa smer Sivé pleso a Priečne sedlo. Popod Javorovú galériu to moc bezpečne nevyzeralo. Na jednom mieste sme museli aj prejsť cez jeden starší splazík a vkuse nás ohrozovali malé odpadávajúce úlomky ľadu zo skalných stien, Rýchlo sme teda tade prefrčali a za chvíľku sme boli nad Sivým plesom a kúsok od nástupu do sedla.
 |
| Sedlo Malý Závrat a vedľa neho zľava Kresaný roh a Hranatá veža |
Stretáme miestnu bušičku Bášku s Bonkou v depke sedieť na snehu. Snažíme sa ju trošku povzbudiť ale dnes asi márne. Ach tie ženy :D ..a my chlapi to už ani vravieť nejdem :D ..ti už ževraj boli v polke Javoráku.
 |
| Javorový štít a Sivé pleso pod ním |
Nič, rozlúčime sa a my pučíme ďalej, Za chvíľku stojíme v Priečnom sedle. Kajak si tam našiel mesačnú spomienku. Vyzerá, že ho to celkom potešilo. Minule som trucoval obuť si lyže úplne na vrchole. Dnes som si povedal, že žiadne výmysly. Dnes to zlyžujeme. Bez náznaku strachu o život sa púšťam do príprav. Strach prišiel o to aby mi lyže neodišli až na Rainierku same. To je tak keď nemáte brzdy. Tooo bol strach. Rovné miesto na obúvanie bolo na jednu lyžu. A tak ledva som obul jednu a potom 5 minút stresov pri obúvaní druhej.
 |
| Pohľad z Priečneho sedla do Malej Studenej doliny |
Ale zvládol som a už si to aj valím dolu. V sedle to bol včerajší rozjazdený sneh + dnešná kaša. Kaša horných 5 cm a pod tým hrudy ľadu. Trošku sme sa potrápili. Už aj stehienka poboleli trošku od námahy, ale potom prišiel nádherný zjazd Streleckými poliami. Asi zatiaľ moja najkrajšia zjazdovka skialpová. Nižšie znovu stretáme ženské duo Bášku s Bonkou. Z Javoráku nakoniec nič nie je a idú dolu. Liečiť sa. My zase máme kopec síl a tak sa otáčame a hybaj znovu ľadom na Zbojku. Aj som mal v pláne ešte vypučiť sedlo Prielom ale po zvážení, že je skoro stále v tieni sme si radšej dali na zbojke klobásku a na krásu okolitých hôr sa pozerali s oblôčka. Postupne sa začínali tvoriť oblaky.
 |
| Moje minule miesto na obúvanie pod Priečnym sedlom; dnes od miesta fotenia |
No poďme to dokončiť. Výjdeme von a tam asi mínus 500 a tornádo. Hneď sa teda obliekam aj keď sa ešte vyberieme trošku vyššie. Prejdeme až ku Ľadovému plesu a tam sa pustíme do Generála. Slnko pre oblaky zoslablo a hneď sa začal robiť ľadový podklad. To čo ľudia pojazdili bolo totálne tvrde a rozbité. Triaslo nás celou cestou skoro až po Rainierku. Veľmi zlé podmienky.
 |
| Sneh stvrdnutý na ľad nad Zbojníckou chatou |
Tieto podmienky sa práve v tento deň poobede stali osudné jednému turistovi a nanešťastie aj dobrovoľnému zachranárovi Maťovi zo Zbojky. Ešte pred chvíľou sa vidíte a o pár hodín toto. Smrť si vôbec nevyberá. Snažme sa vždy preto byť v horách čo najrozumnejší. Neohrozujeme tým, že tam chodíme iba seba ale často aj tých ktorým na nás tak záleží, zachranárov. Radšej sa vrátiť inokedy ako sa už nevrátiť. Nech už oni odpočívajú v pokoji.
No a tak sme my zišli kašičkou až na Hrebienok a opäť napešo, niekde aj behom. až do Nového Smokovca ku tanku. Príjemne unavený z poslednej lyžovačky sezóny na Slovensku pri zapadajúcom slnku sa vraciame znovu na západ a ako som už naposledy spomínal: Poďme my už začať čosi sadiť nie lyžovať :)
Foto: Lukáš Hladký
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára