No a už tu máme rok 2017. Neviem ako Vám, ale mne ten rok 2016 ubehol zase raz ako voda. A to ešte ani nehovorím ako mi ušiel Silvestrovský večer.
Silvester na chate pod Kľačianskou Magurou je proste naj. Aj keď ma parťáci vždy obabrú a nedostavia sa načas ku mostíku. Zase raz som si myslel, že budem kdesi v kúte na chate sám depkárčiť, ale dobrých ľudí sa všade nájde a tak ma prichýlili traja pocestní turisti. A tak si vravím, že idem sa radšej socializovať ako s hlavou v smútku ísť hore briežkom sám. Parťáci super, povyprávali sme si celé svoje životy, trošku pripili na ustávajúci rok a už sme boli aj hore.
Na chate stretám maniakov na bicykli. Že ženy ich už dávno pred zotmením opustili, že mali byť o piatej doma, ale chata ich nechcela pustiť. Horko ťažko o desiatej sa poberajú po chodníku dolu. Nakoniec sa dovalia aj môjmu srdcu blízky po hodinovom meškaní a hneď vysvetľujú ako stretli cyklistov v depke kráčajúcich povedľa bajku, pretože to proste po toľkých hodinách na chate nešlo. Že ich bicykel a zem stále zhadzuje a všetko sa im do cesty stavia.
Prišiel teda Julo s partiou a party mohla začať. Vitamín Ce sme radšej zašili do kúta, keďže sa zistilo, že je to neutralizant nálady. Spočiatku som iba hromžil na to ako je nahlas pustená hudba ale po pár pohárikoch nálady pri piesni Jede, jede mašinka sa už hadík vlnil horom dolom po chate. Ešteže sme nešli pozrieť aj na studničku alebo na sedlo pod Suchým. Bol tam aj Zeus z Olympu, ktorý všade pobehoval bosí, tak asi ten držal nad nami ochrannú ruku, aby sme sa nevzdialili od nebeského vrchu Magury.
Ešteže tam niekto mal dostatok rozumu a sledoval čas, lebo by sme prežúrili aj celého prvého, nie len tridiateho prvého. Par minút pred polnocou sa teda chata vyprázdnila a pobrala sa pozrieť si, to čo niektorí musia prežívať každodenne a s obrovským strachom, tam kde sa bojuje. Som veľmi šťastný, že môžem žiť práve v tejto krajine a práve na tomto mieste s tak úžasnými ľuďmi, ktorí vstupujú do môjho života. Tento rok ich bolo teda požehnane. Myslím si, že každý jeden ma posunul zase o kus ďalej. Ďakujem každému jednému z Vás, od tých čo som mal možnosť stretnúť teraz na Magure až po tých čo som stretol takto pred rokom po Novom roku. Bez Vás by som nezažil toľko dobrodružstva. Áno bol to rok užívania si a hýrenia v horách. Do nového roku by sa asi hodilo trošku ukľudniť. Nejde o to, že si nemáme život užívať, ale sú tu aj naši blízky, ktorí nás možno aj mnohokrát potrebovali, ale veľakrát sme uprednostnili sami seba a svoj dokonalý život pred tými druhými. Veď aké akčné to môže byť, keď budeme robiť dokonalý život iným? Koľko radosti môžeme zažiť pri úsmeve toho druhého? Nie je to dobrá výzva do nového roku???
Ani sme sa nenazdali a bolo asi veľa hodín. Lebo Saška mi vraví, že ideme. Čo? Kde? Veď práve sme prišli z vonku. Cestou dolu mi zmizla čelovka. To je tak, keď si ju "asi" dáte na čelo a nezapnete. Potom keď Vám odletí z hlavy tak ani neviete kedy a kde,.
Dúfam aspoň niekomu teraz slúži. Aj keď po toľkých rokoch si človek aj ku čelovke vybuduje citový vzťah. Čiže ak by náhodou bola u niekoho a pohlo sa u neho svedomie, tak by som bol veeeľmi šťastný keby sa vrátila. Možno by sme sa aj na nejakej odmene dohodli.
Prídem domov, pozriem na hodinky a tam, že šesť hodín. Týý bisťu. To asi aj spať by už bolo treba. Spím ako zarezaný, keď tu zrazu telefón zvoní. Koľko môže byť hodín? Dvanásť preč. Po dlhom čase mi volal jeden pre mňa úžasný človek. To aby som teraz vstal. Celý zlámaný sa postavím a snažím sa prebrať.
O pár minút už aj pučím smer Piatrova nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vonku je nádherne. Ešteže som neprespal celý deň, Zase raz sa oplatilo premôcť samého seba. Dúfam, že počas celého roka budem mať takéto krásne dni. Plné smiechu a nádhernej prírody okolo a hlavne bez žiadneho stresu a naháňania sa za niečim (alebo ničim?) Proste uvedomovať si to všetko čo mám, že nám vlastne nič nechýba, že veľakrát riešime hlúposti. Vychutnávať si každý jeden okamich života, lebo ono každý stojí za to. Aj to nepríjemne nakoniec je na niečo dobre a možno aj keď teraz netušíme na čo, ono to raz príde. Ale nie hneď, nie hneď.
Písali ste si čo chcete na sebe počas tohto roka vylepšiť? Nepíšem predsavzatia. To slovo mi evokuje iba pád. Proste nejaké veci čo možno nebudú hneď, možno bude predtým zopár neúspechu, ale mať to pred sebou, že to chcem dosiahnuť. Keď som počul, že mám niečo také urobiť, tak si vravím: Načo?. Veď aj tak nič nechcem zmeniť. Chcem? Nechcem, veď to je ťažké a zbytočné a toto čo mám mi stačí, Ale ako som si napísal niečo od srdca tak krásne ako som si napísal, tak sa nemôžem na to prestať vynadívať. Možno je ozaj možné, aby sme na sebe niečo zmenili, ak si uvedomíme, že to môže zanechať za nami stopu. Čo tak teda si napísať, že akú stopu chcem zanechať?
Prajem každému úžasný rok 2017. Nech je krajší a hlavne nech obrodíme všetci dobrom :)
Ani sme sa nenazdali a bolo asi veľa hodín. Lebo Saška mi vraví, že ideme. Čo? Kde? Veď práve sme prišli z vonku. Cestou dolu mi zmizla čelovka. To je tak, keď si ju "asi" dáte na čelo a nezapnete. Potom keď Vám odletí z hlavy tak ani neviete kedy a kde,.
Dúfam aspoň niekomu teraz slúži. Aj keď po toľkých rokoch si človek aj ku čelovke vybuduje citový vzťah. Čiže ak by náhodou bola u niekoho a pohlo sa u neho svedomie, tak by som bol veeeľmi šťastný keby sa vrátila. Možno by sme sa aj na nejakej odmene dohodli.
Prídem domov, pozriem na hodinky a tam, že šesť hodín. Týý bisťu. To asi aj spať by už bolo treba. Spím ako zarezaný, keď tu zrazu telefón zvoní. Koľko môže byť hodín? Dvanásť preč. Po dlhom čase mi volal jeden pre mňa úžasný človek. To aby som teraz vstal. Celý zlámaný sa postavím a snažím sa prebrať.
O pár minút už aj pučím smer Piatrova nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vonku je nádherne. Ešteže som neprespal celý deň, Zase raz sa oplatilo premôcť samého seba. Dúfam, že počas celého roka budem mať takéto krásne dni. Plné smiechu a nádhernej prírody okolo a hlavne bez žiadneho stresu a naháňania sa za niečim (alebo ničim?) Proste uvedomovať si to všetko čo mám, že nám vlastne nič nechýba, že veľakrát riešime hlúposti. Vychutnávať si každý jeden okamich života, lebo ono každý stojí za to. Aj to nepríjemne nakoniec je na niečo dobre a možno aj keď teraz netušíme na čo, ono to raz príde. Ale nie hneď, nie hneď.
Písali ste si čo chcete na sebe počas tohto roka vylepšiť? Nepíšem predsavzatia. To slovo mi evokuje iba pád. Proste nejaké veci čo možno nebudú hneď, možno bude predtým zopár neúspechu, ale mať to pred sebou, že to chcem dosiahnuť. Keď som počul, že mám niečo také urobiť, tak si vravím: Načo?. Veď aj tak nič nechcem zmeniť. Chcem? Nechcem, veď to je ťažké a zbytočné a toto čo mám mi stačí, Ale ako som si napísal niečo od srdca tak krásne ako som si napísal, tak sa nemôžem na to prestať vynadívať. Možno je ozaj možné, aby sme na sebe niečo zmenili, ak si uvedomíme, že to môže zanechať za nami stopu. Čo tak teda si napísať, že akú stopu chcem zanechať?
Prajem každému úžasný rok 2017. Nech je krajší a hlavne nech obrodíme všetci dobrom :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára